Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 344/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, Spolková republika Nemecko, zastúpenej advokátom

Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„označené konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 4. novembra 2015 podala na

okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetné

konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka zvýraznila to,

že predmet konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. „patrí do

štandardnej agendy všeobecných súdov“, pričom dôsledkom postupu okresného súdu

v označenom konaní je skutočnosť, že toto konanie nebolo dosiaľ „... právoplatne skončené

a nebolo v ňom doteraz vydané ani jedno meritórne rozhodnutie.“. Naopak sťažovateľka je

presvedčená o tom, že „... konanie Okresného súdu Bardejov nesmeruje k odstráneniu jej

právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim neefektívnym

postupom konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty

rozhodnutej veci sťažovateľke. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je odôvodnená

právnou a ani faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľky.“. V nadväznosti na

uvedené poukázala aj na to, že „... už prvotný nesprávny postup Okresného súdu Bardejov

vo vzťahu k súdnemu poplatku v podobe nezistenia, že súdny poplatok bol zo strany

sťažovateľky zaplatený riadne a včas, vyústil do zbytočných prieťahov v trvaní takmer

3 mesiacov, keďže sťažovateľka ešte dňa 13. 11. 2015 zadala príkaz na prevod sumy 99,50 €

z jej bankového účtu za účelom úhrady súdneho poplatku vo výške 99,50 €, v dôsledku čoho

musela byť predmetná úhrada pripísaná na účet súdu v stanovenej 10-dňovej lehote, t. j. do

dňa 19. 11. 2015, a nepochybne aj pred vydaním uznesená Okresného súdu Bardejov sp. zn.

zo dňa 9. 12. 2015, ktorým bolo rozhodnuté tak, že súd konanie zastavuje

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, kde v odôvodnení tohto uznesenia sa konštatuje,

že súdny poplatok nebol zaplatený do dnešného dňa. t. j. dňa 9. 12. 2015.

Za ďalšie zbytočné prieťahy je potrebné považovať to, že Okresný súd Bardejov

nariadil prvé pojednávanie až na deň 13. 10. 2016, teda po uplynutí doby takmer

11 mesiacov od začatia konania.

Najvýraznejším zbytočným prieťahom sa javí to, že Okresný súd Bardejov ani po

dobu viac ako 2 rokov nebol schopný nariadiť znalecké dokazovanie na stanovenie

všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, bez čoho nie je možné vykonávať úkony

smerujúce k rozhodnutiu vo veci.“.

3. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

SR, a

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bardejov pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 3 500 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje

zásadnejšia odlišnosť (), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie

spoločne.

7. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , , ).

8. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru (, ,

, , , , , ,

, , , , , ).

Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva podľa dohovoru (, ,

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , I. ÚS 57/01).V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, alebo konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania takému času,

v ktorom je možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov. rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Libanský proti Českej republike či Králiček proti Českej

republike), nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (,

, ), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho

odmietol ako zjavne neopodstatnený (, , , ,

, , , , , ).

9.1 Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti je zrejmé, že napadnuté konanie trvá

od podania návrhu okresnému súdu 4. novembra 2015 do času podania sťažnosti ústavnému

súdu 29. januára 2018 dva roky a tri mesiace. Z prehľadu úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní vyplývajúcich z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti vyplýva, že

tento nebol nečinný, keďže vo veci nariadil celkovo päť pojednávaní, z ktorých uskutočnil

tri pojednávania, pričom pred prvým pojednávaním sa vo veci snažil aj o zmier medzi

stranami konania. Okresný súd v predmetnej veci vydal celkovo tri uznesenia, a to sp. zn.

z 15. januára 2016 (podanie sťažovateľky doručené okresnému súdu

4. novembra 2015), ktorým rozhodol o zrušení uznesenia sp. zn.

z 9. decembra 2015, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku, a teda okresný súd sám napravil svoje pochybenie a vyriešil otázku

zaplatenia súdneho poplatku, ďalej uznesenie sp. zn. zo 7. septembra 2017,

ktorým bola sťažovateľke a žalovanému uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania, a uznesenie sp. zn. z 11. decembra 2017, ktorým

bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti žalovaného proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2017.

9.2 S ohľadom na úkony okresného súdu vykonané v označenom konaní, ako aj

s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania, ktoré do času podania sťažnosti ústavnému

súdu trvá dva roky a tri mesiace, nemožno vysloviť záver o zjavne neprimeranej dĺžke

súdneho konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. a v dôsledku

uvedeného po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť záver o porušení

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

10. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až

subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie

je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12.1 Ústavný súd ďalej poukazuje na svoje viaceré rozhodnutia (,

, , ), v ktorých vyslovil názor, že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne aj podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ),

pričom takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

12.2 Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Vo svojej judikatúre z ostatného obdobia ústavný súd s prihliadnutím aj na

aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ištván, Ištvánová proti

Slovenskej republike, Bednár proti Slovenskej republike) v zásade už netrvá na požiadavke

využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej

správy dotknutého súdu, ale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná (,

), čo však v konkrétnych okolnostiach vo veci sťažovateľky nemožno bez

ďalšieho tvrdiť.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch v napadnutom konaní dosiaľ nepodala, čím nevyužila tento

prostriedok nápravy, ústavný súd vyhodnotil jej sťažnosť zároveň aj ako neprípustnú podľa

v spojení s .

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

16. Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018