Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 252/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť záujmového združenia právnických osôb

zastúpeného advokátom Mgr. Dušanom

Zatkalíkom, Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj základného práva vlastniť majetok podľa a 3 Slovenskej

republiky a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Žilina č. k. - 369 z 26. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť záujmového združenia právnických osôb

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája

2018 doručená sťažnosť záujmového združenia právnických osôb

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj základného práva vlastniť majetok podľa a 3 a práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -369 z 26. februára 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ako žalobca v konaní

o zriadenie vecného bremena proti žalovaným v I. až V. rade (ďalej len „žalovaní“).

3. Dňa 4. apríla 2016 okresný súd vydal vo veci rozsudok, ktorým zamietol žalobu

v celom rozsahu a rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti

rozsudku. Žalobca sa proti predmetnému rozsudku odvolal a Krajský súd v Žiline

rozsudkom č. k. -332 z 8. júna 2017 rozsudok okresného súdu potvrdil

a žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Následne

okresný súd uznesením č. k. -339 z 13. novembra 2017 rozhodol o nároku

na náhradu trov konania v prvej inštancii, a to tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného

uznesenia okresný súd uznesením č. k. -346 z 23. januára 2018 zaviazal

žalobcu zaplatiť žalovaným trovy konania v celkovej výške 14 540,19 €. Proti predmetnému

uzneseniu žalobca podal sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením

tak, že sťažnosť zamietol.

4. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:

„Vyšší súdny úradník rozhodol uznesením, č. k. - 346, zo dňa

23.01.2018 o výške náhrady trov konania, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovaným

trovy konania v celkovej výške 14.540,19 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia

s odôvodnením, že pri uplatnenom nároku žalovaných, a to pri určení základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon advokáta vychádzal vyšší súdny úradník zo znaleckého

posudku č. 13/2012, vyhotoveného , vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty vecného bremena práva prechodu a užívania parcely, ktorým bola stanovená cena

vecného bremena na sumu 236.000 €, s odkazom pre základ výpočtu trov na ust. § 10 ods. 1

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, čim bola stanovená náhrada za jeden úkon právnej služby v sume 897,97 €.

Žalobca proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal sťažnosť

zo dňa 08.02.2018, ktorú odôvodnil vo všeobecnej rovine tým, že

a)napádané uznesenie vychádza z nesprávneho vymedzenia predmetu sporu, pretože

meritom sporu, t.j. prejednania veci (obsahom žaloby a vymedzenia žalobného petitu) bolo

podľa žalobcu len zabezpečenie prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok a nie určenie

hodnoty vecného bremena, či jeho zriadenie za odplatu, ako to vyšší súdny úradník

nesprávne ustálil, čím aplikoval nesprávnu právnu normu pri výpočte trov konania,

b) na výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny mal porušovateľ aplikovať ust. § 11

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, a to v súlade s ustálenou súdnou praxou,

c) skutočná hodnota sporu nemohla byť ustálená ani v orientačnej rovine správne, pretože

pri výpočte trov konania bol použitý pochybný a vágny znalecký posudok vyhotovený,

pod č. 13/2012, na ktorom založil vyšší súdny úradník svoje

rozhodnutie, nakoľko predmetný znalecký posudok kalkuloval všeobecnú hodnotu parcely

na sumu 198.185 € a hodnotu vecného bremena na sumu 236.000 €.

Zmieňovaný znalec stanovil rovnakú všeobecnú hodnotu parcely na sumu 198.185 €

aj v znaleckom posudku č. 1/2012, ktorý bol v inom konaní, (ako pripojený spis) pred

Okresnými súdom Bratislava II, č. k. — 287, (konštatované tiež v odôvodnení

rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č. k. ) odmietnutý

a Okresný súd Bratislava II vychádzal zo súdom zabezpečeného smerodajného znaleckého

posudku, na ktorom založil svoje rozhodnutie, a to od znalca, , ktorý

stanovil všeobecnú hodnotu parcely na sumu skoro 6 krát nižšiu v čiastke 34.900.32 €

oproti tej ako ju ustanovil znalec, . preto sťažovateľ signalizoval súdu, že

aj stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena ako základ pre výpočet sadzby tarifnej

odmeny advokáta, teda aj trov konania je zjavne pochybné a rozporuplné, keď obaja znalci

sa zjavne kriticky líšia svojimi znaleckými posudkami, pritom od hodnoty parcely sa a ratio

odvíja aj hodnota závady.“

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a a podľa listiny, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva vlastniť

majetok podľa a 3 a práva na ochranu majetku zaručeného v

dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu z 26. februára 2018,

predmetné uznesenie zruší a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

9. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae

aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania

sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky

na jej priznanie ( ). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd

stabilne judikuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle

(m. m. , , , , ,

).

10. Vo všeobecnosti k trovám súdneho konania ústavný súd opakovane judikuje,

že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť

civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania

v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách

konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle (m. m. , , , ,

, , , ).

11. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto

základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

12. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu z 26. februára 2018, ktorým bola sťažnosť podaná sťažovateľom

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania zamietnutá.

13. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

„Súd konštatuje, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného

súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre

tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach zriadenia vecného bremena k takejto veci, pretože

citované ustanovenia advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov

konania, kedy je predmet právneho sporu, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Inými

slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1

písm. a) advokátskej tarify. V danom prípade mal súd k dispozícií znalecký posudok,

ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty - vecného bremena prechodu a

užívania pozemku p. č. a upravenej plochy na pozemku p. č. v k. ú. Žilina, v

prospech stavby postavenej na pozemku p. č. , pre účel majetkovoprávneho

usporiadania práv k nehnuteľnosti, pričom nie je podstatné či išlo o súkromný posudok

alebo posudok, ktorého vypracovanie zadal súd. Už zo samotného znaleckého posudku je

teda zrejmé, že predmet sporu je peniazmi oceniteľný a nie je pri tom podstatné, či žalobca

žiadal zriadiť vecné bremeno za náhradu alebo nie, podstata je oceniteľnosť predmetu

sporu, ktorá bola naplnená. Žalobca tiež poukazuje na znalecký posudok vypracovaný v

konaní pred Okresným súdom v Bratislave, ktorý však nebol vypracovaný za účelom

stanovenia hodnoty vecného bremena ale všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, čo nie sú tie

isté veci, a preto súd túto argumentáciu žalobcu nepovažuje za smerodajnú. Napokon ani

rozhodnutia, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je možné aplikovať na tento prípad. Pre

rozhodnutia súdov je dané to, že zaväzujú len strany sporu. Nie je možné z rozhodnutia,

ktoré sa netýka daného prípadu vychádzať v tomto konkrétnom prípade, keď súd nemá tieto

k dispozícií, nie je zrejmé, či v daných prípadoch boli uskutočňované znalecké dokazovania,

ktoré by vyjadrili hodnotu vecného bremena alebo nie. Potom je namieste uviesť, že súd v

prípade keď je predmet sporu oceniteľný a toto ocenenie má k dispozícií musí z neho

vychádzať pri svojom rozhodovaní o výške trov konania.“

14. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd vychádzal

pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony advokáta z toho, že predmet sporu

je oceniteľný peniazmi a jeho vyčíslenie podložil vypracovaným znaleckým posudkom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom uznesení

zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami

sťažovateľa. Napadnuté uznesenie okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené

na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

15. Opisované vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd

v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu, rozhodovanie

o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým rozhodol o výške trov

konania, nenašiel. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd rozhodol plne v intenciách

zákona, teda spôsobom ktorý nesignalizuje žiaden závažný procesný exces.

16. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľom ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza,

že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ).

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že medzi napadnutým uznesením

okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa a právom

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ

namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať

len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

18. S ohľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018