Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 428/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o.,

Potočná 1A, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miroslav Stopka, pre namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca

č. k. -515 z 31. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. -515 z 31. mája 2018 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že od 9. októbra 2015 prebiehalo

na okresnom súde konanie „o určenie výsledkov hlasovania (rozhodnutia) vlastníkov bytov

bytového domu č. 2018 za neplatné...“, v ktorom je sťažovateľka žalovaná v 31. rade.

Okresný súd uznesením č. k. -250 zo 6. júna 2017 rozhodol tak,

že konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu a súčasne priznal

žalovaným v 1. až 31. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Citované uznesenie

potvrdil Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -302 z 12. decembra 2017,

pričom uznesenie okresného súdu č. k. -250 zo 6. júna 2017 nadobudlo

právoplatnosť 29. januára 2018.

Dňa 13. júna 2017 doručil právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu podanie,

v ktorom špecifikoval trovy konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) celkom vo výške

3 631,54 € s pripočítanou daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Dňa 12. januára 2018 doručil právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu

podanie, v ktorom špecifikoval trovy odvolacieho konania v súlade s vyhláškou celkom

vo výške 92,21 € s DPH.

Okresný súd uznesením č. k. -515 z 31. mája 2018 rozhodol tak,

že žalobkyňu zaviazal zaplatiť sťažovateľke trovy konania vo výške 138,91 €. Uznesenie

bolo sťažovateľke doručené 4. augusta 2018.

Okresný súd v odôvodnení citovaného uznesenia uviedol, že «Súd nepriznal tarifnú

odmenu za úkony právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia 31 žalovaných“,

„vyjadrenie zo dňa 14.10.2015“... a rovnako ani za úkon právnej služby „vyjadrenie zo dňa

30.11.2015“... a to z dôvodu, že súd tieto úkony nepovažuje za účelne vynaložené».

V ďalšom odôvodnil, že žalovaní v 1. až 31. rade síce 15. októbra 2015 doručili súdu

podanie označené ako vyjadrenie k žalobe, avšak žaloba im nebola doručená a neboli ani

súdom vyzvaní, aby sa k žalobe vyjadrili. Dokonca v tom čase nebol žalobkyňou zaplatený

súdny poplatok za podanú žalobu, ktorý jej okresný súd vyrubil až 21. októbra 2015.

Okresný súd nepriznal tarifnú odmenu ani za úkon právnej služby „vyjadrenie zo dňa

30.11.2015“, pretože išlo len o odpoveď žalovaných na výzvu súdu, akým spôsobom

sa dozvedeli o podanej žalobe, keď im žaloba ešte nebola doručená a 15. októbra 2015

už podali vo veci vyjadrenie.

Sťažovateľka uviedla, že napadnuté uznesenie vydala sudkyňa okresného súdu

a „nie je možné voči nemu v zmysle príslušných ustanovení podať odvolanie

ani mimoriadny opravný prostriedok“.

Okresný súd svojím postupom podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení neuznal

úkony právnej služby, ktoré boli v súdnom konaní účelne využité. Proti sťažovateľke bolo

vedené súdne konanie, o ktorom sa dozvedela na okresnom súde, a preto využila svoje

ústavné právo na kvalifikované zastúpenie v konaní, pričom prostredníctvom právneho

zástupcu efektívne využívala všetky dostupné prostriedky na svoju obranu. Samotná

skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila súdny poplatok za podanú žalobu, nemôže mať

automaticky za následok to, že žalovaný nemôže efektívne využiť prostriedky procesnej

obrany. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym záverom konajúcej sudkyne,

podľa ktorého nemožno priznať úkon právnej služby, pokiaľ bol realizovaný bez výzvy

súdu.

Sťažovateľka vidí porušenie svojho ústavného práva predovšetkým v tom, že jej

okresný súd svojím postupom znemožnil vo veci konať a podať proti napadnutému

uzneseniu odvolanie, pričom podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je prípustné.

Daným konaním bol porušený princíp dvojinštančnosti konania. Sťažovateľka zastáva

názor, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo neprípustne zasiahnuté

do základných práv chránených ústavným poriadkom, konkrétne do práva na spravodlivý

proces a súdnu ochranu, a to nesprávnou aplikáciou noriem procesného práva. V zmysle

(ďalej aj „“) platí, že o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže okresný súd svojím

postupom neprihliadal na uvedené ustanovenie a vo veci

v prvom stupni rozhodol sudca, znemožnil tým sťažovateľke proti napadnutému uzneseniu

podať riadny opravný prostriedok. Sťažovateľka zastáva názor, že súd svojím nesprávnym

procesným postupom znemožnil to, aby sťažovateľka uskutočňovala svoje procesné práva,

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľka žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €

s odôvodnením, že „stav vyvolaný postupom Okresného súdu jej spôsobil nielen materiálnu

ujmu, keďže musela právnemu zástupcovi úkony právnej služby zaplatiť, ale aj

nemateriálnu ujmu, nakoľko jej prvá účasť v konaní pred súdom v jej živote u nej vzbudila

značnú nedôveru v súdnictvo a spravodlivosť“.

Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. -515 zo dňa 31. mája 2018, porušené

bolo.

Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. -515 zo dňa 31. mája 2018

vo výroku II. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- EUR (slovom

dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR... ktoré

je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť na účet vedený v ,

IBAN:... a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ku ktorému malo dôjsť uznesením

okresného súdu sp. zn. z 31. mája 2018, ktorým okresný súd rozhodol o

povinnosti žalobkyne zaplatiť sťažovateľke sumu 138,91 €, pričom sťažovateľkina

predstava o výške trov bola iná, a tým, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

nebolo možné podať opravný prostriedok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd svojim postupom znemožnil sťažovateľke

vo veci konať a právo podať voči napádanému uzneseniu odvolanie, pričom podanie

mimoriadneho opravného prostriedku nie je prípustné. Daným konaním bol porušený

princíp dvojinštančnosti konania. Sťažovateľka má za to, že napádaným rozhodnutím súdu

bolo neprípustne zasiahnuté do základných práv chránených ústavným poriadkom,

konkrétne do práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, a to nesprávnou aplikáciou

noriem procesného práva. V zmysle ustanovenia platí, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník...“.

Ústavný súd, poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Nie je preto

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

«Dňa 9.10.2015 podala žalobkyňa na súd žalobu, ktorou sa domáhala voči

žalovaným v rade 1/ až 31/ určenia výsledkov hlasovania (rozhodnutia) vlastníkov bytov

bytového domu č. 2018 za neplatné, alternatívne zrušenia týchto výsledkov hlasovania...

Okresný súd Čadca uznesením č. k. -250 zo dňa 6.6.2017 rozhodol tak,

že zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, žalovaným 1/ - 31/

(právne zastúpeným) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni

a zastavil konanie... Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2018...

Dňa 3.4.2018 žalobkyňa doručila dovolanie proti všetkým výrokom napadnutého

uznesenia, čo bol dôvod, pre ktorý súd prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky nevydal

uznesenie o výške náhrady trov konania (napriek právoplatnosti výroku o náhrade trov

konania a napriek žiadosti právnych zástupcov žalovaných o vyčíslenie náhrady trov

konania...

K zmene procesného postupu súdu došlo v dôsledku zmeny skutkového, právneho

a procesného stavu v spore . Po vypracovaní predkladacej správy na Najvyšší

súd SR dňa 29.5.2018 (čl. 483) doručil právny zástupca žalovaných dňa 29.5.2018 návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia (čl. 484) a urgenciu rozhodnutia súdu o výške

náhrady trov konania, pretože žalovaným hrozí bezprostredná ujma. Bez žiadaného

procesného postupu súdu nebudú môcť žalovaní uspokojiť svoj nárok na náhradu trov

konania, pretože žalobkyňa účelovo disponovala s majetkom... Uvedená zmena skutkového,

právneho a procesného stavu viedla súd k zmene procesného postupu, aby zamedzil vzniku

prípadnej škody na strane žalovaných. Napriek dovolaniu a predkladacej správe

na Najvyšší súd SR zo dňa 29.5.2018... nariadil Okresný súd Čadca neodkladné opatrenie,

aby zamedzil žalobkyni disponovať s bytom, zbaviť sa majetku a ukrátiť tak žalovaných o

ich právo na náhradu trov konania. Zároveň vyčíslil výšku náhrady trov konania

samostatným uznesením vyššej súdnej úradníčky...

Na výšku náhrady trov konania súd aplikoval vyhlášku MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v platnom

a účinnom znení ku dňu realizácie jednotlivých úkonov právnej pomoci). Dňa 13.6.2017...

doručili žalovaní v rade 1/ až 31/... podanie, v ktorom špecifikovali trovy konania v sume

3631,54 € za úkony... Dňa 12.1.2018... doručila žalovaná 31/... podanie, v ktorom

špecifikovali trovy konania v sume 92,21 € za úkony... Dňa 11.1.2018... doručili žalovaní 1/

až 30/..., v ktorom špecifikovali trovy konania v sume 5570,71 € za úkony..

Súd pri rozhodovaní o výške trov konania vychádzal z vyčíslenia žalovaných doručeného

súdu dňa 13.6.2017 (č.l. 262 spisu), dňa 12.1.2018 (č. l. 321-324 spisu), dňa 11.1.2018

(č. l. 310 spisu) a zo spisového materiálu. Zo spisu má súd preukázané, že žalovaným

v rade 1/ až 30/ zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o.

vznikol nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania nasledovne...

Celkom:1880,90 €

Zo spisu má súd preukázané, že žalovanej v rade 31/ zast. Spoločnosťou Advokátska

kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o. vznikol nárok na náhradu trov konania

vrátane trov odvolacieho konania nasledovne... celkom 138,91 €.

Súd mal zo spisu preukázané, že žalovaným v rade 1/ až 31/ vznikli trovy konania

vo výške tak ako súd uviedol v bode 21. a 22. tohto uznesenia. Tieto úkony právnej pomoci

považoval súd za účelne vynaložené... Rovnako súdny poplatok za podanú žalobu bol

žalobkyni vyrubený vo výške 99,50 € z neurčitého predmetu konania podľa položky č. 1

písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Hodnota jedného úkonu právnej služby je tak

vo výške 68,- € za rok 2017, vo výške 66,- € za rok 2016 a vo výške 64,53 € za rok 2015.

Právny zástupca - spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD.,

s.r.o. v predmetnom konaní zastupoval celkom 30 žalovaných (č.l. 133-161 spisu) a úkony

právnej pomoci vykonával v mene každého zo žalovaných (išlo o spoločné úkony). Súd preto

tarifnú odmenu podľa § 11 ods. I písm. a) vyhlášky krátil v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky

o 50 % u druhej a každej ďalšej osoby, pričom za zastupovanie prvej osoby patrí tarifná

odmena za zastupovanie v plnej výške. Súd v tomto prípade nepoužil doslovný výklad

právnej normy, ale výklad v zmysle zákona, kedy by v prípade krátenia tarifnej odmeny

pri každej zastupovanej osobe o 50 %, vznikol právnemu zástupcovi pri zastupovaní dvoch

osôb nárok na odmenu v rovnakej výške ako pri zastupovaní jednej osoby, čim by sa strácal

význam tohto ustanovenia zákona...

Právny zástupca - spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík

s.r.o. v predmetnom konaní zastupoval jednu žalovanú v rade 31/. Žalovaná v rade 31/

počas konania uskutočnila celkom 1 úkon právnej pomoci, ktorý súd považoval za účelne

vynaložený. Rovnako ako v prípade žalovaných v rade 1/ až 30/ išlo o vyjadrenie žalovanej

v rade 31 k odvolaniu žalobkyne voči uzneseniu č. k. -250 zo dňa 6.6.2017,

ktorým súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

za podanú žalobu, a nie o veci samej, preto súd priznal tarifnú odmenu za tento úkon práv

nej služby vo výške jednej polovice podľa § § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky. Súd priznanú

tarifnú odmenu zvýšil o DPH 20 %, a to z dôvodu, že právny zástupca žalovanej v rade 31/

je platiteľom DPH.

Súd nepriznal tarifnú odmenu za úkony právnej služby „prevzatie a príprava

zastúpenia 31 žalovaných“, „vyjadrenie zo dňa 14.10.2015“ (č. l. 7 spisu) a rovnako ani

za úkon práv nej služby „vyjadrenie zo dňa 30.11.2015“ (č .l. 53 spisu), a to z dôvodu,

že súd tieto úkony nepovažuje za účelne vynaložené. Žalovaní v rade 1/ až 31/ síce

dňa 15.10.2015 doručili súdu podanie označené ako vyjadrenie k žalobe (č. l. 7 spisu),

avšak žalovaným v rade 1/ až 31/ žaloba nebola doručená a neboli ani súdom vyzvaní,

aby sa k žalobe vyjadrili. Dokonca toho času nebol žalobkyňou zaplatený súdny poplatok

za podanú žalobu a súd žalobkyni súdny poplatok za podanie žaloby vyrubil

až dňa 21.10.2015 (č. l. 48 spisu). Súd nepriznal tarifnú odmenu ani za úkon práv nej služby

„vyjadrenie zo dňa 30.11.2015“ (č. l. 53 spisu), pretože išlo len o odpoveď žalovaných

na výzvu súdu, akým spôsobom sa dozvedeli o podanej žalobe, keď žaloba toho času

žalovaných nebola ešte doručená a dňa 15.10.2015 už žalovaní podali vo veci vyjadrenie.

Súd nepriznal tarifnú odmenu žalovaným v rade 1/ až 30/ za úkon právnej služby

špecifikovaný ako „vyjadrenie dňa 24.1.2017“ (č. l. 208 spisu), a to z dôvodu, že súd

žalovaných v rade 1/ až 30/ na podanie tohto úkonu nevyzval. Žalovaní v rade 1/ až 30/

sa podaním vyjadrili k sťažnosti žalobkyne voči uzneseniu č. k. -184 zo dňa

5.12.2016, ktorým súd odňal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov spätne odo dňa

podania žaloby, t. j. odo dňa 9.10.2015. V tomto prípade bolo žalovaným v rade 1/ až 31/

doručené uznesenie č. k. -184 zo dňa 5.12.2016 len na vedomie. Žalobkyňa

podala voči uvedenému uzneseniu opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola žalovaným

v rade 1/ až 31/ takisto doručená len na vedomie. Na základe uvedeného súd žalovaným 1/

až 30/ nepriznal tarifnú odmenu za úkon právnej služby „vyjadrenie dňa 24.1.2017“

(č. l. 208 spisu) a tomu zodpovedajúci režijný paušál.»

Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle

a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať

a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej

sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a preto iba celkom výnimočne

podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu

rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý

by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (porovnaj

m. m. , , , , ,

).

V súvislosti s namietaným porušením princípu dvojinštančnosti súdneho konania

ústavný súd uvádza, že samotné právo na dvojinštančné konanie je v dôsledku výkladu

vnímané ako súčasť v širšom zmysle slova ponímaného práva na spravodlivý proces.

Podstatou tejto zásady je, že dôležité a najmä právne otázky po rozhodnutí na súde prvého

stupňa môžu byť následne predmetom posúdenia prostredníctvom opravného prostriedku

na inštančne vyššom súde. Vychádzajúc aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23. 6. 1981, Adolf

proti Rakúsku z 26. 3. 1982, Feldbrugge proti Holandsku z 29. 5. 1986), dvojinštančnosť

nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania (sporového či mimosporového).

Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojinštančné; požiadavkám

spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba v jedinej inštancii

(napr. ). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne

konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka

vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Za týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum

niektorých rozhodnutí v inštančnom postupe (v tomto prípade rozhodnutie sudkyne o výške

náhrady trov konania) je primeraná (m. m. ).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry

konštatuje, že námietky sťažovateľky odôvodňujúce porušenie jej základných práv

napadnutým uznesením okresného súdu smerujú proti rozhodnutiu o výške náhrady trov

konania, čo sa v okolnostiach daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne

dotknúť sťažovateľky, avšak z hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho konania

ich podľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať

im rovnakú ústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o námietky proti procesnému

postupu všeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej. Opačný prístup

k posudzovaniu námietok sťažovateľky by v konečnom dôsledku smeroval

k spochybňovaniu ústavného postavenia ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) a vyúsťoval do jeho vnímania ako riadnej

(prípadne mimoriadnej) opravnej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov

(m. m. ).

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označeného

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, ktorá by mohla

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v , odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018