Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 489/2018
PDF · 329.55 KB
No categories available
II. ÚS 489/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska kancelária,
Komenského 3, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov
súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 8/2018 zo 17. mája 2018 a uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 zo 16. júla 2018, ako aj vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 R 5/2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 8/2018 zo 17. mája 2018 a uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 zo 16. júla 2018 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. augusta 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania
podľa čl. 47 ods. 3, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 8/2018 zo 17. mája 2018
(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 R 5/2014 zo 16. júla 2018 (ďalej len „napadnuté
uznesenie okresného súdu“), ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 R 5/2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako veriteľ č. 70 sa návrhom
doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka
, (ďalej len „dlžník“).
Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné
konanie proti dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014
z 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.
Následne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 povolil
reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil
, značka správcu S 1293.
Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014
a právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.
3. Sťažovateľ uviedol, že «Dňa 10. júna 2014 si Slovenská záručná a rozvojová
banka, a.s., Štefánikova 27, Bratislava (ďalej len „SZRB“) ako veriteľ uplatnila u správcu
zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM - 51189-2006
z 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname
pohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932-2008 z 30. júna 2009 v znení
dodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok
pod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484 - 2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej
sume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e a úverovej
zmluvy č. 61583-2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume 3 308 659,01
€, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.
Na základe podnetu sťažovateľa na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla 2014
reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu. Konania
o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú vedené
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, sp. zn. 60 Cbi 14/2014,
sp. zn. 26 Cbi 16/2014 a sp. zn. 27 Cbi 14/2014.
Dňa 16. júla 2014 sa v sídle dlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený
veriteľský výbor... Na prvom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo po skončení
schôdze veriteľov, bol za predsedu veriteľského výboru zvolený navrhovateľ
reštrukturalizácie - sťažovateľ.
... bol dňa 4. septembra 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie
reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu
možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti
v súlade s § 134 ods. 1 ZKR (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.). Na druhom zasadnutí
veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. septembra 2014, veriteľský výbor
reštrukturalizačný plán zo dňa 4. septembra 2014 prijal a predseda veriteľského výboru
požiadal reštrukturalizačnú správkyňu, aby zvolala schvaľovaciu schôdzu veriteľov v
Dňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov,
na ktorej bol reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie
reštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej
schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým
počtom hlasov 2,78 %...
Následne bol dňa 8. októbra 2014 podaný na okresný súd reštrukturalizačnou
správkyňou ako predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu
Uznesením sp. zn. 1R/5/2014 z 10. októbra 2014 okresný súd v nadväznosti na
podnet veriteľa SZRB zastavil reštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie a vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil
, so sídlom kancelárie , a to z dôvodu týmto
veriteľom tvrdeného údajného závažného porušenia povinností reštrukturalizačnej
správkyne. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie dlžníka nedošlo zo
strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo k spochybneniu
postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 1
R/5/2014 z 10. októbra 2014 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 198/2014 zo 16.
októbra 2014 a právoplatnosť nadobudlo 17. októbra 2014.
SZRB sa podľa sťažovateľa už od samého začiatku reštrukturalizačného konania
viacerými podnetmi a návrhmi domáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka. K takémuto postupu sa SZRB uchýlila po tom, ako reštrukturalizačná správkyňa
pohľadávky tohto veriteľa poprela z dôvodu ich nesprávneho prihlásenia
do reštrukturalizácie dlžníka, „nakoľko Správcovi v nadväznosti na podnet veriteľa
vznikli pochybnosti o správnosti prihlásenia pohľadávky veriteľa SZRB...“. Sťažovateľ
zdôrazňuje, že uvedený postup reštrukturalizačnej správkyne však v takomto prípade nie je
nezvratný a veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže domáhať v zmysle § 124
ods. 4 ZKR, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je oprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje
právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov ešte stále v súčasnosti na Okresnom súde
Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti pohľadávok SZRB prihlásených
do reštrukturalizácie dlžníka pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014
... veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem pred spoločný záujem všetkých
veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie dosiahnutím vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka a získať tak druhú šancu na uplatnenie si svojich pohľadávok
správnym spôsobom v konkurznom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje,
že vzhľadom na výšku majetku dlžníka, v prípade vyhlásenia konkurzu, za splnenia
podmienky, že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom rozsahu spolu
so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému uspokojeniu
pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by nezostali
žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by okresný
súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, počíta
reštrukturalizačný plán dlžníka schválený schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 7. októbra
2014 so 100% uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom
až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu
dlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva,
že úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB
sa však domnieva, že vyhlásením konkurzu získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky
a zvráti tak stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil nesprávne.
V okolnostiach prípadu okresný súd zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie
konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. a) ZKR založil na svojom zistení, že „v tomto konaní
o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými
neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie a v ktorých údajné právne dôvody možno
považovať za odporovateľné úkony, resp. za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka
v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa
v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom
pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého
posúdenia.“.
Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1 R/5/2014 z 10. októbra 2014 sťažovateľ vyvodzuje,
že okresný súd dospel k záveru, že reštrukturalizačná správkyňa závažným spôsobom
porušila svoje povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou [čo je
v zmysle § 131 ods. 2 písm. a) ZKR dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie
na konkurz], na základe svojich zistení, podľa ktorých mala reštrukturalizačná správkyňa
nerovnako pristupovať k podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi, a tiež
tým, že sa nezaoberala podrobnejším skúmaním platnosti a odporovateľnosti právnych
úkonov dlžníka vo vzťahu k spriaznenej osobe.
Okresný súd tak urobil (zastavil reštrukturalizáciu a vyhlásil konkurz) napriek tomu,
že nie je oprávnený preskúmavať prihlásené pohľadávky pri výkone dohliadacej činnosti
(Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 1 Ko 363/1999 z 10. januára 2000),
pričom už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže
zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky
nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom
odporovateľnosti“.
Uvedenej argumentácii sťažovateľa dal za pravdu aj Ústavný súd Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý na sťažovateľom podanú sťažnosť najskôr odložil
vykonateľnosť uznesenia okresného súdu o konverzii, aby následne svojím nálezom
sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 29. júla 2015 rozhodol, že uznesením okresného súdu
sp. zn. 1R/5/2014 z 10. októbra 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd súčasne uznesenie okresného súdu o konverzii
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom na str. 81 odôvodnenia nálezu
ústavný súd formuloval pre okresný súd záväzný príkaz vykonávať dohľad v rámci
reštrukturalizácie dlžníka riadne, avšak s vylúčením prílišného formalizmu a v záujme
spravodlivosti a cieľa reštrukturalizačného konania, ktorým je bezpochyby dosiahnuť
pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 29. júla 2015 nadobudol
právoplatnosť 8. septembra 2015.
... hoci návrh predkladateľa plánu (reštrukturalizačnej správkyne) na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu bol okresnému súdu doručený 8. októbra 2014,
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (8. septembra 2015) okresný súd až 30. januára
2018 uznesením sp. zn. 1 R/5/2014 rozhodol tak, že zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka
zo dňa 4. septembra 2014 prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 7. októbra 2014. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 25/2018 z 05.02.2018.
Dôvody zamietnutia predloženého návrhu reštrukturalizačného plánu okresný súd
založil jednak v údajnej všeobecnosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti plánu, keď uviedol,
že:
- ... predkladateľom špecifikované predpoklady a opatrenia zachovania prevádzky
podniku dlžníka sú opísané len všeobecne... že nie je možné posúdiť ich reálnosť...
- ... v rámci simulácie konkurzu predkladateľ vychádzal z trhovej ceny majetku
dlžníka bez toho, aby uviedol spôsob jej určenia... Výsledky konkurzného scenára sú
neobjektívne a pôsobia zavádzajúco a účelovo... reštrukturalizačný plán nielenže poskytuje
skreslený a nejasný obraz o finančnej situácii dlžníka a jeho schopnosti plniť
reštrukturalizačný plán, ale závery o výhodnejšom reštrukturalizačnom konaní vychádzajú
zo zavádzajúcich údajov o výťažku a nákladoch konkurzu a teda o predpokladanej miere
uspokojenia veriteľov...
- táto skutočnosť má podstatný vplyv na práva veriteľov z dôvodu, že predpokladaná
miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov v konkurze nepresahuje ani 3 % zistených
pohľadávok, pričom v rámci reštrukturalizácie plán počíta s 10 % mierou uspokojenia
pohľadávok nezabezpečených veriteľov, a to v časovom horizonte siedmych rokov. Takúto
mieru uspokojenia aj vzhľadom na stratu vymáhateľnosti pohľadávok v rozsahu 90 %
považuje konkurzný súd za daných okolností za neprimeranú, preto nemožno dospieť
k záveru, že reštrukturalizačné konanie je jednoznačne výhodnejšie pre veriteľov...
- predkladateľ plánu nedeklaroval generovanie dostatočného zisku, teda rozsahu
finančných prostriedkov potrebných na plnenie plánu...
... súčasne, v už opakovane uvedenom spornom dôvode (navzdory predošlému nálezu
ústavného súdu v reštrukturalizácii dlžníka z 29. júla 2015 sp. zn. II. ÚS 153/2015), keď
uviedol, že: „je teda potrebné konštatovať porušenie povinností správcu postupovať
s odbornou starostlivosťou pri preskúmavaní pohľadávok veriteľov, čo malo v konečnom
dôsledku vplyv nielen na poskytovanie osobitných výhod niektorému z veriteľov dlžníka, ale
aj poškodzovanie práv ostatných veriteľov na rovnaké postavenie v konaní a umožnenie
ovládnuť toto konanie veriteľmi, ktorým bolo správcom priznané výhodnejšie postavenie
práve porušením povinností konať s odbornou starostlivosťou a povinnosti rovnocenne
postupovať pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok všetkých veriteľov.“
... napriek tomu, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 30. januára
2018 tvrdí, že predmetom reštrukturalizačného konania nie je preskúmavanie oprávnenosti
pohľadávok veriteľov a argumentácie týkajúcej sa správnosti prihlasovania pohľadávok
a ich popierania, pretože tieto skutočnosti sú predmetom incidenčných konaní a konkurzný
súd sa zaoberal iba námietkami popretého veriteľa SZRB a argumentáciou správcu len
v rozsahu potrebnom na posúdenie priebehu tohto konania a dôvodov na zamietnutie plánu,
v rozpore s týmto tvrdením konkurzný súd údajne nadobudol presvedčenie o tom, že správca
pri preskúmavaní pohľadávok prihlásených veriteľom SZRB a ostatných veriteľov
nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Tento svoj právny záver okresný súd opiera o nepreukázané dôkazy, ale iba o dohady
a pochybnosti...
... reštrukturalizačná správkyňa následne proti uzneseniu okresného súdu
o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podala odvolanie, v ktorom vyvrátila argumentáciu
okresného súdu vo všetkých dôvodoch zamietnutia plánu, pričom v kontexte dôvodu postupu
správcu pri popretí pohľadávok veriteľa SZRB hodnoteného zo strany okresného súdu
ako porušenie povinností správcu a poskytovanie osobitných výhod opätovne poukázala
na závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/2015 vydaného
v reštrukturalizácii dlžníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k tomu právnemu záveru
okresného súdu celkom zjavne viedlo práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených
pohľadávok veriteľa SZRB v reštrukturalizačnom konaní. Namietala, že práve postupom
súdu došlo k tomu, že uprednostnil individuálny záujem pred záujmom kolektívnym,
do reštrukturalizačného konania bolo prihlásených celkom 96 veriteľov a pokiaľ aj došlo
k popretiu jedného veriteľa, neznamená to, že reštrukturalizačné konanie nedokáže
zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka. Reštrukturalizačný plán
počíta s možným zistením pohľadávky veriteľa SZRB, pričom uspokojenie uvedeného
veriteľa je v reštrukturalizačnom pláne stanovené na 100% zo zistenej sumy. Veriteľ SZRB
bol oprávnený domáhať sa zistenia svojich pohľadávok na súde, toto svoje právo aj využil.
V odvolaní odvolateľka poukázala na skutočnosť, že súd posudzuje reálnosť
a vykonateľnosť plánu v čase jeho predloženia. Nemôže byť však na ťarchu sťažovateľa,
že po tom, čo ústavný súd právoplatne zrušil konkurzné konanie (8. septembra 2015),
okresný súd o reštrukturalizačnom pláne rozhodol s takmer 2,5 ročným omeškaním.
Napriek tomu však podnikateľské výsledky dlžníka sú vysoko priaznivé a aj svojím zatiaľ
bezproblémovým fungovaním preukazoval svoju životaschopnosť...
Následne krajský súd ako odvolací súd napadnutým uznesením sp. zn.
43CoKR/8/2018 zo 17. mája 2018 (napadnutým uznesením krajského súdu, pozn.) potvrdil
uznesenie okresného súdu sp. zn. 1R/5/2014 z 30. januára 2018 o zamietnutí
reštrukturalizačného plánu dlžníka.
Následne okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 1 R/5/2014 zo 16. júla 2018
(napadnutým uznesením okresného súdu, pozn.) zastavil reštrukturalizačné konanie voči
dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie
správcu konkurznej podstaty ustanovil , so sídlom kancelárie
. Napadnuté uznesenie 2 (napadnuté uznesenie okresného súdu,
pozn.) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2018 z 23. júla 2018.».
4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na arbitrárnosť napadnutého uznesenia
krajského súdu a uvádza, že «Ustálená judikatúra ústavného súdu aj ESĽP potvrdzuje,
že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe
zahŕňa aj určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ustálená judikatúra konkrétne
vyžaduje, aby sa súd v odôvodnení vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie v danej veci podstatné a právne významné.
... hoci ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne
názory všeobecného súdu, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda
predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 351/2013, I. ÚS 13/00,
... záver, ku ktorému konkurzný súd dospel a na základe ktorého zamietol predložený
reštrukturalizačný plán z dôvodu v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR je absolútne chybný,
nezakladá sa na pravdivých skutočnostiach uvádzaných súdom, ktoré vyplývajú
z nepreštudovania si predloženého reštrukturalizačného plánu. Nie je zrejmé, na základe
akého tvrdenia súd konštatuje, že na vypracovanie plánu boli použité nepravdivé alebo
neúplné údaje. Súd vychádzal z posudkov predložených do trestných konaní, z ktorých
v spise sa nachádza len posudok č. 8/2016, ku ktorého nesprávnosti sa
správkyňa vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 7. januára 2018. Ani okresný súd, ani krajský
súd sa však vôbec nezaoberali týmto vyjadrením správkyne zo dňa 7. januára 2018
(nakoľko sa o ňom v napadnutom rozhodnutí nenachádza žiadna zmienka), v ktorom
správkyňa rozporovala predložený znalecký posudok č. 8/2016 vyhotovený
, vyjadrovala sa k údajným pochybeniam správcu a k vyjadreniu veriteľa SZRB
k ekonomickému stavu podniku dlžníka. Nezaoberali sa teda jej zásadným a pre rozhodnutie
nepochybne relevantným vyjadrením...
... pri vypracovaní plánu bol tento vypracovaný tímovo, a na jeho príprave sa okrem
správcu podieľali aj ekonóm zo strany dlžníka, dvaja externí ekonómovia, traja právnici
a dokonca aj externý poradca z banky. Reštrukturalizačná správkyňa, ktorá sa podieľala
na tvorbe už viac ako 30 reštrukturalizačných plánov, ktoré všetky boli súdmi potvrdené
(mnohé aj okresným súdom), dala vypracovať aj Odborné vyjadrenie č. 58/2016 Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline k posúdeniu reálnosti reštrukturalizačného plánu... z ktorého
vyplynulo, že dlžník bude schopný plán splniť.
... odvolací súd potvrdiac prvostupňové uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného
plánu tento fakt vôbec nebral do úvahy, pretože sa ním vôbec nezaoberal.
Odvolací súd na jednej strane tvrdí, že „nespochybňuje odbornosť správcu a celého
tímu, ktorý sa na príprave reštrukturalizačného posudku podieľal. Práve z uvedeného
dôvodu sa odvolací súd nebude vyjadrovať k rozporom v názoroch odvolateľky a veriteľa
SZRB, pokiaľ ide o jednotlivé ekonomické ukazovatele a účtovné údaje týkajúce sa stavu
podniku dlžníka“.
Na druhej strane bez akéhokoľvek preskúmania uvedených skutočností tvrdí, že
„podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu je posúdenie, či napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne, alebo či sú splnené podmienky na jeho zrušenie,
prípadne zmenu..“ Pritom odvolací súd pripúšťa a súhlasí s odvolateľkou, že „pri
hodnotení výrazu „všeobecnosť“ môže byť uplatnený aj subjektívny pohľad, samozrejme
dlžník a aj správkyňa ako predkladateľka plánu majú záujem na reštrukturalizácii, veriteľ
SZRB má nepochybne záujem na čo najlepšom uspokojení svojej pohľadávky...“
Napriek tomu, že odvolací súd zdôrazňuje, že prijatie reštrukturalizačného plánu je
nesporne v záujme všetkých veriteľov, záver, ku ktorému dospel, keď konštatoval, že
„postup zvolený odvolateľkou, ale aj dlžníkom v súvislosti s prijatím plánu mal nepochybne
nepriaznivý vplyv na veriteľa SZRB, ktorý bol takto vylúčený z hlasovania o pláne“
nesporne zvýhodňuje jediného veriteľa (SZRB) na úkor všetkých ostatných.
„... s prihliadnutím na prebiehajúce incidenčné konania o pohľadávkach SZRB
popretých v rámci reštrukturalizácie dlžníka, o oprávnenosti nárokov tohto veriteľa má byť
rozhodnuté v rámci týchto konaní a nie je prípustné, aby otázka oprávnenosti pohľadávok
veriteľa SZRB bola posudzovaná v rámci reštrukturalizačného konania a postup správcu
z titulu popretia týchto pohľadávok hodnotený súdom ako porušenie povinnosti správcu
a poskytovanie osobitných výhod.
... okresný súd ale aj odvolací krajský súd v rámci svojho odôvodnenia úplne
popierajú nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/2015, ktorým ústavný súd zrušil
rozhodnutie okresného súdu zo dňa 10. októbra 2014 o zastavení reštrukturalizačného
konania a vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa, práve pre značnú tendenčnosť.
... súdy opäť riešia otázky, ktoré patria do kompetencie iného zákonného sudcu
predovšetkým v otázkach zisťovania a popierania pohľadávok, a to napriek tomu,
že odvolací súd (snažiac sa zakryť túto skutočnosť) tvrdí, že súd prvej
inštancie ,,v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyjadroval k oprávnenosti pohľadávok
veriteľa SZRB, hodnotil len postup správcu pri popieraní pohľadávok tohto veriteľa,
pri vyhodnocovaní jeho podaní a pri popieraní pohľadávok a vyhodnocovaní podania iných
veriteľov“.
Vzhľadom k skutočnosti, že o popretých pohľadávkach veriteľa SZRB prebiehajú
na Okresnom súde Banská Bystrica konania sp. zn. 60Cbi 13/2014, 60Cbi 14/2014,
26Cbi 16/2014 a 27Cbi 14/2014, sťažovateľ má za to, že nie je prijateľné, aby súd
v odôvodnení uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti správkyňou popretých
pohľadávok veriteľa SZRB.
O správkyňou popretých pohľadávkach veriteľa SZRB je v zmysle § 124 ods. 4 ZKR
v nadväznosti na ustanovenie čl. 48 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať zákonný sudca.
Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby súd v uznesení o potvrdení
resp. zamietnutí plánu rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB,
čím de facto rozhodoval o podstatných otázkach, o ktorých rozhodovať nie je príslušný
a ktoré sú predmetom vyššie uvedených konaní. Zároveň je uvedený postup v zjavnom
rozpore so zásadou „zákonného sudcu“, keďže záver o oprávnenosti nároku veriteľa SZRB
vyniesol nezákonný sudca mimo incidenčného konania. Napriek tomu. že sa tak okresný súd
ako aj odvolací súd snažia zakryť (zahmliť) túto skutočnosť poukazovaním na kompetenciu
súdu v rámci reštrukturalizačného konania posúdiť odbornosť postupu správcu pri
posudzovaní pohľadávok veriteľov, z celého odôvodnenia tak okresného súdu, s ktorým
odvolací súd súhlasí, že „správca z nie celkom presvedčivých dôvodov pri právnom
posudzovaní právneho dôvodu popretia pohľadávky poprel pohľadávky veriteľa SZRB, teda
zabezpečeného veriteľa s najväčšou pohľadávkou...“ zjavne vyplýva opätovné
prejudikovanie nespornosti pohľadávok veriteľa SZRB, pričom postup správcu predčasne
hodnotí ako diskriminačný a v hrubom rozpore s odbornou starostlivosťou, keď tvrdí, že
„účelovosť takéhoto postupu správcu... sa aj odvolaciemu súdu javí ako viac
pravdepodobná. Rozhodne však tento postup odvolací súd hodnotí ako porušenie povinnosti
správcu konať s odbornou starostlivosťou.“
Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom
usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je takto determinantom určujúcim
spoločný záujem veriteľov. Súd nemôže izolovane prihliadať na záujem jedného veriteľa.
Naopak, jeho povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých veriteľov
(I. ÚS 534/2017 z 8. novembra 2017).
... Ústavný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku
na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným
záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť
nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010).
Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov
v reštrukturalizácii nie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto
úlohu rezignovať a aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len
vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným
veriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje
črty spravodlivého.
... nepotvrdenie plánu je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, a to aj
samotného veriteľa SZRB.
Nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu,
resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia, ktorí riadne
a včas (spôsobom ustanoveným ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. Ak krajský súd potvrdil
uznesenie okresného súdu o zamietnutí plánu pre jeho podstatný rozpor so spoločnými
záujmami veriteľov, pričom tento fakticky stotožnil s individuálnym záujmom väčšinového
veriteľa, porušil tak základné právo ostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu
v spojení s ich základným právom na rovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom)
konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (I. ÚS 200/2011, I. ÚS 109/2015, II. ÚS 273/2012)...
Reštrukturalizačný plán dlžníka počíta s možným zistením pohľadávky veriteľa
SZRB, pričom uspokojenie uvedeného veriteľa je reštrukturalizačným plánom stanovené na
100 % zo zistenej sumy. Popretie pohľadávky veriteľa bolo vzhľadom na okolnosti, za akých
si veriteľ svoje pohľadávky prihlásil, len splnením zákonnej povinnosti správcu. Veriteľ
SZRB bol oprávnený domáhať sa zistenia svojich pohľadávok zo strany zákonného súdu,
pričom veriteľ toto svoje právo využil. Vzhľadom k uvedenému nie je možné akceptovať
konštatovanie okresného súdu potvrdeného odvolacím súdom o nemožnosti zabezpečenia
rámca ochrany spoločného záujmu veriteľov.
... v danom prípade došlo v celom procese reštrukturalizácie k zvýhodneniu len
veriteľa SZRB, ktorého záujem a pohľad na nevýhodnosť reštrukturalizácie bol jediným
kritériom pre rozhodovanie tak okresného súdu ako prvostupňového súdu, ako aj krajského
súdu ako odvolacieho súdu. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu princípu rovnakého
postavenia účastníkov konania.
... súd posudzuje reálnosť a vykonateľnosť plánu v čase jeho predloženia, pričom
jeho reálnosť bola podporená predložením znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline, ktorý pojednával práve o reálnosti a vykonateľnosti predloženého
plánu...
V zmysle § 153 ods. 1 ZKR má súd 15 dní na rozhodnutie o potvrdení alebo
zamietnutí plánu. Z uvedeného vyplýva, že od právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 29. júla 2015 (právoplatnosť nadobudol 8. septembra 2015) mal
súd 15 dní na rozhodnutie, t. j. do 23. septembra 2015. Namiesto toho okresný súd
o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka rozhodol o 860 dní neskôr, čo nie je možné
ospravedlniť ani tým, že došlo k výmene zákonného sudcu počas tejto doby, nakoľko sú to
skoro 2,5 ročné prieťahy...
Návrh reštrukturalizačnej správkyne ako predkladateľa plánu bol okresnému súdu
doručený dňa 8. októbra 2014, a teda po zrušení rozhodnutia okresného súdu zo dňa
10. októbra 2014, ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, mal súd rozhodnúť
podľa stavu k 8. októbru 2014, kedy bol podaný návrh na potvrdenie plánu.
Už samotné rozhodovanie okresného súdu o potvrdení alebo zamietnutí
reštrukturalizačného plánu s odstupom 28 mesiacov je porušením práva sťažovateľa
na prístup k súdu, ktoré hoci nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam,
nesmie však obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by
uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).
Ústavná požiadavka znie, že každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, v danom prípade podľa § 153, § 154 ZKR, kde súd do 15 dní
od doručenia návrhu na potvrdenie plánu buď potvrdí plán, ak sú splnené ustanovené
podmienky, inak ho zamietne.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu však vyplýva, že „odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového
stavu, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušnú právnu úpravu a jeho
rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnou procesno-právnou úpravou... Odvolací súd
poukazuje na kontrolnú a dozornú funkciu súdu v reštrukturalizácii, v rámci ktorej bol súd
povinný nielen zaoberať sa námietkami veriteľa SZRB voči reštrukturalizačnému procesu
a činnosti správcu v tejto súvislosti a voči samotnému reštrukturalizačnému plánu, ktoré
boli pomerne obsiahle, ale aj, ako to už bolo uvedené, ex-offo skúmaním toho, či nedošlo
k porušeniu povinností, ktoré sú dôvodom na zamietnutie plánu, pričom aj samotný
reštrukturalizačný plán je pomerne rozsiahly. Aj keď súd prvej inštancie rozhodol v tejto
veci so značným oneskorením, čo je možné hodnotiť ako procesné pochybenie, podľa
názoru odvolacieho súdu to nemalo za následok porušenie práva dlžníka a správcu ako
predkladateľa plánu na prístup k súdu. Toto pochybenie nie je možné považovať
ani za nesplnenie procesných podmienok konania, ako to namietala odvolateľka.“
... ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí takú intenzitu, že to signalizuje zo strany
príslušného všeobecného súdu až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu
došlo aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(m. m. IV. ÚS 93/2010, III. ÚS 232/2017, III. ÚS 335/2016).
... podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo
porušené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ktoré svojou intenzitou nadobudlo aj charakter porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy...
Aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/2015, ktorým ústavný súd už vyslovil
porušenie základných práv sťažovateľa predošlým nezákonným rozhodnutím okresného
súdu, vyplýva tiež požiadavka ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov, podľa
ktorej ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) hodnotí aj také
rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku prílišného
formalizmu (ďalej aj IV. ÚS 192/08, I. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
... právne závery krajského súdu... sú podľa názoru sťažovateľa arbitrárne a ústavne
neudržateľné. Túto skutočnosť podčiarkuje aj samotná nedostatočnosť a nepresvedčivosť
odôvodnenia napadnutého uznesenia, nezodpovedajúceho požiadavkám na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
... zákonným dôsledkom zamietnutia reštrukturalizačného plánu je opätovné
zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok napadnutým
uznesením 2 - uznesením okresného súdu sp. zn. 1R/5/2014 zo dňa 16. júla 2018
(zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2018 z 23. júla 2018).».
5. Sťažovateľ v dôsledku uvedeného konštatuje, že napadnutými uzneseniami
okresného súdu a krajského súdu „dochádza ku konverzii reštrukturalizačného konania
dlžníka na konanie konkurzné, ktorého výsledkom bude faktická likvidácia dlžníka
a nemožnosť uspokojenia pohľadávky sťažovateľa a ďalších veriteľov, sťažovateľ má za to,
že napadnutým uznesením 1 (napadnutým uznesením krajského súdu, pozn.) a napadnutým
uznesením 2 (napadnutým uznesením okresného súdu, pozn.) môže byť spôsobená škoda
veľkého rozsahu. Vyhlásenie konkurzu zásadným spôsobom mení právny status dlžníka,
pričom tento nový stav znamená pre neho ako úpadcu nezvratný následok v podobe
faktického ukončenia existencie dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko dôjde
k vypovedaniu zmlúv zo strany zdravotných poisťovní, s ktorými dlžník v súvislosti
s poskytovaním služieb spolupracuje. Rovnako hrozí strata klientely či už zo strany
kúpeľných hostí, ktorí pravidelne podnik dlžník navštevovali, ale tak i zo strany ostatných
obchodných partnerov - odberateľov minerálnej vody. V dôsledku prerušenia prevádzky
podniku hrozí, že prevádzku podniku dlžníka nebude možné obnoviť z dôvodu, že môže dôjsť
k demontáži vybavenia a zariadenia, ktoré dlžník využíval.
K nezvratným dôsledkom však dochádza nielen pre samotného dlžníka, ale tak isto aj
pre veriteľov. Podľa ústavného súdu nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než
konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia
reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku
dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade
vyhlásenia konkurzu (I. ÚS 200/2011). Reštrukturalizácia teda predstavuje inštitút, v rámci
ktorého dochádza k uspokojeniu veriteľov pri zachovaní podnikateľskej činnosti dlžníka,
pričom možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov, ako v prípade
vyhlásenia konkurzu.“.
6. Na základe už uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal uznesenie v znení: „Vykonateľnosť
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/8/2018 zo 17. mája 2018
a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R/5/2014 zo 16. júla 2018 sa odkladá
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
7. Vo veci samej žiada sťažovateľ vyslovenie tohto nálezu:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania
podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. mája 2018, sp. zn. 43CoKR/8/2018 a uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. júla 2018, sp. zn. 1 R/5/2014, porušené boli.
2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 R/5/2014, porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. mája 2018, sp. zn. 43CoKR/8/2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
zo 16. júla 2018, sp. zn. 1 R/5/2014 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici
na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici sú povinní uhradiť
sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo
neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia
o prijatí návrhu.
12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal sťažnosť
sťažovateľa v celom rozsahu označených práv na ďalšie konanie.
14. Návrhom sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu a napadnutého uznesenia okresného súdu sa ústavný súd už nezaoberal,
keďže o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení už bolo rozhodnuté uznesením
ústavného súdu č. k. I. ÚS 300/2018-23 z 5. septembra 2018, ktorým bola ich
vykonateľnosť odložená.
15. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2018