Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 489/2018

Spojené na spoločné konanie rozhodnutím PLs. ÚS 25/2018
„SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 25/2018-6 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. októbra 2018 o sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska kancelária, Komenského 3, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3, na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 8/2018 zo 17. mája 2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 zo 16. júla 2018, ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 R 5/2014 takto rozhodol: Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 489/2018 a sp. zn. I. ÚS 300/2018 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 300/2018."

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska kancelária,

Komenského 3, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov

súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. mája 2018 a uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 16. júla 2018, ako aj vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. mája 2018 a uznesenia Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 16. júla 2018 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. augusta 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania

podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. mája 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. júla 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“), ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako veriteľ č. 70 sa návrhom

doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka

, (ďalej len „dlžník“).

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné

konanie proti dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014

z 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. mája 2014 povolil

reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil

, značka správcu S 1293.

Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014

a právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.

3. Sťažovateľ uviedol, že «Dňa 10. júna 2014 si Slovenská záručná a rozvojová

banka, a.s., Štefánikova 27, Bratislava (ďalej len „SZRB“) ako veriteľ uplatnila u správcu

zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM - 51189-2006

z 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname

pohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932-2008 z 30. júna 2009 v znení

dodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok

pod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484 - 2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej

sume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e a úverovej

zmluvy č. 61583-2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume 3 308 659,01

€, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.

Na základe podnetu sťažovateľa na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla 2014

reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu. Konania

o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú vedené

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. .

Dňa 16. júla 2014 sa v sídle dlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený

veriteľský výbor... Na prvom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo po skončení

schôdze veriteľov, bol za predsedu veriteľského výboru zvolený navrhovateľ

reštrukturalizácie - sťažovateľ.

... bol dňa 4. septembra 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie

reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu

možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti

v súlade s ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.). Na druhom zasadnutí

veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. septembra 2014, veriteľský výbor

reštrukturalizačný plán zo dňa 4. septembra 2014 prijal a predseda veriteľského výboru

požiadal reštrukturalizačnú správkyňu, aby zvolala schvaľovaciu schôdzu veriteľov v

zmysle .

Dňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov,

na ktorej bol reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie

reštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej

schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým

počtom hlasov 2,78 %...

Následne bol dňa 8. októbra 2014 podaný na okresný súd reštrukturalizačnou

správkyňou ako predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu

súdom v súlade s .

Uznesením sp. zn. z 10. októbra 2014 okresný súd v nadväznosti na

podnet veriteľa SZRB zastavil reštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie a vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil

, so sídlom kancelárie , a to z dôvodu týmto

veriteľom tvrdeného údajného závažného porušenia povinností reštrukturalizačnej

správkyne. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie dlžníka nedošlo zo

strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo k spochybneniu

postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 1

z 10. októbra 2014 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 198/2014 zo 16.

októbra 2014 a právoplatnosť nadobudlo 17. októbra 2014.

SZRB sa podľa sťažovateľa už od samého začiatku reštrukturalizačného konania

viacerými podnetmi a návrhmi domáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka. K takémuto postupu sa SZRB uchýlila po tom, ako reštrukturalizačná správkyňa

pohľadávky tohto veriteľa poprela z dôvodu ich nesprávneho prihlásenia

do reštrukturalizácie dlžníka, „nakoľko Správcovi v nadväznosti na podnet veriteľa

vznikli pochybnosti o správnosti prihlásenia pohľadávky veriteľa SZRB...“. Sťažovateľ

zdôrazňuje, že uvedený postup reštrukturalizačnej správkyne však v takomto prípade nie je

nezvratný a veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže domáhať v zmysle § 124

ods. 4 , aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je oprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje

právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov ešte stále v súčasnosti na Okresnom súde

Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti pohľadávok SZRB prihlásených

do reštrukturalizácie dlžníka pod sp. zn. , ,

a .

... veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem pred spoločný záujem všetkých

veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie dosiahnutím vyhlásenia

konkurzu na majetok dlžníka a získať tak druhú šancu na uplatnenie si svojich pohľadávok

správnym spôsobom v konkurznom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje,

že vzhľadom na výšku majetku dlžníka, v prípade vyhlásenia konkurzu, za splnenia

podmienky, že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom rozsahu spolu

so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému uspokojeniu

pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by nezostali

žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by okresný

súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, počíta

reštrukturalizačný plán dlžníka schválený schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 7. októbra

2014 so 100% uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom

až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu

dlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva,

že úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB

sa však domnieva, že vyhlásením konkurzu získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky

a zvráti tak stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil nesprávne.

V okolnostiach prípadu okresný súd zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie

konkurzu podľa založil na svojom zistení, že „v tomto konaní

o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými

neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie a v ktorých údajné právne dôvody možno

považovať za odporovateľné úkony, resp. za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka

v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa

v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom

pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého

posúdenia.“.

Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. z 10. októbra 2014 sťažovateľ vyvodzuje,

že okresný súd dospel k záveru, že reštrukturalizačná správkyňa závažným spôsobom

porušila svoje povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou [čo je

v zmysle dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie

na konkurz], na základe svojich zistení, podľa ktorých mala reštrukturalizačná správkyňa

nerovnako pristupovať k podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi, a tiež

tým, že sa nezaoberala podrobnejším skúmaním platnosti a odporovateľnosti právnych

úkonov dlžníka vo vzťahu k spriaznenej osobe.

Okresný súd tak urobil (zastavil reštrukturalizáciu a vyhlásil konkurz) napriek tomu,

že nie je oprávnený preskúmavať prihlásené pohľadávky pri výkone dohliadacej činnosti

(Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. z 10. januára 2000),

pričom už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže

zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky

nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom

odporovateľnosti“.

Uvedenej argumentácii sťažovateľa dal za pravdu aj Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý na sťažovateľom podanú sťažnosť najskôr odložil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu o konverzii, aby následne svojím nálezom

sp. zn. z 29. júla 2015 rozhodol, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 10. októbra 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd súčasne uznesenie okresného súdu o konverzii

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom na str. 81 odôvodnenia nálezu

ústavný súd formuloval pre okresný súd záväzný príkaz vykonávať dohľad v rámci

reštrukturalizácie dlžníka riadne, avšak s vylúčením prílišného formalizmu a v záujme

spravodlivosti a cieľa reštrukturalizačného konania, ktorým je bezpochyby dosiahnuť

pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.

Nález ústavného súdu sp. zn. z 29. júla 2015 nadobudol

právoplatnosť 8. septembra 2015.

... hoci návrh predkladateľa plánu (reštrukturalizačnej správkyne) na potvrdenie

reštrukturalizačného plánu bol okresnému súdu doručený 8. októbra 2014,

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (8. septembra 2015) okresný súd až 30. januára

2018 uznesením sp. zn. rozhodol tak, že zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka

zo dňa 4. septembra 2014 prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 7. októbra 2014. Predmetné

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 25/2018 z 05.02.2018.

Dôvody zamietnutia predloženého návrhu reštrukturalizačného plánu okresný súd

založil jednak v údajnej všeobecnosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti plánu, keď uviedol,

že:

- ... predkladateľom špecifikované predpoklady a opatrenia zachovania prevádzky

podniku dlžníka sú opísané len všeobecne... že nie je možné posúdiť ich reálnosť...

- ... v rámci simulácie konkurzu predkladateľ vychádzal z trhovej ceny majetku

dlžníka bez toho, aby uviedol spôsob jej určenia... Výsledky konkurzného scenára sú

neobjektívne a pôsobia zavádzajúco a účelovo... reštrukturalizačný plán nielenže poskytuje

skreslený a nejasný obraz o finančnej situácii dlžníka a jeho schopnosti plniť

reštrukturalizačný plán, ale závery o výhodnejšom reštrukturalizačnom konaní vychádzajú

zo zavádzajúcich údajov o výťažku a nákladoch konkurzu a teda o predpokladanej miere

uspokojenia veriteľov...

- táto skutočnosť má podstatný vplyv na práva veriteľov z dôvodu, že predpokladaná

miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov v konkurze nepresahuje ani 3 % zistených

pohľadávok, pričom v rámci reštrukturalizácie plán počíta s 10 % mierou uspokojenia

pohľadávok nezabezpečených veriteľov, a to v časovom horizonte siedmych rokov. Takúto

mieru uspokojenia aj vzhľadom na stratu vymáhateľnosti pohľadávok v rozsahu 90 %

považuje konkurzný súd za daných okolností za neprimeranú, preto nemožno dospieť

k záveru, že reštrukturalizačné konanie je jednoznačne výhodnejšie pre veriteľov...

- predkladateľ plánu nedeklaroval generovanie dostatočného zisku, teda rozsahu

finančných prostriedkov potrebných na plnenie plánu...

... súčasne, v už opakovane uvedenom spornom dôvode (navzdory predošlému nálezu

ústavného súdu v reštrukturalizácii dlžníka z 29. júla 2015 sp. zn. ), keď

uviedol, že: „je teda potrebné konštatovať porušenie povinností správcu postupovať

s odbornou starostlivosťou pri preskúmavaní pohľadávok veriteľov, čo malo v konečnom

dôsledku vplyv nielen na poskytovanie osobitných výhod niektorému z veriteľov dlžníka, ale

aj poškodzovanie práv ostatných veriteľov na rovnaké postavenie v konaní a umožnenie

ovládnuť toto konanie veriteľmi, ktorým bolo správcom priznané výhodnejšie postavenie

práve porušením povinností konať s odbornou starostlivosťou a povinnosti rovnocenne

postupovať pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok všetkých veriteľov.“

... napriek tomu, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 30. januára

2018 tvrdí, že predmetom reštrukturalizačného konania nie je preskúmavanie oprávnenosti

pohľadávok veriteľov a argumentácie týkajúcej sa správnosti prihlasovania pohľadávok

a ich popierania, pretože tieto skutočnosti sú predmetom incidenčných konaní a konkurzný

súd sa zaoberal iba námietkami popretého veriteľa SZRB a argumentáciou správcu len

v rozsahu potrebnom na posúdenie priebehu tohto konania a dôvodov na zamietnutie plánu,

v rozpore s týmto tvrdením konkurzný súd údajne nadobudol presvedčenie o tom, že správca

pri preskúmavaní pohľadávok prihlásených veriteľom SZRB a ostatných veriteľov

nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Tento svoj právny záver okresný súd opiera o nepreukázané dôkazy, ale iba o dohady

a pochybnosti...

... reštrukturalizačná správkyňa následne proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podala odvolanie, v ktorom vyvrátila argumentáciu

okresného súdu vo všetkých dôvodoch zamietnutia plánu, pričom v kontexte dôvodu postupu

správcu pri popretí pohľadávok veriteľa SZRB hodnoteného zo strany okresného súdu

ako porušenie povinností správcu a poskytovanie osobitných výhod opätovne poukázala

na závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp. zn. vydaného

v reštrukturalizácii dlžníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k tomu právnemu záveru

okresného súdu celkom zjavne viedlo práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených

pohľadávok veriteľa SZRB v reštrukturalizačnom konaní. Namietala, že práve postupom

súdu došlo k tomu, že uprednostnil individuálny záujem pred záujmom kolektívnym,

do reštrukturalizačného konania bolo prihlásených celkom 96 veriteľov a pokiaľ aj došlo

k popretiu jedného veriteľa, neznamená to, že reštrukturalizačné konanie nedokáže

zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka. Reštrukturalizačný plán

počíta s možným zistením pohľadávky veriteľa SZRB, pričom uspokojenie uvedeného

veriteľa je v reštrukturalizačnom pláne stanovené na 100% zo zistenej sumy. Veriteľ SZRB

bol oprávnený domáhať sa zistenia svojich pohľadávok na súde, toto svoje právo aj využil.

V odvolaní odvolateľka poukázala na skutočnosť, že súd posudzuje reálnosť

a vykonateľnosť plánu v čase jeho predloženia. Nemôže byť však na ťarchu sťažovateľa,

že po tom, čo ústavný súd právoplatne zrušil konkurzné konanie (8. septembra 2015),

okresný súd o reštrukturalizačnom pláne rozhodol s takmer 2,5 ročným omeškaním.

Napriek tomu však podnikateľské výsledky dlžníka sú vysoko priaznivé a aj svojím zatiaľ

bezproblémovým fungovaním preukazoval svoju životaschopnosť...

Následne krajský súd ako odvolací súd napadnutým uznesením sp. zn.

zo 17. mája 2018 (napadnutým uznesením krajského súdu, pozn.) potvrdil

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 30. januára 2018 o zamietnutí

reštrukturalizačného plánu dlžníka.

Následne okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. zo 16. júla 2018

(napadnutým uznesením okresného súdu, pozn.) zastavil reštrukturalizačné konanie voči

dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie

správcu konkurznej podstaty ustanovil , so sídlom kancelárie

. Napadnuté uznesenie 2 (napadnuté uznesenie okresného súdu,

pozn.) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2018 z 23. júla 2018.».

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na arbitrárnosť napadnutého uznesenia

krajského súdu a uvádza, že «Ustálená judikatúra ústavného súdu aj ESĽP potvrdzuje,

že základné právo podľa a právo podľa dohovoru v sebe

zahŕňa aj určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ustálená judikatúra konkrétne

vyžaduje, aby sa súd v odôvodnení vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie v danej veci podstatné a právne významné.

... hoci ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda

predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

, ).

... záver, ku ktorému konkurzný súd dospel a na základe ktorého zamietol predložený

reštrukturalizačný plán z dôvodu v zmysle je absolútne chybný,

nezakladá sa na pravdivých skutočnostiach uvádzaných súdom, ktoré vyplývajú

z nepreštudovania si predloženého reštrukturalizačného plánu. Nie je zrejmé, na základe

akého tvrdenia súd konštatuje, že na vypracovanie plánu boli použité nepravdivé alebo

neúplné údaje. Súd vychádzal z posudkov predložených do trestných konaní, z ktorých

v spise sa nachádza len posudok č. 8/2016, ku ktorého nesprávnosti sa

správkyňa vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 7. januára 2018. Ani okresný súd, ani krajský

súd sa však vôbec nezaoberali týmto vyjadrením správkyne zo dňa 7. januára 2018

(nakoľko sa o ňom v napadnutom rozhodnutí nenachádza žiadna zmienka), v ktorom

správkyňa rozporovala predložený znalecký posudok č. 8/2016 vyhotovený

, vyjadrovala sa k údajným pochybeniam správcu a k vyjadreniu veriteľa SZRB

k ekonomickému stavu podniku dlžníka. Nezaoberali sa teda jej zásadným a pre rozhodnutie

nepochybne relevantným vyjadrením...

... pri vypracovaní plánu bol tento vypracovaný tímovo, a na jeho príprave sa okrem

správcu podieľali aj ekonóm zo strany dlžníka, dvaja externí ekonómovia, traja právnici

a dokonca aj externý poradca z banky. Reštrukturalizačná správkyňa, ktorá sa podieľala

na tvorbe už viac ako 30 reštrukturalizačných plánov, ktoré všetky boli súdmi potvrdené

(mnohé aj okresným súdom), dala vypracovať aj Odborné vyjadrenie č. 58/2016 Ústavu

súdneho inžinierstva v Žiline k posúdeniu reálnosti reštrukturalizačného plánu... z ktorého

vyplynulo, že dlžník bude schopný plán splniť.

... odvolací súd potvrdiac prvostupňové uznesenie o zamietnutí reštrukturalizačného

plánu tento fakt vôbec nebral do úvahy, pretože sa ním vôbec nezaoberal.

Odvolací súd na jednej strane tvrdí, že „nespochybňuje odbornosť správcu a celého

tímu, ktorý sa na príprave reštrukturalizačného posudku podieľal. Práve z uvedeného

dôvodu sa odvolací súd nebude vyjadrovať k rozporom v názoroch odvolateľky a veriteľa

SZRB, pokiaľ ide o jednotlivé ekonomické ukazovatele a účtovné údaje týkajúce sa stavu

podniku dlžníka“.

Na druhej strane bez akéhokoľvek preskúmania uvedených skutočností tvrdí, že

„podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu je posúdenie, či napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vo výroku vecne správne, alebo či sú splnené podmienky na jeho zrušenie,

prípadne zmenu..“ Pritom odvolací súd pripúšťa a súhlasí s odvolateľkou, že „pri

hodnotení výrazu „všeobecnosť“ môže byť uplatnený aj subjektívny pohľad, samozrejme

dlžník a aj správkyňa ako predkladateľka plánu majú záujem na reštrukturalizácii, veriteľ

SZRB má nepochybne záujem na čo najlepšom uspokojení svojej pohľadávky...“

Napriek tomu, že odvolací súd zdôrazňuje, že prijatie reštrukturalizačného plánu je

nesporne v záujme všetkých veriteľov, záver, ku ktorému dospel, keď konštatoval, že

„postup zvolený odvolateľkou, ale aj dlžníkom v súvislosti s prijatím plánu mal nepochybne

nepriaznivý vplyv na veriteľa SZRB, ktorý bol takto vylúčený z hlasovania o pláne“

nesporne zvýhodňuje jediného veriteľa (SZRB) na úkor všetkých ostatných.

„... s prihliadnutím na prebiehajúce incidenčné konania o pohľadávkach SZRB

popretých v rámci reštrukturalizácie dlžníka, o oprávnenosti nárokov tohto veriteľa má byť

rozhodnuté v rámci týchto konaní a nie je prípustné, aby otázka oprávnenosti pohľadávok

veriteľa SZRB bola posudzovaná v rámci reštrukturalizačného konania a postup správcu

z titulu popretia týchto pohľadávok hodnotený súdom ako porušenie povinnosti správcu

a poskytovanie osobitných výhod.

... okresný súd ale aj odvolací krajský súd v rámci svojho odôvodnenia úplne

popierajú nález ústavného súdu sp. zn. , ktorým ústavný súd zrušil

rozhodnutie okresného súdu zo dňa 10. októbra 2014 o zastavení reštrukturalizačného

konania a vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa, práve pre značnú tendenčnosť.

... súdy opäť riešia otázky, ktoré patria do kompetencie iného zákonného sudcu

predovšetkým v otázkach zisťovania a popierania pohľadávok, a to napriek tomu,

že odvolací súd (snažiac sa zakryť túto skutočnosť) tvrdí, že súd prvej

inštancie ,,v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyjadroval k oprávnenosti pohľadávok

veriteľa SZRB, hodnotil len postup správcu pri popieraní pohľadávok tohto veriteľa,

pri vyhodnocovaní jeho podaní a pri popieraní pohľadávok a vyhodnocovaní podania iných

veriteľov“.

Vzhľadom k skutočnosti, že o popretých pohľadávkach veriteľa SZRB prebiehajú

na Okresnom súde Banská Bystrica konania sp. zn. , ,

a , sťažovateľ má za to, že nie je prijateľné, aby súd

v odôvodnení uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti správkyňou popretých

pohľadávok veriteľa SZRB.

O správkyňou popretých pohľadávkach veriteľa SZRB je v zmysle

v nadväznosti na ustanovenie oprávnený rozhodovať zákonný sudca.

Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby súd v uznesení o potvrdení

resp. zamietnutí plánu rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB,

čím de facto rozhodoval o podstatných otázkach, o ktorých rozhodovať nie je príslušný

a ktoré sú predmetom vyššie uvedených konaní. Zároveň je uvedený postup v zjavnom

rozpore so zásadou „zákonného sudcu“, keďže záver o oprávnenosti nároku veriteľa SZRB

vyniesol nezákonný sudca mimo incidenčného konania. Napriek tomu. že sa tak okresný súd

ako aj odvolací súd snažia zakryť (zahmliť) túto skutočnosť poukazovaním na kompetenciu

súdu v rámci reštrukturalizačného konania posúdiť odbornosť postupu správcu pri

posudzovaní pohľadávok veriteľov, z celého odôvodnenia tak okresného súdu, s ktorým

odvolací súd súhlasí, že „správca z nie celkom presvedčivých dôvodov pri právnom

posudzovaní právneho dôvodu popretia pohľadávky poprel pohľadávky veriteľa SZRB, teda

zabezpečeného veriteľa s najväčšou pohľadávkou...“ zjavne vyplýva opätovné

prejudikovanie nespornosti pohľadávok veriteľa SZRB, pričom postup správcu predčasne

hodnotí ako diskriminačný a v hrubom rozpore s odbornou starostlivosťou, keď tvrdí, že

„účelovosť takéhoto postupu správcu... sa aj odvolaciemu súdu javí ako viac

pravdepodobná. Rozhodne však tento postup odvolací súd hodnotí ako porušenie povinnosti

správcu konať s odbornou starostlivosťou.“

Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom

usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je takto determinantom určujúcim

spoločný záujem veriteľov. Súd nemôže izolovane prihliadať na záujem jedného veriteľa.

Naopak, jeho povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých veriteľov

( z 8. novembra 2017).

... Ústavný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku

na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným

záujmom účastníkov konania (napr. ), ako aj povinnosť súdu zohľadniť

nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr. ).

Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov

v reštrukturalizácii nie je jednoduché. To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto

úlohu rezignovať a aprobovať riešenie, ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len

vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným

veriteľom (pohľadávok rôznej výšky a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje

črty spravodlivého.

... nepotvrdenie plánu je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, a to aj

samotného veriteľa SZRB.

Nositeľom a dohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu,

resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia, ktorí riadne

a včas (spôsobom ustanoveným ) prihlásili svoje pohľadávky. Ak krajský súd potvrdil

uznesenie okresného súdu o zamietnutí plánu pre jeho podstatný rozpor so spoločnými

záujmami veriteľov, pričom tento fakticky stotožnil s individuálnym záujmom väčšinového

veriteľa, porušil tak základné právo ostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu

v spojení s ich základným právom na rovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom)

konaní podľa (, , )...

Reštrukturalizačný plán dlžníka počíta s možným zistením pohľadávky veriteľa

SZRB, pričom uspokojenie uvedeného veriteľa je reštrukturalizačným plánom stanovené na

100 % zo zistenej sumy. Popretie pohľadávky veriteľa bolo vzhľadom na okolnosti, za akých

si veriteľ svoje pohľadávky prihlásil, len splnením zákonnej povinnosti správcu. Veriteľ

SZRB bol oprávnený domáhať sa zistenia svojich pohľadávok zo strany zákonného súdu,

pričom veriteľ toto svoje právo využil. Vzhľadom k uvedenému nie je možné akceptovať

konštatovanie okresného súdu potvrdeného odvolacím súdom o nemožnosti zabezpečenia

rámca ochrany spoločného záujmu veriteľov.

... v danom prípade došlo v celom procese reštrukturalizácie k zvýhodneniu len

veriteľa SZRB, ktorého záujem a pohľad na nevýhodnosť reštrukturalizácie bol jediným

kritériom pre rozhodovanie tak okresného súdu ako prvostupňového súdu, ako aj krajského

súdu ako odvolacieho súdu. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu princípu rovnakého

postavenia účastníkov konania.

... súd posudzuje reálnosť a vykonateľnosť plánu v čase jeho predloženia, pričom

jeho reálnosť bola podporená predložením znaleckého posudku Ústavu súdneho

inžinierstva v Žiline, ktorý pojednával práve o reálnosti a vykonateľnosti predloženého

plánu...

V zmysle má súd 15 dní na rozhodnutie o potvrdení alebo

zamietnutí plánu. Z uvedeného vyplýva, že od právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 29. júla 2015 (právoplatnosť nadobudol 8. septembra 2015) mal

súd 15 dní na rozhodnutie, t. j. do 23. septembra 2015. Namiesto toho okresný súd

o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka rozhodol o 860 dní neskôr, čo nie je možné

ospravedlniť ani tým, že došlo k výmene zákonného sudcu počas tejto doby, nakoľko sú to

skoro 2,5 ročné prieťahy...

Návrh reštrukturalizačnej správkyne ako predkladateľa plánu bol okresnému súdu

doručený dňa 8. októbra 2014, a teda po zrušení rozhodnutia okresného súdu zo dňa

10. októbra 2014, ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, mal súd rozhodnúť

podľa stavu k 8. októbru 2014, kedy bol podaný návrh na potvrdenie plánu.

Už samotné rozhodovanie okresného súdu o potvrdení alebo zamietnutí

reštrukturalizačného plánu s odstupom 28 mesiacov je porušením práva sťažovateľa

na prístup k súdu, ktoré hoci nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam,

nesmie však obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by

uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Ústavná požiadavka znie, že každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, v danom prípade podľa , , kde súd do 15 dní

od doručenia návrhu na potvrdenie plánu buď potvrdí plán, ak sú splnené ustanovené

podmienky, inak ho zamietne.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu však vyplýva, že „odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového

stavu, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušnú právnu úpravu a jeho

rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnou procesno-právnou úpravou... Odvolací súd

poukazuje na kontrolnú a dozornú funkciu súdu v reštrukturalizácii, v rámci ktorej bol súd

povinný nielen zaoberať sa námietkami veriteľa SZRB voči reštrukturalizačnému procesu

a činnosti správcu v tejto súvislosti a voči samotnému reštrukturalizačnému plánu, ktoré

boli pomerne obsiahle, ale aj, ako to už bolo uvedené, ex-offo skúmaním toho, či nedošlo

k porušeniu povinností, ktoré sú dôvodom na zamietnutie plánu, pričom aj samotný

reštrukturalizačný plán je pomerne rozsiahly. Aj keď súd prvej inštancie rozhodol v tejto

veci so značným oneskorením, čo je možné hodnotiť ako procesné pochybenie, podľa

názoru odvolacieho súdu to nemalo za následok porušenie práva dlžníka a správcu ako

predkladateľa plánu na prístup k súdu. Toto pochybenie nie je možné považovať

ani za nesplnenie procesných podmienok konania, ako to namietala odvolateľka.“

... ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí takú intenzitu, že to signalizuje zo strany

príslušného všeobecného súdu až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu

došlo aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

(m. m. , , ).

... podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

ktoré svojou intenzitou nadobudlo aj charakter porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa ...

Aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. , ktorým ústavný súd už vyslovil

porušenie základných práv sťažovateľa predošlým nezákonným rozhodnutím okresného

súdu, vyplýva tiež požiadavka ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov, podľa

ktorej ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) hodnotí aj také

rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy

interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku prílišného

formalizmu (ďalej aj , , , ,

).

... právne závery krajského súdu... sú podľa názoru sťažovateľa arbitrárne a ústavne

neudržateľné. Túto skutočnosť podčiarkuje aj samotná nedostatočnosť a nepresvedčivosť

odôvodnenia napadnutého uznesenia, nezodpovedajúceho požiadavkám na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

... zákonným dôsledkom zamietnutia reštrukturalizačného plánu je opätovné

zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok napadnutým

uznesením 2 - uznesením okresného súdu sp. zn. zo dňa 16. júla 2018

(zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2018 z 23. júla 2018).».

5. Sťažovateľ v dôsledku uvedeného konštatuje, že napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu „dochádza ku konverzii reštrukturalizačného konania

dlžníka na konanie konkurzné, ktorého výsledkom bude faktická likvidácia dlžníka

a nemožnosť uspokojenia pohľadávky sťažovateľa a ďalších veriteľov, sťažovateľ má za to,

že napadnutým uznesením 1 (napadnutým uznesením krajského súdu, pozn.) a napadnutým

uznesením 2 (napadnutým uznesením okresného súdu, pozn.) môže byť spôsobená škoda

veľkého rozsahu. Vyhlásenie konkurzu zásadným spôsobom mení právny status dlžníka,

pričom tento nový stav znamená pre neho ako úpadcu nezvratný následok v podobe

faktického ukončenia existencie dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko dôjde

k vypovedaniu zmlúv zo strany zdravotných poisťovní, s ktorými dlžník v súvislosti

s poskytovaním služieb spolupracuje. Rovnako hrozí strata klientely či už zo strany

kúpeľných hostí, ktorí pravidelne podnik dlžník navštevovali, ale tak i zo strany ostatných

obchodných partnerov - odberateľov minerálnej vody. V dôsledku prerušenia prevádzky

podniku hrozí, že prevádzku podniku dlžníka nebude možné obnoviť z dôvodu, že môže dôjsť

k demontáži vybavenia a zariadenia, ktoré dlžník využíval.

K nezvratným dôsledkom však dochádza nielen pre samotného dlžníka, ale tak isto aj

pre veriteľov. Podľa ústavného súdu nie je sporné, že reštrukturalizácia je šetrnejšia než

konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia

reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku

dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade

vyhlásenia konkurzu (). Reštrukturalizácia teda predstavuje inštitút, v rámci

ktorého dochádza k uspokojeniu veriteľov pri zachovaní podnikateľskej činnosti dlžníka,

pričom možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov, ako v prípade

vyhlásenia konkurzu.“.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal uznesenie v znení: „Vykonateľnosť

uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. mája 2018

a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 16. júla 2018 sa odkladá

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

7. Vo veci samej žiada sťažovateľ vyslovenie tohto nálezu:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základné právo na rovnosť účastníkov súdneho konania

podľa , základné právo na zákonného sudcu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. mája 2018, sp. zn. a uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. júla 2018, sp. zn. , porušené boli.

2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 17. mája 2018, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

zo 16. júla 2018, sp. zn. zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici sú povinní uhradiť

sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

10. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak sa návrh neodložil alebo

neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia

o prijatí návrhu.

12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

13. Ústavný súd podľa prijal sťažnosť

sťažovateľa v celom rozsahu označených práv na ďalšie konanie.

14. Návrhom sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu a napadnutého uznesenia okresného súdu sa ústavný súd už nezaoberal,

keďže o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení už bolo rozhodnuté uznesením

ústavného súdu č. k. -23 z 5. septembra 2018, ktorým bola ich

vykonateľnosť odložená.

15. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018