Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 534/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DPS financial consulting, s. r. o.,

Tamaškovičova 17/2742, Trnava, zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Petkovom,

Advokátka kancelária PETKOV & Co s. r. o., Na vŕšku 12, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -1475 z 1. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DPS financial consulting, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. júna 2017 (e-mailom) a 30. júna 2017 (poštou) doručená sťažnosť obchodnej

spoločnosti DPS financial consulting s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 CoKR

17/2017-1475 z 1. marca 2017 (právoplatnosť nadobudlo 27. apríla 2017).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konkurznej veci úpadcu obchodnej spoločnosti

(ďalej len „dlžník“) po tom, ako na schvaľovacej schôdzi konanej

27. septembra 2016 zabezpečený veriteľ (sťažovateľka) hlasoval proti schváleniu

reštrukturalizačného plánu dlžníka, Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

uznesením č. k. -1394 zo 16. novembra 2016 okrem iného rozhodol, že

nenahrádza súhlas zabezpečeného veriteľa (sťažovateľky) s reštrukturalizačným plánom

dlžníka a že tento reštrukturalizačný plán zamieta. Na základe odvolania podaného

dlžníkom krajský súd napádaným uznesením č. k. -1475 z 1. marca 2017

zmenil uznesenie okresného súdu tak, že svojím rozhodnutím nahradil súhlas

zabezpečeného veriteľa (sťažovateľky) s reštrukturalizačným plánom dlžníka, súčasne tento

reštrukturalizačný plán potvrdil a rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť uznesenia

krajského súdu č. k. -1475 z 1. marca 2017 dôvodiac, že krajský súd

podľa sťažovateľky neústavným spôsobom aplikoval ustanovenie § 152 ods. 1 písm. a)

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),

pretože v zmysle tohto ustanovenia rozhodol o nahradení jej súhlasu s reštrukturalizačným

plánom dlžníka bez toho, aby skúmal, či by v dôsledku potvrdenia tohto

reštrukturalizačného plánu sťažovateľka ku dňu začatia reštrukturalizačného konania nebola

v zjavne horšom postavení, v akom by k tomuto dňu bola v prípade neprijatia tohto

reštrukturalizačného plánu. Inými slovami, podľa sťažovateľky tým, že krajský súd svoj

záver nahradiť súhlas sťažovateľky reštrukturalizačným plánom dlžníka svojím

rozhodnutím odôvodnil jej neistým postavením ako zabezpečeného veriteľa, či už

v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, a to z dôvodu spornosti ňou

prihlásenej pohľadávky, bez toho, aby skúmal jej reálne postavenie ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania, tak ako to vyžaduje zákon o konkurze a reštrukturalizácii

pričom ňou prihlásená pohľadávka nebola sporná (správcom popretá), rozhodol

podľa sťažovateľky svojvoľne a ústavne neudržateľným spôsobom. Sťažovateľka v tejto

súvislosti v sťažnosti tiež uviedla:

«Porušovateľ totiž neposudzoval (nekomparoval) postavenie sťažovateľa tak, ako mu

táto povinnosť vyplýva zo zákona, no navyše sám, nevedno na akom právnom základe

a nad rámec zákona uvádzal ním predpokladaný priebeh možného konkurzného konania

do budúcna.

Z ust. § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR však súdu pri posudzovaní otázky (ne)existencie

zjavne horšieho postavenia pre prípad prijatia reštrukturalizačného plánu v komparácii

so situáciu neprijatia plánu prikazuje, aby túto otázku neskúmal do budúcna (tak ako to

v tomto prípade urobil porušovateľ), ale spätne do minulosti a síce ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania, kedy sťažovateľova pohľadávka dokonca popretá ani nebola

a z povahy veci ani popretá byť nemohla...

Teda súd má pri rozhodovaní posudzovať (resp. porovnávať) súčasné postavenie

sťažovateľa - veriteľa (po prípadnom prijatí reštrukturalizačného plánu) s postavením

sťažovateľa - veriteľa a jeho možností uspokojenia jeho pohľadávky v deň začatia

reštrukturalizačného konania a len k tomuto dňu (aké postavenie veriteľ mal voči Dlžníkovi

v deň začatia reštrukturalizačného konania a akú mieru uspokojenia by z tohto postavenia

veriteľ mohol mať, ak by mala byť jeho pohľadávka voči Dlžníkovi uspokojovaná v deň

začatia reštrukturalizačného konania).

Porušovateľ vôbec neposudzoval otázku postavenia sťažovateľa vo vzťahu

k Dlžníkovi ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

Formulácia znenia ust. § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR nie je náhodná. Zákonodarca

zámerne ukladá súdu povinnosť skúmať postavenie veriteľa do minulosti (ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania), pretože iba takto možno ochrániť veriteľa pre prípad, že

správca účelovo v reštrukturalizácii poprel pohľadávku veriteľa, čím sa nevyhnutne

veriteľovo postavenie v reštrukturalizácii zhoršilo, a to nielen vo vzťahu k (ne)spornosti

pohľadávky, ale aj vo vzťahu k spôsobu uspokojenia. Kým v konkurze „má v rukách“

uspokojovanie veriteľov správca, uspokojovanie po prijatí reštrukturalizačného plánu

a jeho schválení súdom má v rukách dlžník, ktorý si pravidlá uspokojovania

v reštrukturalizačnom pláne stanovil sám, a navyše spoliehajúc sa na to, že akokoľvek budú

pre veriteľa podmienky uspokojenia jeho pohľadávky nevýhodné, však pre prípad, že veriteľ

bude hlasovať proti prijatiu plánu, podá návrh na nahradenie súhlasu s plánom súdom.»

4. Sťažovateľka tiež v kontexte už uvedeného namieta, že krajský súd nebol aktívny

pri preskúmaní reštrukturalizačného plánu s cieľom zistenia, či v zmysle zákonnej

požiadavky vyjadrenej v § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je daný

niektorý z tam uvedených dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné reštrukturalizačný plán

dlžníka zamietnuť. Podľa sťažovateľky je neprípustné, aby namiesto svojho aktívneho

prístupu krajský súd iba „... poukázal na to, že úloha súdu je pri posudzovaní otázky

(ne)potvrdenia plánu uľahčená, pretože vychádza z podkladov (posudku) odborníka

(správcu), ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, a v prípade, že to

tak nie je, je správca zodpovedný veriteľom za škodu (pozri body 14 a 15 napádaného

Uznesenia). A to najmä vtedy nie, ak veriteľ (skupina veriteľov), ktorý hlasoval proti

prijatiu plánu, poukázal počas reštrukturalizačného konania na skutočnosti, ktoré

nasvedčujú tomu, že Dlžník sa nemôže vo vzťahu k tomuto veriteľovi domáhať nahradenia

prijatia reštrukturalizačného plánu súdom podľa § 152 ods. 1 ZoKR, keďže veriteľ by sa v

prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu ocitol v zjavme horšom postavení, než v

akom by bol v prípade neprijatia plánu. Čo zároveň vedie k záveru, že existuje dôvod na

zamietnutie reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZoKR.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„(i) Základné právo sťažovateľa - obchodnej spoločnosti DPS financial Consulting,

s. r. o... na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z SR a právo

na spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 1475,

zo dňa 01.03.2017 porušené boli.

(ii) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -1475, zo dňa 01.03.2017 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

(iii) Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia v celkovej sume 374,81 EUR (spočívajúcu v 2 úkonoch

právnej služby - 1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie vo veci samej - sťažnosť,

á 147,33 EUR + 2 x režijný paušál vo výške 8,84 EUR + DPH vo výške 20%

zo základu dane), ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou

podľa mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami

upravenými v ústave. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by

mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

9. Pre posúdenie a preskúmanie záverov krajského súdu vyjadrených v napádanom

uznesení č. k. -1475 z 1. marca 2017, ktorý rozhodoval o odvolaní dlžníka

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2016, je pre kontext

veci nevyhnutné uviesť východiskové premisy rozhodnutia okresného súdu. Z rozhodnutia

krajského súdu vyplýva, že v zmysle dokazovania vykonaného okresným súdom (ktoré

sťažovateľka nespochybňuje, resp. nenamieta, pozn.) je sťažovateľka postupníkom

pohľadávky, ktorú si sťažovateľka ako veriteľ prihlásila v reštrukturalizačnom konaní

proti dlžníkovi, pričom pôvodným veriteľom, a teda postupcom tejto pohľadávky bola

(ďalej len „ “), a to na základe zmluvy

o kontokorentnom úvere z 5. mája 2010, pričom táto pohľadávka bola zabezpečená

na nehnuteľnom majetku dlžníka, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva

z 5. mája 2010. Konečná splatnosť kontokorentného úveru bola dohodnutá na 4. jún 2012.

10. V súvislosti s dlžníkom sa už konalo jedno reštrukturalizačné konanie, ktoré

začalo rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. z 21. februára 2012,

pričom ako pôvodný veriteľ v tom čase súhlasil s dlžníkom predloženým

reštrukturalizačným plánom, v zmysle ktorého mala byť jeho pohľadávka dlžníkom

uspokojená podľa splátkového kalendára v období rokov 2012 – 2016, a teda

pôvodný veriteľ súc oboznámený s týmto reštrukturalizačným plánom na schvaľovacej

schôdzi konanej 28. augusta 2012 hlasoval za prijatie tohto reštrukturalizačného plánu

„... so 100% uspokojením svojej prihlásenej a zistenej istiny pohľadávky a s úročením

svojej pohľadávky ...“. Okresný súd Trnava tento reštrukturalizačný plán potvrdil

rozhodnutím z 13. septembra 2012, proti čomu pôvodný veriteľ nemal žiadne výhrady

a v súlade s ním dlžník pôvodnému veriteľovi riadne plnil v súlade so schváleným

splátkovým kalendárom.

11. V aktuálnom reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. si sťažovateľka ako postupník proti dlžníkovi prihlásila zostatok

pohľadávky pôvodného veriteľa , pričom na schvaľovacej schôdzi konanej

27. septembra 2016 sťažovateľka hlasovala proti schváleniu reštrukturalizačného plánu

dlžníka, pretože bola toho názoru, že v prípade reštrukturalizácie by bola v zjavne

nepriaznivejšom postavení, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka, poukazujúc na jeho údajnú ekonomickú neschopnosť plniť reštrukturalizačný plán

v skoršom reštrukturalizačnom konaní (čo však podľa dlžníka sťažovateľka nepreukázala

žiadnymi dôkazmi, napr. bezúspešnými výzvami na plnenie, pozn.) a na to, že podľa

sťažovateľky dlžníkom predložený reštrukturalizačný plán nevychádzal z jeho relevantnej

situácie, pričom podľa sťažovateľky v konkurznom konaní by bola uspokojená jej

pohľadávka „... naraz a v kratšom časovom období.“ (pozri vyjadrenie sťažovateľky

v bode 9 uznesenia krajského súdu).

12. Okresný súd svoje rozhodnutie sp. zn. zo 16. novembra 2016

o nenahradení súhlasu sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom dlžníka odôvodnil

konštatovaním, že vzhľadom na konkurznú prax, ako aj na aktuálnu situáciu na realitnom

trhu by speňaženie v prospech sťažovateľky založenej nehnuteľnosti z majetku dlžníka

v konkurznom konaní bolo realizované v kratšom časovom horizonte, ako by to bolo

v prípade reštrukturalizačného konania, t. j. doba uspokojenia pohľadávky sťažovateľky by

pri konkurznom konaní bola výrazne kratšia ako v reštrukturalizačnom konaní.

13. Krajský súd svoje uznesenie, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu

a nahradil ním nesúhlas sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom dlžníka, odôvodnil

v podstatnej časti takto:

„Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pred posúdením povolenia

reštrukturalizácie ako takej, predložený reštrukturalizačný posudok č. 1/2015 so všetkými

súvislosťami preskúmal. Je nesporné, že posudok je výsledkom dôkladného posúdenia

situácie dlžníka odborníkom (správcom) s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa podmienky

na povolenie reštrukturalizácie. V tomto smere je úloha súdu podstatne uľahčená, pretože

pre súd z odborného posudku správcu záväzne vyplýva ekonomický aspekt rozhodnutia.

Podmienky na odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené ( ) a posudok

sa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú situáciu dlžníka

a odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady...

... Ak súd prvého stupňa v tejto etape povolil reštrukturalizáciu, musel mať

za preukázané, že posudok spĺňal náležitosti ustanovené v a a že

na odporúčanie správcu na reštrukturalizáciu boli splnené podmienky, čo aj súd prvého

stupňa vo vydanom rozhodnutí konštatoval. Pri zistení prípadných nedostatkov mohol súd

prvého stupňa reštrukturalizačné konanie zastaviť v zmysle . Je možné

preto konštatovať, že povolením reštrukturalizácie súd deklaroval, že sú splnené všetky

vyššie uvedené podmienky na jej povolenie...

... Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že na nahradenie súhlasu skupiny

Zabezpečený 1., ktorá nehlasovala za prijatie plánu (jeden veriteľ – DPS financial

consulting, s. r. o.) bolo v zmysle potrebné v širších súvislostiach

skúmať splnenie podmienky, či označený veriteľ v prípade prijatia plánu by nebol v zjavne

horšom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu, čo bolo aj jedným z odvolacích

dôvodov dlžníka. Pri posudzovaní tejto skutočnosti musí súd vychádzať z pravdepodobného

uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania,

pričom musí vychádzať z údajov uvedených v pláne ak sa nepreukázal opak (§ 152 ods. 1

písm. a/ ). Je nesporné, že súd začal reštrukturalizačné konanie dňa 18.02.2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016. Súd preto musel k tomuto dátumu skúmať

pravdepodobné uspokojenie veriteľa DPS financial consulting s. r. o. v konkurznom konaní

a porovnať ho s mierou uspokojenia v reštrukturalizácii...

Z reštrukturalizačného posudku č. 1/2005 Verzia 2 a č. -1212 vypracovaného

správcom jednoznačne vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, dlžník je

v úpadku, účtovné závierky dlžníka poskytujú pravdivý obraz o skutočnostiach ktoré sú

predmetom účtovníctva, od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka uplynuli aspoň dva

roky, odôvodnene možno predpokladať zachovanie prevádzky a v prípade povolania

reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať vyšší rozsah uspokojenia veriteľov ako

pri vyhlásení konkurzu.

Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že posudok je výsledkom dôkladného

posúdenia situácie dlžníka odborníkom (správcom) s vyjadrením záveru, že dlžník spĺňa

podmienky na povolenie reštrukturalizácie. V tomto smere je úloha súdu podstatne

uľahčená, pretože pre súd z odborného posudku správcu záväzne vyplýva ekonomický

aspekt rozhodnutia. Podmienky pre odporúčanie reštrukturalizácie sú taxatívne určené

( ) a posudok sa vypracúva odborníkom práve na to, aby zhodnotil ekonomickú

situáciu dlžníka a odporučil reštrukturalizáciu, ak sú splnené všetky predpoklady.

Z predloženého reštrukturalizačného posudku, ako aj z priloženej dokumentácie odvolací

súd nemal za preukázané, že by sa dlžník zbavoval majetku s následkom možného nižšieho

uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu.

... Poveriť vypracovaním posudku možno iba osobu zapísanú do zoznamu správcov,

ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. iba osobu, ktorá má

zákonnú licenciu na vykonávanie správcovskej činnosti. Povinnosťou správcu je vypracovať

posudok nestranne a s odbornou starostlivosťou, t. j. posudok musí byť vyvážený,

objektívny, nesmie žiadne podstatné skutočnosti zamlčať, ani niektoré skutočnosti

neprimerane vyzdvihnúť, pričom musí zohľadňovať všetky dostupné informácie a závery

posudku musia byť odborné, zodpovedajúce skutočnosti, že tieto závery robí licencovaný

správca. Správca pritom zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí tým, že reštrukturalizáciu

odporučil alebo neodporučil, a to jednak tomu, pre koho posudok vypracoval, ako aj

veriteľom...

... test, ktorý správca musí urobiť v rámci posudku, je porovnanie uspokojenia

veriteľov v prípade konkurzu a v prípade reštrukturalizácie.

Na základe takéhoto testovania reštrukturalizačný scenár musí predstavovať lepšie

uspokojenie veriteľov ako v konkurze. ...

Odvolací súd dospel k záveru, odvolacie dôvody ohľadne posúdenia časového

hľadiska k momentu speňažovania majetku dlžníka (úpadcu) pri vyhlásení konkurzu

s neistým finančným výsledkom predaja zabezpečenej nehnuteľnosti, avšak najmä

s poukazom na spornosť pohľadávky prihláseného veriteľa, je možné považovať za dôvodný.

Vzhľadom na spornosť pohľadávky namietanej aj správcom, postavenie veriteľa DPS

financial consulting s. r. o. s postavením zabezpečeného veriteľa nie je možné preto označiť

pre účely porovnania v prípade reštrukturalizácie a v prípade vyhlásenia konkurzu ku dňu

začatia reštrukturalizácie ako jednoznačne preukázané, postavenie zabezpečeného veriteľa,

t. j. sporné. Nie je teda možné jednoznačne konštatovať, že spoločnosť DPS financial

consulting s. r. o., by v konkurznom konaní pri potvrdení zamietnutia reštrukturalizačného

plánu mala jednoznačné postavenie zabezpečeného veriteľa. Taktiež je potrebné zohľadniť

nemožnosť predvídať jednoznačnosť vývoja realitného trhu, ako aj časové hľadisko

pri zachovaní procesných úkonov pri a po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

s následným uspokojením veriteľa, a preto odvolací súd mal za to, že v prípade schválenia

plánu súdom nie je možné konštatovať zjavne horšie postavenie veriteľa, ako aj naplnenie

podmienok .

Odvolací súd považuje za dôležité tiež uviesť, že reštrukturalizačný plán vychádza

z reštrukturalizačného posudku, pričom ekonomický aspekt rozhodnutia správcu nie je

otázkou právneho posúdenia, ale pre súd záväzne vyplýva z odborného posudku správcu.

Správca je povinný sústavne s odbornou starostlivosťou sledovať finančné

a obchodné situácie dlžníka. Pokiaľ je vývoj jeho ekonomických pomerov negatívny

a nedáva záruky pre úspešnosť reštrukturalizácie správca je povinný bezodkladne požiadať

súd o vyhlásenie konkurzu. Úlohou reštrukturalizačného konania je poskytnutie ochrany

dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť v konečnom dôsledku v záujme veriteľov,

pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie ako je

v likvidačnom konkurze...

Zo spisu vyplýva, že pri vypracovaní plánu reštrukturalizácie plánu dlžník

postupoval v súčinnosti so správcom a veriteľským výborom. Všetky stanoviská a podnety

boli vyhodnocované s odbornou starostlivosťou a boli zapracované dlžníkom do návrhu

plánu. Tento rozhodujúci fakt súd prvej inštancie nebral do úvahy. Maximalizácia

uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých

veriteľov s dlžníkom je takto determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov. Súd

nemôže izolovane prihliadať na záujem jedného veriteľa. Naopak jeho povinnosťou je

skúmať možnosť uspokojenia všetkých veriteľov.

Odvolací súd podotýka, že dlžník je počas reštrukturalizácie pod dohľadom správcu,

ktorý pri odporúčaní reštrukturalizácie vychádzal z určitých ekonomických podmienok

zachovanie ktorých je nevyhnutným predpokladom jej úspešnosti. V prípade, ak sa finančná

a obchodná situácia zmení v takom rozsahu, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné

skončenie reštrukturalizácie, správa je povinný bezodkladne požiadať súd o vyhlásenie

konkurzu.“

14. Podľa § 152 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak za prijatie

plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže

v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím

rozhodnutím, ak účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú

na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu;

súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň

začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa

nepreukáže opak.

15. Z citovaného vyplýva základná východisková premisa rozhodnutia krajského

súdu, že na začatie reštrukturalizačného konania, ako aj na ďalší priebeh tohto zákonom

regulovaného ekonomického procesu ozdravenia podniku dlžníka s cieľom jeho zachovania

pri súčasnom čo najširšom uspokojení jeho veriteľov je obligátnou nielen garancia

zákonnosti, ktorej strážcom je konkurzný súd, ale aj odborná ekonomická záštita, ktorú

zastrešuje, resp. môže zastrešovať iba konkurzným súdom ustanovený licencovaný

odborník, t. j. správca. Konkurzný súd tak ako garant zákonnosti pri rozhodovaní o otázkach

ekonomickej situácie dlžníka, narušenie rovnováhy ktorej je predpokladom začatia

reštrukturalizačného konania a jej znovunastolenie je jeho cieľom, zakladá svoje

rozhodnutia na dôvere v závery, stanoviská a odporúčania správcu, ktorý zodpovedá za ich

správnosť a dôveryhodnosť.

16. Napokon aj v danom prípade aplikované citované ustanovenie § 152 ods. 1

písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje konkurzný súd, aby pri posúdení

výhodnejšieho postavenia veriteľa, ktorý hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu,

pri uspokojení jeho pohľadávky v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní

vychádzal „... z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak“, pričom sťažovateľka

ako týmto ustanovením dotknutý veriteľ žiadny opak nepreukázala, a ani len netvrdila.

Inými slovami, sťažovateľka neuviedla, netvrdila ani nepreukázala žiadne skutočnosti,

ktorými by boli popreté alebo aspoň spochybnené závery správcu o ekonomickej situácii

dlžníka, takže konkurzný súd, odvolávajúc sa na zákonnú dikciu označeného ustanovenia

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemajúc dôvod pochybovať o správnosti,

resp. dôvodnosti záverov správcu, ktorý odporúčal reštrukturalizačné konanie, vychádzal

pri svojom rozhodovaní z ním predloženej správy. Z tohto hľadiska sa javí ako nedôvodná

námietka sťažovateľky, že konkurzný (okresný) súd, ako aj krajský súd iniciatívne

nepreskúmavali a neprehodnocovali správnosť odporúčaní správcu začať reštrukturalizačné

konanie, ako ani správnosť reštrukturalizačného plánu, pretože napokon nie je ani

v kompetencii a ani v odbornosti konkurzného súdu ako strážcu zákonnosti, aby revidoval

odborné (ekonomické) závery a odporúčania licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú

správnosť a samostatnú zodpovednosť.

17. Krajský súd tak v intenciách uvedených predikcií (predpovedí) odborného

odporúčania správcu o výhodnosti reštrukturalizácie oproti likvidačnému konkurznému

konaniu, s prihliadnutím na účel reštrukturalizačného konania, zohľadniac záujem

na zachovaní podnikateľskej činnosti dlžníka pri súčasnom čo najširšom možnom

uspokojení nárokov všetkých veriteľov (nielen jedného veriteľa), revidoval rozhodnutie

okresného súdu nenahradiť nesúhlas sťažovateľky s reštrukturalizačným plánom svojím

rozhodnutím. Okresný súd svoje rozhodnutie o výhodnejšom postavení sťažovateľky

v konkurznom konaní v komparácii s reštrukturalizačným konaním ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania založil výhradne na časovom hľadisku, t. j. že podľa

okresného súdu by pohľadávka sťažovateľky bola pravdepodobne skôr uspokojená

v konkurznom konaní ako v reštrukturalizačnom konaní. Krajský súd ústavne udržateľným

spôsobom poukázal na to, že okresný súd bez ďalšieho, t. j. bez akýchkoľvek vecných

a odborných dôvodov negoval odporúčanie správcu o výhodnosti reštrukturalizácie oproti

likvidačnému konkurzu, ktorého odborné závery sú pre konkurzný súd záväzné, pokiaľ sa

nepreukáže opak, pričom súčasne poukázal na skutočnosť, že okresný súd len formalisticky

založil svoje rozhodnutie na atribúte času, t. j. na možnom skoršom uspokojení pohľadávky

sťažovateľky v konkurznom konaní v porovnaní s reštrukturalizačným konaním, avšak

bez bližšieho odôvodnenia tohto svojho presvedčenia, t. j. bez zohľadnenia, že napríklad aj

proces predaja nehnuteľného majetku dlžníka, ktorý v konkurznom konaní môže správca

predať iba na dražbe (§ 92 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorým je

zabezpečená pohľadávka sťažovateľky, si vyžaduje určitú časovú rezervu rovnako, ako aj

procesné úkony súdu spojené s týmto speňažením majetku dlžníka, takže z tohto pohľadu

podľa krajského súdu okresný súd neodôvodnil, ako by tento časový úsek mohol celkovo

ovplyvniť časové hľadisko uspokojenia pohľadávky sťažovateľky v konkurznom konaní

v komparácii s predpokladaným časom jej uspokojenia v reštrukturalizačnom konaní.

Okrem toho krajský súd poukázal aj na to, že pri vyhodnotení výhodnejšieho postavenia

veriteľa v konkurznom alebo v reštrukturalizačnom konaní je nutné zohľadniť nielen

izolované časové hľadisko uspokojenia jeho pohľadávky, ale aj predpokladaný rozsah jej

uspokojenia. V tejto súvislosti krajský súd podotkol, že okresný súd nezakomponoval

do svojho rozhodnutia aj odôvodnenie o predpokladanom vývoji realitného trhu ku dňu

začatia reštrukturalizácie, a teda či z tohto hľadiska by nehnuteľnosť dlžníka bola

predajnejšia za cenu, ktorou by bola pohľadávka sťažovateľky uspokojená vo väčšej miere,

než ako predpokladal jej uspokojenie reštrukturalizačný plán.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd svoje rozhodnutie nahradiť jej

nesúhlas s reštrukturalizačným plánom založil iba na konštatovaní, že nie je možné

jednoznačne posúdiť výhodnosť jej postavenia či už v konkurznom alebo

v reštrukturalizačnom konaní z dôvodu, že jej postavenie ako zabezpečeného veriteľa je

neisté, keďže správca poprel jej pohľadávku, sa nezakladá na skutočnosti, pretože ako z už

uvedeného vyplýva, tento argument krajského súdu bol iba podporným. Tak ako uvádza aj

sťažovateľka, tento argument totiž v čase začatia reštrukturalizačného konania, ku dňu

ktorému v zmysle § 152 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo nutné

posúdiť výhodnejšie postavenie sťažovateľky (veriteľa), ešte nebol známy, pretože

k popretiu pohľadávky správcom došlo až neskôr. Ako už bolo uvedené, aj bez tohto

argumentu však rozhodnutie krajského súdu dáva v intenciách § 152 ods. 1 písm. a) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii ústavne udržateľné odpovede na otázku, v ktorom konaní,

t. j. či v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní by bolo ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania postavenie sťažovateľky ako veriteľa výhodnejšie z hľadiska

rozsahu a času uspokojenia jej pohľadávky, a to v kontexte s účelom týchto konaní.

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

20. Vzhľadom na uvedené možno závery krajského súdu považovať za logické,

ústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa ústavného súdu im

nemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol ( ).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov konania

je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd ( prvá veta ),

ústavný súd o tých častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017