Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-50-2020.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/50/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, vo veci reštrukturalizačného konania navrhovateľa - dlžníka: ESIN construction, a.s., so sídlom Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 318 596, o návrhu na povolenie jeho reštrukturalizácie, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/6/2020 -176 zo dňa 17.09.2020, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/6/2020 -176 zo dňa 17.09.2020 m e n í tak, že reštrukturalizáciu dlžníka - ESIN construction, a.s., so sídlom Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 318 596, p o v o ľ u j e .
II. Súd ustanovuje JUDr. Lukáša Tyka, so sídlom Palackého 5, 911 01 Trenčín, za reštrukturalizačného správcu.
III. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.
IV. Počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu tieto právne úkony dlžníka:
- vykonanie iného než bežného právneho úkonu dlžníka;
- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby;
- nadobudnutie účasti alebo prevod účasti v obchodnej spoločnosti, družstve alebo v inej právnickej osobe;
- prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého všeobecná hodnota bola znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca stanovená na sumu vyššiu než 5.000,- EUR, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom;
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov vo výške presahujúcej sumu 10.000,- EUR;
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou;
- urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu; urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok;
- uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník zaviaže plniť pokračujúce alebo opakujúce peňažné alebo nepeňažné plnenie za účelom zabezpečenia prevádzky alebo činnosti dlžníka počas menej ako šesť mesiacov, ktorých výška mesačne presiahne sumu 1.000,- EUR, okrem mandátnych a pracovných zmlúv uzatvorených s osobami, ktoré sa nepovažujú za spriaznené osoby v zmysle § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii;
- uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník zaviaže plniť pokračujúce alebo opakujúce peňažné alebo nepeňažné plnenie za účelom zabezpečenia prevádzky alebo činnosti dlžníka na dobu neurčitú, ktorých výška mesačne presiahne sumu 500,- EUR;
- uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník zaviaže poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 15% z jeho obratu za predchádzajúci kalendárny rok;
- peňažné plnenie za účelom zabezpečenia prevádzky alebo činnosti dlžníka zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného mesiaca v sume presahujúcej
50.000,- EUR a akékoľvek iné peňažné plnenie zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka v sume presahujúcej 500.000,- EUR;
- akékoľvek plnenie dlžníka voči tretej osobe predstavujúce čo i len čiastočné uspokojenie zmluvných alebo mimozmluvných sankcií;
- vykonanie akéhokoľvek právneho úkonu dlžníka voči osobe spriaznenej s dlžníkom vo výške presahujúcej sumu 1.000,- EUR;
- uznanie prihlásenej pohľadávky popretej správcom v rámci reštrukturalizácie zo strany dlžníka v zmysle § 124 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vrátane uznania záväzku učineného na súde v konaní o určenie popretej pohľadávky.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd zastavil reštrukturalizačné konanie v intenciách § 116 ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“) na tom skutkovom základe, že preskúmaním reštrukturalizačného posudku vypracovaného správcom HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, zn. správcu S1565, IČO: 46 333 908, zo dňa 23.07.2020 (ďalej len: „Posudok“) zistil, že tento nespĺňa náležitosti podľa § 110 ods. 1 , 2 ZoKR. Za nedostatky Posudku prvoinštančný súd označil absenciu podrobného opisu finančnej a obchodnej situácie dlžníka a absenciu opisu vyjadrenia audítora, resp. súdneho znalca o účtovnej závierke dlžníka pripojenej k návrhu na povolenie reštrukturalizácie. 1.1. K absencii podrobného opisu finančnej a obchodnej situácie dlžníka prvoinštančný súd uviedol, že v Posudku bolo potrebné uviesť doterajší vývoj, ako aj predpokladaný budúci vývoj „cash flow“, nakoľko hľadisko finančnej situácie môže byť pre samotný úspech reštrukturalizácie určujúci. Zabezpečenie potrebného „cash flow“ považoval súd pre prevádzku podniku za spravidla kľúčové, a preto považoval za vhodné, aby súčasťou posudku bol aj plán budúceho vývoja toku finančných prostriedkov, teda vývoja „cash flow“. 1.1.1. Prvoinštančný súd považoval za potrebné zhodnotiť tiež to, z čoho je „cash flow“ tvorený, resp. či existujú prípadné úverové linky, ktoré bude možné využiť. Mal za to, že Posudok síce obsahuje popis finančnej situácie dlžníka, ale len za minulé roky, a to konkrétne za roky 2014 až 2019. Aktuálna finančná situácia (aká bola u dlžníka v čase vypracovania Posudku), z Posudku vôbec nevyplýva. 1.1.2. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že z Posudku nevyplýva predpokladaný budúci vývoj „cash flow“, teda predpoklad vygenerovanej nadhodnoty v nasledujúcich rokoch (opierajúci sa o závery finančného plánu do budúcna, ktorý by mal mať dlžník pokúšajúci sa o reštrukturalizáciu podniku, vyhotovený). 1.1.3. V tomto smere prvoinštančný súd uzavrel, že z predloženého Posudku nevyplýva nielen aktuálna, ale ani predpokladaná finančná situácia, aká by mala u dlžníka nastať v nasledujúcich rokoch. Konštatoval, že pre veriteľov dlžníka je dôležitou informáciou aktuálna, ale najmä budúca vyhliadka finančnej situácie dlžníka, ako aj poznanie toho, z čoho predpoklad budúcej finančnej situácie dlžníka vychádza, aby po zohľadnení týchto skutočností mohli zaujať relevantný postoj k reštrukturalizácii dlžníka. 1.2. K v Posudku absentujúcemu opisu vyjadrenia audítora, resp. súdneho znalca o účtovnej závierke dlžníka, prvoinštančný súd uviedol, že ide o obligatórnu povinnosť správcu, ktorý reštrukturalizačný posudok vypracováva, a ktorý ho podpisuje v zmysle § 110 ods. 2 písm. f) ZoKR. Prvoinštančný súd mal za to, že ide o povinnosť takéhoto správcu uviesť vyjadrenie tejto osoby, ako aj to, či ide o vyjadrenie audítora, resp. znalca. Tento nedostatok podľa súdu nedokáže zhojiť ani skutočnosť, že účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, ktoré správca uviedol v závere Posudku, o ktoré opiera odôvodnenosť jeho odporučenia povoliť reštrukturalizáciu dlžníka. Navyše mal za to, že z tohto konštatovania správcu nie je zrejmé, ktoré účtovné závierky tento obraz poskytujú. 1.3. Záverom prvoinštančný súd poukázal na absenciu zmluvy upravujúcej odmeňovanie správcu za vypracovanie Posudku a za jeho ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou, ako prílohy predpokladanej § 110 ods. 4 ZoKR.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie dlžník. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So závermi súdu ohľadom absencie obligatórnych náležitostí Posudku vyslovil nesúhlas, majúc za to, že skutkové okolnosti uvedené v napadnutom
uznesení sa nezakladajú na pravde. Súd pri posudzovaní náležitostí Posudku postupoval prísne formálne, v rozpore so zmyslom a účelom právnej normy, čím porušil zásadu ústavno-konformného výkladu práva a odňal dlžníkovi právo na povolenie reštrukturalizácie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a reštrukturalizáciu dlžníka povolil. 2.1. K absencii podrobného opisu finančnej a obchodnej situácie dlžníka odvolateľ uviedol, že táto je obsiahnutá v bode 2.3 na strane 17 až 55 Posudku. Poukazoval na to, že ZoKR neurčuje správcovi, ktoré ekonomické ukazovatele má použiť pri posúdení ekonomickej situácie dlžníka, resp. čo konkrétne má opis finančnej a obchodnej situácie obsahovať. Konštatoval, že súčasťou podrobnej finančnej situácie dlžníka je v Posudku sumár aktuálnych a budúcich projektov s hodnotou zákazky, a preto pokiaľ súd v rámci popisu finančnej situácie vyžaduje od dlžníka uvedenie predpokladaného budúceho vývoja „cash flow“, táto požiadavka ide nad rámec ustanovenia § 110 ods. 1 písm. e) ZoKR, keďže súd od dlžníka vyžaduje aj predpoveď budúceho vývoja, pričom právny predpis takúto povinnosť dlžníkovi nestanovuje. Odvolateľ mal za to, že ZoKR zveril správcovi ako odborníkovi kompetenciu posúdiť opodstatnenosť reštrukturalizácie dlžníka, ktorý pri zachovaní všetkej odbornej starostlivostí vyhodnocuje ekonomickú situáciu dlžníka a tento podľa získaných záverov reštrukturalizáciu buď odporučí, alebo neodporučí. Reštrukturalizačný posudok je tak vyjadrením posudzovacej činnosti a zodpovednosti správcu. 2.1.1. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 534/2017 -23 zo dňa 08.11.2017, z ktorého dikcie dotknutého normatívu § 110 ods. 1 písm. e) ZoKR nevyplýva povinnosť správcu uviesť v reštrukturalizačnom posudku vývoj „cash flow“. Budúci „cash flow“ sa v tomto smere javí ako vhodný, ale nie nevyhnutný podklad tvoriaci súčasť reštrukturalizačného posudku. Odvolateľ mal za to, že z Posudku je zrejmé, že dlžník naďalej vykonáva a bude vykonávať svoju hlavnú činnosť a že má zabezpečenú aj realizáciu výsledkov svojej podnikateľskej činnosti do budúcna. Z predstavenej tabuľky aktuálnych a budúcich projektov je možné získať predstavu o aktuálnej obchodnej situácií dlžníka a o jej budúcich vyhliadkach, a preto je možné považovať popis finančnej a obchodnej situácie dlžníka v Posudku za podrobný a postačujúci pre vyvodenie potrebných záverov. Dodal, že budúci „cash flow“ sa môže v priebehu krátkeho obdobia diametrálne meniť, čím je nemožné, aby tvoril obligatórnu súčasť reštrukturalizačného posudku, nakoľko v momente vypracovania reštrukturalizačného posudku nie je objektívne možné predikovať reálnosť budúcemu „cash flow“ dlžníka. V tomto smere majú absolútny vplyv na tento ekonomický ukazovateľ závery schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bude kreovaný spolu s jeho veriteľmi. 2.1.2. Odvolateľ považuje reštrukturalizačný plán za listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. V momente podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka a predloženia reštrukturalizačného plánu nie je zrejmé, aký bude objem prihlásených a zistených pohľadávok, ktoré budú v reštrukturalizácii uspokojované. Nie je zrejmé ani to, v akom rozsahu sa budú uspokojovať a najmä, aké dlhé obdobie bude reštrukturalizácia dlžníka trvať. Tieto faktory priamo ovplyvňujú „cash flow“ dlžníka a tieto nie je nikto schopný objektívne predpovedať. Požiadavku na vytvorenie budúceho „cash flow“ dlžníka preto označil odvolateľ za hypotetickú. 2.1.3. Podľa odvolateľa by konkurzný súd mal založiť svoje rozhodnutie na dôvere v závery, stanoviská a odporúčania správcu, ktorý zodpovedá za ich správnosť a dôveryhodnosť, pretože v kompetencii konkurzného súdu, ako strážcu zákonnosti, nie je revízia odborných (ekonomických) záverov a odporúčaní licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú správnosť zodpovednosť. 2.2. K v Posudku absentujúcemu opisu vyjadrenia audítora, resp. súdneho znalca o účtovnej závierke dlžníka, odvolateľ uviedol, že takéto vyjadrenie o účtovnej závierke dlžníka k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, pripojené je. Názor súdu, že takéto vyjadrenie musí byť priamo súčasťou reštrukturalizačného posudku, formou jeho opisu (resp. prepisu), považoval za irelevantné a uvedený výklad prvoinštančného súdu považoval za nesprávny, až absurdný. 2.2.1. To, že ZoKR definuje uvedené ako náležitosť reštrukturalizačného posudku, ešte nemožno vykladať príliš formalisticky a uvedené neznamená, že táto náležitosť nemôže byť splnená tým, že vyjadrenie audítora k účtovnej závierke je ako jeho neoddeliteľná obsahová príloha k reštrukturalizačnému posudku pripojená. Zákon takúto možnosť nezakazuje. Poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017, III. ÚS 341/2007 , II. ÚS 148/2006 , IV. ÚS 209/2007 , I. ÚS 252/2007 , v zmysle ktorých nemožno akceptovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti, naopak, pri rozhodovaní o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb je potrebné uplatniť vždy ten výklad, ktorý je pre dotknutého účastníka konania priaznivejší. 2.2.2. Obsah odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/15/2013 zo dňa 29.11.2013 interpretoval tak, že súd nemôže prihliadať na prílohy, ktoré mali dopĺňať inak absentujúci
podrobný opis finančnej a obchodnej situácie dlžníka. Zákonom predpokladaná požiadavka podrobného opisu finančnej a obchodnej situácie dlžníka zaťažuje reštrukturalizačný posudok a pri absencii tejto náležitosti sa nedá táto vyvodiť z príloh návrhu a príloh posudku s ohľadom na charakteristiku dlžníka. Nahradenie zákonom formulovaných požiadaviek na reštrukturalizačný posudok (ide o povinnosť a zodpovednosť správcu) vo vzťahu k jeho hodnoteniu súdom, ktorý by z príloh musel osobitne hodnotiť v reštrukturalizačnom posudku absentujúce závery, by mohlo viesť nielen k stavu právnej svojvôle, voluntarizmu, ale v konečnom dôsledku by znamenal porušenie § 116 ods. 1 písm. e) ZoKR. 2.2.3. Ako dôvod, prečo tvorí vyjadrenie audítora prílohu reštrukturalizačného posudku, odvolateľ uviedol to, že toto vyjadrenie vyhotovil audítor s osobitnou licenciou a oprávnením na vyhotovenie takého podkladu, pričom, ak zákon v § 110 ods. 2 písm. f) požaduje, aby bolo súčasťou posudku vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie a toto poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, tak takúto náležitosť podľa odvolateľa logicky možno splniť pripojením takéhoto obligatórneho vyjadrenia k reštrukturalizačnému posudku. Vyjadrenie audítora nepochybne tvorilo a tvorí súčasť predloženého Posudku. 2.3. K absencii prílohy - zmluvy upravujúcej odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou, odvolateľ poukázal na str. 3 Posudku, na ktorej je medzi prílohami uvedená aj Zmluva o spolupráci zo dňa 27.04.2020, v ktorej ide o dohodu dlžníka a správcu zákonom požadovaného predmetu. V tomto smere doložil fotodokumentáciu z nahliadania do súdneho spisu reštrukturalizácie dlžníka zo dňa 24.09.2020, z ktorej plynie, že Posudok obsahuje zmluvu, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.
3. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril veriteľ PEBOSS, s.r.o., so sídlom 034 81 Lisková č. 260, IČO: 36 358 614, prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Kataríny Barlovej, advokátky so sídlom kancelárie Bernolákova 6024/56, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42 195 527, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukazoval na postup dlžníka v prebiehajúcich exekučných konaniach, v ktorých vystupuje v pozícii povinného. Mal za to, že touto formou a právnymi úkonmi preukázanými v týchto konaniach (predaj motorových vozidiel), mohlo dôjsť k uprednostneniu veriteľa TEFES s.r.o., so sídlom Žilinská 2749, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 421 670, pred inými veriteľmi, hoci boli exekúcie vedené i v prospech iných veriteľov.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej tiež: „CSP“/), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP , bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 CSP a oboznámiac sa s procesným postupom prvoinštančného súdu, ako i dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže nemal za splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie hodnotil tak, že tento na základe nesprávneho skutkového zistenia dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 5.1. Je nesporným, že dlžník sa s požiadavkou na vypracovanie reštrukturalizačného posudku obrátil na správcovskú spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 46 333 908, zn. správcu S1565. Z č.l. 88 - 89 Posudku plynie, že vzhľadom na skutočnosť, že:
- dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť;
- dlžník je v stave úpadku formou platobnej neschopnosti a predĺženia;
- účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka;
- reštrukturalizácia dlžníka alebo jeho právneho predchodcu nebola v minulosti realizovaná;
- možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka;
- v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu; správca reštrukturalizáciu dlžníka podľa § 109 ods. 3 ZoKR odporúča. 5.1.1. Rovnako je mimo akúkoľvek pochybnosť, že súčasťou návrhu dlžníka je audítorská správa účtovnej závierky dlžníka za rok 2019 vypracovaná MK-AUDIT, s.r.o., so sídlom Cementárska 179, 018 63 Ladce, IČO: 50 307 673, licencia UDVA č. 395, dňa 25.06.2020. 5.2. Správcom predložený Posudok podľa odvolacieho súdu obsahuje akceptovateľný opis finančnej a obchodnej situácie dlžníka, je dostatočne podrobne špecifikovaný a pre povolenie reštrukturalizácie postačujúci. Z tohto Posudku vyplýva budúce zameranie a ďalšia činnosť dlžníka, a to aj z pohľadu jeho
finančnej výkonnosti. V Posudku sú uvedené zrozumiteľné, podrobné finančné ukazovatele dlžníka, ako aj jeho aktuálne a budúce možné stavebné zákazky s uvedením ich finančného objemu. Pri hodnotení absencie ukazovateľa „cash flow“ sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s argumentáciou odvolateľa. 5.3. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s hodnotením prvoinštančného súdu vytýkajúcemu Posudku absenciu opisu vyjadrenia audítora, resp. súdneho znalca o účtovnej závierke dlžníka, nakoľko takéto vyjadrenie o účtovnej závierke dlžníka k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojené je a v tomto smere by striktné a len formálne premietnutie inak k návrhu pripojeného vyjadrenia audítora do reštrukturalizačného posudku, jeho prepisom, bolo nutné označiť za prílišný formalizmus, ktorý by mal za následok nenaplneniu účelu reštrukturalizácie. 5.4. Odvolací súd konštatuje, že zmluva upravujúca odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou, je vyjadrená formou Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.04.2020, ktorá tvorí prílohu č. 2 Posudku (inak zapravený tiež na č. l. 309 až 318 súdneho spisu) a v tomto smere je vytknutý nedostatok Posudku irelevantný.
6. Podľa § 116 ods. 1, 2, 4, 5 ZoKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
Podľa § 388 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu vedenom na prvoinštančnom súde, včítane obsahu odvolania dlžníka, z ktorého materiálu zistil, že dlžníkom predložený Posudok nemožno hodnotiť ako neúplný, trpiaci nedostatkami vytknutými mu v napadnutom rozhodnutí. Preto odvolací súd, vychádzajúc zo zákonnej úpravy a z dôvodov uvedených vyššie, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v rozsahu vo výroku tohto rozhodnutia uvedenom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta tretia ZoKR).
Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.
Lehota na prihlasovanie pohľadávok plynie od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, a to aj v prípade, že bude doručené aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku.
Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku na predpísanom tlačive, ktoré musí obsahovať základné náležitosti, ktorými sú:
- meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
- meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
- právny dôvod vzniku pohľadávky,
- poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
- celková suma pohľadávky,
- podpis,
inak sa na prihlášku neprihliada.
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. V prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň povolenia reštrukturalizácie Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným vyššie prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (tiež „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.