Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 351/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti Mgr. M. B., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. R., B., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 25. septembra

2012, takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. M. B. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 25. septembra 2012 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. M. B. trovy konania v sume 269,58

€ (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu Mgr. V. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. M. B., B. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. V. R., B., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. septembra 2012 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením

zastavil reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len

„dlžník“), v ktorom sťažovateľ vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu. Súčasne

týmto uznesením okresný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu

konkurznej podstaty (Mgr. J. A.) a uložil mu povinnosti na predkladanie správ a vyzval

veriteľov dlžníka na prihlasovanie pohľadávok.

Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne a založené

na nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu veci, nesprávnej a svojvoľnej aplikácii

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),

o správcoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“) a vyhlášok ich vykonávajúcich, čím

porušuje ním v sťažnosti označené práva.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodňuje závermi o porušení povinností

sťažovateľa ako reštrukturalizačného správcu a v relevantnej časti uvádza:

„Súd pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu zistil, že správca opakovane

a závažne porušil tieto svoje zákonom ustanovené povinnosti:

I. Správca v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade

s ustanoveniami a vyhlášky č. . Zoznam pohľadávok

predložený v zákonnej lehote okrem iných nedostatkov neobsahoval vôbec zabezpečených

veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky s popisom ich zabezpečenia. Kompletný

zoznam pohľadávok vyhotovený v súlade so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012

(teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07.

2012), aj to až na výzvu súdu.

II. Správca sa v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08.

2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 a 21. 08. 2012 nezdržiaval v kancelárii

v úradných hodinách ani nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním

poverenými osobami, čím závažne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 a 8

. Uvedené porušenie povinnosti súd zistil z oznámenia veriteľa M. K., o

pravdivosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko o uzamknutí a nedostupnosti

kancelárie správcu v úradných hodinách predložil súdu aj notárske osvedčenie. Súd takisto

poukazuje na skutočnosť, že dňa 04. 07. 2012 sa márne pokúšal v úradných hodinách

telefonicky spojiť so správcom. Takisto pravdivosti tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa

nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá

bola odoslaná zo súdu dňa 30. 08. 2012, bola správcom prevzatá až dňa 11. 09. 2012, čo

znamená, že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca nezdržiaval a ani nemá v kancelárii

zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných

hodinách každý pracovný deň ( ).

Porušením týchto povinností správca neumožnil veriteľom riadne uplatniť svoje

práva, a to najmä právo nahliadať do správcovského spisu a zistiť tak zoznam všetkých

prihlásených pohľadávok, rozsah ich zistenia, prípadne popretia ako aj oboznámiť

sa správnym dôvodom vzniku prihlásených pohľadávok a v dôsledku toho podať správcovi

podnet na popretie pohľadávok iných veriteľov a podobne.

Záverom súd uvádza, že správca v súdom určenej lehote nereagoval ani na výzvu

súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti. Správca teda

nekomunikuje nielen s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom.

Z uvedeného vyplýva, že správca nielen opakovane porušil svoje zákonné povinnosti,

ale tieto porušil aj závažným spôsobom, v dôsledku čoho neumožnil účastníkom konania

uplatniť ich základné práva v danom konaní. Vzhľadom na opakované a závažné porušenie

povinnosti správcu ustanovené , tunajší súd v súlade s ustanovením

ods. 2 písm. a) bezodkladne rozhodol o zastavení reštrukturalizačného

konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.“

Sťažovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie sa priamo dotýka jeho označených

základných a iných práv, „pretože sa ho priamo týka (jeho základom je údajné porušovanie

povinnosti správcu) a priamo porušuje jeho práva účastníka konania a správcu tak, ako je

uvedené ďalej v tejto sťažnosti. Sťažovateľ je teda osobou podľa

Z. z... “, a vo svojej argumentácii podrobne namieta jednotlivé skutkové závery okresného

súdu o porušení jeho povinností správcu a poukazuje na neodôvodnenosť rozhodnutia

okresného súdu o jeho odvolaní a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Prvý okruh námietok sťažovateľa sa týka záveru okresného súdu o porušení jeho

správcovských povinností nepredložením kompletného zoznamu pohľadávok veriteľov

v ustanovenej lehote. Podľa sťažovateľa je tento záver okresného súdu nepodložený

a vyplýva zo „zjavnej nespôsobilosti zamestnancov súdu (a tým ipso facto súdu ako takého)

prijať a spracovať podanie urobené v elektronickej podobe“, keďže sťažovateľ v stanovenej

lehote doručil okresnému súdu kompletný zoznam pohľadávok v elektronickej forme

v predpísanom formáte, ktorý však zamestnanci okresného súdu riadne nespracovali.

Sťažovateľ uviedol: „Súd v samotnom napadnutom uznesení uvádza, že zoznam pohľadávok

bol doručený na súd v zákonnej lehote. V tomto prípade nesprávne posúdenie a spracovanie

Sťažovateľom predloženého zoznamu pohľadávok nepochybne súvisí s počítačovou

negramotnosťou a nedostatkom technickej zručnosti príslušných zamestnancov súdu, ktorí

neboli schopní prečítať správny a úplný zoznam pohľadávok, ktorý Sťažovateľ súdu doručil

v jednej z predpísaných foriem. Ak by zamestnanci súdu vedeli, že elektronický dokument

vo formáte .xls obsahuje v spodnej časti záložky, na ktoré stačí kliknúť, aby sa sprístupnil

ich obsah, alebo si dali celý dokument vytlačiť vrátane obsahu všetkých záložiek, tak by

k takejto situácii nemohlo dôjsť.“

Druhý okruh námietok sťažovateľa sa týka záverov okresného súdu o porušení jeho

správcovských povinností tým, že sa nezdržiaval vo svojej správcovskej kancelárii

v úradných hodinách a ani nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním

poverenými osobami. Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že okresný súd si osvojil

tvrdenia veriteľa M. K. uvedené v jeho sťažnosti na činnosť sťažovateľa, a to bez toho, aby

ich mal objektívne preukázané, a zároveň žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že

označený veriteľ v deň vydania napadnutého uznesenia doručil do podateľne okresného

súdu späťvzatie svojej sťažnosti. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu aj jeho konštatáciu, že

sťažovateľ „nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k

podanej sťažnosti“, keďže vyjadrenie k tejto sťažnosti podal na poštovú prepravu 21.

septembra 2012 (t. j. v posledný deň 10-dňovej lehoty počítanej odo dňa doručenia výzvy

sťažovateľovi 11. septembra 2012) a jeho vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené v deň

vydania napadnutého uznesenia.

Sťažovateľ zdôraznil obsah svojho vyjadrenia k sťažnosti, v ktorom uviedol: „...

pred podaním sťažnosti telefonicky aj elektronickou poštou komunikoval s M. K. a zaslal mu

už 17. augusta 2012... zoznam pohľadávok... následne zaslal 30. augusta 2012 aj zápisnicu

zo schôdze veriteľov a 31. augusta 2012 reštrukturalizačný posudok a 5. septembra 2012

sumár všetkých podkladov.“ Preto podľa sťažovateľa „M. K. nakoniec podaním z 20.

septembra 2012 vzal svoju sťažnosť... v plnom rozsahu späť a potvrdil tak argumentáciu,

ktorú Sťažovateľ uviedol vo svojom Vyjadrení k sťažnosti... Z uvedených skutočností

vyplýva, že Sťažovateľ s veriteľom M. K. jednoznačne komunikoval a zasielal mu všetky

listiny, ktoré tento veriteľ požadoval. Súd si uvedené skutočnosti ďalej nepreveroval a

zobral skutočnosti tvrdené M. K. za jednoznačne preukázané, čím fakticky protiprávne

povýšil tvrdenia jedného účastníka konania na nespochybniteľnú pravdu...“

Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a nesprávnym právnym

záverom okresného súdu sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Vzhľadom na to,

že reštrukturalizačné konanie spadá do kategórie nesporových konaní, dokazovanie

skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu sa riadi tzv. vyšetrovacou zásadou

a zodpovednosť za výsledok konania a dokazovanie nesie súd. Je povinnosťou súdu, aby

v súlade so zásadou materiálnej pravdy sám zisťoval skutkový stav a čo najviac priblížil

svoje rozhodnutie skutočnému stavu. Súd si v reštrukturalizačnom konaní nemôže bez

ďalšieho len tak osvojiť tvrdenia účastníkov konania (aj keby boli zhodné, čo neboli) ale

musí ich podrobiť rigoróznemu preskúmaniu, a to predovšetkým v prípadoch, ktoré majú

jednoznačne negatívny dopad na dlžníka a veriteľov, čo je prípad konverzie

reštrukturalizácie na konkurz...

Vzhľadom na to, že súd nevykonal obhliadku miesta kancelárie Sťažovateľa

a nevypočul osoby (a to vrátane iných účastníkov konania), ktorých vo svojej sťažnosti

uvádza M. K., a ani ich nepožiadal o písomné vyjadrenie, nevykonal dostatočné zisťovanie

o tom, či obsah sťažnosti M. K., tvrdenia v nej obsiahnuté a predovšetkým jednovetové

konštatovanie z notárskej zápisnice NZ 29888/2012 sú pravdivé...“

Sťažovateľ namietal aj nelogickosť záveru okresného súdu o tom, že „... pravdivosti

tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná

správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá bola odoslaná zo súdu dňa 20. 08. 2012, bola

správcom prevzatá 11. 09. 2012, čo znamená, že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca

nezdržiaval a ani nemá v kancelárii zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá

musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň (§ 7 ods. 4

)“, a uviedol: „Uvedený záver súdu je neprípustnou generalizáciou

urobenou na základe inak nesúvisiacich skutočností... K oneskorenému prevzatiu zásielky

môže prísť z viacerých dôvodov, ktoré nemusia mať vôbec príčinu na strane Sťažovateľa.

Bežne sa stáva, že za oneskorené dodanie zásielky zodpovedá poštový prepravca alebo

poštový doručovateľ, ktorý len hodí adresátovi do schránky oznámenie o uložení zásielky

bez toho, aby sa vôbec pokúšal s adresátom akokoľvek skontaktovať.

Z uvedeného vyplýva, že časový rozdiel 11 dní medzi expedovaním výzvy zo súdu a

jej prevzatím adresátom nemôže byť bez ďalšieho považovaný za nespochybniteľný dôkaz

o tom, že Sťažovateľ sa nenachádza vo svojej kancelárii, alebo že nemá verejnú podateľňu,

alebo nekomunikuje zo súdom...“

V treťom okruhu svojich sťažnostných námietok sťažovateľ uvádza: „Okresný súd

v časti II odôvodnenia Napadnutého uznesenia uvádza, že jedným z dôvodov, pre ktoré

zastavil reštrukturalizáciu a vyhlásil konkurz podľa § 131 odsek 2 písmeno a) je aj

porušenie povinností podľa o správcoch...

Ustanovenie písmeno a) hovorí, že súd zastaví reštrukturalizáciu,

začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak správca opakovane

alebo závažne porušil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom...

Okresný súd Trenčín aj napriek výslovnému zneniu písmeno a)

odôvodnil konverziu reštrukturalizácie na konkurz údajným neplnením všeobecných

povinností, ktoré Sťažovateľovi ako správcovi ukladá Zákon o správcoch (teda iný zákon

ako ), a ktorý upravuje všeobecné administratívne povinnosti Sťažovateľa ako správcu

pri vedení svojej kancelárie vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám,

v ktorých Sťažovateľ vykonáva funkciu správcu. Súd sa tak dopustil neprípustnej svojvôle

a pri aplikácii § 131 odsek 2 písmeno a), keď svoje rozhodnutie o konverzii

reštrukturalizácie na konkurz oprel o porušenie povinností podľa Zákona o správcoch a nie

o porušenie povinností podľa , ako to vyžaduje...“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Nie je sporné, že reštrukturalizácia je

šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len

odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky

podniku dlžníka a predpoklad väčšieho uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade

vyhlásenia konkurzu...

Napadnuté uznesenie zásadným spôsobom mení právny status Dlžníka...

Sťažovateľ a ostatní účastníci konania a akcionári Dlžníka sú týmto postupom súdu

postihnutí spôsobom, ktorý je extrémne neprimeraný vo vzťahu k vytýkanému údajnému

porušeniu povinností zo strany Sťažovateľa...

Vzhľadom na nezvratné následky konverzie reštrukturalizácie na konkurz musí

konkurzný súd dôkladne preverovať všetky skutočnosti, ktoré by k nim mohli pri jeho

rozhodovaní viesť...

Poukazujeme takisto na to, že Napadnuté uznesenie má pre Sťažovateľa nielen

negatívne ekonomické následky spočívajúce v protiprávnom a protiústavnom odňatí nároku

na odmenu dojednanú s Dlžníkom ale aj negatívne dôsledky pre jeho ďalšiu profesnú

kariéru ako správcu...

Sťažovateľ nespochybňuje právomoc súdu zastaviť reštrukturalizáciu, ak nastanú

zákonom určené prípady, ale súd je povinný v takomto nezvratnom a drastickom prípade

vždy zvažovať, či následky konverzie reštrukturalizácie na konkurz sú ekonomicky, finančne

a ústavne primerané povahe údajného alebo skutočného porušenia zákona...

súd v tomto prípade pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil princíp primeranosti

pri hodnotení porušenia povinností zo strany Sťažovateľa vo vzťahu k následkom vyhlásenia

konkurzu a k právom predpokladaným záujmom majiteľov Dlžníka a jeho veriteľov...“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné práva Mgr. M. B... na súdnu ochranu podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s jeho základným právom na rovnosť

účastníkov v konaní podľa článku 47 odsek 3 boli porušené

uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis. zn. -350,

3112207922...

Uznesenie Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis. zn. -350,

3112207922 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie...

Sťažovateľovi sa priznáva... náhrada trov právneho zastúpenia... vo výške 269,60

EUR. Okresný súd Trenčín... je povinný zaplatiť uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu

Sťažovateľa...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 5. júna 2013 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej

veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 974/2013

z 1. augusta 2013 doručenom ústavnému súdu 7. augusta 2013 poukázala na svoje

stanovisko k sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. a požiadala, aby

uvedené vyjadrenie bolo považované aj za stanovisko v tejto veci, v ktorom v jeho

relevantnej časti okrem iného uviedla:

«Sťažovatelia uvádzajú, že správca v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 vyhlášky

ministerstva spravodlivosti číslo , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov... podal na okresný súd zoznam pohľadávok v rozsahu

požadovanom zákonom a vykonávacími predpismi v elektronickej podobe vo formáte .xls,

ktorý je jedným z predpísaných formátov, a na uzavretom nosiči elektronických dát. Tvrdili,

že uvedený zoznam bol podľa nich jednoznačne kompletný a obsahoval všetky zákonom

vyžadované informácie a údaje, vrátane zoznamu zabezpečených veriteľov s ich

prihlásenými pohľadávkami, vrátane popisu ich zabezpečenia. Poukázali na to, že

k pochybeniu v tejto súvislosti došlo podľa nich iba v dôsledku „technickej nespôsobilosti“

zamestnancov súdu.

Tvrdenie sťažovateľov nie je pravdivé, je účelové, zavádzajúce, a to z viacerých

dôvodov.

Predovšetkým je potrebné odmietnuť ich invektívy na adresu zamestnancov súdu.

Administratívne pracovníčky prijímajúce podania (v akékoľvek podobe, teda aj

v elektronickej) pracujú s počítačmi od roku 2002, keď sa zaviedol elektronický súdny

manažment. Sú školené na prijímanie a spracovanie elektronických podaní. Bežne

s takýmito podaniami pracujú, denne ich prijímajú vo veľkom množstve (vrátane formátu

.xls). Na ich prácu doposiaľ nebola žiadna sťažnosť.

Tomu, že nebolo podanie reštrukturalizačného správcu doručené tak, ako to tvrdia

sťažovatelia, nasvedčujú tieto skutočnosti:

Sťažovatelia poukazujú na to, že správca Mgr. B. podal na súde zoznam pohľadávok

v elektronickej podobe a na uzavretom nosiči elektronických dát. Takýmto nosičom však

môže byť iba CD nosič alebo DVD nosič. Žiaden takýto nosič správca na súd nedoručil!

Jeho tvrdenie vyvracia skutočnosť, že podanie došlo na súd dňa 03. 07. 2012 o 23:48 hod.

Okrem toho, že to bolo v posledný deň lehoty na podanie, je z uvedenej hodiny doručenia

zrejmé, že v uvedenom čase podateľňa súdu nie je otvorená a nikto nemohol takýto nosič z

uvedeného dôvodu na súd doručiť! Tomu, že podanie nebolo súdu doručené v dvoch

prílohách „excelovskej tabuľky“ (ako to sťažovatelia tvrdia), nasvedčuje i to,

že zo sprievodného e-mailu (nachádza sa vo vytlačenej podobe na č. l. 134) vyplýva,

že správca „posiela zoznam pohľadávok v prílohe“ (teda nie v prílohách). Tvrdenie,

že podateľňa nevie otvoriť a „rozkliknúť“ elektronickú podobu formátu .xls je účelové

a zavádzajúce, pretože podateľňa je práve na takéto podania školená.

Okrem toho v zmysle ustanovenia citovanej vyhlášky... č. ..

„zoznam pohľadávok má písomnú alebo elektronickú podobu. Ak sa zoznam pohľadávok

vedie v elektronickej podobe, stačí ho predložiť súdu v súlade so štandardmi informačných

systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu 1) na štandardnom nosiči údajov,

v ktorom nemožno prepisovať zápisy, spolu so sprievodným listom. V sprievodnom liste

správca uvedie najmä dátum vyhotovenia zoznamu pohľadávok“.

Aj z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že

správca podal zoznam pohľadávok v súlade s § 36 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože

zoznam pohľadávok bol súdu zaslaný elektronicky, iba tzv. mailom bez akéhokoľvek nosiča!

Napriek tomu, že trvám na tom, že súd postupoval v danej veci pri preberaní

elektronickej pošty správne, je z ďalšieho zrejmé, že bez ohľadu na to čo a ako bolo

správcom doručené dňa 03. 07. 2012 o 23.48 hod., došlo k porušeniu jeho povinností pri

zostavovaní zoznamu pohľadávok aj z týchto dôvodov:

Z úradného záznamu zo dňa 04. 07. 2012 (č. l. 149 spisu) vyplýva, že vyšší súdny

úradník sa za účelom odstránenia vád predloženého zoznamu pohľadávok ihneď v ranných

hodinách po doručení nočného podania snažil so správcom spojiť telefonicky, pričom

správca bol v úradných hodinách na ním používaných tel. číslach 0948331332

a 0902339378 nedostupný.

Dňa 06. 07. 2012 osobne v listinnej podobe (nie elektronickou formou) doručil

ustanovený reštrukturalizačný správca ďalší zoznam pohľadávok (č. l. 151 spisu) rozdelený

na dve časti, a to ako zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky, každú zvlášť. Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť zákonná sudkyňa pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu

v zmysle ustanovenia upozornila správcu na porušovanie povinnosti

správcu v súvislosti s vedením zoznamu pohľadávok. Dospela totiž k záveru, že správcom

predložený zoznam pohľadávok (v poradí druhý, ktorým bolo podanie zo dňa 03. 07. 2012

nahradené) neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 25a vyhlášky... č.

..

Z predloženého zoznamu pohľadávok (zo dňa 06. 07. 2012 – č. l. 151) vyplýva,

že tento neobsahoval uznané a zistené (obsahoval len prihlásené) poradie uspokojovania

prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty s uvedením dňa jeho zistenia a deň zistenia

právneho dôvodu pohľadávky (obsahuje len prihlásený dôvod vzniku pohľadávky).

Správcom predložený zoznam pohľadávok nemal teda náležitosti podľa § 25a ods. 1 písm.

e), f), g), h), i), j), k), l), m) vyhl. č. Súčasne v zmysle ustanovenia

ods. 3 vyhl. č. neobsahoval označenie dlžníka a dátum vyhotovenia.

Právne teda treba mať za to, že správcom predložený zoznam pohľadávok nebol

zostavený v súlade s ustanoveniami a vyhl. č. , čím

správca porušil povinnosť ustanovenú zákonom. Na základe uvedeného bol správca vyzvaný

na predloženie zoznamu pohľadávok v zákonom stanovenej forme v lehote 3 dní.

Až na základe tejto výzvy súdu zo dňa 11. 07. 2012 (č. l. 186 spisu) správca dňa 19. 07.

2012 osobne v listinnej podobe doručil súdu zoznam pohľadávok v zákonom stanovenej

forme.

Súd v rámci výkonu dohľadu nad činnosťou správcu v zmysle ustanovenia § 131

ods. 1 je povinný zabezpečiť, aby správca do súdneho spisu predložil zoznam

pohľadávok v zákonom stanovenej forme a zákonom ustanovenými náležitosťami tak, aby

oprávnené osoby mohli po nahliadnutí do súdneho spisu oboznamovať sa s údajmi, ktoré

má takýto zoznam v zmysle zákona obsahovať.

K argumentácii súdu v napadnutom uznesení, že „správca nekomunikuje nielen

s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom“ a námietkam sťažovateľov v tomto

smere, poukazujem na tieto skutočnosti:

Dňa 22. 08. 2012 bola na súd doručená sťažnosť M. K. (jedného z veriteľov) na

reštrukturalizačného správcu Mgr. M. B. Jej obsahom bolo upozornenie na to, že uvedený

správca si neplní svoje zákonné povinnosti.

Každá sťažnosť (pokiaľ nie je adresovaná ku konkrétnej spisovej značke – ako tá

od M. K.) sa zapisuje do registra Spr. a predkladá sa predsedovi súdu. Bola teda

zaevidovaná pod sp. zn. Spr 2390/2012 a následne dňa 24. 08. 2012 (z dôvodu,

že predsedníčka súdu nie je kompetentná rozhodovať v tejto veci), založená do spisu

sp. zn. (č. l. 335-339).

Na pokyn zákonnej sudkyne (úprava na č. l. 347) zo dňa 30. 08. 2012 bola sťažnosť

M. K. odoslaná správcovi Mgr. B. na vyjadrenie v lehote 10 dní. Správca výzvu prevzal 11.

09. 2012. Posledným dňom lehoty na vyjadrenie sa k danej sťažnosti bol pre správcu dátum

21. 09. 2012. Vyjadrenie správcu ku sťažnosti M. K. bolo však súdu doručené až dňa 25. 09.

2012 (č. l. 354), pričom na pošte bolo podané dňa 21. 09. 2012.

Podľa ustanovenia lehota je zachovaná, ak je podanie doručené

najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu

na podanie odvolania. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota

na vyjadrenie sa správcu ku sťažnosti je lehotou hmotnoprávnou, teda na jej zachovanie

nepostačuje odoslať vyjadrenie na doručenie, ale vyjadrenie musí byť v tejto lehote súdu

doručené. O predĺženie lehoty správca nepožiadal.

Zákonná sudkyňa vo veci rozhodla dňa 25. 09. 2012.

Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že M. K. zobral sťažnosť podaním z 20.

septembra 2012 v celom rozsahu späť. Týmto podľa sťažovateľov M. K. potvrdil tvrdenia,

ktoré sú obsiahnuté správcom vo vyjadrení k sťažnosti, že zo strany veriteľa M. K. išlo iba o

nedorozumenie, ktoré bolo následne vyriešené komunikáciou medzi správcom a M. K. v

priebehu augusta a septembra 2012.

Je pravdou, že M. K. doručil súdu dňa 25. 09. 2012 späťvzatie svojej sťažnosti. Toto

však opätovne neadresoval do spisu ku konkrétnej spisovej značke konania. Preto bolo

znovu doručené k rukám predsedu súdu a zaevidované pod príslušnú Spr 2390/2012.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonná sudkyňa v čase rozhodovania vo veci

sp. zn. späťvzatie sťažnosti M. K. k dispozícii nemala. Späťvzatie sťažnosti M.

K. bolo predsedníčkou súdu založené do spisu sp. zn. dňa 01. 10. 2012 (č. l.

359, 360). Tieto skutočnosti sú zrejmé aj z Spr spisu č. 2390/2012.

Expedovanie rozhodnutia zabezpečovala asistentka senátu. Po rozdelení pošty

v podateľni, bolo do spisu založené vyjadrenie správcu, riadne zažurnalizované na č. l. 354.

Aj z uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonná sudkyňa v čase prijatia rozhodnutia

o vyjadrení správcu vedomosť nemala.

Nie je právne relevantné, či v čase odosielanie rozhodnutia, ktoré už bolo prijaté, by

sa v spise nachádzali podania správcu a M. K., lebo podstatné je, či súd disponoval týmito

listinami v čase prijatia rozhodnutia, ktoré neskôr (po doručení týchto listín do spisu)

nemohol meniť.

Do pozornosti je potrené dať i to, že zo späťvzatia sťažnosti M. K. (č. l. 360)

nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktorými by odvolal svoje tvrdenia. Späťvzatie obsahuje

jedinú vetu „podpísaný M. K. týmto beriem sťažnosť podanú dňa 22. 08. 2012 na správcu

JUDr. M. B. späť v celom rozsahu“. K okolnostiam obsiahnutým v sťažnosti sa sťažovateľ

M. K. žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd teda nemal dôvod pochybovať o jeho tvrdeniach

podporených listinnými dôkazmi, okrem iného aj notárskou zápisnicou (č. l. 336 – 339),

nakoľko tieto nikto nerozporoval. To, že došlo k späťvzatiu sťažnosti vzhľadom na uvedené

skutočnosti neznamená, že okolnosti v tejto sťažnosti uvedené sa nestali, alebo nie sú

pravdivé, najmä ak nikto nepreukazoval opak. Správca na výzvu súdu nereagoval včas.

K tvrdeniu sťažovateľov, že súd nie je oprávnený zovšeobecniť jediný prípad

osvedčený notárom na celú činnosť správcu a z toho usúdiť, že aj ostatné údajné porušenia

povinnosti správcu sú pravdivé a udiali za tak, ako to tvrdil tento jediný veriteľ je potrebné

uviesť, že súd o konverzii reštrukturalizácie na konkurz rozhodoval v súlade s ustanovením

. Podľa tohto ustanovenia súd bez návrhu jedným uznesením

zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka

konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto

zákonom. Správca porušil svoje povinnosti pri vyhotovovaní zoznamu pohľadávok

opakovane a závažné, a aj tým porušil právo M. K. podľa o

správcoch... nahliadať do spisu, keď kancelária správcu v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012,

02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08. 2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 nebola v

úradných hodinách otvorená, pričom požadované listiny správca M. K. nezaslal ani na

základe písomnej mailovej a listinnej žiadosti.

Súd preto pri vydávaní uznesenia, ktorým rozhodoval o konverzii reštrukturalizácie

na konkurz, konal zákonne, teda v súlade s ustanovením .

Súčasne dávam do pozornosti, že správca uznesenie tunajšieho súdu

č. k. -119 zo dňa 10. 04. 2012 (rozhodnutie súdu o začatí reštrukturalizačného

konania) neprevzal ani v úložnej lehote, čo pri riadnom fungovaní kancelárie správcu nie

možné, rovnako pri riadnom fungovaní kancelárie správcu nie možné, aby sa so správcom,

resp. jeho kanceláriou nedalo spojiť telefonicky tak, ako to bolo dňa 04. 07. 2012 (č. l. 149

spisu) kedy bol správca, resp. ním poverený pracovník v úradných hodinách na tel. číslach

0948331332 a 0902339378 nedostupný.

K činnosti správcu počas reštrukturalizácie je potrebné dodať, že zo štvrtej správy

konkurznej správkyne vyplýva, že reštrukturalizačný správca nepostupoval v súlade

s ustanovením , keď podľa jej názoru neudelil súhlas s právnymi úkonmi, ktoré

tomuto súhlasu podliehali.

Zo spisu tunajšieho súdu v danej veci vyplýva, že ustanovená konkurzná správkyňa

v štvrtej správe uviedla, že veritelia – sťažovatelia Ing. V. Z. a obchodná spoločnosť I. s. r.

o. v rozhovore so správkyňou nemali vedomosť o podaní ústavnej sťažnosti v ich mene,

nakoľko splnomocnenie na svoje zastupovanie v konkurznej veci dávali splnomocnencovi za

účelom zastupovania ich záujmov v konkurze. Ing. Z. uviedla, že sa necíti byť poškodená na

svojich ústavných právach.

V sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že sťažovatelia obchodná spoločnosť F., a. s. (21)

a H., sú akcionármi spoločnosti S., a. s., pričom zo strany 5. reštrukturalizačného posudku

(č. l. 9 spisu) vyplýva, že 100 %-ným akcionárom spoločnosti S., a. s. je spoločnosť B. s. r.

o. Došlo po vypracovaní reštrukturalizačného posudku ku zmene?

V prebiehajúcom konkurze je rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

o odložení vykonateľnosti uznesenia tunajšieho súdu č. k. -350 zo dňa 25. 09.

2012 podľa ustanovenia (podľa

odklad vykonateľnosti v konaní podľa prípustný nie je), vážnym právnym problémom

z dôvodu povahy tohto konania a obsahu konkrétneho uznesenia okresného súdu.

Rozhodnutie predstavuje právnu neistotu v prebiehajúcom konaní, keď nie sú jednoznačne

jasné práva a povinnosti účastníkov ako aj správcov – (reštrukturalizačného i konkurzného)

v tomto štádiu konania.

Len skoré rozhodnutie vo veci samej, môže zabrániť ujme iných osôb ako

sťažovateľov, pri prípadných nezvratných úkonoch, ktoré môžu byť vykonané vo fáze

návratu ku reštrukturalizácii, ktorá v dôsledku odkladu vykonateľnosti nastala.»

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení z 10. septembra 2013 doručenom

ústavnému súdu 19. septembra 2013 uviedol, že netrvá na verejnom pojednávaní a súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania v konaní o sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Je

teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula

ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ). Výklad

každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ako základným

zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo

bezo zvyšku platí aj pri interpretácii právnych noriem v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie

(porovnaj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. Bratislava:

EUROKODEX 2010, s. 6).

Tento záver o ústavne súladnom výklade aplikovanej právnej normy sa vzťahuje

v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania,

začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a na výklad, či

tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo

nenastali). Výklad týchto predpokladov však nemôže byť taký formalistický, aby sa ním

v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo

v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade

pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (m. m. , ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva

v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez

akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného

garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných, a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale

aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(napr. , ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná

tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je

arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou

().

Z uvedených hľadísk bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich okresný súd

skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základných práv

podľa v spojení s a práv podľa dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. septembra 2012, ktorým bolo

zastavené reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi obchodnej spoločnosti S., a. s.,

bol vyhlásený konkurz na jeho majetok a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená

Mgr. J. A. Sťažovateľ v uvedenom konaní vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že nálezom

sp. zn. z 5. apríla 2013 ústavný súd rozhodol o sťažnosti podanej dlžníkom

a jeho veriteľmi, že ich základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu boli

porušené, uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodol o úhrade

trov konania a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa vzal predovšetkým do úvahy,

že namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej

spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy

(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy,

následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca

jeho popretie ().

Z odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia musí vyplývať vnútorný súlad medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. V posudzovanej veci však podľa názoru ústavného súdu existuje

disharmónia medzi skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Odôvodnenie

napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie

vedené proti dlžníkovi a bol vyhlásený konkurz na jej majetok, je z hľadiska uvedenej

požiadavky podľa názoru ústavného súdu nedostatočné a nepresvedčivé.

Okresný súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem iného uviedol:

„Uznesením tunajšieho súdu č. k. -122 zo dňa 16. 05. 2012 súd povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie správcu bola ustanovený Mgr. M. B. so sídlom

kancelárie... T., značka správcu S1265. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

SR dňa 22. 05. 2012 s účinkami zverejnenia ku dňu 23. 05. 2012.

Dňa 22. 08. 2012 bola súdu doručená sťažnosť veriteľa M. K..., na správcu Mgr. M.

B. Veriteľ uviedol, že ako účastník reštrukturalizačného konania sa niekoľkokrát pokúšal

nahliadnuť do správcovského spisu vedeného Mgr. M. B., a to ešte v dobe pred konaním

schôdze veriteľov z dôvodu, že chcel zistiť obsah reštrukturalizačného posudku a zoznamu

veriteľov. Veriteľovi sa nepodarilo osobne dostať do kancelárie správcu, pretože táto bola

stále zatvorená. Následne veriteľ chcel nahliadnuť do správcovského spisu za účelom

zistenia podrobností o prihlásených veriteľoch, pričom opätovne sa nemohol dostať do

kancelárie Mgr. M. B. a tým ani do správcovského spisu. Dopytom na vlastníka budovy...

v T., v ktorej má správca vedenú kanceláriu, veriteľ zistil, že správca nemá prenajaté

priestory priamo svojou osobou, ale má sídlo v kancelárii, ktorú má od vlastníka budovy

prenajatú JUDr. G. R., ktorá v čase podania tejto sťažnosti pracuje v B. a svoju kanceláriu

nepoužíva. V tejto kancelárii sa nikto nezdržiava a je trvale uzamknutá. Veriteľ túto

skutočnosť zistil opakovane za prítomnosti svedkov (veriteľov dlžníka Ing. V. K., Ing. J. Z. a

zamestnancov kancelárie priľahlých ku kancelárii správcu) v dňoch 31. 07. 2012 o 10,45

hod., 01. 08. 2012 o 9,15 hod., 02. 08. 2012 o 09,50 hod., 03. 08. 2012 o 12,45 hod., 07. 08.

2012 o 14,50 hod., 08. 08. 2012 o 09,00 hod., 10. 08. 2012 o 14,10 hod. a 13. 08. 2012 o

14,55 hod. Veriteľ má za to, že ako účastníkovi reštrukturalizačného konania mu bolo

zabránené nahliadať do zoznamu veriteľov a zistiť podstatné skutočnosti k popretiu

pohľadávok, ktoré sa javia pochybnými, pričom podľa názoru veriteľa sa pochybným javí i

celá reštrukturalizácia dlžníka, ktorá bola začatá pre hrozbu úpadku. Veriteľ má na základe

dokladov, ktoré získal z príslušného súdneho spisu podozrenie zo spáchania trestného činu

podvodného úpadku, tak, aby v rámci reštrukturalizácie dlžník zaplatil svojim veriteľom

namiesto 100 % ich pohľadávok iba 10 % hodnoty. Dňa 21. 08. 2012 došlo k opätovnej

snahe zastihnúť reštrukturalizačného správcu na adrese jeho registrovaného sídla... T., a to

za prítomnosti notára Mgr. P. M. o čom bola spísaná notárska zápisnica NZ 29888/2012.

Veriteľ sa domnieva, že uzatvorená správcovská kancelária, neprítomnosť správcu alebo

ním poverenej osoby v správcovskej kancelárii, nemožnosť nahliadať do správcovského

spisu a nereagovanie na výzvy veriteľov na predloženie listín zo správcovského spisu je

hrubým porušením základných povinností správcu. Preto veriteľ požiadal, aby tunajší súd

po prešetrení sťažnosti odvolal Mgr. M. B. z funkcie reštrukturalizačného správcu dlžníka

S., a. s... Súčasne so sťažnosťou veriteľ predložil fotokópiu žiadosti o zaslanie podkladov zo

dňa 01. 08. 2012 spolu s fotokópiou podacieho lístka zo dňa 01. 08. 2012 a fotokópiou

mailovej správy zaslanej na adresu správcu dňa 01. 08. 2012 a fotokópiu notárskej

zápisnice N 527/2012, Nz 29888/2012 zo dňa 21. 08. 2012. Podanie veriteľa zo dňa 22. 08.

2012 bolo dňa 30. 08. 2012 zaslané správcovi Mgr. M. B., aby sa k nemu vyjadril v lehote

10 dní, pričom správca predmetné podanie prevzal až dňa 11. 09. 2012. Správca sa v

určenej lehote k podaniu nevyjadril.

Podľa o správcoch... je správca povinný vykonávať

správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj

na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré

poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

Podľa je správca povinný mať zriadenú kanceláriu.

Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať

správcovskú činnosť.

Podľa vyhlášky... č. .. sa kancelária zriaďuje vo verejne

dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých

úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. Verejne dostupnou budovou sa na účely tejto

vyhlášky rozumie budova so vstupom z verejnej komunikácie alebo budova umiestnená

v rámci areálu, ktorý má vstup z verejnej komunikácie, ak vstup do budovy alebo areálu

neznemožňuje prekážka v úradných hodinách kancelárie. Minimálna výmera podlahovej

2

plochy kancelárie je 20 m. Ak je správcom fyzická osoba, môže mať zriadenú jednu

kanceláriu. Ak je správcom právnická osoba, môže mať za podmienok ustanovených

zákonom zriadených aj viac kancelárií.

Podľa písomnosti určené správcovi sa doručujú

na adresu jeho kancelárie; v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu sa písomnosti určené správcovi doručujú na

adresu jeho kancelárie, ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný

konkurzný súd. Na ten účel je správca povinný zriadiť v kancelárii verejne dostupnú

podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň.

Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne potvrdí.

Podľa vyhl. č. sa ako súčasť kancelárie v priestoroch

kancelárie alebo v iných súvisiacich verejne dostupných priestoroch zriaďuje podateľňa

tak, aby vstup do kancelárie neznemožňovala prekážka v úradných hodinách kancelárie.

Podľa správca je povinný viesť vo veci, v ktorej

vykonáva správcovskú činnosť, správcovský spis...; spis musí byť dostupný v kancelárii,

ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

Podľa právo nahliadať do spisu majú osoby

vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány

činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie do

spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň;

o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného

predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku.

Podľa súd počas reštrukturalizácie dohliada

nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať

od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný

súdu v určenej lehote poskytnúť.

Podľa súd bez návrhu jedným uznesením

zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka

konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto

zákonom.

Podľa v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví

správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom

vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia

reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie

súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Súd pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu zistil, že správca opakovane

a závažne porušil tieto svoje zákonom ustanovené povinnosti:

I. Správca v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade

s ustanoveniami a vyhlášky č. Zoznam pohľadávok

predložený v zákonnej lehote okrem iných nedostatkov neobsahoval vôbec zabezpečených

veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky s popisom ich zabezpečenia. Kompletný

zoznam pohľadávok vyhotovený v súlade so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012

(teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07.

2012), aj to až na výzvu súdu.

II. Správca sa v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08.

2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 a 21. 08. 2012 nezdržiaval v kancelárii

v úradných hodinách ani nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním

poverenými osobami, čím závažne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 a 8

Uvedené porušenie povinnosti súd zistil z oznámenia veriteľa M. K., o

pravdivosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko o uzamknutí a nedostupnosti

kancelárie správcu v úradných hodinách predložil súdu aj notárske osvedčenie. Súd takisto

poukazuje na skutočnosť, že dňa 04. 07. 2012 sa márne pokúšal v úradných hodinách

telefonicky spojiť so správcom. Takisto pravdivosti tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa

nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá

bola odoslaná zo súdu dňa 30. 08. 2012, bola správcom prevzatá až dňa 11. 09. 2012, čo

znamená, že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca nezdržiaval a ani nemá v kancelárii

zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných

hodinách každý pracovný deň ( ).

Porušením týchto povinností správca neumožnil veriteľom riadne vykonať a uplatniť

svoje práva, a to najmä právo nahliadať do správcovského spisu a zistiť tak zoznam

všetkých prihlásených pohľadávok, rozsah ich zistenia, prípadne popretia ako aj oboznámiť

sa s právnym dôvodom vzniku prihlásených pohľadávok a v dôsledku toho podať správcovi

podnet na popretie pohľadávok iných veriteľov a podobne.

Záverom súd uvádza, že správca v súdom určenej lehote nereagoval ani na výzvu

súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti. Správca teda

nekomunikuje nielen s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom.

Z uvedeného vyplýva, že správca nielen opakovane porušil svoje zákonné povinnosti,

ale tieto porušil aj závažným spôsobom, v dôsledku čoho neumožnil účastníkom konania

uplatniť ich základné práva v danom konaní.

Vzhľadom na opakované a závažné porušenie povinnosti správcu ustanovené zák.

č. , tunajší súd v súlade s ustanovením

bezodkladne rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného

konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka...“

Podľa sťažovateľa kľúčové pochybenia vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia okresného súdu spočívajú najmä v tom, že:

a) konštatoval opakované a závažné porušenie povinností sťažovateľa ako správcu

pri zostavovaní zoznamu pohľadávok a jeho predkladaní súdu v zákonnej lehote (údajné

nedoručenie zoznamu pohľadávok v zákonnej podobe a forme);

b) aj napriek výslovnému zneniu § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

odôvodnil konverziu reštrukturalizácie na konkurz údajným neplnením všeobecných

povinností, ktoré správcovi ukladá zákon o správcoch, teda iný zákon ako o konkurze

a reštrukturalizácii, ktorý upravuje všeobecné administratívne povinnosti správcu pri vedení

jeho kancelárie vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám, v ktorých správca

vykonáva funkciu správcu (nezdržiaval sa v kancelárii v úradných hodinách ani

nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním poverenými osobami,

nereagoval na telefonáty a výzvy súdu a veriteľov). Okresný súd sa tak podľa sťažovateľov

dopustil neprípustnej svojvôle pri aplikácii § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, keď svoje rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz založil

na porušení povinností ustanovených zákonom o správcoch, a nie na porušení povinnosti

ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ako to zákon o konkurze

a reštrukturalizácii výslovne vyžaduje;

c) postupoval formalisticky a vôbec neskúmal primeranosť a závažnosť pochybení

vytýkaných správcovi vo vzťahu k značne negatívnym následkom, ktoré konkurz na rozdiel

od reštrukturalizácie môže spôsobiť (napr. definitívny zánik dlžníka ako úpadcu, nižšia

miera uspokojenia veriteľov, znehodnotenie majetku akcionárov).

Ústavný súd zotrváva na stanovisku (, ), že zásadne nie je

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich viedli

k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie

pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri prerokúvaní

a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej

interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený a povinný

posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet

iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo účastníka

konania pred súdom nižšieho stupňa; tak je to aj v posudzovanom prípade.

Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva

z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj

vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto zákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý

v rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu

všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou dohľadu súdu nad činnosťou

dlžníka, správcu a veriteľských orgánov (§ 131 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo rozhodnutím o zastavení

reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu (§ 131

ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

V rámci reštrukturalizácie dlžníka, o ktorej okresný súd rozhodoval v tomto prípade,

došlo k situácii, že napriek jej povoleniu uznesením sp. zn. zo 16. mája 2012

po zistení splnenia zákonných podmienok potom, ako bol schôdzou veriteľov zvolený

veriteľský výbor, okresný súd jedným uznesením sp. zn. z 25. septembra 2012

zastavil reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi, začal konkurzné konanie

a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Možnosť takéhoto postupu poskytuje príslušnému

reštrukturalizačnému súdu § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý

umožňuje zastavenie reštrukturalizačného konania súdom aj bez návrhu, začatie

konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ak nastane niektorá

z uvedených hypotéz:

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné

schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo

predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala

nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých

hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu

súdom.

V okolnostiach posudzovanej veci okresný súd zastavenie reštrukturalizácie

a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii

založil na svojom zistení, že sťažovateľ v postavení reštrukturalizačného správcu opakovane

a závažne porušil povinnosti správcu ustanovené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii,

v dôsledku čoho neumožnil účastníkom konania uplatniť ich práva v tomto konaní.

Podstata prvej námietky sťažovateľa spočíva v tom, že okresný súd zastavenie

reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka odôvodnil opakovaným

a závažným porušením povinností sťažovateľa pri zostavovaní zoznamu pohľadávok a jeho

predkladaní súdu v zákonnej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého

uznesenia okresného súdu, podľa ktorého „správca v zákonnej lehote nepredložil zoznam

pohľadávok zostavený v súlade s ustanoveniami a vyhlášky č. 665/2005

Z. z. Zoznam pohľadávok predložený v zákonnej lehote okrem iných nedostatkov

neobsahoval vôbec zabezpečených veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky

s popisom ich zabezpečenia. Kompletný zoznam pohľadávok vyhotovený v súlade

so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012 (teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho

predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07. 2012), aj to až na výzvu súdu.“.

V nadväznosti na citované ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že okresný súd pri

konštatovaní opakovaného a závažného porušenia povinností sťažovateľa pri zostavovaní

zoznamu pohľadávok a jeho predkladaní súdu v zákonnej lehote neprihliadol bez

akéhokoľvek odôvodnenia na skutočnosť, že v prípise z 11. júla 2012 adresovanom

sťažovateľovi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „v právnej veci povolenej

reštrukturalizácie dlžníka... správca... doručil elektronickým spôsobom časť zoznamu

pohľadávok, v ktorom boli zapísané len nezabezpečené pohľadávky. Dňa 06. 07. 2012

predložil... správca ďalší zoznam pohľadávok rozdelený na dve časti pre nezabezpečené

a zabezpečené pohľadávky, každý zvlášť... Zo správcom predloženého zoznamu súd zistil, že

tento neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie vyhlášky... č. ..

Predložený zoznam pohľadávok neobsahuje uznané a zistené (obsahuje len prihlásené)

poradie uspokojovania prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty s uvedením dňa jeho

zistenia a deň zistenia právneho dôvodu pohľadávky (obsahuje len prihlásený dôvod vzniku

pohľadávky). Správcom predložený zoznam pohľadávok nemá náležitosti podľa § 25a ods. 1

písm. e), f), g), h), i), j), k), l), m) vyhl. Súčasne v zmysle ust.

vyhl. č. neobsahuje označenie dlžníka a dátum vyhotovenia... Súd poukazuje

na skutočnosť, že takto predložený zoznam pohľadávok je nezrozumiteľný, keď nie je totožný

zoznam pohľadávok doručený elektronickým spôsobom a so zoznamom pohľadávok

doručeným 6. 7. 2012 ako jeho písomné doplnenie...“, upozornil sťažovateľa

na porušovanie povinnosti v súvislosti s vedením zoznamu pohľadávok, vyzval ho, aby

v lehote 3 dní predložil zoznam pohľadávok v zákonom ustanovenej forme s tým, že

v opačnom prípade bude toto považovať za opakované porušenie povinnosti správcu

a v súlade s § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastaví

reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.

Okresný súd výzvu sťažovateľovi zverejnil v Obchodnom vestníku č. 136/2012 zo 17. júla

2012 (v zmysle sa za deň doručenia písomnosti považuje nasledujúci deň

po zverejnení v Obchodnom vestníku, t. j. výzva bola správcovi doručená 18. júla 2012).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ osobne 19. júla 2012 a elektronickou formou –

mailom 20. júla 2012, t. j. v určenej lehote, doručil okresnému súdu doplnený zoznam

pohľadávok v zmysle výzvy okresného súdu. Napokon aj okresný súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia, ako aj vo vyjadrení k sťažnosti potvrdil, že sťažovateľ vyhotovil

kompletný zoznam pohľadávok v súlade so zákonom.

Na tomto základe sa možno len stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, že aj bez

ohľadu na nesúhlas s názorom okresného súdu týkajúcim sa nesprávne podaného zoznamu

pohľadávok z jeho strany je z vyjadrenia okresného súdu zrejmé, že správca si túto svoju

povinnosť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii riadne splnil. Aj vzhľadom na túto

skutočnosť je potrebné považovať túto povinnosť sťažovateľa ako správcu z jeho strany

za riadne splnenú. Okresný súd ale na uvedené a listinnými dôkazmi preukázané skutočnosti

o tom, že zo strany sťažovateľa nedošlo k opakovanému porušeniu zákonných povinností

v súvislosti s vedením zoznamu pohľadávok, pri svojom rozhodovaní bez relevantného

dôvodu neprihliadol.

Podľa (ďalej len „OSP“) v odôvodnení

rozhodnutia uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav

podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Toto zákonné ustanovenie je z hľadiska základného práva na súdnu ochranu podľa

, ktorému vecne zodpovedá aj právo na spravodlivé súdne konanie

garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, potrebné vykladať

a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej

len „ESĽP“ (pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára

1999, § 26)] tak, že v rozhodnutí súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je

založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa

posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997

a Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu

vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi

na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP

vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci

nepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z a relevantnej

judikatúry ESĽP, ktorou je pri svojom rozhodovaní tiež nespochybniteľne viazaný. Tento

svoj názor zakladá ústavný súd aj na skutočnosti, ktorá tvorí podstatu druhej námietky

sťažovateľa.

Podstata druhej námietky sťažovateľa spočíva v tom, že okresný súd svoje

rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz založil na porušení povinností

ustanovených zákonom o správcoch, a nie na porušení povinností ustanovených v zákone

o konkurze a reštrukturalizácii, ako to tento zákon výslovne vyžaduje.

Na účely posúdenia tejto kľúčovej námietky sťažovateľa sa ústavný súd musel

zaoberať ústavnou konformitou interpretácie relevantných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a zákona o správcoch okresným súdom ako konkurzným súdom.

Podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd bez návrhu

jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási

na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil

povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o správcoch je správca povinný mať zriadenú kanceláriu.

Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať

správcovskú činnosť.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov sa

kancelária zriaďuje vo verejne dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť každý

pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o správcoch písomnosti určené správcovi sa doručujú

na adresu jeho kancelárie; v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu sa písomnosti určené správcovi doručujú

na adresu jeho kancelárie, ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli

príslušný konkurzný súd. Na ten účel je správca povinný zriadiť v kancelárii verejne

dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý

pracovný deň. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne

potvrdí.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o správcoch správca je povinný viesť vo veci, v ktorej

vykonáva správcovskú činnosť, správcovský spis; spis musí byť dostupný v kancelárii,

ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o správcoch právo nahliadať do spisu majú osoby

vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány

činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie

do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný

deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa

osobitného predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku.

V posudzovanom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyslovil

právny záver, že v dôsledku závažného porušenia povinností sťažovateľa podľa § 7 a § 8

zákona o správcoch (nezdržiaval sa v kancelárii v úradných hodinách ani nezabezpečil

riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním poverenými osobami, nemá v kancelárii

zriadenú verejne dostupnú podateľňu, pozn.) sťažovateľ neumožnil veriteľom riadne

vykonať a uplatniť svoje práva (najmä nahliadať do správcovského spisu), z čoho

s poukazom na § 131 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii okresný súd

vyvodil, že uvádzané dôvody na strane sťažovateľa sú také právne skutočnosti, ktoré

obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného

konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Tento právny záver formuloval okresný súd v namietanom uznesení bez primeraného

odôvodnenia, t. j. ústavne akceptovateľným spôsobom neodôvodnil, prečo porušenie

všeobecných administratívnych povinností sťažovateľa podľa zákona o správcoch

subsumoval pod porušenie povinností správcu ustanovených zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii. Za týchto okolností ústavný súd považuje tento právny záver okresného

súdu za prejav formalistického prístupu k interpretácii relevantnej právnej normy, ktorý má

vo svojich dôsledkoch prvky arbitrárnosti, resp. ide o právny záver, ktorý možno považovať

z ústavného hľadiska za zjavne neodôvodnený a neposkytujúci spravodlivú súdnu ochranu

účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom).

V okolnostiach posudzovanej veci treba námietku sťažovateľa o tom, že účelom

§ 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii je postihnúť nečinnosť správcu

len v konkrétnej reštrukturalizácii z dôvodu neplnenia konkrétnych povinností

ustanovených priamo zákonom o konkurze a reštrukturalizácii iba vo vzťahu k tejto

konkrétnej reštrukturalizácii [napr. zvolávanie schôdzí veriteľov (§ 126 ods. 1, § 146 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii), predkladanie zoznamov súdu (§ 123 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii), dohľad nad dlžníkom a sledovanie jeho obchodnej

a finančnej situácie (§ 129 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), kontrola a schvaľovanie

dlžníkových úkonov (§ 130 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a pod.], považovať

za argument, ktorý je pre rozhodovanie súdu v príslušnej časti posudzovanej veci

rozhodujúci, t. j. taký, ku ktorému bolo nevyhnutné formulovať v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia špecifickú (konkrétnu) odpoveď. Za okolností, keď okresný súd na túto

námietku sťažovateľa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nereagoval, pričom tento

svoj záver okresný súd vyvodil len z oznámenia jedného veriteľa [M. K. ako sťažovateľa v

3. rade (ktorý medzitým ešte pred rozhodnutím okresného súdu o zastavení

reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka vzal svoju sťažnosť

na reštrukturalizačného správcu, teda sťažovateľa, späť podaním z 20. septembra 2012

doručeným okresnému súdu 25. septembra 2012, t. j. v deň vydania namietaného

rozhodnutia], nemožno jeho rozhodnutie vo vzťahu k tejto námietke považovať za ústavne

konformné. V danom prípade bolo podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné, tak ako ho

vyslovil v náleze sp. zn. z 5. apríla 2013, aby sa konkurzný súd s touto

podstatnou námietkou sťažovateľa v odôvodnení napadnutého uznesenia primeraným

spôsobom zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal a rovnako

sa vysporiadal aj so späťvzatím sťažnosti veriteľa M. K. a vyjadrením správcu z 19.

septembra 2012 doručeným okresnému súdu 25. septembra 2012 (obe podania boli

doručené okresnému súdu v deň vydania rozhodnutia o zastavení reštrukturalizácie

a vyhlásení konkurzu v danej veci), o ktorých, ako vyplýva z vyjadrenia okresného súdu,

zákonná sudkyňa v čase prijatia rozhodnutia vedomosť nemala. Je však nesporné, že

obe podania v deň rozhodovania okresného súdu o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka už okresnému súdu doručené boli.

Nedostatočné odôvodnenie uznesenia okresného súdu aj vo vzťahu k druhej námietke

sťažovateľa treba preto už aj s ohľadom na uvedené skutočnosti považovať podľa názoru

ústavného súdu za také pochybenie, ktoré má za následok porušenie jeho základného práva

podľa v spojení s a práva podľa

dohovoru. Súčasťou uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný

všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen

so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli

ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru ústavného súdu však napadnuté uznesenie

okresného súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, uvedené atribúty nespĺňa.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto nálezu.

III.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Keďže ústavný súd nálezom sp. zn. z 5. apríla 2013 zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu podľa a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre

účely jej opätovného prerokovania a rozhodnutia o nej, nemohol ústavný súd opakovane

rozhodnúť o tomto návrhu sťažovateľa pozitívne.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom Mgr. Vladimírom Rumanom v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

právneho zastúpenia a písomné podanie na súd), pričom ich vyčíslil vychádzajúc zo základu

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2011 v sume 763 € (úkony právnej služby advokáta boli vykonané v roku 2012)

aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Priznaná úhrada trov konania po započítaní režijného paušálu 2 x 7,63 €

predstavuje celkovo sumu 269,58 € (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013