Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 391/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, Nemocničná 7, Kráľovský

Chlmec, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie vo veci vedenej pod sp. zn.

D 994/90, a jeho uznesením z 21. októbra 2014, postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 16. septembra 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018

mailom doručená a podaním v listinnej podobe doručeným 6. augusta 2018 doplnená

sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) vo veci

vedenej pod sp. zn. D 994/90, a jeho uznesením sp. zn. D 994/1990, Dnot

183/99 z 21. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -487 zo 16. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

„Dňa 20.06.1984 moja teta ... napísala závet, a týmto

jednostranným právnym úkonom všetok svoj majetok ponechala svojím krstným deťom

a synovcom, mojej sestre, mojim dvom bratom, ďalej a mne...

V roku 1985 na bývalom Štátnom notárstve v Trebišove sa začalo dedičské konanie po

poručiteľke vedené pod sp. zn. D 896/85.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ popisuje priebeh dedičského konania až do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa sťažovateľa «... Dĺžka konania (33 rokov!), ktorá vôbec nie je ospravedlnená

vyššie uvedeným postupom sama od seba svedčí o tom, že moje základné právo na súdnu

ochranu vo veci prejednania dedičstva...

Žiadam Ústavný súd..., aby moju predmetnú sťažnosť prešetril aj z aspektu tej

skutočnosti, že štátne orgány v konaní neústupne zanedbali rozhodnúť o návrhoch dedičov

zo závetu na rozhodnutie o podmienkach dedičského práva, o návrhoch dedičov zo závetu

na vykonanie neodkladných opatrení zabezpečením dedičstva, o otázke procesného

nástupníctva manžela poručiteľky na základe mojich návrhov na rozhodnutie o zastavení

konania vo vzťahu k právnym nástupcom pozostalého manžela poručiteľky v zmysle ust.

(v ďalšom ) a vytrvalo zabraňujú

konečnému rozhodnutiu o dedičskom práve.

Žiadam o kontrolu zlučiteľnosti s účinkov toho, že štátne orgány v dedičskom

konaní po smrti pozostalého manžela poručiteľky nerešpektovali dovtedajšie výsledky

konania.... Žiadam o kontrolu zlučiteľnosti s účinkov toho, že štátne orgány

v namietanom konaní právnym nástupcom pozostalého manžela poručiteľky priznali aj také

procesné práva a povinnosti, s ktorými ich právny predchodca v čase jeho smrti

v nedisponoval... Namietam, že poskytnutím procesného postavenia účastníka konania

aktuálnym dedičom zo zákona na základe právneho nástupníctva po pozostalému manželovi

, s oprávnením opätovného namietania platnosti závetu po smrti

pozostalého manžela poručiteľky, napriek nespornej skutočnosti, že prekluzívna lehota na

podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu ich právnemu predchodcovi (pozostalému

manželovi) márne uplynula, štátne orgány v namietanom konaní opakovane a plynule

porušujú moje právo na súdnu ochranu v zmysle a dohovoru...

Štátne orgány v konaní o dedičstve... z ústavného hľadiska neospravedlniteľnými

a neudržateľnými zásahmi do mojich práv zneužili princíp úradnej ingerencie pri

nadobudnutí dedičstva.

Žiadam ústavný súd, aby jeho činnosť pri preskúmavaní možnosti porušenia môjho

základného práva na spravodlivé súdne konanie bola spojená s posúdením ohrozenia

spravodlivého prejednania mojej záležitosti nestranným súdom neúmerným predlžovaním

odstránenia mojej právnej neistoty. Žiadam zohľadniť skutočnosť, že do roku 1990 som bol

trpiacim subjektom jednostranného dedičského konania na Štátnom notárstve v Trebišove...

Tvrdím, že Štátne notárstvo v Trebišove, Štátne notárstvo Košice - vidiek, Okresný súd

Košice - okolie, Krajský súd... a Najvyšší súd... v dedičskom konaní ... viackrát prezentovali

s formálno - procesnými ustanoveniami nesúladný postup podľa Občianskeho súdneho

poriadku... Okresný súd Košice - okolie. Krajský súd... a Najvyšší súd... neústupné kráčali

cestou omylov...

Ako vyššie som uviedol, Krajský súd... uznesením č. k. -442 zo dňa

26.09.2012 rozhodol o odvolaní dedičov zo závetu proti uzneseniu Okresného súdu Košice -

okolie č. k. , -425 zo dňa 20.03.2012 a týmto uznesením zrušil

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o odkázaní právnych nástupcov pozostalého

manžela poručiteľky na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou

dňa 20.06.1984.

Vyššie som poukázal na to, že na základe predošlého návrhu žalobkyne zo dňa

09.06.2000 Okresný súd...vecne prejednal žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného

poručiteľkou dňa 20.06.1984 a po vykonaní dokazovania vo veci rozsudkom č. k.

116 zo dňa 20.04.2004 v spojení s doplňacím rozsudkom č. k. -197 zo dňa

09.02.2005 a opravným uznesením č. k. -211 zo dňa 01.04.2005 návrh zamietal.

Krajský súd... rozsudkom č. k. -244 zo dňa 24.10.2005 potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa. Právoplatné rozhodnutie Okresného súdu... -116 zo dňa

20.04.2004 v spojení s doplňacím rozsudkom č. k. -197 zo dňa 09.02.2005 a

opravným uznesením č. k. -211 zo dňa 01.04.2005 tvorí prekážku rei iudicatae,

nakoľko v namietanom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Ide o

totožnosť predmetu konania a ide aj o totožnosť osôb. Skutočnosť, že Krajský súd... v

odvolacom konaní sa nezaoberal s otázkou platnosti závetu neznamená, že právoplatné

rozhodnutie okresného súdu netvorí prekážku veci rozsúdenej podľa . V

konaní sp. zn. štátny orgán záväzne posúdil platnosť závetu poručiteľky a

určujúca žaloba navrhovateľov je zamietnutá právoplatným rozsudkom. Ako vyplýva z

odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. -244 zo dňa 24.10.2005 odvolací

súd dospel k záveru, že „súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, aj keď z iných

dôvodov“. Poukazujem na to, že požiadavka dvojinštantnosti konania nevyplýva z

požiadavky zabezpečenia spravodlivého súdneho konania v zmysle Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. To, že Krajský súd... doplnením dokazovania z vlastnej

iniciatívy v odvolacom konaní zistil, že konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci

z dedičského konania, a nezaoberal sa s otázkou platnosti závetu, to neznamená, že v konaní

nebola posúdená platnosť závetu poručiteľky. V sporovom konaní o určenie neplatnosti

závetu, ktorá je vedená na Okresnom súde... pod sp. zn. - 2012 vystupujú tí istí

účastníci, ako v predošlom, vedenom pod sp. zn. a v rámci predošlého sporového

konania účastníci mohli plne využívať svoje procesné oprávnenia a chrániť svoje procesné

záujmy.

Konajúce súdy v ich namietaných rozhodnutiach na túto podstatnú okolnosť nedali

žiadnu odpoveď, napriek tomu, že táto okolnosť sama o sebe má rozhodujúci vplyv tak na

priebeh konania, ako ja na rozhodnutie vo veci samej.

Ak namietané konanie skúmame v komplexe rozhodnutí konajúcich súdov na rôznych

stupňoch, potom poukazujem na to, že sám krajský súd v odôvodnení jeho vyššie uvedeného

uznesenia č. k. -442 zo dňa 26.09.2012 uvádza: „Výrok odvolaním

namietaného uznesenia nevyhovuje požiadavkám vymedzeným v ust. k ods. 2 ,

lebo neodkazuje žalobcov na podanie žaloby na určenie dedičského práva, pričom

z odôvodnenia tohto uznesenia nie je ani možné zistiť, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi

sporné, teda či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi

sporná aj skutková stránka veci. Toto nie je možné zistiť ani z obsahu spisu, pretože

po vydaní rozsudku vo veci sp. zn. Okresného súdu Košice - okolie, všetci

účastníci v dedičskom konaní neboli opätovne vypočutí a teda v tomto smere je uznesenie

súdu prvého stupňa aj nepreskúmateľné. Z toho dôvodu odvolací súd podľa §221 ods. 1

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne vypočuť

všetkých účastníkov konania k otázke platnosti závetu zanechaného poručiteľkou

a v závislosti od toho či a aké skutočnosti sú medzi nimi sporné postupovať podľa § 175k

ods. 1 alebo a každé rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v celom

rozsahu preskúmateľné, (a to aj pokiaľ ide o otázku procesného nástupníctva zákonného

dediča - manžela poručiteľky).“.

Súd prvého stupňa sa však neriadil týmto záväzným usmernením krajského súdu.

Okresný súd Košice - okolie uznesením č. k. D/994/1990, -450 zo dňa

24.06.2013 prerušuje konanie do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. , a to napriek tomu, že toto konanie

iniciovala dedička zo zákona na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré podľa

odôvodnenia odvolacieho súdu nespĺňalo požiadavky zákonnosti takéhoto uznesenia,

dôsledkom čoho predmetom konania sp. zn. je takisto určenie neplatnosti závetu

poručiteľky, a nie určenie dedičského práva.

Súd prvého stupňa sa neriadil záväzným usmernením krajského súdu aj tým, že pred

prerušením dedičského konania nezisťoval, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné,

teda či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou, alebo či je medzi účastníkmi sporná aj

skutková stránka veci.

Napriek tomu, že po vydaní rozsudku vo veci sp. zn. Okresného súdu

Košice - okolie, všetci účastníci podľa odvolacieho súdu v dedičskom konaní neboli

vypočutí okresný súd nevypočul účastníkov konania k otázke platnosti závetu zanechaného

poručiteľkou a v závislosti od toho, či a aké skutočnosti sú medzi nimi sporné nepostupoval

podľa alebo .

Krajský súd... uznesením č. k. -457 zo dňa 30.12.2013 zruší

rozhodnutie Okresného súdu... č. k. D/994/1990, -450 zo dňa 24.06.2013

a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa však vypočutie absolvuje takým

spôsobom, že tým opäť poruší moje právo na spravodlivé súdne konanie.

Poukazujem na zápisnicu z pojednávania, napísaná na Notárskom úrade,

dňa 19.06.2014, z ktorého vyplýva, že súdny komisár pristúpil

k vypočutiu prítomných účastníkov, ale bez toho, aby účastníkov oboznamoval s obsahom

závetu poručiteľky. Zo spisu vyplýva aj to, že v doterajšom priebehu dedičského konania

právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky vôbec neboli oboznámení s obsahom

závetu. Z uvedeného vyplýva ďalšie pochybenie súdu. ktoré je spôsobilé zásadne ovplyvniť

priebeh namietaného konania. Dodnes nie je procesným postupom súdu zabezpečené, aby

účastníci dedičského konania sa vyjadrili k tomu istému zneniu slovenského prekladu závetu

poručiteľky.

V tejto súvislosti poukazujem na to, že preklad závetu poručiteľky zo dňa 11.12.1987

nebol doručený ani dedičom zo závetu, ani pozostalému manželovi poručiteľky.

Moje právo na spravodlivý súdny proces bol porušený aj tým, že na pojednávaní dňa

19.06.2014 právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky neuviedli skutočnosti, na

základe ktorých namietajú platnosť závetu, iba poukazovali na návrh na určenie neplatnosti

závetu zo dňa 28.03.2012, ktorú podala druhá manželka pozostalého manžela poručiteľky.

Z uvedeného dôvodu som nemal možnosť vyjadriť sa k námietkam dedičov zo závetu.

Namietam aj ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu konštatoval,

že medzi dedičmi sú sporné skutkové otázky, že právni nástupcovia v dedičskom konaní

žiadnymi skutkovými tvrdeniami nenamietali platnosť závetu.

Vyššie uvedené okolnosti, nezrovnalosti som namietal v priebehu dedičského

konania, odpoveď som však od konajúcich súdov nedostal. Uviedol som ich aj ako

argumenty v opravných prostriedkoch proti namietaným rozhodnutiam okresného

a krajského súdu. Namietam, že odôvodnenia namietaných súdnych rozhodnutí nedali

odpoveď na moje námietky a argumenty, napriek tomu, že tie mali rozhodujúci význam

o odvolaní, resp. dovolaní, dodnes ostali sporné a sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom, resp. dovolacom

konaní. Na základe vyššie uvedených tvrdím, že z odôvodnení namietaných rozhodnutí nie

sú zrejmé všetky, pre rozhodnutia podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny

základ namietaných rozhodnutí.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo

na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice - okolie (predtým Okresný súd Košice - vidiek) vo veci

vedenej pod sp. zn. D 994/90, (pôvodne vedenej Štátnym notárstvom

v Trebišove pod sp. zn. D 869/85) a jeho uznesením č. k. D 994/90, zo dňa

21.10.2014 porušené bolo.

Základné právo

na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. a jeho uznesením č.

k. -487 zo dňa 16.09.2015 porušené bolo.

Základné právo

na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. a jeho

uznesením zo dňa 30.04.2018 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č. k. D 994/90, zo dňa

21.10.2014, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -487 zo dňa

16.09.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

30.04.2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva

finančné zadosťučinenie ako

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- EUR.“

Sťažovateľ zároveň žiadal priznanie trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti doručenej ústavnému súdu mailom nebolo

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom pripojené a k sťažnosti

doručenej v listinnej podobe bola pripojená iba kópia splnomocnenia.

Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,

že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (m. m. , ,

).

Ústavný súd zdôrazňuje, že v zmysle je potrebné

k sťažnosti pripojiť originál splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom, a nie iba

jeho neoverenú kópiu. Nepriloženie originálu splnomocnenia na zastupovanie pred

ústavným súdom považuje ústavný súd za nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a je

dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa (m. m.

).

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľ udelil advokátovi vo veci „sťažnosti fyzickej osoby namietajúcej

porušenie jej základného práva v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Trebišov pod

č.k.: D 869/1995 a v súčasnej dobe vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod č.k.:

D 994/1990 a a vo všetkých ďalších právnych veciach súvisiacich s týmto

dedičským konaním po poručiteľke , ktorá

zomrela dňa “, a to 23. novembra 2009.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich práv uznesením okresného súdu, ktoré bolo vydané 21. októbra 2014, uznesenie

krajského súdu vydané 16. septembra 2015, postup v konaní, ktoré začalo na krajskom súde

podľa sp. zn. najskôr v roku 2015, a uznesenie najvyššieho súdu vydané

30. apríla 2018 a jeho postup v konaní, ktoré pred ním začalo podľa sp. zn.

najskôr v roku 2017.

Vzhľadom na formuláciu sťažnosti a dátum pripojenej kópie splnomocnenia je podľa

názoru ústavného súdu vylúčené, aby bolo vôľou splnomocnenca udeliť advokátovi

splnomocnenie na podanie takej sťažnosti ústavnému súdu, obsahom ktorej je námietka

porušenia sťažovateľových práv postupom a uznesením všeobecného súdu, ku ktorému

malo dôjsť až po udelení splnomocnenia.

Uvedený názor ústavný súd opiera aj o zistenie, že splnomocnenie, ktoré bolo

pripojené k sťažnosti, je iba kópiou splnomocnenia, ktoré sťažovateľ udelil advokátovi na

zastupovanie pred ústavným súdom o sťažnosti, o ktorej však už bolo nálezom ústavného

súdu sp. zn. z 20. októbra 2011 rozhodnuté. V tejto súvislosti ústavný súd

odkazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej ku každému návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom. Iba kópia splnomocnenia

s odkazom na jeho originál priložený k inej sťažnosti sťažovateľa, o ktorej už ústavný súd

konal a rozhodol, nespĺňa požiadavky naň kladené citovaným ustanovením a nie je

spôsobilou založiť účinky začatia konania pred ústavným súdom ().

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že popísaný nedostatok

splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom je sám osebe dôvodom na

odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd však zároveň poukazuje na to, že sťažnosť vykazuje aj ďalšie

nedostatky, ktoré by samy osebe tiež boli dôvodom na odmietnutie celej sťažnosti, resp. jej

časti podľa .

Sťažnosť doručená ústavnému súdu mailom nebola podpísaná sťažovateľom ani jeho

advokátom. Takýto nedostatok nie je možné napraviť ani doručením podpísanej sťažnosti

v listinnej podobe, keďže sťažnosť doručená v listinnej podobe musí byť originálom

sťažnosti doručenej mailom.

Vo vzťahu k tvrdenému namietanému porušeniu označených práv postupom

najvyššieho súdu a jeho uznesením ústavný súd uvádza, že v sťažnosti tiež absentuje

akékoľvek odôvodnenie porušenia sťažovateľových práv najvyšším súdom, ktoré je, ako

ústavný súd už uviedol, obligatórnou náležitosťou sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

ústavný súd poukazuje na znenie , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu

subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho

základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. ,

). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva

alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú

ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv

a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo

právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie

ktorých sa namieta a ktorý mu umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho

základného práva alebo slobody ().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľ vedel, odvolanie podal a krajský súd o ňom svojím uznesením

rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu bolo možné sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

sťažovateľových práv uznesením okresného súdu odmietnuť aj z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol podľa už pri jej predbežnom prerokovaní.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018