Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 231/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti KOSIT a. s., Rastislavova 98,

Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice,

ktorú zastupuje advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 22. novembra 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 22. novembra 2017.

V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 17. augusta 2017 doručila okresnému

súdu v elektronickej forme návrh na vykonanie exekúcie nepeňažného nároku

s príslušenstvom; a to na základe exekučného titulu, ktorým bolo uznesenie okresného súdu

č. k. -50 z 12. júna 2016.

Konajúci súd návrh na vykonanie exekúcie uznesením sp. zn.

z 13. septembra 2017 odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k návrhu bolo

priložené splnomocnenie bez vykonania zaručenej konverzie.

Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú

okresný súd uznesením sp. zn. z 22. novembra 2017 zamietol.

Podľa názoru okresného súdu splnomocnenie, pôvodne vyhotovené v listinnej

podobe, ktoré nebolo zaručene konvertované, nemôže byť použiteľné na právne účely.

Sťažovateľka je toho názoru, že závery okresného súdu sú dôsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci. V danom prípade okresný súd opomenul

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Ustanovenie § 82l ods. 4 tohto zákona vylučuje použitie § 25 ods. 3

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Zákon o súdoch ako lex specialis totiž

výslovne uvádza, že ustanovenia zákona o e-Governmente ako lex generalis sa nepoužijú.

Na základe uvedeného sťažovateľka považuje požiadavku okresného súdu

na pripojenie splnomocnenia v zaručenej konverzii za neopodstatnenú.

Rozhodnutie okresného súdu vychádza podľa sťažovateľky z nesprávneho právneho

posúdenia veci, čo má v konečnom dôsledku za následok neposkytnutie súdnej ochrany

a odňatie spravodlivosti.

Splnomocnenie však nie je podľa sťažovateľky exekučným titulom ani verejnou

listinou, v dôsledku čoho sa naňho § 48 ods. 6 Exekučného poriadku vôbec nevzťahuje.

Okresný súd svoj záver odvodil aj z § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente, ktorý

hovorí, že prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický

dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa

vyžaduje jej predloženie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa

k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou.

Podľa sťažovateľky však mal byť aplikovaný § 821 ods. 4 zákona o súdoch, v zmysle

ktorého sa prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe môžu súdu doručiť v elektronickej

podobe bez toho, aby sa vyžadovala autorizácia takto vyhotovených elektronických

dokumentov, a bez toho, aby sa mali konvertovať podľa predpisov o zaručenej konverzii.

Ustanovenie § 821 ods. 4 zákona o súdoch teda vylučuje použitie § 25 ods. 3 zákona

o e-Governmente.

Podľa sťažovateľky zákon o súdoch ako lex specialis uvádza, že ustanovenia zákona

o e-Governmente ako lex generalis sa nepoužijú. Napriek tomu však okresný súd v rámci

svojho rozhodovania nezohľadnil zásadu lex specialis derogat legi generali, čo malo

za následok odmietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľka poukázala na tie rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých vyslovil, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie je

umožniť každému reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť okresného súdu o veci

konať a rozhodnúť.

Porušenie procesnoprávnych predpisov, resp. aplikácia nepríslušných

procesnoprávnych ustanovení, v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu návrhu

na vykonanie exekúcie; okresný súd tým porušil právo sťažovateľky na prístup k súdu.

Vzhľadom na to, že v predmetnej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie spolu

s prílohami a splnomocnením riadne podaný, došlo konaním exekučného súdu k tomu, že

sťažovateľke bolo odopreté vecné prejednanie veci.

Požiadavka okresného súdu na priloženie splnomocnenia v zaručenej konverzii je

podľa sťažovateľky nad rámec toho, čo ustanovuje príslušný právny predpis, a to § 821

ods. 4 zákona o súdoch.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti KOSIT a. s. na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1

a na spravodlivé súdne konanie, ktoré zaručuje

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 22. novembra 2017, sp. zn. , porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. novembra 2017, sp. zn.

, s a zrušuje a vec sa v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný nahradiť spoločnosti KOSIŤ a. s. trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 € k rukám advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah splnomocnenia

na zastupovanie sťažovateľky advokátom, doručený ústavnému súdu spolu so sťažnosťou,

trpí takým nedostatkom (nebol predložený originál, ale kópia), ktorý má za následok jeho

neakceptovanie v konaní pred ústavným súdom.

Podľa v znení neskorších predpisov

právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Splnomocnením splnomocnenec preukazuje oprávnenie konať za inú osobu

v rozsahu v ňom uvedenom. Sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu originál

splnomocnenia, ale len jeho kópiu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú súdnu prax podľa judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. ), podľa ktorej je

zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, a nie fotokópiu,

pretože iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že

jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Z uvedeného ústavný súd vyvodil, že

pri posudzovaní právnych účinkov fotokópie splnomocnenia je súdna prax jednotná, keďže

fotokópii splnomocnenia nepriznala žiadne právne účinky, preto je potrebné predkladať

konajúcemu súdu originál splnomocnenia.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Z uvedených dôvodov ústavný súd doručenú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí tak, ako to

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd poznamenáva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 22. novembra 2017 odmietol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorým je uznesenie okresného súdu č. k. -50 z 12. júna

2016.

Rozhodnutie odôvodnil takto:

«Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 17.08.2017...

domáha od povinných v 1. až 3. rade vymoženia nepeňažného nároku s príslušenstvom,

a to na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -50 zo dňa 12.06.2016.

Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn.

zo dňa 13.09.2017 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52

ods. 1 Exekučného poriadku odmietol.

Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh oprávneného

na vykonanie exekúcie, ako aj prílohy podané spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

(plnomocenstvo a prílohy 1-5), podal zástupca oprávneného bez vykonania zaručenej

konverzie. Súd výzvou zo dňa 25.08.2017 vyzval zástupcu oprávneného, aby vykonal

zaručenú konverziu príloh podaných spolu s návrhom na vykonanie exekúcie v zmysle

ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dňa 08.09.2017 bola súdu doručená oprava

vád návrhu na vykonanie exekúcie, pričom zástupca oprávneného vykonal len zaručenú

konverziu príloh 1-5, avšak nevykonal zaručenú konverziu plnomocenstva, čo odôvodnil

tým. žc plnomocenstvo nie je verejnou listinou, a tak sa naň nevzťahuje § 48 ods. 6

Exekučného poriadku, ale v znení neskorších

predpisov, a teda ho netreba konvertovať podľa predpisov o zaručenej konverzii. Keďže

návrh na vykonanie exekúcie nebol v stanovenej lehote v súlade s výzvou súdu opravený,

súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. I Exekučného poriadku

odmietol.

Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ustanovenia § 48

ods. 6 a § 52 ods. I, 2 Exekučného poriadku, a ustanoveniami § 23 ods. 3, § 25 ods. 3

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom do 31.10.2017 (ďalej len „zákon o e-Governmente“)...

... Podľa uvedeného ustanovenia má plnomocenstvo od oprávneného pre zástupcu

autorizovať splnomocniteľ, čiže v danom prípade oprávnený. Plnomocenstvo

od oprávneného pre zástupcu možno doložiť aj ako elektronický dokument, ktorý vznikol

zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe podľa § 36 ods. 3 zákona

o e-Governmente, nakoľko je potrebné, aby plnomocenstvo (splnomocnenie) bolo doložené

v origináli a podľa 1. vety § 25 ods. 3 zákona o c-Governmente, prílohy k elektronickému

podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha

existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie

v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako

elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2)...

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený... sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnuté

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a v jeho dôsledku je

odňatím spravodlivosti oprávnenému.

... S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.

a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

Primáme súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1

, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z titulu aplikácie

ust. ods. I v spojení s ust. Exekučného poriadku nie je potrebné

odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, ale k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe

k dôvodom sťažnosti oprávneného, obsiahnutými v podaní zo dňa 21.09.2017, je potrebné

uviesť, že vyšší súdny úradník namietaným postupom vyhodnocoval splnenie procesných

podmienok, pretože existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom

poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam.

Medzi procesné podmienky na strane účastníka konania sa zaraďuje aj

plnomocenstvo zástupcu účastníka konania. Ustanovenie výslovne

vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Vzhľadom na význam a procesné

účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka opodstatnená. Z hľadiska formy môže mať

splnomocnenie s poukazom na ods. I listinnú alebo elektronickú podobu, avšak

nakoľko s účinnosťou od 1. apríla 2017 došlo k zavedeniu elektronizácie exekučného

konania a podávania návrhov na vykonanie exekúcie a jeho príloh výlučne elektronicky, nie

je možné v exekučnom konaní plnomocenstvo predložiť v listinnej podobe. Z dôvodu

zavedenia procesu podávania návrhu na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu nie je možné na tieto podania aplikovať ust.

§ 821 ods. 4 zákona o súdoch, t.j. súd si napríklad v exekučnom konaní nemôže vyžiadať

od oprávneného predloženie plnomocenstva, resp. príloh návrhu na vykonanie exekúcie

v listinnej podobe, ak by to považoval za potrebné, tak ako to ustanovenie § 821 ods. 4

zákona o súdoch predpokladá. Súd je toho názoru, že na zachovanie právnych účinkov

plnomocenstva v elektronickej podobe sa vyžaduje buď jeho autorizácia splnomocniteľom

alebo zaručená konverzia, pretože len takýmto postupom je možné dosiahnuť, aby

novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, t.j. v danom prípade plnomocenstvo, ktorý

je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, mal rovnaké právne účinky a bol

použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný (originálny) dokument,

ktorého transformáciou vznikol. S prihliadnutím na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že fotokópia originálu

plnomocenstva nemá rovnaké právne účinky ako originál listinného plnomocenstva, je

možne túto skutočnosť aplikovať aj v elektronickom svete, kde obyčajný autorizovaný sken

takisto nemá rovnaké právne účinky ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je

autorizovaný alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v danej veci oprávnený prostredníctvom svojho

zástupcu k návrhu na vykonanie exekúcie do času rozhodovania vyššieho

súdneho úradníka predložil plnomocenstvo vo forme elektronického dokumentu bez toho,

aby bol tento dokument autorizovaný splnomocniteľom podľa § 23 ods. 3 písm. a) bod

1. zákona o e-Governmente ako aj bez vykonania zaručenej konverzie podľa § 35 ods. 2

zákona o e-Governmente, a to aj napriek tomu, že v prípade elektronických podaní sa

príloha k tomuto podaniu pripája vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak

príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej

predloženie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému

podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou.

Splnomocnenie nie je možne vnímať ako akékoľvek podanie účastníka adresované

súdu, ale ako osobitný procesný úkon účastníka konania voči súdu, s ktorým sú spojené

závažné dôsledky. Splnomocnenie totiž nie je podaním, či prílohou, ale osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť zástupcu vykonávať procesné úkony v exekučnom konaní

za zastúpeného, teda účastníka konania, ale len za predpokladu, že jeho udelenie bolo

podpísané účastníkom konania, teda splnomocniteľom. Preto v prípadoch, ak bolo

splnomocnenie udelené v listinnej forme, pre zachovanie právnych účinkov a jeho

použiteľnosti na právne úkony sa vyžaduje zaručená konverzia. Plnomocenstvo, zaslané

elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom splnomocnenca (resp.

autorizované len splnomocnencom) preukazuje iba autenticitu splnomocnenca, nie však

samotného splnomocniteľa.

Plnomocenstvo, ktoré bolo v danom prípade súdu zaslané elektronickými

prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, bolo len dôkazom autenticity

zástupcu oprávneného, nie však aj samotného oprávneného. Preto aj návrh na vykonanie

exekúcie, podaný zástupcom v mene oprávneného, bez predloženia plnomocenstva

v elektronickej podobe, ktoré nebolo autorizované splnomocniteľom alebo nebolo

predložené so zaručenou konverziou, je nedostatkom procesných podmienok konania

na strane oprávneného, ktorý je možné v konaní odstrániť.

Napriek vhodným opatreniam vykonaným zo strany súdu, t. j. výzve súdu

na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, nebolo ani dodatočne predložené

plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, vyhotovené v súlade s ustanoveniami

a zákona o e-Governmente, a preto takýto odstrániteľný procesný nedostatok konania mal

za následok odmietnutie podania, t.j. návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa

§ 52 ods. 1 Exekučného poriadku. Iná situácia bude od 1. januára 2018, kedy nadobudne

účinnosť , ktorým sa mení a doplna Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Citovaný zákon okrem iného novelizuje aj ustanovenie § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného

poriadku, keď do tohto ustanovenia doplna ako ďalší dôvod zamietnutia návrhu

na vykonanie exekúcie, prípad, ak do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú

dôvody na zastavenie exekučného konania, okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

To znamená, že od 1. januára 2018 bude dôvodom zamietnutia návrhu podľa ust. 53 ods. 3

písm. b) Exekučného poriadku aj nedostatok splnomocnenia zástupcu účastníka konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že namietaným postupom vyššieho

súdneho úradníka nedošlo k odňatiu spravodlivosti oprávnenému pred súdom, keďže

oprávnenému bola daná možnosť odstrániť predmetný nedostatok procesnej podmienky,

ktorý ju však nevyužil, resp. nevyužil v plnom rozsahu.

Argument právneho zástupcu oprávneného, že plnomocenstvo v listinnej podobe - aj

na exekúciu - je obsiahnuté v základnom spise, a teda ide o skutočnosť, ktorá je súdom

známa z ich činnosti, neobstojí, keďže ako už bolo vyššie uvedené v dôsledku zavedenia

elektronizácie exekučného konania možno návrhy na vykonanie exekúcie a jeho príloh

podávať výlučne elektronicky. Na evidenciu podaní a písomností doručených v elektronickej

podobe, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde. najmä

plnomocenstiev, zmlúv, všeobecných zmluvných podmienok, sa na súdoch vedie register

OpP (skratka od Obchodné podmienky a plnomocenstvá). Preto v prípade, ak účastník

konania má záujem použiť plnomocenstvo, resp. inú písomnosť vo viacerých konaniach,

musí najprv súd požiadať o zaevidovanie tejto písomnosti v registri OpP za splnenia

podmienok upravených v 167a ods. 2 Spravovacieho poriadku a ak bola táto písomnosť

uložená v registri OpP. v konaní vedenom na tom istom súde postačuje naň odkázať spolu

s uvedením spisovej značky, pod ktorou je evidované v registri OpP. Súd zdôrazňuje, že

nemá povinnosť v konaní z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť

týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP.»

V nadväznosti na toto rozhodnutie rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky

v uvedenej veci (zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci na ďalšie konanie

a náhrada trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018