Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 270/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-151

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 20. októbra 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti MUDr. J. B., R., RNDr. J. B., K., t. č. Česká republika, a Ing. P. B., V.,

právne zastúpených advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-

okolie v konaní vedenom pod sp. zn. D 994/90, , za účasti Okresného súdu

Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. D 994/90, p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

D 994/90, konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie,

každému v sume 12 000 € (slovom dvanásťtisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Košice-

okolie p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a

Ing. P. B. trovy konania v sume 567,46 € (slovom päťstošesťdesiatsedem eur a štyridsaťšesť

centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. J. B., R., RNDr. J. B., t. č. Česká republika, a Ing. P. B., V.

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. D 994/90, ,

b) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

- v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. februára 1990,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc/40/90 a jeho uznesením z 30. júla 1990,

- v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. decembra 1996,

- v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. augusta 2006,

- v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. augusta 2006,

- v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. apríla 2007,

ako aj

c) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. februára 2010.

Predmetom označených konaní je/bolo rozhodovanie o dedičstve (a súvisiacich

otázkach) po poručiteľke E. T., rod. B., na ktoré si uplatňujú nárok tak závetní dedičia

(sťažovatelia), ako aj zákonní dedičia (A. T., rod. J., JUDr. D. T., Ing. Z. S., rod. T.).

Podstatou sťažnosti sťažovateľov bolo namietané porušenie ich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru postupmi

okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v napadnutých konaniach

a napadnutými uzneseniami týchto súdov, predovšetkým v súvislosti s doterajšou dĺžkou

dedičského konania, ktoré začalo v roku 1985.

Pôvodne bola vec vedená Štátnym notárstvom T. pod sp. zn. D 869/85. Krajský súd

rozhodol uznesením z 30. júla 1990 o postúpení veci Štátnemu notárstvu Košice-vidiek a v

súčasnosti je vec vedená okresným súdom pod sp. zn. D 994/90, . Od začatia

dedičského konania až dosiaľ okresný súd a ďalšie v ich veci konajúce súdy rozhodovali v

zásade len o procesných otázkach súvisiacich s dedičským konaním, a nie vo veci samej.

Sťažovatelia namietajú, že dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. D 994/90,

nie je ani po uplynutí 26 rokov právoplatne skončené a ich právna neistota ako

dedičov nie je odstránená.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol o porušení nimi označených práv

a aby im priznal finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy každému v sume

36 500 €, a uplatnili si aj úhradu trov konania, ktorú im má okresný súd, krajský súd

a najvyšší súd uhradiť v sume vyčíslenej ich právnym zástupcom.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľov ešte pred jej predbežným

prerokovaním vyjadril aj okresný súd vo svojom prípise doručenom ústavnému súdu

6. mája 2010. Okrem chronológie konania, ktorá sa v zásade zhoduje s chronológiou

urobenou ústavným súdom na základe predloženého spisu, uviedol, že „z prehľadu spisu

vyplýva, že dĺžka konania je spôsobená neochotou účastníkov konania spolupracovať pri

riešení najmä rozsahu hnuteľných vecí, ktoré by mali byť prejednané v dedičskom konaní

a taktiež sústavné napádanie vykonaných procesných úkonov rôznymi odvolaniami“.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil dôvody na jej odmietnutie

v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. D 994/90, , a preto prijal sťažnosť v tejto časti

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie. Vo zvyšnej

časti sťažnosť sťažovateľov odmietol.

Na výzvu ústavného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd svojím

prípisom z 2. augusta 2011 oznámil, že nepovažuje za potrebné doplniť svoje vyjadrenie

k sťažnosti a zároveň súhlasí s tým, aby ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľov predložil ústavnému súdu 30. augusta 2011 vyjadrenie

k uzneseniu o prijatí sťažnosti a k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom uviedol:

«... V sťažnosti sme opísali nie len to, že kedy a aké „úkony“ vo veci boli vykonané,

ale zároveň sme namietali tie, ktoré nesmerovali k odstráneniu našej právnej neistoty.

V sťažnosti namietame nesprávne činnosti okresného súdu v konaní vrátane tých, pri

ktorých štátny orgán zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, alebo pri

ktorých na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V sťažnosti sme objasnili kontra lege

postup štátneho orgánu v konaní a tým sme poukazovali na porušenie základného práva na

prejednanie našej veci v primeranom čase. Predmetná sťažnosť obsahuje naše námietky

nakoľko nesprávne činnosti okresného súdu odporujú príkazu ústavnej normy a boli a sú

s nimi spôsobené zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. D 994/90, .

Jednoznačne namietame hore uvedené tvrdenie okresného súdu, v zmysle ktorého

dĺžku konania pripíše na vrub nám, účastníkom konania.

Tvrdíme, že zbytočné prieťahy aj „pri riešení rozsahu hnuteľných veci“ boli

spôsobené nesprávnymi činnosťami štátneho orgánu v konaní. Jednoznačne je treba

namietať contra lége postup štátneho orgánu, keď ten bez toho pristúpil k súpisu aktív

a pasív dedičstva, aby predtým previedol v súlade s príslušnými ustanoveniami

vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ustanovenie par. 175m

ukladá súdnemu komisárovi zistiť poručiteľkin majetok a jeho dlhy a následne

vykonať súpis aktív a pasív dedičstva. Má vychádzať pritom z výsledkov predbežného

šetrenia, zo správ a listín, ktoré si zadováži súdny komisár podlá par. 128 ,

zo zhodných údajov účastníkov a v neposlednom rade z rozhodnutia podľa par. 1751 ods. 3

, t. j. z rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoločného majetku manželov. ... Súpis aktív

a pasív dedičstva bez predchádzajúceho vyporiadania spoločného majetku manželov (okrem

toho, že nezodpovedá procesným predpisom) je nesprávnou činnosťou aj z hľadiska

procesnej ekonómie, nakoľko len po vyporiadaní je známe, že zo spoločného majetku čo

patrí do dedičstva. Pri takejto nesprávnej činnosť štátny orgán poruší zdravú procesnú

ekonómiu tým, že dedičské konanie záťaži zbytočnými úkonmi, a naviac aj od účastníkov

konania požaduje vykonať zbytočné úkony, zrejme splnenie ktorých pre nich zo zákona nie

je záväzné. Poukazujeme na to, že napriek hore uvedeným sme štátnemu orgánu

v dedičskom konaní poskytli požadovanú súčinnosť. ... Zo spisu vyplýva aj to, že konajúci

štátny orgán sme viackrát upozornili na absenciu vyporiadania spoločného majetku

manželov. Štátnemu orgánu podľa nášho najlepšieho vedomia sme vymenovali aj hnuteľné

veci patriace do dedičstva po poručiteľke. Konajúci štátny orgán sme upovedomili o snahe

pozostalého manžela, zatajiť skutočný rozsah hnuteľného majetku po poručiteľke. ... V tejto

súvislosti poukazujeme aj na to, že notár ako súdny komisár až po uplynutí viac ako dvadsať

rokov začal pátrať po finančných prostriedkoch poručiteľky na vkladných knižkách,

skutočný rozsah peňažnej hotovosti v konaní nezisťoval dodnes. Štátny orgán k zisťovaniu

ďalšej hnuteľnej veci - osobného motorového vozidla - siahlo až vtedy, keď jeho účinok

na dosiahnutie účelu zabezpečenia ochrany záujmov a práv dedičov bol minimalizovaný. ...

Čo sa týka našich procesných úkonov v dedičskom konaní, treba dodať, že všetky

naše odvolania boli podané v súlade s platnými procesnoprávnymi predpismi v záujme

ochrany našich práv.

Na druhej strane, naše odvolanie zo dňa 30. 01. 1986 proti rozhodnutiu Štátneho

notárstva v T. č. k. D 869/85-31 zo dňa 25. 11. 1985 štátny orgán až po štyroch rokoch

predložil krajskému súdu na rozhodnutie. Tvrdíme, že hore uvedené meškanie štátneho

orgánu, a nie naše odvolanie ovplyvnilo v značnej miere dĺžku dedičského konania po

poručiteľke. Po predložení spisu štátnym notárstvom krajský súd o našom odvolaní

promptne rozhodol, a to uznesením č. k. -76 zo dňa 28. 02. 1990. O našom

návrhu na vylúčenie Štátneho notárstva v T., ktorý sme podali spolu s naším hore uvedeným

odvolaním, krajský súd rozhodnúť nemohol, nakoľko štátne notárstvo opakovane

predkladalo spis krajskému súdu bez toho, aby zabezpečilo vyjadrenie vlastných štátnych

notárov k vznesenej námietke predpojatosti. Napokon krajský súd až dňa 30. 07. 1990

rozhodol o našom návrhu na vylúčenie Štátneho notárstva v T. a uznesením č. k. 15 Nc

40/90-96 prejednanie dedičskej veci po poručiteľke prikázal podľa § 12 ods. 3 Not. por.

Štátnemu notárstvu Košice-vidiek. Z hore uvedeného vyplýva, že nie naším odvolaním a nie

naším návrhom na vylúčenie, ale nesprávnou činnosťou štátneho orgánu - ktorý podľa

uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach bol v konaní zaujatý - bola neúmerne

ovplyvnená dĺžka dedičského konania.

Odvolanie zo dňa 28. 06. 2006 proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice - okolie

č. k. D 994/1990-201, z 22. mája 2000, ktorým okresný súd odkázal právnych

nástupcov pozostalého manžela poručiteľky, aby podali žalobu o určenia neplatnosti závetu

napísaného poručiteľkou 20. júna 1984 sme v záujme ochrany našich práv boli nútený

podať, nakoľko namietané rozhodnutie okresného súdu nám bolo doručené až po

rozhodnutí odvolacieho súdu v merite veci v sporovom konaní o určenie neplatnosti závetu

poručiteľky ... uznesenie Okresného súdu Košice-okolie č. k. D 994/90-201, z

22. mája 2000 nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2000. V skutočnosti spomínané uznesenie

nadobudlo právoplatnosť vtedy, keď bolo doručené poslednému účastníkovi dedičského

konania dňa 14. júna 2006), následkom čoho počas celého sporového konania sme boli

vedený a informovaný, že sa nejedná o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve

poručiteľky, ale o inú určovaciu žalobu, a žalobcovia majú súdu preukázať ich naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Naším odvolaním sme mienili odstrániť dodnes

trvajúci nedostatok. dedičského konania, konkrétne to, že sa nerozhodlo o podmienkach

dedičského práva. Tento nedostatok v dedičskom konaní dodnes nie je odstránený napriek

tomu, že v dedičskej veci po poručiteľke E. T. konajúci štátny orgán na to (podľa vtedy

platných procesnoprávnych predpisov sa jednalo o otázku platnosti závetu v nadväznosti na

ust. § 37 Obč. Zák. v spojitosti s ust. § 18 Not. por. posl. veta.) bol upozornený MS SSR,

listom č. 243/90-50 zo dňa 26. januára 1990.

Tvrdíme, že ani našimi ďalšími podaniami, žiadosť o určenie podmienok dedičského

práva zo dňa 03. 05. 2006, návrh na rozhodnutie o podmienkach dedičského práva zo dňa

26. 01. 2007 neboli z našej strany spôsobené prieťahy v konaní. Poznamenávame, že

okresný súd o našom návrhu dodnes nerozhodol.

Dňa 05. 05. 2006 návrhom na neodkladné opatrenia v dedičskom konaní sme

okresný súd okrem iného žiadali, aby aj ohľadne peňažnej hotovosti a úspor na vkladných

knižkách bola v záujme dedičov po poručiteľke vylúčená možnosť straty, zámeny alebo

odcudzenia. Zastávame názor, že naším podaním neboli spôsobené prieťahy v konaní.

Napriek tomu, že náš návrh bol právoplatne zamietnutý, notár ako súdny komisár konečne

začal pátrať po finančných prostriedkoch poručiteľky na vkladných knižkách a siahol aj k

zisťovaniu ďalšej hnuteľnej veci z pozostalosti, osobného motorového vozidla.

Naším podaním zo dňa 03. 05. 2006, v ktorom sme žiadali štátny orgán, aby

odstránil niektoré procesné nedostatky dedičského konania po poručiteľke (napr., že nebol

vyporiadaný spoločný majetok manželov) tiež neboli spôsobené prieťahy v konaní.

Sťažnosťami sme v dedičskom konaní viackrát poskytli príležitosť okresnému súdu,

aby odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením nášho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu, súd naďalej nekonal plynulo, koncentrovane

a efektívne, a nevyplnil obsah nášho práva na súdnu ochranu zákonom upraveným

relevantným konaním. Predseda súdu v konaní, na naše konkrétne sťažnosti týkajúcej sa

prieťahov v konaní väčšinou vecne neodpovedali (napr. v odpovediach nám viackrát len

oznámil predpokladaný termín pojednávania), alebo naše sťažnosti vôbec neprešetril (viď.

napr. sťažnosť zo dňa 29. 01. 2007). K prevedeniu náprav zo strany kompetentného orgánu

súdu však ani v jednom prípade nedošlo. ...

Taktiež považujeme za potrebné odôvodniť, z akého dôvodu požaduje primerané

finančné zadosťučinenie vo výške uvedenej v našej sťažnosti zo dňa 06. 12. 2009.

Pri odôvodnení žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia musíme uviesť,

že sme bezradní vo vzťahu k nečinnosti okresného súdu v konaní, pretože všetky dostupné

prostriedky, ktorými sme ho upozorňovali na jeho nečinnosť, resp. na jeho nesprávne

činnosti sme bezúspešne vykonali. Pociťujeme bezmocnosť a nespravodlivosť, ktoré nás

sprevádzajú pri porušovaní nášho základného práva na súdne konanie bez zbytočných

prieťahov a práva na majetok. Pretrváva u nás pocit neistoty, ktorý vyplýva zo situácie, že

nevieme, kedy budeme môcť užívať zdedený majetok. Žiadame zohľadniť neúmerne dlhú

dobu konania, pretože dôsledkom zbytočných prieťahov v konaní, sa nám kráti možnosť

užívať majetok, a aj v najlepšom prípade sa pomaly obmedzuje na náš neproduktívny vek.

Okrem toho, trvajúce dedičské konanie má negatívny dopad aj na medziľudské

vzťahy, resp. na príbuzenské zväzky, nakoľko v konaní už práve z dôvodu nečinnosti

okresného súdu a neprimeranej dĺžky jeho trvania vystupujú už právni nástupcovia

pôvodného dediča zo zákona. ...

Miera spravodlivého finančného zadosťučinenia iba tak bude zodpovedať kritériám

spravodlivosti, ak Ústavný súd pri jeho posúdení zohľadní skutočnosť, že v dedičskom

konaní sme márne poskytli súdom maximálnu súčinnosť. Naše pravidelné účasti

na nepripravených pojednávaniach; splnenie úloh, ktoré súdny komisár od nás požadoval;

notármi a súdnymi komisármi poskytnuté nesprávne právne poučenia a ich dôsledky;

skutočnosť, že Okresný súd Košice-okolie nás nútil do bezvýsledného sporového konania;

nezvyklá situácia, že v nesporovom konaní (v ktorom súd má konať z úradnej povinnosti)

s nespravodlivým charakterom, sme boli nútení vyvíjať maximálne úsilie, aby štátne orgány

vôbec konali, resp. postupovali v súlade so zákonom, - hlavne tieto skutočnosti (ale

v konečnom dôsledku celé 26 ročné nespravodlivé konanie) nám spôsobili okrem straty

času spojenej s fyzickou a psychickou námahou aj značnú finančnú záťaž. ...

Spravodlivé finančné zadosťučinenie požadujeme aj ako nemajetkovú ujmu

za dlhodobé stresy a viacročnú právnu neistotu v dedičskom konaní, ktoré má pre nás

značný význam a ktoré je treba aj z pohľadu Európskeho dohovoru považovať za záležitosť

dôležitého významu, nakoľko ide o citlivú otázku a problém. Počas 26 ročného dedičského

konania sme nadobudli pocit, že vo veci samej sa rozhodnutiu nedočkáme ani my, čo nás

mimoriadne ponižuje a spôsobuje nám nemalé psychické útrapy. Stratili sme dôveru

v spravodlivosť, nestrannosť a odbornosť štátnych orgánov, ako aj nádej domôcť sa našich

práv na súde v dohľadnom čase.

... doterajšie prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť, ani odstrániť. Jedine

primeraným finančným zadosťučinením je možné nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi

poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Primeranosť finančného zadosťučinenia

závisí predovšetkým od vážnosti protiprávneho správania, t. z. hlavne od dĺžky zbytočných

prieťahov v konaní, ale v tomto prípade evidentne žiadame zohľadniť aj význam dôležitosti

tejto dedičskej veci a súvisiacich okolností pre nás.

... spôsobené zbytočné prieťahy vznikli v takom konaní o dedičstve, v ktorom

pozostalý manžel poručiteľky žalobu o určenie neplatnosti závetu v prekluzívnej lehote

nepodal, resp, platnosť závetu poručiteľky jednostranným právnym úkonom uznal, čo je

v spise deklarované verejnou listinou. Následne štátny orgán nepokračoval v dedičskom

konaní podľa záväzného postupu, ktorý je v súlade s ustanoveniami príslušných paragrafov

procesnoprávnych predpisov, ale práve opak okresný súd rozhodnutím č. k. D 994/90-201,

zo dňa 22. 05. 2000 nás nútil do bezvýsledného sporového konania, v ktorom

konaní ten istý okresný súd o otázke platnosti s konečnou platnosťou dodnes nerozhodol. Dá

sa povedať aj to, že šesťročné sporové konanie o neplatnosť závetu bol vynútený (pozostalý

manžel v prekluzívnej lehote nepodal žalobu na určenie neplatnosti závetu poručiteľky,

následne platnosť tohto závetu zápisnične aj uznal) tým Okresným súdom Košice-okolie,

ktorý súd následne v pokračovaní dedičského konania dodnes nerozhodol ani len

o podmienkach dedičského práva. ...

Hore uvedenými odôvodňujeme opodstatnenosť našej žiadosti o primerané finančné

zadosťučinenie, ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške uvedenej v našej sťažnosti zo dňa

06. 12. 2009. Zároveň uplatňujeme si aj trovy právneho zastúpenia vo výške, ktorú

dodatočne vyčíslime.»

Na výzvu ústavného súdu doručili sťažovatelia 12. septembra 2011 ďalšie

stanovisko, v ktorom doplnili svoje vyjadrenie z 22. augusta 2011 a poukázali na relevantné

skutočnosti, ktoré súvisia podľa ich názoru s rozhodnutím ústavného súdu, z ktorého

ústavný súd uvádza:

„Vo vyjadrení okresného súdu je uvedené, že dňa 01. 11. 1985 bolo zistené, že

pozostalý manžel žalobu proti závetným dedičom ohľadne určenia neplatnosti závetu

v prekluzívnej lehote nepodal. Z vyjadrenia je zrejmé aj to, že štátny orgán nepokračoval

v konaní procesnoprávne záväzným postupom, t. j. následne nerozhodol o otázke platnosti

závetu poručiteľky. Navyše nesprávnou činnosťou pristúpil k súpisu majetku poručiteľky bez

toho, aby predtým vyporiadal spoločný majetok manželov. Na nasledujúcom pojednávaní

štátny orgán jeho ďalšou nesprávnou činnosťou prerušil dedičské konanie a uznesením nás

odkázal, aby sme podali žalobu na súde proti pozostalému manželovi ohľadne dokázania tej

skutočnosti, že poručiteľka v čase svojej smrti vlastnila aj iné zlaté veci. Aj z konečných

výsledkov týchto nesprávnych činností štátneho notárstva je zrejmé, že zo strany štátneho

orgánu boli spôsobené len zbytočné prieťahy.

Naše odvolanie zo dňa 30. 01. 1986 proti rozhodnutiu Štátneho notárstva v T. č. k. D

869/85-31 zo dňa 25. 11. 1985 štátny orgán až po štyroch rokoch predložil krajskému súdu

na rozhodnutie. ...

O našom návrhu na vylúčenie Štátneho notárstva v T., ktorý sme podali spolu s

našim hore uvedeným odvolaním, krajský súd rozhodnúť ani po štyroch rokoch nemohol,

nakoľko štátne notárstvo aj po štyroch rokoch opakovane predkladalo spis krajskému súdu

bez toho, aby zabezpečilo vyjadrenie vlastných notárov k vznesenej námietke

predpojatosti. ...

Z vyjadrenia okresného súdu ďalej vyplýva, že po prikázaní prejednania dedičskej

veci Štátnemu notárstvu Košice - vidiek uznesením D 994/90 zo dňa 30. 07. 1990 ani tento

štátny orgán nepokračoval v konaní procesnoprávne záväzným postupom, t. j. naďalej

nerozhodol o otázke platnosti závetu poručiteľky, ale nesprávnou činnosťou pokračoval

v súpise majetku poručiteľky bez predchádzajúceho vyporiadania spoločného majetku

manželov. ...

Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé aj to, že to bol práve okresný súd, ktorý v

roku 1993 po procesnom úkone, keď prevzal rozhodovaciu právomoc v dedičskej veci po

poručiteľke... nerozhodol o otázke platnosti závetu, resp, po zmene zákona nerozhodol

o podmienkach dedičského práva. Z vyjadrenia vyplýva aj to, že okresný súd ani právnych

nástupcov pozostalého manžela poručiteľky neodkázal na podanie žaloby o určenie

neplatnosti závetu. ...

Z vyjadrenia okresného súdu ďalej vyplýva, že po procesnom úkone právnych

nástupcov pozostalého manžela poručiteľky, ktorým ich právny zástupca dňa 08. 06. 1994

žiadal, aby vec bola prikázaná Okresnému súdu v Trebišove z dôvodu vhodnosti, štátnym

orgánom v konaní boli spôsobené ďalšie zbytočné prieťahy. Z vyjadrenia je zrejmé, že až

dňa 10. 05. 1995 bol vykonaný referát na predloženie spisu na rozhodnutie o návrhu

na delegáciu. Je zrejmé aj to, že Okresný súd Košice - vidiek procesnoprávne vadným

postupom požiadal Najvyšší súd SR, aby ten rozhodol o procesnom návrhu účastníkov.

Z vyjadrenia vyplýva, že okresný súd až dňa 17. 11. 1995 predložil spis vo veci príslušnému

krajskému súdu na rozhodnutie o delegácii. Z vyjadrenia vyplýva, že krajský súd vec vrátil

okresnému súdu, nakoľko tá bola predčasne predložená na rozhodnutie. ...

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že po procesnom úkone právnych nástupcov

pozostalého manžela poručiteľky JUDr. D. T. a Ing. Z. S., keď dňa 21. 07. 1999 žiadali, aby

boli pribratí do dedičského konania po poručiteľke, následne okresný súd dňa 22. 05. 2000

vydal uznesenie, ktorým odkázal aj vyššie uvedených účastníkov na podanie žaloby o

určenie neplatnosti závetu, bez toho, aby tí namietali jeho platnosť. Túto činnosť v konaní

spravodlivo je treba považovať, za takú nesprávnu činnosť štátneho orgánu, s ktorou boli

spôsobené významné zbytočné prieťahy.

Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé aj to, že žaloba v prekluzívnej lehote opäť

nebola podaná. Okresný súd sám uvádza, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.

06. 2000, a taktiež, že z úradného záznamu zo dňa 07. 08. 2008 a z prípisu zo dňa 31. 08.

2008 bolo zistené, že žaloba o neplatnosť závetu dedičmi podaná nebola. ... Z vyjadrenia

okresného súdu (viď 4. ods. 13. str.) a zo spisu však vyplýva, že spomínané uznesenie

Okresného súdu Košice-okolie č. k. D 994/90-201, z 22. 05. 2000 nadobudlo

právoplatnosť až 26. 01. 2009, nakoľko uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-257 zo dňa 03. 08. 2006, ktorým krajský súd rozhodol o našom odvolaní

proti rozhodnutiu o odkázaní právnych nástupcov pozostalého manžela poručiteľky

na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu okresný súd doručil dedičovi zo závetu Ing.

P. B. až 22. 01. 2009, a ten obdržal dňa 26. 01. 2009. Z hore uvedeného vyplýva nielen to,

že neskorým doručením relevantného uznesenia krajského súdu dedičovi zo závetu v

konaním boli spôsobené ďalšie významné zbytočné prieťahy, ale je zrejmé aj to, že

právnymi nástupcami pozostalého manžela poručiteľky žaloba o určenie neplatnosti závetu

bola podaná predčasne, pred právoplatnosťou vyššie uvedeného uznesenia okresného súdu.

Z toho vyplýva aj to, že konanie vo veci určenia neplatnosti závetu poručiteľky, ktorá

prebieha do dnešného dňa na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. , nesúvisí

s konaním o dedičstve, ale sa jedná o samostatné konanie, v ktorom žalobcovia mali

preukázať ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. ...

Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé, že ani po našom procesnom úkone, keď sme

dňa 20. 02. 2006 upozornili štátny orgán, že nám nebolo doručené hore uvedené uznesenie

č. k. D 994/90-201, zo dňa 22. 05. 2000, okresný súd nepokračoval v konaní

procesnoprávne správnym postupom a relevantné uznesenie nám naďalej nedoručil, resp.

doručil so značným meškaním (viď vyššie). ...

Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé aj to, že štátny orgán nereagoval na naše

procesné návrhy a žiadosti zo dňa 27. 02. 2006 a 05. 05. 2006 a k odstráneniu namietaných

procesných vád v konaní naďalej nedošlo. ...

Z vyjadrenia je zrejmé aj to, že po podaní nášho odvolania zo dňa 02. 06. 2006 proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa č. k. -211 zo dňa 02. 06. 2006 o zamietnutí

nášho návrhu na neodkladne opatrenia okresný súd naše odvolanie predčasne predložil

krajskému súdu na rozhodnutie, nakoľko zanedbal zistiť úplný okruh právnych nástupcov

pozostalého manžela poručiteľky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesením č. k.

-255 zo dňa 03. 08. 2006 vec vrátil súdu prvého stupňa. Vo vyjadrení nie je

uvedené, že okresný súd uvedené uznesenie následnou nesprávnou činnosťou dňa 14. 09.

2006 doručil advokátovi JUDr. D. S., ktorý v dedičskom konaní Ing. P. B. nezastupoval.

Následkom tejto nesprávnej činnosti je to, že hore uvedené uznesenie dedičovi zo závetu

Ing. P. B. dodnes nie je doručené. ...

... po procesnom úkone krajského súdu, keď ten uznesením č. k. -257

zo dňa 03.08.2006 rozhodol o našom odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu č. k.

D 994/90-201, zo dňa 22. 05. 2000 okresný súd... rozhodnutie odvolacieho

súdu v lehote nám nedoručil, resp. doručil až v roku 2009 (viď vyššie). ...

Z vyjadrenia nie je zrejmé, že náš ďalší procesný úkon v konaní sme plnili v lehote,

keď sme dňa 07.03.2007 predložili súdu rovnopisy žiadaných podaní. Vo vyjadrení je

datovanie výzvy krajského súdu uvedené s preklepom na deň 16. 02. 2006 (namiesto

skutočného dátumu 16. 02. 2007), pričom výzvu sme obdržali dňa 22. 02. 2007.

Z vyjadrenia je zrejmé, že súdny komisár až dňa 19. 10. 2007 požiadal Slovenskú

sporiteľňu, a. s., Bratislava a Krajský dopravný inšpektorát, Košice o zaslanie výpisu z účtu

(vkladných knižiek na meno poručiteľky) a o oznámenie, či poručiteľka v čase jej smrti bola

evidovaná ako držiteľka motorového vozidla. ...

Sudcovská lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu pozostalému

manželovi dedičovi zo zákona uplynula v roku 1985. Túto lehotu nemožno predĺžiť.

Po márnom uplynuti lehoty právny záujem na určenie sporného práva v rámci

samostatného konania dedičom zo zákona zanikol. Pozostalý manžel poručiteľky v roku

1985 prestal byť účastníkom konania z titulu dediča a jeho postavenie v zmysle zákona už

nemôže byť obnovené. Eventuálni právni nástupcovia pozostalého manžela takisto nemôžu

byť účastníkmi konania z titulu dedenia po poručiteľke. Výsledky doterajšieho konania sú

záväzné. Úkony pozostalého manžela poručiteľky v dedičskom konaní sú účinné aj proti

jeho právnym nástupcom. Právo dovolať sa neplatnosti závetu neprechádzalo

na eventuálnych právnych nástupcov pozostalého manžela poručiteľky, nakoľko s týmto

právom pozostalý manžel poručiteľky v čase jeho smrti už nedisponoval. Navyše eventuálni

právni nástupcovia pozostalého manžela poručiteľky v roku 2000 žalobu o určenie

neplatnosti závetu v sudcovskej lehote tiež nepodali. Už aj z toho dôvodu prestali byť

účastníkom konania z titulu dediča. Relevantným faktom je, že poručiteľka v závete

disponovala s celým jej majetkom, a zo závetných dedičov, nikto platne neodmietol

dedičstvo. Nakoniec treba uviesť, že počas dedičského konania štátny orgán nikdy

spoľahlivo nezistil úplný okruh dedičov, a preto pri podaní nášho dovolania sme sa ani mi

nemohli správne orientovať na základe zistenia okresného súdu v tom smere. ...

Vo vyjadrení okresného súdu ďalej je uvedené, že po podaná nášho dovolania zo dňa

24. 01. 2008 proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -257 zo dňa

3. 08. 2006 Najvyšší súd SR vrátil dovolanie prvostupňovému súdu na doplnenie za účelom

zistenia, komu v skutočnosti bolo doručené hore uvedené uznesenie krajského súdu.

Vo vyjadrení je uvedené, že okresný súd dvakrát vykonal rozsiahle šetrenie prostredníctvom

slovenskej pošty.

Vo vyjadrení nie je uvedené, ale zo spisu vyplýva, že celý problém okolo doručenia

uznesenia bol vyvolaný tým, že okresný súd uvedené uznesenie opomenul doručiť dedičovi

zo závetu Ing. P. B. Zo spisu vyplýva aj to, že... dňa 14. 09. 2006 doručil advokátovi JUDr.

D. S., ktorý v dedičskom konaní Ing. P. B. nezastupoval. Ďalej zo spisu vyplýva, že okresný

súd dedičovi zo závetu RNDr. J. B. uznesenie nedoručil na adresu jeho trvalého bydliska a

nedoručil ani na adresu jeho prechodného pobytu v Českej republike (napriek tomu, že

okresný súd podaním zo dňa 14. 03. 2006 bol výslovne upozornený na dlhodobý pobyt

RNDr. J. B. v zahraničí a na zmenu jeho adresy), ale doručil na adresu trvalého bydliska

jeho brata. ...

Vo vyjadrení okresného súdu je uvedené, že dňa 20. 01. 2009 najvyšší súd aj

druhýkrát vrátil spis prvostupňovému súdu nakoľko uznesenie krajského súdu nenadobudlo

právoplatnosť a preto je potrebné odstrániť procesné nedostatky v doručovaní uvedeného

uznesenia. Dňa 30. 01. 2009 okresnému súdu napokon sa podarilo procesnoprávne

správnym spôsobom postúpiť spis Najvyššiemu súdu SR. ...

Nakoľko predseda okresného súdu v jeho vyjadrení uviedol aj také skutočnosti, ktoré

sa nezakladajú na pravde, preto považujeme za potrebné tie najvýznamnejšie na záver

jednoznačne namietať:

... je uvedené, že uznesenie Okresného súdu Košice-okolie č. k. D 994/90-201 zo dňa

22. 05. 2000 nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2000.

V skutočnosti uvedené uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa

26. 01. 2009, keď uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -257 zo dňa

03. 08. 2006 (ktorým krajský súd rozhodol o našom odvolaní proti rozhodnutiu o odkázaní

právnych nástupcov pozostalého manžela poručiteľky na podanie žaloby o určenie

neplatnosti závetu) obdržal Ing. P. B., ako posledný z dedičov zo závetu.

... je uvedené, že rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. -116 zo dňa

20. 04. 2004 nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2005 okrem výroku o trovách konania.

V skutočnosti uvedený rozsudok okresného súdu dodnes nenadobudol právoplatnosť

nakoľko rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -244 zo dňa 24. 10. 2005

(ktorým odvolací súd v sporovom konaní o určenie neplatnosti závetu poručiteľky potvrdil

hore uvedené rozhodnutie okresného súdu vo veci samej) účastníkovi sporového konania

RNDr. J. B. do dnešného dňa nedoručil.

... okresný súd na uvedených relevantných rozhodnutiach vyznačil doložky

právoplatnosti s chybnými dátumami. Skutkové zistenia o dátumoch právoplatnosti

uvedených rozhodnutí sú jednoznačne svojvoľné, a svojvoľný je aj ďalší postup v konaní, pri

ktorom postupe okresný súd pri všetkých jeho procesných rozhodnutiach v dedičskom

konaní po poručiteľke vychádza z týchto svojvoľne zistených chybných dátumov. Uvedené

svojvoľné činnosti aplikácie chybných dátumov právoplatnosti relevantných rozhodnutí

v dedičskom konaní nesmerujú k odstráneniu našej právnej neistoty, a zároveň je s nimi

porušené naše základné právo na prerokovania našej veci bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovatelia súčasne oznámili, že trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 1 zákona

o ústavnom súde nariadil ústne pojednávanie na 20. október 2011.

Na ústnom pojednávaní 20. októbra 2011 sa zúčastnili sťažovatelia. Ich právny

zástupca v konaní pred ústavným súdom svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie jeho

účasti s účasťou na inom pojednávaní. Zástupca okresného súdu sa na nariadenom

pojednávaní nezúčastnil.

Na pojednávaní neodzneli žiadne skutočnosti, ktoré by neboli obsahom spisu.

Po prijatí sťažnosti sťažovatelia rozšírili svoju sťažnosť podaním doručeným 1. júla

2011 o Štátne notárstvo T., ktoré sa malo podľa ich vyjadrenia dopustiť zbytočných

prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. D 869/1985, a v nadväznosti na túto skutočnosť

žiadali, aby ústavný súd rozhodol o porušení ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom Štátneho notárstva T. a žiadali

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 38 300 €.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na ,

z ktorého vyplýva, že ak ústavný súd sťažnosť neodloží alebo neodmietne, prijme ju pri

predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku

uznesenia o prijatí návrhu“. Uvedené ustanovenie vylučuje

možnosť sťažovateľov, ako aj ich právnych zástupcov meniť či rozširovať, resp. dopĺňať

v období po prijatí sťažnosti návrh na začatie konania (sťažnosť), ktorý je koncentrovane

vyjadrený v petite, na čo ústavný súd konštantne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre

(pozri napr. m. m. , , , ,

). Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že konanie pred ústavným súdom je

konštruované v dvoch na seba nadväzujúcich etapách (fázach), ktoré možno „pracovne“

označiť ako etapa predbežného prerokovania návrhu a etapa rozhodovania o návrhu vo veci

samej. V prvej etape upravenej najmä v ústavný súd návrh

na začatie konania predbežne prerokuje a rozhodne buď o jeho odmietnutí, alebo o jeho

prijatí na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodne aj o rozsahu, v akom ho prijme na ďalšie

konanie. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd rozhoduje o ňom vo veci samej

(meritórne), a to v rozsahu, v akom bol prijatý na ďalšie konanie.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v tomto štádiu konania

(po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie) rozšírenie sťažnosti nie je prípustné, a preto o nej

rozhodoval len v rozsahu, v ktorom prijal vec na ďalšie konanie uznesením č. k.

-90 z 23. júna 2011.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby ich záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd rozhodoval vo veci

sťažovateľov len v rozsahu prijatia sťažnosti na ďalšie konanie ()

a na rozšírenie sťažnosti doručenej mu 1. júla 2011 pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie v dedičskej veci, ktoré nie je

právoplatne skončené ani po 26 rokoch od jeho začatia. Po právnej stránke konanie v zásade

nie je právne zložité. Vykazuje však značnú skutkovú zložitosť vzhľadom na počet

účastníkov dedičského konania a zmenu okruhu dedičov v dôsledku úmrtia niektorých

dedičov, na potrebu rozhodovať o súvisiacich otázkach v ďalších konaniach, ako aj vykonať

preklady dôkazov z maďarského jazyka i znalecké dokazovanie, rozhodovať o vznesených

námietkach predpojatosti. Napriek uvedeným skutočnostiam nemožno doterajšiu dĺžku

namietaného konania v trvaní 26 rokov ospravedlniť jej skutkovou zložitosťou.

2. Správanie sťažovateľov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu nimi označených

práv.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. D 869/85, D 994/90 ústavný súd zistil, že aj

sťažovatelia prispeli čiastočne k doterajšej dĺžke konania, a to svojimi opakovanými

podaniami vo veci, návrhmi na neodkladné opatrenia a následným využívaním procesných

prostriedkov, ktoré sťažovatelia boli síce oprávnení využívať, ale o ktorých však bolo

potrebné rozhodovať, čo podľa názoru ústavného súdu malo vplyv na predĺženie konania,

a tým aj na doterajšiu dĺžku konania. Napriek tomu procesná aktivita sťažovateľov nemôže

ospravedlniť nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu a už vôbec nie

skutočnosť, že okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani po uplynutí 26 rokov od

začatia konania.

3. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v označenom konaní.

Dedičské konanie t. č. vedené na okresnom súde pod sp. zn. D 869/85, D 994/90 začalo

v roku 1985. Celé konanie je síce poznačené skutkovou zložitosťou veci, ktorá však podľa

názoru ústavného súdu nemala vplyv na vykazované obdobia nečinnosti okresného súdu

(4. júna 1993 – 8. júna 1994, 1. apríla 1997 – 23. mája 1998, od 21. mája 2000 –

12. decembra 2005), keďže okresný súd bez ospravedlniteľného dôvodu v týchto obdobiach

vo veci nekonal. Doterajšiu dĺžku konania ovplyvnilo najmä časovo neprimerané

a neefektívne rozhodovanie o procesných návrhoch sťažovateľov – rozhodovanie

o delegácii veci, rozhodovanie o návrhu v súvislosti s pravosťou závetu a o dedičskom

práve, keď sa vo veci rozhodovalo až v dovolacom konaní, problémy s doručovaním

uznesenia č. k. -295 z 20. apríla 2007.

Ústavný súd napriek zohľadneniu skutkovej zložitosti veci, určitého podielu

sťažovateľov na doterajšej dĺžke dedičského konania a v nadväznosti na to aj na neefektívny

postup okresného súdu nemôže akceptovať doterajšiu dĺžku konania, ktorú považuje

za neprimeranú. Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že všeobecný súd

vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila fyzická alebo

právnická osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie

procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových

opatrení v zmysle ). Ústavný súd nemôže akceptovať skutočnosť, že takmer po 26

rokoch od začatia konania nie je ustálený, resp. je sporný okruh oprávnených dedičov

v dedičskom konaní, a nie je vykonaný relevantný súpis najmä hmotného majetku

patriaceho do dedičstva. Ústavný súd napokon hodnotiac postup okresného súdu v súlade

so svojou predchádzajúcou judikatúrou (napr. ) konštatuje, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby napadnuté dedičské konanie nebolo

právoplatne skončené ani po viac ako 26 rokoch od jeho začatia.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším neefektívnym

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 994/90, a aj

opakovanou nečinnosťou došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V nadväznosti na rozhodnutie ústavného súdu, že základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu porušené boli, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa v napadnutom konaní nachádzajú

sťažovatelia v procesnom postavení žalovaných.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému

v sume 36 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä na to, že stav

právnej neistoty, v ktorom sa nachádzajú, trvá už 26 rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

D 994/90, a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu ani takmer po 26

rokoch právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 12 000 € každému

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. D. S. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľov vyčíslil trovy konania za dva úkony právnej služby

v sume 567,46 € (jeden urobený v roku 2009 a jeden urobený v roku 2011). Úhradu trov

konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby v sume požadovanej právnym

zástupcom sťažovateľov, keďže neprevyšuje sumu ustanovenú vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Priznanú úhradu trov

konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a

v spojení s ) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto

nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011