Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-133

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti Società

Finanziaria di Promozione delle Cooperazione Economica con i Paesi dell´Est Europeo –

Finest S. p. A., Via dei Molini 4, Pordenone, Talianska republika, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Biksadský & Partners, s. r. o., Michalská 9, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Pavol Biksadský, LL.M., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Trnava č. k. -977 z 12. októbra 2017, za účasti Okresného

súdu Trnava takto

rozhodol:

1. Základné práva obchodnej spoločnosti Società Finanziaria di Promozione delle

Cooperazione Economica con i Paesi dell´Est Europeo – Finest S. p. A. podľa čl. 46 ods. 1

a a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23 K 43/2016-

977 z 12. októbra 2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Società

Finanziaria di Promozione delle Cooperazione Economica con i Paesi dell´Est Europeo –

Finest S. p. A. trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárii Biksadský

& Partners, s. r. o., Michalská 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Società Finanziaria di Promozione delle

Cooperazione Economica con i Paesi dell´Est Europeo – Finest S. p. A., Via dei Molini 4,

Pordenone, Talianska republika (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej advokátskou kanceláriou Biksadský & Partners, s. r. o., Michalská 9, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Biksadský, LL.M., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -977 z 12. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka podaním z 8. decembra 2017, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

13. decembra 2017, doplnila sťažnosť o ďalšie listinné dôkazy.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konkurzného

konania vedeného na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti PEDRAZZOLI SLOVAKIA,

spol. s r. o., Esterházyovcov 1407, Galanta (ďalej len „úpadca“), a to v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. . Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený

uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. apríla 2017 zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 87/2017 z 9. mája 2017. Do funkcie správcu bol ustanovený

Mgr. Ladislav Zselinszký so sídlom kancelárie Hlavná 28/7, Dunajská Streda (ďalej len

„správca“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ako akciová spoločnosť uzavretá podľa práva

Talianskej republiky na účel financovania a účasti v zahraničných spoločnostiach

a podnikoch v krajinách strednej Európy, Balkánu a taktiež v krajinách bývalého

Sovietskeho zväzu, ktoré sú vlastnené talianskymi podnikmi majúcimi sídlo v prihraničných

regiónoch Friuli-Venezia Giulia, Veneto a v autonómnych okresoch Trento a Bolzano,

uzatvorila 9. novembra 2009 s úpadcom zmluvu o financovaní, na základe ktorej poskytla

úpadcovi financovanie v sume 750 000 € na účel realizácie projektu uvedeného v zmluve.

S cieľom zabezpečenia uvedenej pohľadávky vzniknutej z titulu poskytnutého financovania

sťažovateľka 16. novembra 2009 uzatvorila so slovenskou obchodnou spoločnosťou Brown

Machines Slovakia, s. r. o., Revolučná štvrť 957/17, Galanta, ako záložcom (ďalej len

„Brown Machines Slovakia, s. r. o.“), zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. , zapísaným na , pričom záložné právo je

registrované v katastri nehnuteľností ako druhé v poradí.

Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca nesplatil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy

o financovaní, sťažovateľka si prihlásila v konkurze vedenom na majetok úpadcu

v základnej prihlasovacej lehote zabezpečenú pohľadávku v sume 1 013 412,83 €. Správca

zapísal prihlásenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok pod č. 147, pričom 24. augusta

2017 bola pohľadávka sťažovateľky správcom zistená, čo sa týka výšky prihlásenej

pohľadávky, právneho dôvodu, poradia, ako aj zabezpečenia záložným právom v plnom

rozsahu.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa v sťažnosti ďalej uvádza, že «dňa 11. 09.

2017 sa na základe oznámenia správcu Mgr. Ladislava Zselinszkého, zverejneného

v Obchodnom vestníku č. 160/2017 dňa 21. 08. 2017... konala prvá schôdza veriteľov

úpadcu. Správca Mgr. Ladislav Zselinszký sťažovateľovi na uvedenej prvej schôdzi

veriteľov nepriznal hlasovacie práva, napriek tomu, že pohľadávka sťažovateľa nebola

popretá a teda bola zistená čo do prihláseného poradia, výšky ako aj zabezpečenia. Správca

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov

vzhľadom na to, že sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ podľa § 35

ods. 4 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov...

Sťažovateľovi bolo zo strany správcu odopreté aj právo vznášať námietky rozporu

jednotlivých uznesení so zákonom v zmysle s odôvodnením, že ako veriteľ

bez práva hlasovať nemá právo uplatňovať akékoľvek námietky...

Dňa 14. 09. 2017 podal sťažovateľ na Okresný súd Trnava návrh na zrušenie

uznesení prvej schôdze veriteľov a na odvolanie správcu, ktorým sa domáhal najmä

zrušenia uznesení č. 1 a č. 2 prijatých v bode 3. „Rozhodovanie o výmene správcu“

programu prvej schôdze veriteľov z dôvodu, že v dôsledku nezákonného odopretia

hlasovacích práv sťažovateľovi trpia uvedené uznesenia vadou nezákonnosti. V reakcii na

uvedený návrh Okresný súd Trnava prostredníctvom elektronickej schránky doručil

právnemu zástupcovi sťažovateľa uznesenie sp. zn. -902 zo dňa 20. 09. 2017,

ktorým zamietol návrh veriteľa REA-S s. r. o. na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov

a na vykonanie dohľadu nad správcom Mgr. Ladislavom Zselinszkým. V odôvodnení

uvedeného uznesenia sa Okresný súd Trnava okrajovo vysporiadal s návrhom sťažovateľa

na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov tým, že uviedol, že o podaných návrhoch

sťažovateľa nerozhodoval, nakoľko vyhodnotil, že sťažovateľ nie je na podanie návrhu

aktívne legitimovaný...

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedeným uznesením sp. zn. - 902

zo dňa 20. 09. 2017 Okresný súd Trnava meritórne nerozhodol o návrhu sťažovateľa na

zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov, domáhal sa sťažovateľ vydania meritórneho

rozhodnutia prostredníctvom žiadosti zo dňa 04. 10. 2017. V uvedenej žiadosti sťažovateľ,

vo svetle už predtým uvedeného odôvodnenia Okresného súdu Trnava, doplnil svoju právnu

argumentáciu preukazujúcu aktívnu legitimáciu sťažovateľa na podanie návrhu ako aj jeho

právo na priznanie hlasovacích práv a súčasne žiadal o vytýčenie pojednávania vo veci.».

Okresný súd napadnutým uznesením č. k. -977 z 12. októbra 2017

návrh sťažovateľky na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov zamietol.

Podľa sťažovateľky „sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou argumentáciou

žalobcu uvedenou v návrhu na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov zo dňa 14. 09.

2017, ako ani jej doplnením v žiadosti o vydanie meritórneho rozhodnutia zo dňa 04. 10.

2017. Okresný súd Trnava o návrhu rozhodol bez toho, aby vytýčil sťažovateľom

požadované pojednávanie vo veci.“.

Ďalším uznesením č. k. -983 z 12. októbra 2017 okresný súd odvolal

pôvodne ustanoveného správcu Mgr. Ladislava Zselinszkého a ustanovil nového správcu

FARDOUS PARTNERS správcovská, k. s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 14,

Bratislava (ďalej len „novoustanovený správca“).

Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu garantovaného

a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný

súd v konaní o jej návrhu na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov podľa § 35 ods. 8

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

neposkytol náležitú ochranu jej a dohovorom garantovaným právam pred

nezákonným postupom správcu, keďže:

- neuviedol žiadne dôvody vo vzťahu k relevantnej argumentácii sťažovateľky

uvedenej predovšetkým v žiadosti o vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu na zrušenie

uznesení prvej schôdze veriteľov zo 14. septembra 2017,

- neuplatnil ústavne konformný výklad vo vzťahu k sťažovateľkou namietanej

záväznosti zoznamu pohľadávok a z neho vyplývajúcich práv veriteľov,

- neuplatnil ústavne konformný výklad § 95 ods. 3 v spojení s § 35 ods. 4

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý by vychádzal predovšetkým z princípu zákazu

retroaktivity právnych noriem,

- pozbavil ho možnosti domáhať sa svojich práv veriteľa jednak v rámci

súdneho prieskumu v incidenčnom konaní, ako aj v samostatnom konaní o priznanie

hlasovacích práv podľa § 32a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím malo dôjsť

k porušeniu zásady rovnosti zbraní jednotlivých účastníkov konkurzného konania

podľa , keďže veritelia popretí z dôvodu podriadenosti ich pohľadávok

mali právo sa ešte pred prvou schôdzou veriteľov domáhať svojich práv incidenčnou

žalobou alebo návrhom na priznanie hlasovacích práv, pričom sťažovateľke bolo toto právo

postupom správcu upreté a znemožnené,

- nenariadil pojednávanie vo veci, ktoré sťažovateľka vzhľadom na jej

závažnosť a komplikovanosť požadovala.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že „jej prihlásená pohľadávka nebola správcom a ani

žiadnym z veriteľov úpadcu v zákonnej lehote popretá (veritelia mali toto právo do 26. júla

2017 a správca dokonca v predĺženej lehote do 25. augusta 2017), a to ani pre existenciu

údajnej podriadenosti, na ktorú sa odvoláva správca“. V tejto súvislosti poukazuje

na skutočnosť, že „správca bol v otázke priznania hlasovacích práv sťažovateľovi povinný

vychádzať zo zoznamu pohľadávok, ktorý je čo do určenia práv veriteľov záväzný.

Záväznosť zoznamu pohľadávok v konkurze bola v rámci súdneho prieskumu ustálená aj

judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky...

V skutočnosti správca... napriek tomu, že nepoprel sťažovateľom prihlásenú

pohľadávku, na prvej schôdzi veriteľov odoprel sťažovateľovi hlasovacie práva uvádzajúc,

že sťažovateľ sa považuje za podriadeného veriteľa... Konanie správcu je o to pochybnejšie,

že v prípade sťažovateľa sa jedná o zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávke by

prislúchalo 1 013 412 hlasov, pričom hlasy všetkých ostatných veriteľov oprávnených

hlasovať na prvej schôdzi veriteľov predstavovali 1 034 314 hlasov; sťažovateľ by tak mal

postavenie veriteľa, ktorý mohol rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť hlasovanie a výsledky

prvej schôdze veriteľov.“.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o jej

návrhu na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov konanej 11. septembra 2017, ako aj

samotným uznesením okresného súdu č. k. -977 z 12. októbra 2017 došlo aj

k porušeniu jej základného práva na ochranu vlastníctva podľa . V tejto

súvislosti argumentuje tým, že «v prípade, ak by aj Okresný súd Trnava vo veci návrhu na

zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov meritórne preskúmal údajnú podriadenosť

pohľadávky sťažovateľa ústavne konformným spôsobom, musel by nevyhnutne dospieť

k rovnakým záverom ako vyplýva z platného zoznamu pohľadávok, a to, že pohľadávka

veriteľa sa neuspokojí v poradí ako podriadená pohľadávka, ale ako iná pohľadávka

zabezpečená záložným právom. V prípade, ak Okresný súd Trnava nevychádzal zo stavu

vyplývajúceho zo zoznamu pohľadávok, ale rozhodol sa takpovediac „ex lege“ skúmať

postavenie sťažovateľa a tým aj rozsah jeho práv po tom, ako bola pohľadávka sťažovateľa

v konkurze zistená, mal súd o to dôslednejšie preskúmať a prehodnotiť otázku prípadnej

podriadenosti pohľadávky sťažovateľa. Súd si totiž musel byť vedomý, že pripustením

takejto interpretácie , ktorá umožňuje považovať pohľadávku za podriadenú

aj bez výslovného popretia poradia správcom, je u sťažovateľa vylúčená možnosť domáhať

sa riadneho súdneho prieskumu s využitím opravných prostriedkov, ktorú by inak sťažovateľ

mal v rámci konania o incidenčnej žalobe. Okresný súd Trnava však napriek tomu, že

sťažovateľ mu predložil množstvo právnej argumentácie odkazujúcej o. i. na existujúcu

judikatúru Ústavného súdu SR, súčasne upozorniac na povinnosť ústavne konformného

výkladu, nepovažoval za potrebné sa vyjadriť k nastolenej problematike viac ako na

niekoľkých riadkoch v bode 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Sťažovateľ sa taktiež

domnieva, že právny názor správcu vyjadrený v reakcii na návrh sťažovateľa na zrušenie

uznesení prvej schôdze veriteľov (citovaný v bode 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia),

ktorý vychádza z predpokladu, že na podriadenosť pohľadávky podľa sa

prihliada priamo zo zákona a pohľadávku preto nie je potrebné žiadnym spôsobom poprieť,

je vo svojej podstate diskriminačný a v rozpore s , nakoľko ukracuje

dotknutého veriteľa o možnosť preukázať nepodriadené postavenie jeho pohľadávky, na

rozdiel od ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky boli popreté z akýchkoľvek iných

dôvodov.».

Sťažovateľka ďalej argumentuje aj tým, že «spôsob výkladu ustanovenia § 95 ods. 3

prijatý Okresným súdom Trnava v napadnutom uznesení... vytvára rozdielnosť

v zákonnom obsahu vlastníckeho práva veriteľov, ktorí síce mohli niekedy v minulosti

spĺňať definíciu spriaznenej osoby podľa , avšak toto ich „spriaznenie“ nemalo

žiadny vplyv na vznik, existenciu alebo formu zabezpečenia samotnej pohľadávky. Z

uvedeného pohľadu preto neexistuje žiadny legitímny dôvod, ktorý by odôvodňoval, aby

pohľadávka takýchto veriteľov mala inú kvalitu uspokojenia (priznaním iného poradia

uspokojenia resp. nepriznaním poskytnutého zabezpečenia) ako pohľadávky iných

veriteľov...». Sťažovateľka namieta, že „aplikáciou ustanovenia v spojení s

, druhá veta, na jeho pohľadávku voči úpadcovi, bol porušený zákaz

retroaktívneho pôsobenia právnych noriem vyjadrený v SR“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR,

právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na rovnosť účastníkov

v konaní podľa SR a právo na ochranu vlastníctva podľa

SR, tak samostatne ako aj vo vzájomnom spojení uznesením Okresného súdu Trnava

sp. zn. -977 z 12. októbra 2017 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. -977 z 12. októbra 2017 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

3. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. -983 z 12. októbra 2017 sa

zrušuje.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu Biksadský & Partners,

s. r. o...“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhla, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým „správcovi FARDOUS

PARTNERS správcovská k. s... v konkurze úpadcu PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.

o., ... vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , ukladá, aby sa zdržal

akýchkoľvek úkonov smerujúcich k speňaženiu majetku oddelenej podstaty, ktorú tvorí

súbor nehnuteľností zapísaných na , k. ú. , okres a obec vo

vlastníctve tretej osoby Brown Machines Slovakia s. r. o... a to až do rozhodnutia

Ústavného súdu SR vo veci samej“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -36

z 9. februára 2018 ju prijal na ďalšie konanie. Súčasne označeným uznesením nevyhovel

návrhu sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia.

Okresný súd sa k sťažnosti na základe predchádzajúcej výzvy ústavného súdu

vyjadril ešte pred jej predbežným prerokovaním v prípise sp. zn.

z 29. decembra 2017, v ktorom predseda okresného súdu najmä uviedol:

„... vec bola terajšiemu zákonnému sudcovi pridelená Dodatkom č. 17 k Rozvrhu

práce pre Okresný súd Trnava na rok 2016, účinným odo dňa 20. 12. 2016 (po sudkyni

ktorá odišla na materskú dovolenku).

V danom prípade sa jedná o právne posúdenie skutkového stavu nezávislým súdom,

pričom sťažnosť je motivovaná nesúhlasom sťažovateľa s konkrétnym rozhodnutím súdu -

takýto stav však nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť účastníkov, a práva na

ochranu vlastníctva podľa SR. Už vonkoncom sa nemôže jednať o prieťahy v konaní

spôsobené Okresným súdom Trnava, nakoľko súd vykonával a vykonáva procesné úkony

v primeraných (dokonca krátkych) lehotách.

Vo vzťahu k napadnutému Uzneseniu Okresného súdu Trnava č. -977

zo dňa 12. 10. 2017, je potrebné uviesť, že aktívna vecná legitimácia sťažovateľa na

podanie návrhov na zrušenie uznesení schôdze veriteľov je pochybná s poukazom na § 95,

ods. 3 o konkurze a reštrukturalizácii - súd však aj napriek tomu

rozhodoval o podaných návrhoch sťažovateľa, aby mu nebola odňatá možnosť konať pred

súdom.

Ako bolo v napadnutom uznesení uvedené (a sťažovateľom nerozporované),

sťažovateľ bol v období od 20. 11. 2009 do 16. 7. 2013 spoločníkom úpadcu s výškou

splateného vkladu 2.108.000,00 € z celkovej sumy zapísaného základného imania vo výške

8.431.709,00 €, teda mal kvalifikovanú účasť (viac ako 5 %) v spoločnosti úpadcu, a to aj

po zavedení inštitútu podriadenosti do s účinnosťou od 1. 1. 2012.

Nakoľko sťažovateľ nedisponuje hlasovacími právami, a poradie uspokojenia

sťažovateľa ako spriaznenej osoby vyplýva z , nie je ani

oprávnený podať námietky do zápisnice prvej schôdze veriteľov, teda nemá právo domáhať

sa zrušenia uznesení prijatých na schôdzi veriteľov.

Súd môže rešpektovať názor sťažovateľa o tom, že súčasné znenie ustanovenia § 95,

ods. 3 je retroaktívne, avšak uvedené zákonné ustanovenie je stále

platnou a účinnou právnou normou, a súd nemal dôvod neaplikovať na daný skutkový stav

takúto platnú a účinnú právnu úpravu (napriek nesúhlasu sťažovateľa).

Z uvedených dôvodov považujem sťažnosť za úplne neopodstatnenú.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. februára 2018 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a zároveň ho

vyzval na prípadné doplnenie svojho vyjadrenia z 29. decembra 2017. Predseda okresného

súdu v reakcii na túto výzvu v prípise sp. zn. z 22. februára 2018 len

stručne oznámil, že „... svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplňujem

a súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho prejednania

veci“.

Sťažovateľka na základe výzvy ústavného súdu zaujala k vyjadreniu okresného súdu

prostredníctvom právneho zástupcu svoje stanovisko v podaní zo 16. marca 2018, v ktorom

najmä uviedla:

«... napriek tomu, že doručené vyjadrenie Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo dňa 29. 12. 2017 neprináša vo vzťahu k argumentácii uvedeného

všeobecného súdu vyjadrenej v napadnutom uznesení sp. zn. -977 zo dňa

12. 10. 2017 žiadnu zásadnú novotu, predsa len obsahuje jedno významné nóvum v tvrdení

súdu. Na poslednej strane vyjadrenia, v prvom odseku, Okresný súd Trnava uvádza: „Súd

môže rešpektovať názor sťažovateľa o tom, že súčasné znenie ustanovenia § 95 ods. 3

je retroaktívne, avšak uvedené zákonné ustanovenie je stále platnou

a účinnou právnou normou, a súd nemal dôvod neaplikovať na daný skutkový stav takúto

platnú a účinnú právnu úpravu.“

Z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že samotný Okresný súd Trnava pripúšťa, že

ustanovenie .. je vo svojej podstate retroaktívne.

Z pohľadu sťažovateľa je však potom nepochopiteľná argumentácia, podľa ktorej „súd

nemal dôvod neaplikovať na daný skutkový stav takúto platnú a účinnú právnu úpravu“.

Všeobecný súd je predsa orgánom aplikácie práva a ako taký v zmysle zásady „iura novit

curia“ je povinný nielen otrocky, doslovne aplikovať ustanovenia právnych predpisov, ale

tieto ustanovenia aj vykladať v súlade s právnymi princípmi a zásadou spravodlivosti, ktorú

Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane favorizuje pred formalizmom pri

rozhodovaní. Z uvedeného pohľadu je pre sťažovateľa doslova zarážajúce, ak všeobecný

súd na jednej strane dospeje k záveru, že sa môže jednať o retroaktívne uplatnenie

právneho predpisu, avšak na druhej strane absolútne odmietne základnú povinnosť súdu

„nachádzať právo“, čo v konkrétnom prípade znamená aj povinnosť uplatniť ústavne

konformný výklad. Navyše, ak sťažovateľ v konaní pred všeobecným súdom takúto

argumentáciu súdu ponúkol a argumentačne podložil...»

Vo vzťahu k výzve ústavného súdu o vyjadrenie k možnosti upustenia od ústneho

pojednávania sťažovateľka oznámila ústavnému súdu, že „trváme na uskutočnení ústneho

pojednávania... konanie ústneho pojednávania považujeme za účelné najmä z pohľadu

možnosti bezprostredného prednesenia a zdôraznenia tých skutočností, v ktorých sťažovateľ

vzhliada najzávažnejšie porušenie jeho základných práv garantovaných Slovenskej

republiky...“.

Podaním z 28. mája 2018 sa k sťažnosti vyjadril aj novoustanovený konkurzný

správca v podstate obdobnou argumentáciou, akú zaujal v danej veci okresný súd, pričom

navyše uviedol, že podľa jeho názoru «s poukazom na ust. nie je vylúčená

právomoc všeobecného súdu, t. j. sťažovateľ sa mohol domáhať ochrany svojich práv, resp.

svojho právneho postavenia v konkurznom konaní domáhať v rámci určovacej žaloby na

všeobecnom súde o tom ( ), či je, alebo nie je účastníkom konania (aj

podporne s využitím predmetného ust. ) na základe žaloby o posúdenie

toho, či taký právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak má na tom naliehavý právny

záujem. Ide tak o osobitný druh určovacej žaloby. Súd aj bez návrhu, spravidla na základe

určitého podnetu, z ktorého zistí, že účastníctvo určitej osoby je v konkurznom konaní

sporné, bude rozhodovať o právnom postavení tejto osoby, a rozsahu jej práv. Proti

rozhodnutiu v tomto konaní je prípustné odvolanie, ktoré je oprávnený podať správca alebo

ten, o koho právach sa rozhodlo. Vzhľadom na uvedené sa správca nemôže stotožniť s

argumentáciou sťažovateľa, že: „Súd si totiž musel byť vedomý, že pripustením takejto

interpretácie , ktorá umožňuje považovať pohľadávku za podriadenú aj bez

výslovného popretia poradia správcom, je u sťažovateľa vylúčená možnosť domáhať sa

riadneho súdneho prieskumu s využitím opravných prostriedkov, ktorú by inak sťažovateľ

mal v rámci konania o incidenčnej žalobe.“

Správca si zároveň dovoľuje uviesť, že právne dôsledky ( a ods. 3 )

spojené s prihláškou spriazneného veriteľa, resp. s prihláškou obsahujúcou záväzok

podriadenosti, nastávajú ex lege. Správca opakovane zdôrazňuje, že k prejaveniu sa týchto

právnych dôsledkov vo forme neprihliadania na zabezpečovacie právo, či nemožnosť

vykonávať hlasovacie práva, vyplývajúce z takejto prihlášky nie je potrebný žiaden ďalší

úkon správcu. Sťažovateľ ako spriaznená osoba úpadcu, ktorá mala v spoločnosti úpadcu

majetkovú účasť, si musela v čase podania prihlášky byť vedomá existencie svojho

právneho postavenia ako spriaznenej osoby s úpadcom, resp. skutočností, ktoré jej toto

postavenie spriaznenej osoby zakladajú resp. môžu založiť. Preto v konaní podľa § 137

písm. c) by sťažovateľ vedel preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, a to že je zabezpečeným veriteľom prihlásenej pohľadávky v celkovej prihlásenej

sume 1.013.412,86 eur v poradí uspokojenia „E“...

Správca má za to, že v prípade vyhovenia takejto sťažnosti sťažovateľa môže Ústavný

súd SR obzvlášť závažným spôsobom zasiahnuť do princípu právnej istoty, z ktorého

vychádza samotná SR, kedy by (ne)pochybenie odvolaného správcu konkurznej

podstaty, ktorý sťažovateľom prihláškou uplatnenú pohľadávku výslovne nepoprel

a vychádzal z dikcie ust. , t. j. považoval sťažovateľa za podriadeného

veriteľa ex lege, a to na základe jemu dostupných informácii predovšetkým z verejne

dostupných registrov, o ktorých platí predpoklad pravdivosti, bolo považované za porušenie

práva na súdnu ochranu ( SR) a práva na spravodlivé súdne konanie

(čl. 6 ods. 1 EDĽP), čím by povýšil sťažovateľom tvrdené domnelé pochybenie správcu nad

zákonnú úpravu, a to v rozpore s účelom citovaných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.

Správca opakovane poukazuje na skutočnosť, že v prípade vyhoveniu predmetnej

sťažnosti a zrušeniu napadnutých uznesení, dôjde k nežiaducemu zásahu do základného

práva správcu podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle

SR. Správcovi by tak bolo zabránené v prístupe k funkcii správcu, do ktorej ho legitímnym

spôsobom navrhli rôzni veritelia v konkurznom konaní úpadcu, o ktorých postavení ako

nepodriadených veriteľov v konkurznom konaní nie sú pochybnosti, a ktorých hlasovacie

práva predstavovali väčšinu hlasovacích práv veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov

o výmene správcu hlasovať...».

V podaní z 8. júna 2018, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. júna 2018, sa

k sťažnosti vyjadrilo aj 28 bývalých zamestnancov úpadcu, ktorí vo svojich podaniach

v podstatnom identicky uviedli:

„Mám za to, že sťažovateľ sa takto snaží ovládnuť konkurzné konanie a to spoločným

postupom so spoločnosťou REA-S s. r. o... tak aby z majetku úpadcu boli uspokojení v čo

najvyššej možnej miere ich pohľadávky, ktoré si prihlásili do konkurzu, a ostatným

veriteľom, najmä nám zamestnancom úpadcu bola zmarená možnosť dostať svoje

nevyplatené mzdy úpadcom, aspoň čiastočne z konkurzného konania úpadcu...

Nejaké prípadne pochybenie prechádzajúceho správcu nemôže predsa založiť právo

pre sťažovateľa, aby bol tento v konkurze zvýhodnený pred zamestnancami a iba on dostal

všetky peniaze, ktoré sa do konkurzu dostanú predajom majetku úpadcu. Máme za to, že

sťažovateľ sa v minulosti podieľal na podnikaní úpadcu, keď tento fakt vyplýva aj z výpisu z

Obchodného registra spoločnosti úpadcu, kde sťažovateľ vystupoval ako spoločník, čím

spoločne s úpadcom zodpovedá za jeho podnikanie, výsledky podnikania ako aj skutočnosť,

že úpadca skončil v úpadku. Nevidíme rozumné dôvody na to, aby sťažovateľ, ktorý sa

spolupodieľal na podnikaní úpadcu, ktorý rovnako ako úpadca nesie zodpovednosť za jeho

úpadok, dostal prednostne peniaze z konkurzu pred zamestnancami, ktorí na tie nevyplatené

mzdy pracovali dlhé hodiny, a na konci aj tak skončili s prázdnymi rukami...“

V nadväznosti na požiadavku sťažovateľky ústavný súd nariadil v súlade s § 30

ods. 1 na 18. október 2018 ústne pojednávanie, o čom informoval

účastníkov konania. Mailovou správou zo 17. októbra 2018 oznámil sťažovateľke aj

okresnému súdu, že termín ústneho pojednávania nariadený na 18. október 2018 sa ruší

z dôvodov na strane ústavného súdu.

Následne sťažovateľka podaním z 24. októbra 2018, doručeným ústavnému súdu

29. októbra 2018, oznámila ústavnému súdu, že „netrvá na vytýčení ďalšieho termínu

ústneho pojednávania a súhlasí, aby Ústavný súd SR od ústneho pojednávania upustil“.

V súvislosti s právnou neistotou týkajúcou sa jej postavenia v konkurze vedenom

na majetok úpadcu sťažovateľka okrem iného v tomto podaní uviedla:

«Vydaním uznesenia sp. zn. -977 zo dňa 12. 10. 2017, ktoré sťažovateľ

podanou sťažnosťou napáda... bol v konkurze úpadcu nastolený právny stav, v zmysle

ktorého sa sťažovateľ považuje za tzv. spriazneného veriteľa a v dôsledku toho nie je

oprávnený vykonávať hlasovacie práva na schôdzi veriteľov a na zabezpečovacie právo

k jeho pohľadávkam sa neprihliada... Konkurzný správca FARDOUS PARTNERS... svojím

konaním vniesol do postavenia sťažovateľa v konkurznom konaní ešte väčšiu právnu

neistotu... Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na Vyjadrenie správcu konkurznej

podstaty zo dňa 28. 05. 2018 zaslané správcom... Ústavnému súdu SR, v ktorom správca

obhajuje a zastáva právny názor o spriaznenosti sťažovateľa s úpadcom, pričom taktiež

presadzuje takú interpretáciu ustanovení a ..,

podľa ktorej postavenie spriazneného veriteľa nastáva „ex lege“ a nie je potrebné, aby

príslušný konkurzný správca popieral prihlásené poradie pohľadávky. Naopak, na druhej

schôdzi veriteľov konanej dňa 19. 07. 2018 správca prezentoval absolútne opačný právny

názor, podľa ktorého „pôvodný správca pochybil, keď na 1. schôdzi veriteľov nepriznal

hlasovacie práva spoločnosti Società..., nakoľko pohľadávka bola v čase konania 1.

schôdze veriteľov zistená (nebola popretá správcom ani iným veriteľom)“, t. j. podľa

správcu už neplatilo, že postavenie spriazneného veriteľa nastáva „ex lege“, ale tvrdí, že je

potrebné popretie prihláseného poradia pohľadávky. Tento „druhý“ právny názor správca

uviedol aj vo svojom Vyjadrení k priznaniu hlasovacích práv veriteľovi FINEST S. P. A. zo

dňa 27. 08. 2018, ktoré adresoval Okresnému súdu Trnava, pričom dokonca argumentoval,

že nepriznanie hlasovacích a iných práv spojených s pohľadávkou veriteľa FINEST S. P. A.

by bolo nezákonné...»

K vyjadreniu sťažovateľka súčasne pripojila ďalšie listinné dôkazy, a to zápisnicu

z druhej schôdze veriteľov konanej 19. júla 2018 a vyjadrenie správcu z 27. augusta 2018

k priznaniu hlasovacích práv sťažovateľke spolu s návrhom na vydanie rozhodnutia podľa

§ 27 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (o určenie, či sťažovateľka je účastníkom

konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a v akom rozsahu, čo sa týka

právneho dôvodu, výšky vymáhateľnosti, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom a

poradia zabezpečovacieho práva), ktoré bolo doručené okresnému súdu 28. augusta 2018.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

( m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Je

teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula

ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ). Výklad

každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ako základným

zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo

sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu

a reštrukturalizácie (porovnaj Ďurica, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii.

Bratislava : EUROKODEX, 2010. s. 6; m. m. tiež rozhodnutia ústavného súdu

(, , , atď.).

Požiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda vzťahuje

v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii súvisiace s právnym postavením veriteľa ako účastníka konkurzného

konania a jeho oprávnenia uplatňovať práva spojené s prihlásenou pohľadávkou a

na výklad, či tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené

(nastali alebo nenastali). Posúdenie týchto právnych skutočností a ich interpretácia však

nemôžu byť natoľko formalistické, aby sa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku

nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane

z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu

účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného

súdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého

súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve

na spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie

(m. m. ).

Jedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať

na „protiargumenty“ protistrany (napr. , ).

Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti

s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa svojej konštantnej

judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť

svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade Beer

proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku

1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (m. m. , ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva

v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci

bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného

garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale

aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.

, ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo

verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich

skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

III.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu č. k. -977 z 12. októbra 2017, ktorým bol

zamietnutý jej návrh na zrušenie uznesení č. 1 a č. 2 – rozhodovanie o výmene správcu

na prvej schôdzi veriteľov 11. septembra 2017 a zamietnutý jej návrh na odvolanie správcu

v konkurznom konaní sp. zn. vedenom na majetok úpadcu. Sťažovateľka

namieta aj porušenie svojho základného práva podľa napadnutým

uznesením okresného súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 a práva podľa dohovoru

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky vzal predovšetkým do úvahy,

že namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v podmienkach

materiálne chápaného právneho štátu natoľko favorizované, že pri jeho uplatňovaní

neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne

interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné)

obmedzenie, či dokonca jeho popretie (m. m. ).

Podstatou námietok sťažovateľky je jej nesúhlas s výkladom relevantných právnych

noriem uplatnených v jej veci okresným súdom, ktorý podľa nej ignoroval nepopretie

(zistenie) jej prihlásenej zabezpečenej pohľadávky s prihláseným a zisteným poradím „iná

pohľadávka“ správcom a inými veriteľmi úpadcu a nepriznal jej hlasovacie práva a ďalšie

práva spojené s jej nepopretou pohľadávkou. Nadväzne na to sťažovateľka nesúhlasí ani

s potvrdením uznesení prijatých schôdzou veriteľov, ktorá sa uskutočnila 11. septembra

2017, okresným súdom, ktorý sťažovateľku vo vzťahu k preskúmavaným uzneseniam [ako

navrhovateľku zrušenia uznesení schôdze veriteľov (rozhodovanie o výmene správcu

a o odvolaní správcu, pozn.)] považoval za spriaznenú osobu úpadcu, ktorá nemá na schôdzi

veriteľov hlasovacie právo, a teda ani aktívnu procesnú legitimáciu domáhať sa zrušenia

uznesení schôdze veriteľov.

Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 27. apríla 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu.

Do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Ladislav Zselinszký. Predmetné uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2017 z 9. mája 2017.

Prihláškou pohľadávky si v konkurznom konaní sťažovateľka uplatnila zabezpečenú

pohľadávku v celkovej sume 1 013 412,86 €, ktorej právnym dôvodom vzniku je zmluva

o financovaní z 9. novembra 2009. Pohľadávka sťažovateľky voči úpadcovi bola

zabezpečená záložným právom na majetok tretej osoby, obchodnej spoločnosti Brown

Machines Slovakia, s. r. o. Správca v konečnom zozname pohľadávok pri predmetnej

pohľadávke veriteľa – sťažovateľky vyznačil zistené poradie „E“ (iná pohľadávka).

Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany úpadcu okresný súd uznesením

zo 17. mája 2017 vyzval na návrh správcu konateľa úpadcu

, Talianska republika (ďalej len „konateľ úpadcu“), aby predložil

správcovi zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb, zoznam záväzkov a zmluvný

prehľad. Výzva konateľovi bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 100/2017 z 26. mája

2017. Mailovou správou z 5. júna 2017 konateľ úpadcu doručil okresnému súdu okrem

iného aj zoznam spriaznených osôb úpadcu, v ktorom je sťažovateľka uvedená ako bývalý

spoločník úpadcu.

Z dôvodu vysokého počtu prihlášok správca 29. júna 2017 doručil okresnému súdu

návrh na predĺženie lehoty na popretie pohľadávok o 30 dní. Okresný súd uznesením

z 29. júna 2017 predĺžil správcovi lehotu na popieranie pohľadávok o 30 dní do 25. augusta

2017 a lehotu na vyhotovenie súpisu majetku do 9. augusta 2017. Predmetné uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 132/2017 z 12. júla 2017.

Správca 5. septembra 2017 doručil okresnému súdu jeden rovnopis konečného

zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok. Zo zoznamu pohľadávok

vyplýva, že správca poprel poradie prihlásených pohľadávok veriteľa Brown Machines

Slovakia, s. r. o., č. 1. 135. Pohľadávka sťažovateľky zapísaná v zozname pohľadávok

pod č. 147 bola zistená, čo sa týka výšky, v celej prihlásenej sume 1 013 412,86 €, právneho

dôvodu, zabezpečenia a poradia.

Podaním z 8. septembra 2017, doručeným okresnému súdu 11. septembra 2017

a taktiež aj správcovi, veriteľ úpadcu stürmsfs s. r. o. prostredníctvom právnej zástupkyne

upozornil správcu na zrejmú nesprávnosť, resp. chybu pri vyhotovovaní konečného

zoznamu pohľadávok, keďže podľa jeho názoru pohľadávka sťažovateľky sa ex lege

považuje za podriadenú. Poukázal pritom na výpis z obchodného registra úpadcu, z ktorého

vyplýva, že sťažovateľka bola spoločníkom úpadcu v období od 30. októbra 2003

do 28. marca 2004, pričom pri celkovom zapísanom základnom imaní 62 205 000 Sk

predstavovala výška jej splateného vkladu 3 825 000 Sk, teda mala kvalifikovanú účasť

(viac ako 5 %) v spoločnosti úpadcu; v období od 29. marca 2004 do 27. apríla 2009

pri celkovom zapísanom základnom imaní 190 508 000 Sk predstavovala výška jej

splateného vkladu 11 340 000 Sk, teda mala kvalifikovanú účasť (viac ako 5 %)

v spoločnosti úpadcu; v období od 20. novembra 2009 do 16. júla 2013 pri celkovom

zapísanom základnom imaní 6 323 709 € predstavovala výška jej splateného vkladu

2 108 000 €, teda mala kvalifikovanú účasť (viac ako 5 %) v spoločnosti úpadcu. V prípade,

že nešlo o zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v písaní pri vyhotovovaní konečného zoznamu

pohľadávok, veriteľ upozornil správcu na možnosť jeho sankcionovania z dôvodu

zodpovednosti za škodu vo vzťahu k ostatným konkurzným veriteľom úpadcu, ak by

sťažovateľka bola uspokojená v akomkoľvek inom poradí ako v poradí podriadeného

veriteľa.

Dňa 11. septembra 2017 sa konala prvá schôdza veriteľov, na ktorej

1. uznesením bol za člena veriteľského výboru zvolený veriteľ Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave,

2. uznesením veriteľ REA-S s. r. o. nebol zvolený za člena veriteľského výboru,

3. uznesením bol za člena veriteľského výboru zvolený veriteľ Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a. s.,

4. uznesením bol za člena veriteľského výboru zvolený veriteľ Slovenská republika –

Daňový úrad Trnava,

5. uznesením bol za člena veriteľského výboru zvolený veriteľ ,

6. uznesením bol za člena veriteľského výboru zvolený veriteľ ,

7. uznesením nebol schválený návrh, aby novým správcom bola spoločnosť

1st restructuring, k. s. a

8. uznesením bol schválený návrh, aby novým správcom sa stala spoločnosť

FARDOUS PARTNERS správcovská, k. s.

Na prvej schôdzi veriteľov správca sťažovateľke ako osobe spriaznenej s úpadcom

nepriznal žiadne hlasovacie práva.

Podaním zo 14. septembra 2017, doručeným okresnému súdu 14. septembra 2017

sťažovateľka podala návrh na zrušenie uznesení prvej schôdze veriteľov z 11. septembra

2017 a návrh na odvolanie správcu, ktorý doplnila v žiadosti o vydanie meritórneho

rozhodnutia zo 4. októbra 2017.

Okresný súd uznesením č. k. -977 z 12. októbra 2017 návrh

sťažovateľky zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia najskôr poukázal

na argumentáciu sťažovateľky, že «v zmysle platného právneho a skutkového stavu,

vyplývajúceho z existujúceho zoznamu zabezpečených pohľadávok, bol oprávnený hlasovať

na schôdzi veriteľov, a teda v zmysle je spoločnosť Finest aktívne

legitimovaná domáhať sa zrušenia uznesení schôdze veriteľov zo dňa 11. 09. 2017 z dôvodu

ich rozporu so zákonom. Veriteľ Finest poukázal na fakt, že pohľadávka spoločnosti Finest

nebola správcom ani žiadnym z veriteľov v zákonnej lehote popretá (veritelia mali toto

právo do 26. 07. 2017 a správca v súdom predlženej lehote do 25. 08. 2017), a teda ani pre

existenciu údajnej podriadenosti, na ktorú sa odvoláva správca. Samotný správca v prípade

iných spriaznených veriteľov (ktorí sa uspokojujú v poradí ako podriadení) ako napríklad

v prípade Brown Machines Slovakia s. r. o., ich pohľadávky výslovne pre spriaznenosť

poprel v časti uplatneného poradia a uznal podriadené poradie „D“. Ak by mal správca za

to, že pohľadávka Finest mala byť uspokojená v poradí ako podriadená pohľadávka, mal

túto v riadnej lehote na popretie pohľadávok poprieť, čo do poradia a následne oznámiť

veriteľovi Finest, že jeho pohľadávka je popretá, čo do poradia, aby tento veriteľ mohol

požiadať o priznanie hlasovacích práv resp. podať incidenčnú žalobu. Správca však takto

nepostupoval. Naopak, v prípade spoločnosti Finest zámerne, účelovo - v rozpore so

zákonom zmaril a znemožnil výkon práv spoločnosti Finest na prvej schôdzi veriteľov.

Navyše, čo sa týka údajnej spriaznenosti veriteľa Finest s úpadcom, uviedol, že aktuálna

právna úprava obsahuje príslušné ustanovenia o uspokojovaní pohľadávok v poradí

ako podriadené pohľadávky od novely (ustanovenie

ods. 3 ), pričom pohľadávka spoločnosti vznikla v roku 2009, kedy taktiež bolo zriadené

záložné právo k nehnuteľnostiam. Z toho dôvodu je právne neudržateľné, aby bola

pohľadávka Finest považovaná za tzv. pohľadávku uspokojovanú v poradí ako podriadená

pohľadávka, pretože v čase jej vzniku uvedená právna úprava neexistovala. Takáto

aplikácia by predstavovala tzv. pravú retroaktivitu vo vzťahu

k existujúcemu zabezpečeniu spoločnosti Finest.».

V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že

«v predmetnej veci vyzval správcu na vyjadrenie, na základe akých dôvodov, skutočností

došlo k tomu, že veriteľ Finest bol označený ako „podriadený veriteľ“ v zmysle ustanovenia

a na 1 . schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 11. 09. 2017 mu nebolo

umožnené hlasovať, aj napriek tomu, že prihlásená pohľadávka veriteľa spoločnosti Finest

S. p. a. bola v Zozname pohľadávok zistená v celom prihlásenom rozsahu s poradím na

uspokojenie „E“.

Správca svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: Príčinou toho, že veriteľ Finest

nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru je

skutočnosť, že tento veriteľ bol v minulosti spoločníkom úpadcu a teda ide o osobu, ktorá

v minulosti bola spriaznená s úpadcom podľa a

Z. z. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa pohľadávka tohto veriteľa uspokojí „... tak isto ako

podriadená pohľadávka...“, resp. uspokojí sa tak isto ako podriadená pohľadávka bez

ohľadu na jej prihlásené, uznané či zistené poradie. Podľa

Z. z. „Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka,

ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol

spriaznený s úpadcom...“

Zákonným a teda právnym následkom skutočnosti, že sa pohľadávka veriteľa má

uspokojiť tak isto ako podriadená pohľadávka je skutočnosť, že tento veriteľ „... nemá

právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru.“ Podľa §

35 ods. 4 „... veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje ako podriadený

veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského

výboru.“

Pohľadávka veriteľa bola zistená v rovnakom rozsahu, v akom bola prihlásená,

vrátane poradia pohľadávky. Totiž na popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva nebol zákonný dôvod. Rovnako nebol zákonný dôvod ani na

popretie poradia pohľadávky, pretože veriteľ v čase, keď si svoju pohľadávku do konkurzu

vyhlásenom na majetok úpadcu prihlásil, už nebol osobou spriaznenou s úpadcom podľa §

9 . To je dôvod, pre ktorý je poradie pohľadávky veriteľa uvedené

v zozname pohľadávok, a teda zistené poradie pohľadávky, rovnaké ako poradie

pohľadávky, ktoré veriteľ uviedol vo svojej prihláške, Inými slovami, pohľadávku veriteľa

by som bol poprel čo do poradia v prípade, keď by si ju (veriteľ) bol prihlásil ako

pohľadávku inú (E), napriek tomu, že by aj dnes bol preukázateľne osobou spriaznenou s

úpadcom. Na výsledok by to ale nemalo žiadny vplyv, pretože jeho pohľadávka by sa aj v

takom prípade, resp. o to viac uspokojila tak isto ako podriadená pohľadávka a práve

preto, resp. o to viac by tento veriteľ podľa od. 4 nemal právo

hlasovať na schôdzi veriteľnov ani právo byť volený do veriteľského výboru.

Inými slovami, bez ohľadu na to, resp. napriek tomu, že pohľadávka veriteľa bola

prihlásená ako pohľadávka iná (E) a je ako taká aj zistená, uspokojí sa podľa § 95 ods. 3

a teda tak isto ako podriadená pohľadávka a práve preto tento veriteľ

podľa nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani

právo byť volený do veriteľského výboru. Je to zákonným a teda právnym následkom

skutočnosti, že veriteľ bol v minulosti spoločníkom úpadcu, resp. je osobou, ktorá

v minulosti bola spriaznená s úpadcom podľa a

Z. z.».

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej cituje relevantné

ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 31 ods. 2 a 3, § 32 ods. 16, § 35 ods. 4

a 8, , , ) a o správcoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [(ďalej len zákon o správcoch);

§ 3 ods. 1, 2 a 3], ktorých interpretáciu následne (vo vzťahu k posudzovanej veci) vykonal:

«Podľa , na účely výkonu práv spojených s prihlásenou

pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok. Najneskôr päť dní pred

konaním prvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na

súd; zmeny v doručenom zozname pohľadávok priebežne oznamuje súdu predložením jeho

úplného znenia s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.

Podľa , uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka

v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

Podľa , ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov

má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho

dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden

hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona

(ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako

podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do

veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak

vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku

podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od

podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje

hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky

v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním

prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný

informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za

škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní

plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať

hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia

spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom

sú povinní plniť za úpadcu.

Podľa , každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa

môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie

schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku

rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi

uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd

uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho

zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky

uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Podľa tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná

pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od

vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na

prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze

neprihliada.

Podľa , návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský

výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov

ustanovených osobitným predpisom je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj

správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

Podľa , súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou

správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo

správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote

poskytnúť:

Podľa ust. o správcoch... správca je povinný

vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný

dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj

osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 2 ZOS, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť

s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie

niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak

vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je

povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie

v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 3 ods. 3 ZOS správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť bez

zbytočných prieťahov.»

Podstata právneho názoru okresného súdu v predmetnej veci je vyjadrená

v odôvodnení napadnutého uznesenia takto:

„Súd ako prvé zisťoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pričom súd považuje

postup správcu za správny, keď veriteľovi Finest nepriznal hlasovacie práva a iné práva

spojené s pohľadávkou, nakoľko tento bol v období od 20. 11. 2009 do 16. 07. 2013

spoločníkom úpadcu s výškou splateného vkladu 2.108.000 eur z celkovej sumy zapísaného

základného imania vo výške 8.431.709 eur, teda mal kvalifikovanú účasť (viac ako 5 %)

v spoločnosti úpadcu, a to aj po zavedení inštitútu podriadenosti do zákona od

01. 01. 2012. Nakoľko veriteľ Finest nemá hlasovacie práva nemal možnosť podať námietky

do zápisnice 1 schôdze veriteľov a tým pádom ani nemá právo domáhať sa zrušenia

uznesení prijatých na schôdzi veriteľov.

Pokiaľ ide o návrh veriteľa súd uvádza, že zo spisu je zrejmé, že správca vykonáva

úkony v konkurze bezodkladne a v súlade so zákonom. Ohľadom ostatných tvrdení úpadcu

súd uvádza, že z podaní a príloh nevyplýva vykonávanie úloh správcu v rozpore

s požiadavkami ustanovenými v § 3 ods. 2 ZOS. Na základe všetkých vyššie uvedených

skutočností ako i zákonných ustanovení má súd za to, že správca sa nedopustil porušenia

zákonných povinností, ale si riadne plní povinnosti správcu, čo vyplýva aj zo súdneho spisu.

Podľa názoru súdu sa nedopustil žiadneho konania alebo opomenutia konania, ktoré by

bolo možné hodnotiť ako závažné alebo opakované porušenie zákonných povinností, a pre

ktoré by bolo možné správcu odvolať z jeho funkcie. Nakoľko súd považuje návrh veriteľa

Finest na odvolanie správcu za nedôvodný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia a návrh na odvolanie správcu zamietol.“

Pre účely posúdenia podstatnej sťažnostnej námietky sťažovateľky spočívajúcej

v tom, že napriek nepopretiu jej pohľadávky zo zmluvy o financovaní ani v časti poradia

ako tzv. „iná pohľadávka – E“ správcom a deklarovaniu tejto skutočnosti v konečnom

zozname pohľadávok je jej pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu

považovaná správcom, ako aj okresným súdom za tzv. podriadenú pohľadávku,

resp. pohľadávku veriteľa, ktorá sa uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, sa ústavný

súd musel zaoberať ústavnou konformitou interpretácie relevantných ustanovení zákona

o konkurze a reštrukturalizácii okresným súdom.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na účely výkonu práv

spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii najneskôr päť dní pred

konaním prvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na

súd; zmeny v doručenom zozname pohľadávok priebežne oznamuje súdu predložením jeho

úplného znenia s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.

Podľa § 32 ods. 16 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uplynutím lehoty na

popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poznamenáva, že okrem zoznamu

pohľadávok, ktorý tvorí súčasť správcovského spisu, správca vedie osobitnú evidenčnú

pomôcku o veriteľoch prihlásených pohľadávok a o ich hlasovacích právach s vyznačením

tých veriteľov, ktorí sú spriaznenými osobami s úpadcom podľa § 9 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Z hľadiska možnosti byť členom veriteľského výboru v konkurznom

konaní a práva hlasovať na schôdzi veriteľov je povinnosťou správcu zistiť, či

v konkurznom konaní ide o spriaznené pohľadávky.

Podstatnou v posudzovanom prípade je odpoveď na otázku, či zistenie pohľadávky

veriteľa (čo do poradia) správcom zapísané v konečnom zozname pohľadávok je právne

relevantné pri uplatňovaní práv s ňou spojených veriteľom v konkurznom konaní.

Je nesporné, že záväzný právny názor konkurzného súdu sa v preskúmavanej veci

obmedzil len na vyslovenie spriaznenosti sťažovateľky vo vzťahu k úpadcovi

pri posudzovaní jej hlasovacích práv a iných práv spojených s jej prihlásenou pohľadávkou,

pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou poradia pohľadávky sťažovateľky

vo vzťahu k jeho zisteniu v konečnom zozname pohľadávok predloženom správcom.

Spriaznenou osobou právnickej osoby je osoba, ktorú je možné považovať za jednu

z osôb uvedených v § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedené ustanovenie

síce ponúka taxatívny výpočet týchto osôb, čo znamená, že zákonom vymedzený okruh

osôb nie je možné žiadnym spôsobom rozširovať, uvedené však neznamená, že tento

výpočet je absolútne konkrétny. Toto konštatovanie je najviac pozorovateľné pri písmene e)

citovaného zákonného ustanovenia [iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo

niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť], ktoré je potrebné

posudzovať v spojitosti s § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poskytujúcim

legálnu definíciu kvalifikovanej účasti pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Predmetný výpočet spriaznených osôb ustanovený zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii patrí medzi najširšie v právnom poriadku Slovenskej republiky, napriek

tomu nemusí pokrývať všetky prípady faktickej spriaznenosti osôb. Prax totiž pozná značné

množstvo prípadov, kedy by bolo žiaduce určitú osobu považovať za spriaznenú osobu

právnickej osoby, v zmysle platnej právnej úpravy (de iure) ňou však nie je, a preto na jej

konanie nie je možné hľadieť ako na konanie spriaznenej osoby a jej okruh práv nie je

možné obmedziť tak, ako je tomu v prípade spriaznenej osoby.

Vychádzajúc z uvedeného, posudzovanie spriaznenosti osôb v zmysle zákonnej

úpravy danej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii nie je vo všetkých prípadoch právne

a/alebo fakticky jednoznačnou otázkou, s čím sa v zásade stotožňuje aj ústavný súd. Preto je

nevyhnutné, aby procesnoprávny predpis, akým zákon o konkurze a reštrukturalizácii je,

poskytoval dotknutým osobám právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia o spriaznenosti,

ktoré zásadným spôsobom zasahuje do ich procesných aj hmotných práv.

Ústavný súd pri posudzovaní zásadnej otázky, ktorou je potreba rozhodnutia

o spriaznenosti veriteľa, ktoré by bolo následne preskúmateľné, konštatuje, že existencia

spriaznenosti či nespriaznenosti konkrétneho veriteľa nie je vždy nesporná, preto nie je

možné prisvedčiť názoru konkurzného súdu, že na jej ustálenie nie je potrebné žiadne

rozhodnutie a postačuje procesný úkon, prostredníctvom ktorého sa dotknutému veriteľovi

neumožnení hlasovať na schôdzi veriteľov, resp. konštatovanie spriaznenosti uskutočnené

správcom (napriek tomu, že v posudzovanom prípade v zozname pohľadávok táto

skutočnosť nie je uvedená). Ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom konkurzného súdu

o tom, že správca takýmto postupom nepochybil, malo by to za následok vytvorenie stavu,

kedy by ústavný súd odobril odňatie práva veriteľa na spravodlivý proces, pretože takýto

veriteľ by bol bez rozhodnutia súdu jednak vylúčený z vplyvu na priebeh daného

konkurzného konania a jednak by sa tým významným spôsobom ovplyvnilo aj uspokojenie

jeho pohľadávky. Takýto úkon správcu by navyše nemusel vychádzať zo správneho

vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý proces ešte viac

zvýrazňuje.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na skutočnosť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii pozná procesný mechanizmus, ktorý

umožňuje správcovi vytvoriť právny stav zamýšľaný zákonodarcom v § 95 ods. 3 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii bez toho, aby tým bolo danému veriteľovi odňaté právo na

spravodlivý proces. Je ním inštitút popierania pohľadávok a s nim spojené (následné) právo

veriteľa domáhať sa určenia jeho popretej pohľadávky súdom v samostatnom incidenčnom

konaní, teda úprava obsiahnutá v § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V preskúmavanej veci je rozhodujúce to, že ústavne konformný postup správcu

predpokladal popretie pohľadávky sťažovateľky, čo sa týka poradia jej uspokojenia, s tým,

že ide o pohľadávku, ktorá by sa v konkurze mala uspokojovať tak isto, ako podriadené

pohľadávky, čo sa však v danom prípade nestalo.

Popísaným postupom správcu a následným konaním konkurzného súdu, ktorý

inkriminovaný postup správcu v napadnutom uznesení odobril, došlo podľa názoru

ústavného súdu k neprípustnému zásahu do práv sťažovateľky, a to minimálne z toho

hľadiska, že jej bolo odňaté právo domáhať sa pred nezávislým súdom určenia, že správca

vyhodnotil jej spriaznenosť s úpadcom nesprávne.

Na druhej strane je však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že týmto nezákonným

postupom správcu síce bolo sťažovateľke odňaté právo hlasovať na prvej schôdzi veriteľov,

uvedený úkon správcu však nemusí negatívne ovplyvniť jej ďalšie procesné práva

v predmetnom konkurznom konaní a dokonca nemusí mať vplyv ani na jej skutočné

uspokojenie v konkurze. Z § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž vyplýva,

že uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola

popretá, považuje za zistenú. Tento stav už však ani ústavný súd nemôže žiadnym svojím

rozhodnutím zvrátiť.

Za uvedených okolností bude teda na novoustanovenom správcovi a dohliadajúcom

konkurznom súde, ako sa v danom prípade vysporiadajú s otázkou zistenia pohľadávky

daného veriteľa (sťažovateľky), pričom podľa názoru ústavného súdu bude potrebné

zohľadniť aj skutočnosť, že pôvodný správca, ktorý svojím nezákonným postupom odňal

tomuto veriteľovi (sťažovateľke) právo hlasovať na prvej schôdzi veriteľov, bol práve

na tejto schôdzi veriteľov ostatnými veriteľmi odvolaný. Zároveň bude potrebné vziať

do úvahy tiež skutočnosť, že zrušenie uznesení tejto schôdze veriteľov v dôsledku zrušenia

napadnutého uznesenia okresného súdu o zamietnutí námietok voči uzneseniam prijatým

na tejto schôdzi, ako aj zrušenie uznesenia okresného súdu č. k. -983

z 12. októbra 2017, ktorým súd odvolal pôvodného správcu a ustanovil nového správcu, by

negatívnym spôsobom zasiahlo do prebiehajúceho konkurzného konania z hľadiska jeho

dĺžky a hospodárnosti a vytvorilo by stav, z ktorého by najviac profitoval práve pôvodný

správca, ktorého postupom bolo sťažovateľke odňaté procesné právo hlasovať na schôdzi

veriteľov.

Ústavný súd pritom pripomína, že mu neprináleží rozhodovať o otázke spriaznenosti

alebo toho-ktorého veriteľa, sťažovateľku nevynímajúc, ústavný súd len posudzuje stav,

ktorý nastal v dôsledku nezákonného postupu odvolaného správcu, ktorý okresný súd

vyhodnotil v napadnutom uznesení ako správny a ktorý už nemožno konvalidovať ani

rozhodnutím ústavného súdu (uplynutie prekluzívnej lehoty na popieranie pohľadávok).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím

uznesením č. k. -977 z 12. októbra 2017 porušil základné práva sťažovateľky

podľa a , ako aj právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu). Ústavný súd však vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného

prípadu nevyhovel návrhu sťažovateľky na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu

č. k. -977 z 12. októbra 2017 a č. k. -983 z 12. októbra 2017

(bod 3 výroku tohto nálezu), pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že v prípade, ak

v ďalšom priebehu konkurzného konania nastane stav, ktorý by niektorému z jeho

účastníkov spôsobil škodu, môže sa obrátiť so žalobou o náhradu škody na všeobecný súd,

pričom v konaní o tejto žalobe by sa prejudiciálne mala vyriešiť otázka i sťažovateľky

vo vzťahu k úpadcovi z hľadiska úpravy obsiahnutej v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii.

Navyše, ústavný súd na základe listín predložených sťažovateľkou 24. októbra 2018

zdôrazňuje, že v súčasnosti otázka určenia, či sťažovateľka je účastníkom predmetného

konkurzného konania, alebo nie je a v akom rozsahu, je predmetom konania pred okresným

súdom, iniciovaného novoustanoveným správcom na základe jeho návrhu z 27. augusta

2018 na vydanie rozhodnutia podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Proti uzneseniu súdu o takomto určení je prípustné odvolanie, ktoré je oprávnený podať

správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo, t. j. aj sťažovateľka. Okresný súd

podľa zistení ústavného súdu o tomto návrhu ešte dosiaľ nerozhodol.

V súvislosti s už uvedenými závermi ústavný súd ešte považuje za potrebné

konštatovať, že právna situácia sťažovateľky je odlišná od právnej situácie riešenej

v uznesení ústavného súdu sp. zn. zo 7. novembra 2017. V uvedenej veci

totiž sťažnosť podal veriteľ, ktorého námietky síce smerovali proti nezákonnému hlasovaniu

veriteľov na prvej schôdzi veriteľov v tom istom konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

, avšak podstata ním uplatnených námietok spočívala v nepriznaní hlasovacích

práv inému veriteľovi (sťažovateľke). Z uvedeného dôvodu nemôže byť právny názor

III. senátu ústavného súdu vyslovený v jeho rozhodnutí v rozpore s právnymi názormi

formulovanými v tomto náleze.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného jej

sa ústavný súd riadil princípom minimalizácie svojich zásahov

do právomoci všeobecného súdu, rozhodnutie ktorého je v konaní o sťažnosti preskúmavané

(, ), ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia

pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (napr. , ) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie

porušenia základných práv sťažovateľky podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa otvára priestor k tomu, aby sa okresný súd v stále

prebiehajúcom konkurznom konaní sám vyrovnal s ochranou uvedeného práva

sťažovateľky hmotného charakteru.

Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel, uprednostňujúc

právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania

pred ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátskou

kanceláriou Biksadský & Partners, s. r. o., Michalská 9, Bratislava, za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 15. novembra 2017). Za dva

úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál

v sume dvakrát po 8,84 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)],

ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (62,47 €), pretože právna zástupkyňa je platcom

DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku predstavuje celkovú sumu 374,81 €

(bod 2 výroku tohto nálezu).

Stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu doručené

ústavnému súdu 22. marca 2018 ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah

(sumarizácia dosiaľ známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci

samej, a preto odmenu zaň nepriznal. Sťažovateľke nepriznal ani náhradu trov spojených

s vyhotovením úradného prekladu označených listinných dôkazov, pretože ich nepovažoval

za účelne vynaložené trovy súvisiace s bránením sťažovateľkou namietaných práv v konaní

pred ústavným súdom. Zároveň ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa v súvislosti

s podaním z 24. októbra 2018 (označeného ako „Návrh na upustenie od ústneho

pojednávania“) úhrady trov nedomáhala.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s

Z. z. v znení neskorších predpisov).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018