Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Michalom Hargašom, Radlinského 51, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 28. februára 2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho uznesením z 28. februára 2017

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho uznesením z 18. júla 2018 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odsúdená trestným

rozkazom okresného súdu sp. zn. z 13. decembra 2012 pre prečin podvodu

podľa a v znení neskorších predpisov

a bol jej uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Následne okresný súd

uznesením zo 6. mája 2013 rozhodol o započítaní skúšobnej doby z predchádzajúceho

podmienečného odsúdenia s tým, že skúšobná doba sťažovateľke uplynula 18. júna 2016.

Počas plynutia skúšobnej doby sa sťažovateľka dopustila celkove dvanástich priestupkov

na úseku dopravy. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd na verejnom zasadnutí

28. februára 2017 napadnutým uznesením rozhodol, že sťažovateľka sa neosvedčila

a úhrnný, súhrnný a spoločný trest v trvaní 2 rokov vykoná.

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka 7. júna 2018

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 18. júla 2018 tak, že

sťažnosť ako oneskorenú zamietol.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým uviedla:

„V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že predvolanie na verejné zasadnutie konané

dňa 28.2.2017 nebolo sťažovateľke zo strany konajúceho súdu nikdy riadne doručené

a preto o verejnom zasadnutí, kde súd rozhodol o premene trestu nemala žiadnu vedomosť.

Máme za to, že uvedeným postupom zo strany súdu došlo vyššie uvedeným konaním okrem

iného k porušeniu ust. ...

zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu

predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom

zasadnutí riadne upovedomený.

S poukazom na uvedené zastávame názor, že ak konajúci súd rozhodoval o premene

trestu a nemal vykázané doručenie predvolania na verejné zasadnutie, mal v konaní

ustanoviť obhajcu a o termíne ho upovedomiť. Okrem iného zo súdneho spisu jednoznačne

vyplýva, že súd nikdy nedoručoval na adresu trvalého pobytu sťažovateľky

evidovaného od 15.06.2011 v lustrácii Registri obyvateľov.

Napriek tomu, že sťažovateľka listom zo dňa 29.04.2013 oznámila súdu zmenu

adresy na doručovanie písomností ako aj telefónne číslo... (pozn.: ktoré dodnes používa),

súd ju telefonicky na tomto čísle nikdy nekontaktoval. Konajúci súd napriek vyššie

uvedeným skutočnostiam predvolanie na verejné zasadnutie ako aj Uznesenie doručoval

sťažovateľke opakovane na adresy, na ktorých sa sťažovateľka už dlhodobo nezdržovala

(pozn.: v spise sa nenachádza ani doručenka o doručení Uznesenia zo dňa 28.02.2017

Okresnej prokuratúre Bratislava V). Súd tiež sťažovateľku opakovane kontaktoval na

telefónnom čísle..., ktoré sťažovateľka nikdy nepoužívala.

... Napádané uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -308 zo dňa

28.02.2017 nebolo spočiatku sťažovateľke riadne doručené. Až na základe žiadosti zo dňa

20.02.2018 bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -308 zo dňa

28.02.2017 sťažovateľke doručené a sťažovateľka proti Uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V podala dňa 07.06.2018 sťažnosť.

Následne uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa

18.07.2018, doručeným sťažovateľke dňa 13.09.2018 bolo sťažovateľke oznámené, že

sťažnosť sa zamieta ako oneskorene podaná.

... Vyššie uvedeným uznesením Okresného súdu Bratislava V, č. k. -308

zo dňa 28.02.2017 ako aj postupom Okresného súdu Bratislava V a uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 18.07.2018 bolo porušené ústavné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR...

Z tohto dôvodu máme zato, že Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený

rozhodnúť o tejto sťažnosti spôsobom, v ktorom uzná právne posúdenie v tejto veci

predkladané sťažovateľom, nakoľko porušenia právnych noriem súdom prvej inštancie

dosiahlo intenzitu odôvodňujúcu ingerenciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto

veci.

V dôsledku uvedených skutočností sa sťažovateľka zároveň domáha odloženia

vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí v zmysle “

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , SR,

a , Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava V, č. k. -308 zo dňa

28.02.2017 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 18.07.2018

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , SR,

a , Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava, ktorý predchádzal uzneseniu Okresného

súdu Bratislava V, č. k. -308 zo dňa 28.02.2017 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k.: zo dňa 18.07.2018 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -308 zo dňa 28.02.2017

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 18.07.2018 sa zrušujú

a vec sa Okresného súdu Bratislava V vracia na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd odkladá vykonateľnosť Uznesenia Okresného súdu Bratislava V,

č. k. -308 zo dňa 28.02.2017 a Uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k.: zo dňa 18.07.2018.

5. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepoužíva. Dedenie sa zaručuje.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým konaním a uznesením okresného súdu

11. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. , ). Každá fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. ,

, , , ).

13. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, ).

14. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol prípustný riadny opravný

prostriedok – sťažnosť. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

vo vzťahu k okresnému súdu mal preto krajský súd v rámci sťažnostného konania.

Sťažovateľka právo podať sťažnosť využila a krajský súd o nej riadne rozhodol. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

15. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým konaním a uznesením krajského súdu

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

(, , ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ,

).

17. Prostredníctvom sa môže každý domáhať ochrany svojich

práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (, ). Súčasťou obsahu

základného práva podľa je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ),

t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zameral svoju pozornosť na to, aby

preskúmal, či skutkové a právne závery krajského súdu, na ktorých založil napadnuté

uznesenie, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či toto napadnuté uznesenie je

z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a či ním zároveň nedošlo k porušeniu

označeného práva sťažovateľky.

19. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom uviedol:

„Proti tomuto uzneseniu (napadnutému uzneseniu okresného súdu, pozn.) podala

dňa 07.06.2018 sťažnosť odsúdená , prostredníctvom svojho obhajcu

. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že predvolanie

na verejné zasadnutie konané dňa 28.02.2018 jej nebolo zo strany konajúceho súdu nikdy

riadne doručené a preto o verejnom zasadnutí, na ktorom súd rozhodoval o premene trestu

nemala žiadnu vedomosť. Namietala, že uvedeným postupom zo strany súdu došlo

k porušeniu ustanovenia V ďalšom namietala, že v priebehu roku

2013-2015 pracovala v oblasti taxi-dopravy a najazdila stovky kilometrov. Uvedená

okolnosť sa vzťahuje k počtu spáchaných priestupkov. Tieto priestupky mali byt zohľadnené,

keďže sú druhovo odlišné od ekonomickej trestnej činnosti, za ktorú bola odsúdená.

... Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola

podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už pred tým výslovne vzdala späť.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesenie samosudkyne okresného súdu

bolo odsúdenej doručované na adresu , ktorú adresu

oznámila ako korešpondenčnú adresu (č.l. 270). Doručenka sa vrátila s tým, a to dňa

23.03.2017, že adresát je neznámy.

Podľa písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy,

ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy a to

dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní.

Keďže zásielka bola vrátená súdu 23.03.2017 a sťažnosť odsúdenou bola podaná

07.06.2018 krajský súd konštatuje, že táto bola podaná oneskorene.“

20. Vychádzajúc predovšetkým z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že závery

krajského súdu sú ústavne konformným spôsobom odôvodnené a nemožno ich považovať

za arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu primerane a racionálne zdôvodnil,

kedy bolo napadnuté uznesenie okresného súdu sťažovateľke doručené v súlade

so zákonným ustanovením a aký bol dôvod odmietnutia jej sťažnosti pre oneskorenosť.

21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

22. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

označeného sťažovateľkou neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala

možnosť vysloviť jeho porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa

o odmietnutí tejto časti sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenej.

K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým konaním a uznesením krajského súdu

23. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd si osvojil názor (v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva), podľa ktorého pôsobnosť (aplikovateľnosť) čl. 6

dohovoru zásadne nepresahuje okamih konečného, právoplatného rozhodnutia o vine

a treste. Článok 6 dohovoru sa preto zásadne nevzťahuje na vykonávacie konania

a na mnohé rozhodnutia v nich urobené [napr. podmienečné prepustenie, nariadenie výkonu

podmienečne odloženého trestu, zaradenie odsúdeného do určitej kategórie alebo

do určitého ústavu, konanie o milosti atď. (REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní.

Bratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63.)].

24. Z tohto vyplýva, že v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho

pod ochranu dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa ,

v dôsledku čoho absentuje vecná súvislosť medzi namietaným porušením práva

sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým

uznesením krajského súdu.

25. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že keďže niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základného práva

podľa

26. Podľa (v spojení s ) návrh

na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa

týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

27. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha aj vyslovenia porušenia

, a základného práva podľa . V odôvodnení

sťažnosti ale nie sú uvedené žiadne skutkové tvrdenia či právne argumenty, na ktorých by

sťažovateľka zakladala svoj návrh na vyslovenie porušenia týchto práv.

28. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné

procesné dôsledky. Ak sťažnosť neobsahuje opis skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom, a ani právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu, t. j. kvalifikované odôvodnenie,

tak nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v ,

čo zakladá dôvod na jej odmietnutie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(m. m. , , ).

29. S poukazom na uvedené ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľky odmietol v tejto časti sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

30. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky (zrušenie napadnutých rozhodnutí, odklad vykonateľnosti, priznanie

trov konania) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019