Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

pre namietané porušenie jeho základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu podľa uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 24. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 12. decembra

2018 elektronicky a 14. decembra 2018 poštou sa

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu podľa uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 24. septembra 2018 a ktorým by napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 161 319 €.

Sťažovateľ zároveň požiadal, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a Ing. V. L. –

správcovi podstaty úpadcu – obchodnej spoločnosti STEEL TRANS s. r. o., Rozvojová 2,

Košice (ďalej aj „dlžník“), uložil, aby „sa zdržal oprávnenia (výkonu funkcie správcu)“

priznaného mu napadnutým uznesením krajského súdu až do rozhodnutia ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Košice I

(ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -71 z 22. júna 2018 vyhlásil konkurz

na majetok dlžníka, ustanovil sťažovateľa za správcu podstaty úpadcu, uložil sťažovateľovi

vypracovať a predložiť okresnému súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania

a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, uložil sťažovateľovi povinnosť

bezodkladne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov úpadcu

a zároveň vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u sťažovateľa.

3. Na základe odvolania dlžníka krajský súd napadnutým uznesením zmenil

uznesenie okresného súdu (bod 2) vo výroku o ustanovení správcu tak, že za správcu

podstaty úpadcu ustanovil Ing. V. L.; v odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uviedol:

„Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu

Košice I č. k. zo dňa 13. 5. 2016... bola povolená reštrukturalizácia na

dlžníka... a za správcu bol ustanovený Ing. V. L...

Uznesením č. k. zo dňa 7. 2. 2017 Okresný súd Košice I potvrdil

reštrukturalizačný plán dlžníka... a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka...

Okresným súdom Košice I č. k. bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

dňa 24. 2. 2017 Oznámenie o zavedení dozornej správy, pričom dozorným správcom bol

ustanovený Ing. V. L...

Podľa , účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu

zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie

správcu dozorného správcu...

Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie napriek citovanému zákonnému

ustanoveniu ustanovil do funkcie správcu dlžníka JUDr. J. G. náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR,

bez odôvodnenia vo vzťahu k návrhu navrhovateľa a k použitiu ust. ...

Nepochybne a nesporne vyplýva z obsahu spisu, že v čase vyhlásenia konkurzu bol

dozorným správcom Ing. V. L., ktorý má byť v súlade s ust. ustanovený do

funkcie správcu po vyhlásení konkurzu bez ohľadu na podmienku, či pohľadávka na základe

ktorej bol konkurz vyhlásený, bola zavedená v záväznej časti plánu alebo nie.“

4. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a v ústavnej sťažnosti

poukazuje na to, že až do nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia „ako správca

v konkurznom konaní č. k. ... vykonával všetky potrebné procesné úkony, ktoré

mu stanovuje... Konal s odbornou starostlivosťou, podal v zákonom stanovenej lehote

konkurznému súdu 4 podrobné písomné správy o svojej činnosti. Prvú schôdzu veriteľov

zvolal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote na deň 28. 09. 2018... Prvá schôdza veriteľov

hlasovaním potvrdila vo funkcii správcu – sťažovateľa.“. Sťažovateľ namieta, že

napadnutým uznesením krajského súdu „boli porušené základné ústavné práva sťažovateľa,

ale i všetkých konkurzných veriteľov, ktorí na 1. chôdzi veriteľov... hlasovali za jeho

zotrvanie vo funkcii“. Domnieva sa, že „v konkurznom konaní č. k. dosiaľ

správcom je, lebo bol do funkcie potvrdený 1. schôdzou veriteľov“. Podľa názoru

sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu mu „vznikla... materiálna ujma,

kvantifikovaná nasledovne:

a) Sťažovateľ stráca nárok na odmenu v zmysle vyhlášky č.

v platnom znení. Táto odmena je kvantifikovaná v Vyhlášky č. Pri

účtovnej hodnote majetku, zaradeného sťažovateľom do súpisu vo výške 3 739 641.11 Eur

a jeho následnom speňažení predstavuje odmenu správcu suma 161 319,00 Eur vrátane

DPH, pričom sťažovateľ je platcom DPH. V zmysle sa

preto sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia a to vo výške 161 319,00 Eur...

b) Sťažovateľovi nemusí byť konkurzným súdom priznaná ani paušálna odmena

v zmysle vyhlášky č. v platnom znení, teda suma 6.600,-

Eur + 20 % DPH a to z dôvodu, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach

č. k. zo dňa 24. 09. 2018 sťažovateľ de iure nikdy nevykonával funkciu

správcu v predmetnom konkurze, keďže v zmysle tohto uznesenia bol správcom úpadcu od

počiatku de iure Ing. V. L.“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Úlohou ústavného súdu pri uplatňovaní tejto právomoci nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Ústavný súd nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , , ,

, ). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.

12. Predmetnom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa

uznesením krajského súdu sp. zn. z 24. septembra 2018 (bod 3).

13. Podstata základného práva na náhradu škody podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na náhradu škody vykonávajú ( v spojení

s ; m. m. , , a iné).

14. Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle

nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho

uplatnenie ().

15. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci je ustanoviť v súlade s podmienky, za ktorých vzniká

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý

umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým

rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu

k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku

na náhradu škody ustanovuje o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na

náhradu škody (okrem iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané

rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti.

Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia

(jeho nezákonnosť) zrejmý ().

16. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom patrí v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu

v zásade do právomoci všeobecných súdov (, ,

). Ústavný súd nie je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona

č.

17. „Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu

rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného

skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných

zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne

z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné

rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným

rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré

je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej

republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.“

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája

2011).

18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa napadnutým

uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

19. Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že mu napadnutým uznesením krajského súdu

vznikla škoda (materiálna ujma), nič mu nebráni, aby si svoje nároky uplatnil v civilnom

súdnom konaní.

20. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie

a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 24. septembra 2018 bez toho, aby súčasne namietal porušenie čl. 46

ods. 1 .

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu

alebo inému orgánu právnej ochrany.

23. Ako je už uvedené v bode 20, sťažovateľ vo svojej sťažnosti porušenie čl. 46

ods. 1 nenamietal a ani nenamietal, že by závery krajského súdu boli svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené, resp. že by z nich vyplývala taká aplikácia príslušných ustanovení

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu

(v bode 21 citovaný ). Ústavný súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi

sťažnosti ( ) sa preto zásahom do práva na súdnu ochranu ani

nemohol zaoberať.

24. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu zaručené

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

25. O taký prípad tu však nejde.

26. Ústavný súd zároveň konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdil,

že napadnutým uznesením krajského súdu „boli porušené základné práva a slobody

veriteľov“, žiaden z nich mu ústavnú sťažnosť, ktorou by sa domáhal ochrany svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa napadnutým uznesením

krajského súdu, nedoručil.

27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 6. marca 2019