Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 129/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou advocatius s. r. o., Palackého 12, P. O. BOX 69, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Gedra, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a podľa

, ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa (ďalej len

,,ústava“) a podľa , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) v spojení s čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V (ďalej len ,,okresný súd“)

pod sp. zn. (ďalej len ,,konanie okresného súdu sp. zn. “)

a sp. zn. (ďalej len ,,konanie okresného súdu sp. zn. “).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola

pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné

obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola

v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného

16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi

a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom

senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav

Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie okresného súdu

sp. zn. bolo začaté na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu

na zaplatenie sumy 2 093,30 € s príslušenstvom žalobcu (ďalej len

,,žalobca“), proti sťažovateľovi ako žalovanému z dôvodu zameškania platobnej povinnosti

leasingových splátok sťažovateľa. Následne okresný súd 20. augusta 2009 vydal platobný

rozkaz sp. zn. , ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť už uvedenú sumu

spolu s trovami konania. Pretože predmetný platobný rozkaz nebolo sťažovateľovi možné

doručiť, okresný súd ho 11. novembra 2009 zrušil a pokračoval v konaní okresného

súdu sp. zn. . Dňa 31. marca 2010 sťažovateľovi ako opatrovníka

ustanovil pracovníčku okresného súdu. Okresný súd rozsudkom č. k. -72

zo 4. novembra 2010 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že sťažovateľa

zaviazal zaplatiť sumu 2 093,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

a náhradu trov konania. Ďalej sťažovateľ uviedol, že rozsudok okresného súdu nadobudol

právoplatnosť 31. decembra 2010 a vykonateľným sa stal 3. januára 2011. Následne bolo

začaté konanie okresného súdu sp. zn. , a to ako exekučné konanie, keď

13. mája 2011 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a 16. septembra 2011

vydal exekučný príkaz. Podľa tvrdení sťažovateľa sa s rozsudkom okresného súdu prvýkrát

oboznámil na základe nazretia do spisu 20. augusta 2012 a 14. novembra 2013 okresnému

súdu adresoval návrh na obnovu konania, na základe ktorého bolo začaté konanie okresného

súdu pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené vydaním uznesenia okresného súdu

č. k. -81 z 13. apríla 2017, ktorým bol návrh na obnovu konania odmietnutý.

Dodal, že proti tomuto uzneseniu mu bolo odopreté podať odvolanie, pretože pasívne vecne

legitimovaný subjekt počas nečinnosti okresného súdu zanikol, preto sťažovateľ vzal

svoj návrh na obnovu konania v celom rozsahu späť, čo Krajský súd v Bratislave uznesením

č. k. -100 z 30. novembra 2017 pripustil. Konanie okresného súdu

sp. zn. bolo zastavené na základe uznesenia okresného súdu

č. k. -138 z 25. júla 2018 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu

z 25. júla 2018“).

4. Sťažovateľ v prvom rade namietal porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

okresného súdu sp. zn. . K tomu uviedol, že žalobca bol bez právneho

nástupcu vymazaný z obchodného registra k 17. máju 2017, taktiež pohľadávka nebola

postúpená na iný subjekt, a preto sťažovateľ o tejto skutočnosti upovedomil povereného

exekútora, ktorému 10. júna 2017 adresoval návrh na vydanie upovedomenia o zastavení

exekúcie a následne 14. júna 2017 okresnému súdu adresoval návrh na zastavenie

exekučného konania. Podotkol, že aj sám ustanovený súdny exekútor okresnému súdu

adresoval podnet na zastavenie exekučného konania a sťažovateľovi uviedol, aby

nevykonával dobrovoľné úhrady. Sťažovateľ ďalej uviedol: ,,Exekučné konanie bolo vedené

až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie Uznesením č. k.

-138, t. j. od 17.05.2017 do 13.08.2018. Po dobu nečinnosti Okresného

súdu Bratislava V vznikli sťažovateľovi neopodstatnené trovy exekúcie, aj napriek tomu, že

neexistoval oprávnený subjekt... Okresný súd Bratislava V ostal v konaní aj

napriek urgentným výzvam sťažovateľa, nečinný. Nečinnosťou konajúceho súdu

v rozhodovaní o zastavení exekučného konania, prichádzalo k ďalšiemu exekvovaniu

majetku povinného a navyšovaniu trov exekučného konania. Trovy exekučného konania

sa úmerne navyšovali s obdobím, v ktorom dochádzalo k prieťahom v konaní... Exekučné

konanie sp. zn. je ku dnešnému dňu právoplatne ukončené. Aj napriek

tomu, že stav zbytočných prieťahov pominul, uvedené sťažovateľ pociťuje ako osobnú

ujmu.“

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva

podľa a dohovoru v spojení s dodatkového protokolu

vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn. . Uvedené odôvodnil tým,

že zo strany okresného súdu bolo v konaní okresného súdu sp. zn. vydané

poverenie č. 5105 (100289) z 18. apríla 2011, ktorým poveril súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie voči sťažovateľovi, a to podľa sťažovateľa na základe nezákonného

exekučného titulu, ktorým bol rozsudok okresného súdu, ktorý bol vydaný v konaní

okresného súdu sp. zn. . Nezákonnosť rozsudku okresného súdu sťažovateľ

odôvodňuje tým, že v ňom bola určená nesprávna výška úroku z omeškania, a to 9 %

zo sumy 2 093,30 €, ďalej tým, že okresný súd podľa sťažovateľa v konaní okresného súdu

sp. zn. neskúmal platnosť leasingovej zmluvy v súlade so zákonom

č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov. Ako ďalšie dôvody nezákonnosti rozsudku okresného súdu uviedol,

že leasingová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že okresný súd vydal

exekučný titul v konaní, v ktorom žalobca účelovo uvádzal nepravdivé skutočnosti,

čo podľa sťažovateľa zakladá rozpor s dobrými mravmi a napokon tú skutočnosť,

že okresný súd vydal exekučný titul v konaní, v ktorom postupoval nesprávnym úradným

postupom. Tieto výhrady vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn.

zároveň sťažovateľ ďalej bližšie rozvádza v ústavnej sťažnosti.

6. Napokon sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie základného

práva podľa aj vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn.

. Uvedené odôvodňoval tým, že v uvedenom konaní okresného súdu

nezastavil exekúciu – konanie okresného súdu sp. zn. ihneď po tom,

ako sa okresný súd dozvedel o neexistencii procesnej spôsobilosti žalobcu ako oprávneného.

K tomu uviedol, že žalobca zanikol k 17. máju 2017 bez právneho nástupcu a sťažovateľ

zároveň nebol informovaný o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Dodal: ,,Okresný súd...

porušil sťažovateľove práva na správny úradný postup a na pokojné užívanie majetku, keď

v konaní sp. zn. pokračoval v exekučnom konaní a nezastavil toto konanie

ihneď po tom, ako nadobudol vedomosť o zániku oprávnenej.“ Tiež uviedol, že opakovane

okresný súd upozorňoval na odpadnutie podmienky procesnej spôsobilosti žalobcu

a na následnú nezákonnosť exekúcie, pričom okresný súd nepostupoval správnym úradným

postupom, keď neskúmal prítomnosť tejto neodstrániteľnej prekážky a aj napriek žiadosti

sťažovateľa, ako aj povereného exekútora konanie okresného súdu sp. zn.

nezastavil.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že v konaní okresného súdu sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo podľa a základné

právo podľa a v konaní okresného súdu sp. zn. bolo

porušené jeho základné právo podľa , ako aj právo podľa

dohovoru v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu.

Zároveň sťažovateľ žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 444,44 €.

Taktiež požiadal o úhradu trov právneho zastúpenia v sume 381,78 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa a podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu v konaní okresného súdu sp. zn.

a v konaní okresného súdu sp. zn. . K porušeniu ním

označených práv malo dôjsť v dôsledku:

- nekonania okresného súdu v konaní okresného súdu sp. zn. počas

obdobia od 17. mája 2017 až do 13. augusta 2018,

- nezákonnosti exekučného titulu, a to rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný

v konaní okresného súdu sp. zn. ,

- nezastavenia exekúcie – konania okresného súdu sp. zn. ihneď

po tom, ako sa okresný súd dozvedel o neexistencii procesnej spôsobilosti žalobcu ako

oprávneného.

III.1 K námietke porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní okresného súdu

sp. zn.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

19. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že konanie okresného súdu sp. zn.

bolo ukončené, resp. zastavené vydaním uznesenia okresného súdu

z 25. júla 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. augusta 2018.

20. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. ).

21. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už súd rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

22. Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo

trvať ().

23. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.2 K námietke porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu

v konaní okresného súdu sp. zn.

24. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených bolo zistené, že rozsudok

okresného súdu, ktorým bolo ukončené konanie okresného súdu sp. zn. ,

nadobudol právoplatnosť 31. decembra 2010 a vykonateľným sa stal 3. januára 2011.

Ako teda z uvedeného vyplýva, nebola zo strany sťažovateľa dodržaná kogentná lehota

dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti. Táto lehota by zároveň nebola dodržaná

ani v prípade, ak by bolo vzaté do úvahy vyjadrenie sťažovateľa, že sa s rozsudkom

okresného súdu prvýkrát oboznámil až na základe nazretia do spisu 20. augusta 2012.

25. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa ().

26. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň konštatuje, že ustanovenie týkajúce

sa lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný

súd nemôže zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (m. m. ).

27. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné uvedenú časť ústavnej sťažnosti odmietnuť

podľa ako podanú oneskorene.

III.3 K námietke porušenia základného práva podľa

v konaní okresného súdu sp. zn.

28. Podstata základného práva na náhradu škody podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na náhradu škody vykonávajú ( v spojení

s ) ().

29. Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle

nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho

uplatnenie ().

30. V zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu rozhodovanie o náhrade škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom patrí v zásade

do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je orgánom konajúcim v mene štátu

vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (m. m. ).

31. Na základe uvedeného preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu