Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 18/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou , advokátska kancelária, ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný

prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 6. februára 2018 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 39357/2018/61/163 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 6. februára 2018 a postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 39357/2018/61/163.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -267 z 15. novembra 2017 uznal vinným

(ďalej len „obžalovaný“) z prečinu usmrtenia sťažovateľovho brata

pri dopravnej nehode. Obžalovanému bol za tento čin súdom prvého stupňa uložený trest

odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý si mal odpykať v ústave s minimálnym

stupňom stráženia.

3. Na základe odvolania obžalovaného krajský súd rozsudkom č. k.

282 zo 6. februára 2018 zrušil prvostupňový rozsudok v časti výroku o treste a sám v tejto

časti rozhodol tak, že obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov,

ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Iné výroky

rozsudku okresného súdu ostali rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

4. Všeobecné súdy v danej trestnej veci s osobou sťažovateľa konali ako

s poškodeným, t. j. stranou tohto trestného konania.

5. V prvom rade sťažovateľ považuje za nesprávne, pokiaľ okresný súd uložil

obžalovanému trest odňatia slobody aj za použitia ustanovení § 36 písm. j), l) a n) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

teda za použitia poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu, trestný

čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

6. Nestotožnil sa ani s týmito závermi krajského súdu:

„... - zomrelý brat vytvoril kolíznu situáciu

- k nehode došlo v neosvetlenom úseku cesty

- že aj pri jazde dovolenou rýchlosťou by bolo možné zabrániť zrážke len pri

intenzívnom brzdení

- z kamerového záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že v čase dopravnej nehody

bol obžalovaný jazdiaci v obci oslnený diaľkovými svetlami oproti idúceho vozidla, pričom

poveternostné podmienky boli zlé, snežilo a miesto bolo len slabo osvetlené. Stav vozovky,

ktorá bola v danom úseku veľmi úzka bol taký, že z oboch strán bola ešte zúžená na

okrajoch sa nachádzajúcimi pásmi snehu. Poškodený ako chodec idúc na nesprávnej pravej

strane vozovky sa vyhýbal oproti idúcemu vozidlu doprava, pričom sa následne vrátil do

vozovky, bez toho aby sa pozrel doľava. Vošiel do jazdného pruhu obžalovaného, ktorý už

bol v tom čase oslnený oproti idúcim vozidlom, a teda chodca nemohol vidieť.

- ani pri rýchlosti 50 km/h by sa zrážke nedalo zabrániť.“

7. Z dôkazu – videozáznamu zachytávajúceho nehodu je podľa sťažovateľa zrejmé,

že „v danom čase nesnežilo, na krajoch cesty nebol sneh, brat nevošiel do vozovky, šiel po

kraji, obžalovaný vôbec nebrzdil. Obžalovaný nebol osvetlený nakoľko v čase kedy sa rútil

autom na brata nešlo oproti žiadne vozidlo. Z kamerového záznamu je zrejmé, že brat sa

pred nehodou inému idúcemu autu vyhýbal a zostal na kraji cesty. Šiel opatrne... Cesta bola

osvetlená. Navyše... si na SHMU zistili, že v ten deň určite nesnežilo... vozovka bola

v danom čase riadne osvetlená. Je to priamo na kamerovom zázname.“.

8. Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu „obsahuje absolútne nepravdivé

a tendenčne uvádzané skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú

absolútne neprijateľné... Krajsky súd Trenčín jednoznačne pochybil, keď v prospech

obžalovaného doslova produkuje skutočnosti a skresľuje celú situáciu, ktorá je absolútne

v rozpore s vykonaným dokazovaním a závermi Okresného súdu Považská Bystrica.“.

9. Pretože sťažovateľ ako poškodený nemal „možnosť podať riadny ani mimoriadny

opravný prostriedok“, obrátil sa spolu s ďalšími osobami „podnetom na Ministerstvo

spravodlivosti SR, aby minister spravodlivosti podal proti vyššie špecifikovaným rozsudkom

dovolanie, a to z dôvodu, že Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa

06. 02. 2018 tendenčne a účelovo vychádza z nepravdivých a skreslených údajov, ktoré sú

v priamom rozpore so skutočným stavom veci a v priamom rozpore so skutkovým stavom

ako ho ustálil Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. ... Ministerstvo

spravodlivosti SR... podnet listom zo dňa 07. 05. 2018 odložilo z dôvodu, že podľa neho nie

sú splnené podmienky na podanie dovolania, nakoľko sme poukazovali len na výrok o treste.

Opakovaný podnet, ktorý smeroval aj proti vine obžalovaného zo dňa 18. 05. 2018 bol

listom zo dňa 29. 06. 2018... tiež odložený, nakoľko ani čo do výroku o vine ani treste nie sú

dané dôvody na podanie dovolania.“.

10. Slovami sťažovateľa „Tým, že súd aj keď len odvolací skresľuje závažným

spôsobom skutočnosti, za ktorých sa mala smrteľná autonehoda stať, mám zato, že boli

porušené moje práva na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie meritórneho

rozhodnutia.“.

11. Sťažovateľ sa podaním označeným ako „Podnet ku skutočnostiam

odôvodňujúcim k podaniu Dovolania zo strany Ministra spravodlivosti SR“ obrátil aj

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá ho však prípisom č. k. XVI/1 Pz

370/18/1000-3 z 12. júla 2018 odložila vzhľadom na to, že nebol „daný zákonný dôvod pre

konanie generálneho prokurátora SR“.

12. Podľa názoru sťažovateľa je „neakceptovateľné, že Krajský súd v Trenčíne úplne

pozmenil skutkový stav veci a Minister spravodlivosti SR uvedené nerieši aj keď... bol

oprávnený vo veci podať dovolanie“.

13. Ďalšia výčitka sťažovateľa smeruje k tomu, že mu rozsudok krajského súdu

sp. zn. zo 6. februára 2018 nebol riadne doručený poštou, ale „krátkou

cestou prostredníctvom infocentra“ až po tom, ako sa jeho doručenia domáhal na okresnom

súde.

14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a , na účinný opravný prostriedok v zmysle Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Krajským súdom Trenčín

č. k. a Ministerstvom spravodlivosti SR č. k. 39357/2018/61/163 porušené

boli.

2. Rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k. zo dňa 06. 02. 2018 sa

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu Trenčín sa prikazuje konať bez toho, aby zasahoval

... do jeho základných práv špecifikovaných v tomto náleze.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 17.000 EUR...,

ktoré sú Krajský súd Trenčín a Ministerstvo spravodlivosti SR povinní vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu Ústavného súdu SR.

5. sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42

EUR...“

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

19. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 6. februára 2018 a postupom ministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn.

39357/2018/61/163, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal zo skutkových záverov, ktoré nemali žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní

(resp. tieto mali byť v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazných prostriedkov),

ako aj tým, že ministerstvo spravodlivosti za takejto situácie nevyhovelo podnetu

sťažovateľa podať dovolanie v tejto trestnej veci.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného a práv

zaručených dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu

25. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

26. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

27. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že toto bolo

vyhlásené 6. februára 2018. O jeho obsahu sa sťažovateľ dozvedel najneskôr 28. marca

2018, keď podal podnet ministerstvu spravodlivosti na podanie dovolania proti tomuto

rozhodnutiu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne,

nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy. Preto podnet na podanie

dovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v žiadny

vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť

mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53

ods. 3 (m. m. , ). Z platnej právnej

úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je podľa presvedčenia ústavného

súdu nevyhnutné určenie začiatku plynutia uvedenej subjektívnej lehoty pri opatrení alebo

inom zásahu do práv sťažovateľa interpretovať rigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť

možno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu

lege artis o takomto opatrení alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal. Možnosť

dozvedieť sa o opatrení alebo inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa je

totiž podľa názoru ústavného súdu potrebné posudzovať pri rešpektovaní objektívneho

hľadiska vychádzajúceho z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo iným

zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva alebo slobody, náležitú

pozornosť (obdobne ).

29. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 16. augusta 2018

(na poštovú prepravu podaná 15. augusta 2018). Sťažovateľ sa teda ochrany svojich

označených práv v súvislosti s postupom a rozhodnutím krajského súdu domáhal

jednoznačne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno počítať

od doručenia v poradí druhého (a zároveň ostatného) prípisu ministerstva spravodlivosti

z 29. júna 2018, ku ktorému došlo 6. júla 2018, pretože podanie mimoriadneho dovolania je

výhradným právom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister

spravodlivosti“), a teda nie je pre účastníka – stranu súdneho konania právne

nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani iným účinným prostriedkom, ktorým

by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

30. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2018 a postupom jeho vyhláseniu

predchádzajúcim odmietol podľa ako oneskorene

podanú.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného a práv

zaručených dohovorom postupom ministerstva spravodlivosti

31. Sťažovateľ namietal porušenie svojich (ním označených) práv aj postupom

ministerstva spravodlivosti, ktoré jeho dva podnety na podanie dovolania prípismi zo

7. mája 2018 a 29. júna 2018 odložilo z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho

podanie.

32. V prípise č. 39357/2018/61/163 zo 7. mája 2018 ministerstvo okrem iného

uviedlo:

„Z podnetu na podanie dovolania... jasne vyplýva, že tento nesmeruje proti výroku

o vine a s ohľadom aj na vykonané dokazovanie a predovšetkým na priznanie viny zo strany

obvineného je možné tento výrok považovať za zákonný.

V tomto zmysle potom v prípade námietky ohľadom nesprávneho výroku o uloženom

treste je možné postupovať výhradne len v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. h) , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia

slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, zo

spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery

trestu... Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa...

Krajský súd... pri výmere trestu rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z trestnej

sadzby ustanovenej v vo výmere 2-5 rokov. Taktiež rovnako

ako súd prvého stupňa prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l)

a písm. n) a pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle

ukladal trest odňatia slobody 2 roky až 3 roky a 4 mesiace.

Z uvedeného je zrejmé, že súd v danej veci nepochybil v prípade uloženia trestu

v rámci zákonnej trestnej sadzby a s ohľadom na splnenie podmienok v rámci § 49

nepochybil ani v prípade uloženia podmienečného trestu.

Vo vzťahu k námietke... priznania poľahčujúcich okolností možno podotknúť, že

v danej situácii aj v prípade, ak by súd neprihliadal na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36

písm. j) a písm. n) , by prevažoval pomer poľahčujúcich okolností

v prospech obvineného, nakoľko priťažujúca okolnosť v predmetnom prípade zistená

nebola.

Vzhľadom na to, že v danom prípade nebolo zistené porušenie zákona vo vzťahu k

výroku o treste rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa

06. 02. 2018, bol podnet na podanie dovolania odložený.“

33. V odpovedi na „Opakovaný podnet“ sťažovateľa (a ďalších) „ku skutočnostiam

odôvodňujúcim k podaniu Dovolania zo strany Ministra spravodlivosti SR“ ministerstvo

v prípise č. 39357/2018/61/163 z 29. júna 2018 uviedlo:

„V danej veci je... potrebné podotknúť, že podnet na podanie dovolania smeruje proti

rozhodnutiu krajského súdu. Toto rozhodnutie sa však zaoberalo len odvolaním

obžalovaného vo vzťahu k výroku o uloženom treste. Závery krajského súdu v odôvodnení

jeho rozhodnutia, ktoré sú prezentované aj v opakovanom podnete na podanie dovolania

a ktoré sú namietané poškodenými, boli konštatované súdom len za účelom odôvodnenia

zmeny výroku o uloženom treste vo vzťahu k obvinenému. Je preto zrejmé, že tieto závery sa

týkajú výlučne len výroku o treste a nijakým spôsobom nezasahujú do výroku o vine.

...ako bolo konštatované aj v minulej odpovedi na skoršie podanie, rozhodnutie

krajského súdu sa vzťahuje výlučne na výrok o treste, pričom aj s ohľadom na priznanie

viny obvineným v konaní pred okresným súdom možno výrok o vine považovať za zákonný...

...nie je možné privoliť konštatovaniu v podnete o tom, že proti výroku o vine je

v danom trestnom konaní možné podať dovolanie aj z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. g), písm. i) a ods. 3 .

Zároveň vo vzťahu k námietke ohľadom toho, že minister spravodlivosti môže podľa

podať v danej veci dovolanie aj z iných dôvodov ako je

dôvod podľa ods. 1 písm. h, je potrebné podotknúť, že

vyjadruje samostatný dovolací dôvod, ktorým sa rozširuje právomoc ministra spravodlivosti

o podanie dovolania aj v prípade rozhodnutia o väzbe (§ 72 ods. 1), o podmienečnom

prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol

podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone

náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Toto

ustanovenie sa teda vzťahuje len na zákonnom stanovené prípady a rozhodnutia v ňom

uvedené.

Vo vzťahu k výroku o treste možno preto opakovane ako v predchádzajúcej odpovedi

ministerstva na skoršie podanie poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, konkrétne na stanovisko pod sp. zn. zo dňa 14. 06. 2010, podľa

ktorého pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je

chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len

prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa

Opakovane možno konštatovať, že krajský súd ako súd odvolací pri výmere trestu

rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 149 ods. 2

vo výmere 2 - 5 rokov. Taktiež rovnako ako súd prvého stupňa prihliadol

aj na poľahčujúce okolnosti v zmysle , a

a pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle ukladal trest

odňatia slobody 2 až 4 roky.

Z uvedeného je zrejmé, že súd v danej veci nepochybil v prípade uloženia trestu

v rámci zákonnej trestnej sadzby a s ohľadom na splnenie podmienok v rámci § 49

nepochybil ani v prípade uloženia podmienečného trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, bol opakovaný podnet na podanie dovolania

odložený.“

34. V zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet na podanie dovolania

podľa nie je riadnym ani mimoriadnym opravným

prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba

za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá

bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je

na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo nepodá dovolanie (táto

úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú

splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter

práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, , , , ,

).

35. Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto

podania, t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ani práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa

ministerstvo spravodlivosti jeho podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo

a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumelo, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý

nemožno označiť za arbitrárny, očividne zjavne neodôvodnený alebo ústavne

neakceptovateľný (m. m. , , ).

36. Z citovaných častí oboch prípisov ministerstva spravodlivosti totiž jasne vyplýva,

že toto sa zaoberalo všetkými (okrem iných aj) sťažovateľom predostretými otázkami

relevantnými pre rozhodnutie vo vzťahu k podnetu na podanie mimoriadneho opravného

prostriedku v danej trestnej veci, avšak nevzhliadlo žiadnu skutočnosť, ktorá by

opodstatňovala takémuto podnetu vyhovieť. A čo je z hľadiska požadovanej ústavnoprávnej

ochrany dôležitým, ministerstvo spravodlivosti ním zaujatý postoj k podnetu

a opakovanému podnetu sťažovateľa (a ďalších) dostatočne presvedčivo odôvodnilo.

37. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom

ministerstva spravodlivosti, v konkrétnom prípade nemôže podľa ústavného súdu zakladať

namietané porušenie ním označených práv. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v tejto jej časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

38. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019