Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

; ;

;

; ;

a , zastúpených advokátkou

, pre namietané porušenie základných práv

podľa , a , práv

podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 14 a čl. 13 v spojení s čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, práv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu

a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a práv

podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej

diskriminácie postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , , ,

, a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť

; ;

;

; ; a

(ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 14 a čl. 13 v spojení s čl. 3

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), práv podľa čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach, práv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému

alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6

Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom

a rozhodnutiami Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v prípravnom

konaní a následne v trestnom konaní vedenom na okresnom súde vystupovali na strane

poškodených. Konanie pred okresným súdom začalo 12. mája 2010 na základe

prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanej obžaloby

na obvinených policajtov pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou

spolupáchateľstva a pre zločin vydierania tiež formou spolupáchateľstva, ktorých sa mali

dopustiť na sťažovateľoch 21. marca 2009 v priestoroch policajnej stanice.

Prvým rozsudkom okresného súdu z 27. februára 2015 boli obžalovaní policajti

oslobodení spod obžaloby. Na základe podaného odvolania vecne a miestne príslušným

prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 18. apríla 2016 rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V poradí druhým rozsudkom okresného súdu zo 17. mája 2017 boli obžalovaní

policajti spod obžaloby oslobodení, keďže nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý boli

stíhaní, stal. Podľa sťažovateľov bol tento rozsudok «... znovu odôvodnený tým, že vykonané

dôkazy v konaní pred súdom nepostačili na uznanie viny obžalovaných a nakoľko nebolo

možné vykonať iné dôkazy, súd musel za rešpektovania zásady „in dubio pro reo“

obžalovaných oslobodiť. Súd uviedol, že obrazový a zvukový záznam na DVD nosiči

o udalosti z 21. 3. 2009 na OO PZ Košice-Juh bol získaný v rozpore s ,

a teda nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, najmä ak ide o dôkaz, ktorý by svedčil

v neprospech obžalovaných. Súd sa teda pre zistenie skutkového stavu musel spoľahnúť

predovšetkým na svedecké výpovede, ktoré podľa jeho názoru na usvedčenie obžalovaných

nepostačujú.».

Na základe odvolania prokurátora krajský súd uznesením zo 4. mája 2018 zrušil

rozsudok okresného súdu zo 17. mája 2017 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Trestné konanie je v súčasnosti (v čase predbežného prerokovania danej veci, pozn.)

prerokovávané pred okresným súdom, „... pričom doteraz nebolo nariadené hlavné

pojednávanie.“.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti v obšírnej argumentácii predovšetkým namietajú,

že zaobchádzanie, ktorému boli vystavení po ich zadržaní obžalovanými ako príslušníkmi

Policajného zboru, je možné považovať za mučenie, ako aj iné kruté, neľudské alebo

ponižujúce zaobchádzanie v zmysle a dohovoru. Podľa názoru

sťažovateľov príslušné orgány nedostatočne vyšetrovali možný rasový motív s ohľadom

na ich príslušnosť k rómskej etnickej skupine.

Podľa sťažovateľov „... v danom prípade zjavne predložili hodnoverné tvrdenie

zakladajúce dôvodné podozrenie o zlom zaobchádzaní v rozpore s článkom 3 Dohovoru.

V takomto prípade vzniká štátnym orgánom pozitívna povinnosť zabezpečiť vedenie

účinného vyšetrovania mučenia a iného krutého a neľudského či ponižujúceho

zaobchádzania.

... Zároveň sťažovatelia tvrdia, že vyšetrovanie nebolo dôkladné, pretože z dôvodov

na strane Okresného súdu Košice II nebolo schopné viesť k hodnovernému objasneniu

okolností prípadu. Okresný súd mal k dispozícii nesmierne závažné tvrdenia

o pravdepodobne rasovo motivovanom mučení maloletých rómskych chlapcov na policajnej

stanici, pričom niektoré kľúčové línie prípadu boli zjavné z výpovede poškodených,

obžalovaných aj zo znaleckých posudkov.“.

4. Sťažovatelia namietajú aj porušenie práva na účinný právny prostriedok,

argumentujúc tým, že povinnosťou „... štátnych orgánov bolo vykonať účinné a efektívne

vyšetrovanie sťažovateľmi oznámených skutkových okolností prípadu. Avšak, ako

sťažovatelia už uviedli... zo strany súdu v trestnom konaní k tomu nedošlo. Jedným

z dôvodov, prečo k efektívnemu vyšetrovaniu jej prípadu a potrestaniu páchateľov doposiaľ

nedošlo sú procesné pochybenia vedúce k prieťahom okresného súdu a k neprimeranej

dĺžke trestného konania, ktoré ani skoro 10 rokov od skutku, pre ktorý sa vedie, nebolo

ukončené právoplatným rozsudkom.

Trestné konanie vedené vo veci súdom preto nemožno pokladať za účinný

prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru. Súd tak nechránil práva sťažovateľov a ich

zákonom chránené záujmy. Súd tak v ním vedenom súdnom konaní zabezpečil dôslednú,

účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov poškodených (sťažovateľov)

v zmysle čl. 3 Dohovoru.

Vzhľadom na uvedené majú sťažovatelia za to, že v namietanom konaní došlo

i k porušeniu ich práva na účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k článkom 3 a 6 ods. 1

Dohovoru, tak ako je to stanovené v článku 13 Dohovoru.“.

Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti namietajú aj porušenie požiadavky konať

bez prieťahov, pretože „... ako aj v individuálnom posúdení jednotlivých prieťahov súdu,

tak aj v komplexnom posúdení celkovej dĺžky konania, keď po osem a pol roku je vec stále

pred súdom prvej inštancie, nie je dĺžku konania možné považovať za primeranú.“.

5. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľov , ,

, , a na spravodlivý proces

podľa SR a Dohovoru; na ochranu proti mučeniu a inému

krutému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2

SR, Dohovoru, a 13 Dohovoru proti mučeniu, a 10 Medzinárodného

paktu a čl. 5 písm. b) Dohovoru o rasovej diskriminácii; na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru v spojitosti s čl. 3 a 6 ods. 1 Dohovoru; a na rovné

zaobchádzanie podľa SR, Dohovoru a Dohovoru o rasovej

diskriminácii, postupom a rozhodnutiami v konaní vedenom Okresným súdom Košice II

pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť každému sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške po 15 000 EUR (slovom: pätnásťtisíc EUR), do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume

950,62 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, advokátky , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa môže ústavnú sťažnosť podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

III.

13. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľov je možné kvalifikovať ako

ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

14. Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránkou veci, je

vždy povinný preskúmať formálne (procesné) náležitosti ústavnej sťažnosti. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak ústavná sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a predpoklady, môže sa ňou ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky

(napr. ). Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

K namietanému porušeniu a , práv

podľa dohovoru, práv podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach, práv podľa Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a práv podľa Medzinárodného dohovoru

o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie

15. Na rozhodnutie o podanej ústavnej sťažnosti v tejto časti nie je daná právomoc

ústavného súdu. Z obsahu ústavnej sťažnosti a aj podľa zistení ústavného súdu je

nepochybné, že sporná vec je vedená na okresnom súde, ktorý v čase predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti vo veci nerozhodol.

16. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

17. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

18. Princíp subsidiarity spočíva v tom, že ústavný súd poskytuje ochranu

základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti

riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom

prostredníctvom a upraveného konania o sťažnosti je

preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy

(porov. mutatis mutandis , , ).

19. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných princípov,

ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (, ).

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu

konania právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov má okresný súd

v rámci trestného konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

21. Na základe uvedeného ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti po jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok právomoci.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napriek skutočnosti,

že sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátom, ich

návrh na rozhodnutie (petit) nezodpovedá zákonným požiadavkám, keďže v ňom

nie sú jednoznačne identifikované sťažovateľmi namietané právoplatné rozhodnutia

(t. j. dátum vydania rozhodnutia), ktorými mali byť porušené základné práva sťažovateľov.

K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru

23. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti opätovne

konštatuje, že sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátkou, ktorá je

v súlade s o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov povinná dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta/ky vylučujú, aby ústavný

súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také

úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

25. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

26. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak (resp. v čase podania

predmetnej ústavnej sťažnosti išlo o obdobné ustanovenie § 20 ods. 4 predchádzajúceho

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

právnych predpisov).

27. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 43 ods. 1 zákona

o ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z ),

čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , , IV. ÚS

355/09, , ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je

sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež

vyplýva, že tvrdenia o porušení iných ustanovení , ktoré sťažovateľ uvádza v texte

sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (III. ÚS

149/04, , ).

28. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

29. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní tejto

časti ústavnej sťažnosti. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie

vo veci samej (petitom).

30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť

neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania

ústavným súdom sa sťažovatelia domáhajú; petit nie je vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, a teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je

neúplná a nezrozumiteľná. Petit nekorešponduje s argumentáciou sťažovateľov uvedenou

v ústavnej sťažnosti, kde taktiež namietajú, že došlo „k porušeniu ich práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a

Dohovoru“. V petite ústavnej sťažnosti sa v prvom bode sťažovatelia domáhajú vyslovenia

porušenia „práva na spravodlivý proces“, avšak nedomáhajú sa toho, aby ústavný súd

prikázal, aby ten, kto porušil ich práva svojou nečinnosťou, teda neprerokovaním ich veci

bez zbytočných prieťahov, vo veci konal.

31. S prihliadnutím na znenie prvého bodu petitu ústavnej sťažnosti v časti

navrhovaného porušenia „práva na spravodlivý proces podľa SR a

ods. 1 Dohovoru“ ústavný súd konštatuje, že ten nemôže byť východiskom pre rozhodnutie

v uvedenej veci a v dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit

nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

32. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd opakovane zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní

účastníkov konania (m. m. napr. , , ,

, , , , ,

, , , , ,

a iné).

33. Ústavný súd teda nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného

sťažovateľmi, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo nad rámec a nemôže ani sám

vykonať konverziu sťažovateľmi chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti.

V situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľmi z hľadiska práva nesprávne

formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom –

ústavnú sťažnosť odmietnuť.

34. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľov, ktorí sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

v tejto časti požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie v tejto časti pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí podľa .

35. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľov formulovaných v sťažnostnom petite (priznanie finančného zadosťučinenia,

náhrada trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019