Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 153/2019
PDF · 239.21 KB
No categories available
I. ÚS 153/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)
a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,
Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 1079/2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
11 Er 1079/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)
na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „oprávnená“), zastúpenej advokátom
Mgr. Vladimírom Šárnikom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
11 Er 1079/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.
I. ÚS 153/2019-14 z 24. apríla 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupujúca v procesnom postavení
oprávnenej v už uvedenom exekučnom konaní vymáhala od povinného povinnosť odovzdať
jej kľúče od pivnice na základe vykonateľného exekučného titulu (uznesenie okresného
súdu č. k. 19 C 232/2015-24 z 10. augusta 2015). V predmetnom exekučnom konaní podal
povinný námietky proti ďalším trovám exekúcie. Prvé rozhodnutie o týchto námietkach
povinného vydal okresný súd až po 2 rokoch a 7 mesiacoch od ich podania. Proti tomuto
rozhodnutiu okresného súdu podal povinný sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol
až po pol roku od jej podania a zároveň až po tom, čo sa sťažovateľka obrátila ústavnou
sťažnosťou na ústavný súd.
4. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
(v sume 1 000 € za každý rok trvania konania), čo odôvodnila celkovou dĺžkou
rozhodovania okresného súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie a tým, že jej
správanie v konaní k prieťahom žiadnym spôsobom neprispelo.
5. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal
tento nález:
„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/1079/2015 porušené bolo.
2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €,
ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Okresnému súdu Nitra prikazuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
11Er/1079/2015 konať bez prieťahov.
4. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Vyjadrenia odporcu a replika sťažovateľky
6. Ústavný súd výzvou zo 14. mája 2019 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa
vyjadrila k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Podpredsedníčka okresného súdu v podaní
doručenom ústavnému súdu 30. mája 2019 uznala, že v napadnutom konaní došlo
k neodôvodneným prieťahom, a aj to, že predmetná vec nebola právne a skutkovo náročná.
Ako dôvod uviedla nadmerné zaťaženie súdu počtom prebiehajúcich exekučných konaní
a tiež nedostatočné personálne obsadenie súdu. Zároveň v podaní doručenom ústavnému
súdu 30. mája 2019 súhlasila s tým, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho
pojednávania.
7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd prípisom
z 30. mája 2019 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v prípade, ak by to považoval
za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal.
Sťažovateľka sa v stanovenej lehote nevyjadrila.
8. Sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho pojednávania už vo svojej ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného
súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
13. Podľa § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak,
použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.
Podľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
16. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich
všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96,
I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02,
I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane
zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v relevantnej časti
ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým
záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku
prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
18. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
19. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
(m. m. II. ÚS 33/99).
20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), ako aj právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02,
III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04).
21. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117
ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania“.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
22. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 1079/2015 pri rozhodovaní
o námietkach proti ďalším trovám exekúcie došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.1 Právna a faktická zložitosť veci
23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, za súčasť ktorého sa
považuje aj povaha prerokúvanej veci, ústavný súd sa stotožňuje s vyjadrením
podpredsedníčky okresného súdu, že v predmetnom exekučnom konaní pri rozhodovaní
o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie nešlo o skutkovo ani o právne
zložitú vec. Predmetom rozhodovania bolo posúdenie účelnosti ďalších trov exekúcie,
čo z právneho hľadiska nemožno považovať za zložitý aspekt rozhodovania, pričom
rozhodovanie o trovách exekúcie je pre exekučné súdy bežná až rutinná časť ich agendy.
Predmetnú vec nebolo možno považovať za zložitú ani zo skutkového hľadiska, pretože
všetky podklady na rozhodnutie okresného súdu mal tento k dispozícii v súdnom, resp.
exekučnom spise. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto prípade nemohol považovať
za skutočnosť, ktorá by akoukoľvek mierou prispela k dĺžke napadnutého konania.
IV.2 Správanie účastníka konania
24. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu
vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky ako oprávnenej
v napadnutom exekučnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. V predmetnom
exekučnom konaní pri rozhodovaní o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie
sťažovateľka iba žiadala okresný súd, aby postupoval bez prieťahov. Ako je z chronológie
úkonov (bod 25 tohto odôvodnenia) zrejmé, v predmetnom konaní nemal vplyv na dĺžku
konania ani postup súdneho exekútora alebo povinného v exekučnom konaní. Správanie
strán v napadnutom konaní podľa ústavného súdu preto nevytváralo ani teoreticky prekážky
pre (možný) plynulý postup okresného súdu.
IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní
25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd si na účely preskúmania postupu okresného súdu vyžiadal predmetný
spis sp. zn. 11 Er 1079/2015, z ktorého zistil, že v časti exekučného konania týkajúceho sa
rozhodovania okresného súdu o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie
vykonal okresný súd tieto úkony:
- Dňa 15. februára 2016 predložil súdny exekútor okresnému súdu námietky
povinného proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie.
- Dňa 13. marca 2016 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyjadrenie
oprávnenej k týmto námietkam povinného.
- Dňa 22. decembra 2016 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.
- Dňa 10. februára 2017 súdny exekútor predložil okresnému súdu požadované
upovedomenie (výzva okresného súdu z 22. decembra 2016 bola súdnemu exekútorovi
doručená až 9. februára 2017).
- Dňa 7. augusta 2018 sa sťažovateľka domáhala odstránenia nečinnosti okresného
súdu aj sťažnosťou na prieťahy adresovanou predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka
okresného súdu na túto sťažnosť reagovala listom zo 14. augusta 2018, v ktorom uviedla,
že k narušeniu plynulosti pri rozhodovaní došlo v dôsledku vysokej zaťaženosti
a nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu
- Dňa 10. augusta 2018 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu.
- Dňa 27. augusta 2018 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyžiadaný
exekučný spis.
- Dňa 4. septembra 2018 vydal okresný súd (vyšší súdny úradník, pozn.) uznesenie,
ktorým zamietol námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie.
- Dňa 2. októbra 2018 podal povinný sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu
zo 4. septembra 2018.
- Dňa 12. októbra 2018 okresný súd zaslal sťažnosť povinného oprávnenej
a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie.
- Dňa 13. októbra 2018 oprávnená doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie
k sťažnosti povinného.
- Dňa 28. marca 2019 okresný súd (sudkyňa, pozn.) uznesením zamietol sťažnosť
povinného proti uzneseniu okresného súdu zo 4. septembra 2018. Proti tomuto uzneseniu
nie je prípustné odvolanie.
26. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania vyplýva, že došlo k trom výrazným
obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (obdobie od 11. marca 2016
do 22. decembra 2016 v trvaní 10 mesiacov, obdobie od 10. februára 2017 do 10. augusta
2018 v trvaní 18 mesiacov a obdobie od 13. októbra 2018 do 28. marca 2019 v trvaní 5
mesiacov), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej
neistoty strán v rámci rozhodovania o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie.
V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej
dĺžke 33 mesiacov, čo možno v kontexte danej veci považovať za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd poukazuje aj na zjavne
neefektívny postup okresného súdu, keď po predložení samotných námietok a doručení
vyjadrenia sťažovateľky k týmto námietkam nekonal 10 mesiacov a následne si od súdneho
exekútora vyžiadal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Po tom, čo mu súdny
exekútor promptne predložil požadované doklady, nekonal ďalších 18 mesiacov,
po uplynutí ktorých (a po sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovanej
predsedníčke súdu, pozn.) si od exekútora vyžiadal tentoraz celý exekučný spis.
27. Vo vzťahu k tvrdeniu podpredsedníčky okresného súdu, ktorá poukazovala
na vysoký nápad v agende exekučných vecí a nevyhovujúcu personálnu situáciu
na exekučnom oddelení okresného súdu, ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom (exekučnom)
konaní. Taktiež mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené
personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03), resp. preťaženosťou
príslušných súdnych oddelení.
V.
Záver
V.I K bodu 1 výrokovej časti nálezu
28. Na základe posúdenia uvedených skutočností (bod IV tohto odôvodnenia)
ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Er 1079/2015 porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.2 K bodu 2 výrokovej časti nálezu
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
31. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.
napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
33. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
Ústavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú sumu za neprimeranú, pretože
v predmetnom exekučnom konaní došlo k vymoženiu exekučným titulom uloženej
povinnosti a prieťahy sa týkali iba následného rozhodovania súdu o ďalších trovách
exekúcie. Toto rozhodovanie celkom zjavne nemalo taký dopad na právnu istotu
sťažovateľky, resp. jej právne postavenie, keďže význam rozhodnutia o trovách konania je
v tomto aspekte rádovo nižší. Sťažovateľkou uplatňovaná suma vo výške 1 000 € za každý
rok trvania konania by preto bola relevantná iba vo vzťahu k prieťahom, ktoré mohli nastať
v rámci rozhodovania, ktoré by mohlo relevantnejším spôsobom ovplyvniť jej právne
postavenie, a tým aj odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa mohla nachádzať.
Rozhodovanie o trovách konania podľa názoru ústavného súdu nedosahuje takúto
dôležitosť. Ústavný súd ale prihliadol na skutočnosť, že aj v napadnutom konaní došlo
očividne k neefektívnej činnosti a neodôvodneným prieťahom zo strany okresného súdu
a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).
V.3 K bodu 3 výrokovej časti nálezu
34. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
34.1 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
35. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej
vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka
si uplatnila túto náhradu trov konania v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 415,54 €, a to
za dva úkony právnej služby (prevzatie zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti).
36. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania
v sume 415,54 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019
v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby
za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019
v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčet vo výške
346,26 € bol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou 20 % (vo výške 69,25 €),
pretože sťažovateľka k svojej ústavnej sťažnosti pripojila osvedčenie jej právneho zástupcu
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal
sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala výšku 415,51 €
(bod 3 výroku tohto nálezu).
37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
V.4 K bodu 4 výrokovej časti nálezu
38. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
39. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní
bolo už 28. marca 2019 okresným súdom právoplatne rozhodnuté o námietkach povinného
proti ďalším trovám exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel ústavnej
sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože
takýto príkaz uložený okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne
opodstatnenie.
VI.
40. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2019