Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 153/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,

Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „oprávnená“), zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-14 z 24. apríla 2019 ju podľa a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupujúca v procesnom postavení

oprávnenej v už uvedenom exekučnom konaní vymáhala od povinného povinnosť odovzdať

jej kľúče od pivnice na základe vykonateľného exekučného titulu (uznesenie okresného

súdu č. k. -24 z 10. augusta 2015). V predmetnom exekučnom konaní podal

povinný námietky proti ďalším trovám exekúcie. Prvé rozhodnutie o týchto námietkach

povinného vydal okresný súd až po 2 rokoch a 7 mesiacoch od ich podania. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podal povinný sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol

až po pol roku od jej podania a zároveň až po tom, čo sa sťažovateľka obrátila ústavnou

sťažnosťou na ústavný súd.

4. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

(v sume 1 000 € za každý rok trvania konania), čo odôvodnila celkovou dĺžkou

rozhodovania okresného súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie a tým, že jej

správanie v konaní k prieťahom žiadnym spôsobom neprispelo.

5. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal

tento nález:

„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €,

ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresnému súdu Nitra prikazuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez prieťahov.

4. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenia odporcu a replika sťažovateľky

6. Ústavný súd výzvou zo 14. mája 2019 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Podpredsedníčka okresného súdu v podaní

doručenom ústavnému súdu 30. mája 2019 uznala, že v napadnutom konaní došlo

k neodôvodneným prieťahom, a aj to, že predmetná vec nebola právne a skutkovo náročná.

Ako dôvod uviedla nadmerné zaťaženie súdu počtom prebiehajúcich exekučných konaní

a tiež nedostatočné personálne obsadenie súdu. Zároveň v podaní doručenom ústavnému

súdu 30. mája 2019 súhlasila s tým, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho

pojednávania.

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd prípisom

z 30. mája 2019 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v prípade, ak by to považoval

za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal.

Sťažovateľka sa v stanovenej lehote nevyjadrila.

8. Sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho pojednávania už vo svojej ústavnej

sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Do 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

13. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak,

použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich

všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že (obdobne aj dohovoru) v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

18. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

19. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

(m. m. ).

20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(rovnako aj podľa Listiny základných práv a slobôd), ako aj právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (,

, , , , ).

21. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní

o námietkach proti ďalším trovám exekúcie došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, za súčasť ktorého sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci, ústavný súd sa stotožňuje s vyjadrením

podpredsedníčky okresného súdu, že v predmetnom exekučnom konaní pri rozhodovaní

o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie nešlo o skutkovo ani o právne

zložitú vec. Predmetom rozhodovania bolo posúdenie účelnosti ďalších trov exekúcie,

čo z právneho hľadiska nemožno považovať za zložitý aspekt rozhodovania, pričom

rozhodovanie o trovách exekúcie je pre exekučné súdy bežná až rutinná časť ich agendy.

Predmetnú vec nebolo možno považovať za zložitú ani zo skutkového hľadiska, pretože

všetky podklady na rozhodnutie okresného súdu mal tento k dispozícii v súdnom, resp.

exekučnom spise. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto prípade nemohol považovať

za skutočnosť, ktorá by akoukoľvek mierou prispela k dĺžke napadnutého konania.

IV.2 Správanie účastníka konania

24. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky ako oprávnenej

v napadnutom exekučnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. V predmetnom

exekučnom konaní pri rozhodovaní o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie

sťažovateľka iba žiadala okresný súd, aby postupoval bez prieťahov. Ako je z chronológie

úkonov (bod 25 tohto odôvodnenia) zrejmé, v predmetnom konaní nemal vplyv na dĺžku

konania ani postup súdneho exekútora alebo povinného v exekučnom konaní. Správanie

strán v napadnutom konaní podľa ústavného súdu preto nevytváralo ani teoreticky prekážky

pre (možný) plynulý postup okresného súdu.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si na účely preskúmania postupu okresného súdu vyžiadal predmetný

spis sp. zn. , z ktorého zistil, že v časti exekučného konania týkajúceho sa

rozhodovania okresného súdu o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie

vykonal okresný súd tieto úkony:

- Dňa 15. februára 2016 predložil súdny exekútor okresnému súdu námietky

povinného proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie.

- Dňa 13. marca 2016 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyjadrenie

oprávnenej k týmto námietkam povinného.

- Dňa 22. decembra 2016 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie

upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.

- Dňa 10. februára 2017 súdny exekútor predložil okresnému súdu požadované

upovedomenie (výzva okresného súdu z 22. decembra 2016 bola súdnemu exekútorovi

doručená až 9. februára 2017).

- Dňa 7. augusta 2018 sa sťažovateľka domáhala odstránenia nečinnosti okresného

súdu aj sťažnosťou na prieťahy adresovanou predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka

okresného súdu na túto sťažnosť reagovala listom zo 14. augusta 2018, v ktorom uviedla,

že k narušeniu plynulosti pri rozhodovaní došlo v dôsledku vysokej zaťaženosti

a nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu

- Dňa 10. augusta 2018 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie

exekučného spisu.

- Dňa 27. augusta 2018 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyžiadaný

exekučný spis.

- Dňa 4. septembra 2018 vydal okresný súd (vyšší súdny úradník, pozn.) uznesenie,

ktorým zamietol námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie.

- Dňa 2. októbra 2018 podal povinný sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

zo 4. septembra 2018.

- Dňa 12. októbra 2018 okresný súd zaslal sťažnosť povinného oprávnenej

a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie.

- Dňa 13. októbra 2018 oprávnená doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie

k sťažnosti povinného.

- Dňa 28. marca 2019 okresný súd (sudkyňa, pozn.) uznesením zamietol sťažnosť

povinného proti uzneseniu okresného súdu zo 4. septembra 2018. Proti tomuto uzneseniu

nie je prípustné odvolanie.

26. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania vyplýva, že došlo k trom výrazným

obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (obdobie od 11. marca 2016

do 22. decembra 2016 v trvaní 10 mesiacov, obdobie od 10. februára 2017 do 10. augusta

2018 v trvaní 18 mesiacov a obdobie od 13. októbra 2018 do 28. marca 2019 v trvaní 5

mesiacov), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty strán v rámci rozhodovania o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie.

V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej

dĺžke 33 mesiacov, čo možno v kontexte danej veci považovať za porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd poukazuje aj na zjavne

neefektívny postup okresného súdu, keď po predložení samotných námietok a doručení

vyjadrenia sťažovateľky k týmto námietkam nekonal 10 mesiacov a následne si od súdneho

exekútora vyžiadal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Po tom, čo mu súdny

exekútor promptne predložil požadované doklady, nekonal ďalších 18 mesiacov,

po uplynutí ktorých (a po sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovanej

predsedníčke súdu, pozn.) si od exekútora vyžiadal tentoraz celý exekučný spis.

27. Vo vzťahu k tvrdeniu podpredsedníčky okresného súdu, ktorá poukazovala

na vysoký nápad v agende exekučných vecí a nevyhovujúcu personálnu situáciu

na exekučnom oddelení okresného súdu, ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom (exekučnom)

konaní. Taktiež mieru ochrany ich základného práva zaručeného v , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené

personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ), resp. preťaženosťou

príslušných súdnych oddelení.

V.

Záver

V.I K bodu 1 výrokovej časti nálezu

28. Na základe posúdenia uvedených skutočností (bod IV tohto odôvodnenia)

ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.2 K bodu 2 výrokovej časti nálezu

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

31. Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Ústavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú sumu za neprimeranú, pretože

v predmetnom exekučnom konaní došlo k vymoženiu exekučným titulom uloženej

povinnosti a prieťahy sa týkali iba následného rozhodovania súdu o ďalších trovách

exekúcie. Toto rozhodovanie celkom zjavne nemalo taký dopad na právnu istotu

sťažovateľky, resp. jej právne postavenie, keďže význam rozhodnutia o trovách konania je

v tomto aspekte rádovo nižší. Sťažovateľkou uplatňovaná suma vo výške 1 000 € za každý

rok trvania konania by preto bola relevantná iba vo vzťahu k prieťahom, ktoré mohli nastať

v rámci rozhodovania, ktoré by mohlo relevantnejším spôsobom ovplyvniť jej právne

postavenie, a tým aj odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa mohla nachádzať.

Rozhodovanie o trovách konania podľa názoru ústavného súdu nedosahuje takúto

dôležitosť. Ústavný súd ale prihliadol na skutočnosť, že aj v napadnutom konaní došlo

očividne k neefektívnej činnosti a neodôvodneným prieťahom zo strany okresného súdu

a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.3 K bodu 3 výrokovej časti nálezu

34. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

34.1 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka

si uplatnila túto náhradu trov konania v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 415,54 €, a to

za dva úkony právnej služby (prevzatie zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti).

36. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania

v sume 415,54 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, podanie sťažnosti podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019

v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019

v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčet vo výške

346,26 € bol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou 20 % (vo výške 69,25 €),

pretože sťažovateľka k svojej ústavnej sťažnosti pripojila osvedčenie jej právneho zástupcu

o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala výšku 415,51 €

(bod 3 výroku tohto nálezu).

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

V.4 K bodu 4 výrokovej časti nálezu

38. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

39. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní

bolo už 28. marca 2019 okresným súdom právoplatne rozhodnuté o námietkach povinného

proti ďalším trovám exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel ústavnej

sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože

takýto príkaz uložený okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne

opodstatnenie.

VI.

40. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2019