Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 379/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. David Soukeník, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa

čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Pezinok

č. k. -218 z 10. apríla 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -280 z 20. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

,

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. David Soukeník, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 11 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-218 z 10. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -280

z 20. februára 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu 21. augusta

2019 a priložených príloh vyplýva:

«Sťažovateľ a Žalobkyňa 2 podali dňa 14.03.2008 na Okresný súd Pezinok žalobu

o určenie vlastníckeho práva vydržaním, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že Žalobcovia

nadobudli vydržaním vlastnícke právo k novovzniknutým nehnuteľnostiam zapísaným

v katastri nehnuteľností Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území , a to pozemku

2

parcelné číslo , parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30m,

pozemku parcelné číslo , parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere

22

34m, pozemku parcelné číslo , parcela registra „C“, orná pôda o výmere 54m

2

a pozemku parcelné číslo , parcela registra „C“, záhrada o výmere 60m, na základe

znaleckého posudku č. 26/2012 a geometrického plánu č. 10/2012, vyhotoveného dňa

18. 10. 2012, autorizačne overeného dňa 22. 10. 2012 (ďalej len

„nehnuteľnosti“).

Súd rozhodoval vo veci samej, pričom Rozsudkom Okresného súdu Pezinok návrh

Sťažovateľa a Žalobkyne 2 zamietol z nasledovných dôvodov:

1. Sťažovateľ vzhľadom na maloletosť (nedostatok veku, absencia spôsobilosti

na právne úkony) nemohol byť subjektom spôsobilým nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním

na základe dobromyseľnosti,

2. Žalobkyni 2 nebolo možné započítať vydržaciu dobu Sťažovateľa do držby

nehnuteľnosti, a to vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti Sťažovateľa, a

3. Keďže Žalobcovia sa najneskôr v roku 2007 dozvedeli o nezrovnalosti medzi

faktickým stavom užívania a právnym stavom nehnuteľností (na základe zamerania

skutočného stavu zo dňa 06.10.2007), Žalobkyni 2 od času nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnostiach v roku 1998, uplynulo z vydržacej doby, ktorá sa v roku 2007

pretrhla len 9 rokov, a teda ani jeden zo Žalobcov nesplnil podmienku uplynutia vydržacej

doby,

4. Na ťarchu Žalobcov bolo určené, že Geometrický plán č. 22-1999, vyhotovený

spoločnosťou PIO CHEMPIK GS, s.r.o., sídlo: Fraňa Kráľa 16, 811 05 Bratislava, ktorý

dňa 17.12.1999 autorizačne overil autorizovaný geodet a kartograf ,

úradne overil Okresný úrad v Senci, ktorým boli na Nehnuteľnostiach vytvorené nové

2

parcely o výmere 147 m, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a

2

o výmere 61 m, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň došlo k zmene

výmery pôvodných parciel na Nehnuteľnostiach tak, ako sú zapísané na Liste vlastníctva

(ďalej len „Geometrický plán č. 22-1999”), bol skutočnosťou spôsobilou vyvolať

u Žalobcov pochybnosti oprávnenosti držby nehnuteľností, nakoľko dobrý geodet

disproporciu medzi pozemkami zistiť mal,

5. O tom, že výmera pozemkov „nesedí“ vedela celá ulica, na základe skutočností

ktorých prvostupňový súd skonštatoval, že oprávnená držba Žalobcov bola spochybnená.»

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «Proti uvedenému Rozsudku Okresného

súdu Pezinok podala Žalobkyňa 2 odvolanie zo dňa 27.04.2015...

V odvolacom konaní bolo Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave rozhodnuté tak,

že: „Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje“...

Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní o. i. uviedol nasledovné:

1. Sťažovateľ, hoci neplnoletá osoba bola spôsobilým subjektom na vydržanie práva

(prvostupňový súd vyslovil právny záver, že Sťažovateľ nebol spôsobilým subjektom),

2. Geometrický plán č. 22-1999 nebol objektívnou skutočnosťou, kedy sa Žalobcovia

mohli a mali dozvedieť o neoprávnenosti držby predmetnej veci, avšak

3. Oprávnenosť držby Žalobcov (z hľadiska dobromyseľnosti) bola v spore vyvrátená,

„predovšetkým” svedeckými výpoveďami svedkov a , z ktorých

vyplynulo, že „o posunutí hranice pozemkov jednak vedeli „všetci” aj susedia, (pozn.

právny záver odo volacieho súdu) t. j. aj vlastníci pozemkov, ktoré sú v súčasnosti

v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a zároveň, že otázka vyriešenia spornej

hranice pozemkov bola predmetom komunikácie so Sťažovateľom (v snahe túto spornosť

riešiť, a to v čase keď ešte neuplynula 10-ročná vydržacia doba (v roku 1998);

4. Výpovede svedkov neboli v priebehu prvoinštančného konania zo strany Žalobcov

rozporované ani vyvrátené, a napokon, Žalobkyňa 2/ ani v samotnom odvolaní neuviedla

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tvrdenia svedkov vyvracali;

5. Z obsahu spisu nevyplýva, že by obsah navrhovaného súdneho zmieru bol súdu

predložený na pojednávaní na jeho schválenie.».

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „Za zásadné pochybenie

všeobecných súdov považujeme aj to, že súdy v rozhodnutí neuviedli kedy a na základe akej

právnej skutočnosti zanikla oprávnená držba Žalobcov, a teda kedy a na základe akej

právnej skutočnosti sa Žalobcovia dozvedeli alebo mali objektívnu možnosť dozvedieť sa

o neoprávnenosti držby pozemkov. Súdy neposúdili skutkový stav veci v súlade s normami

hmotného práva a judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Okresný súd Pezinok ako

prvostupňový súd síce určil správne dôvod a (najneskorší) okamih zániku oprávnenej držby

Žalobcov v roku 2007 na základe zistení o disproporciách vo výmere pozemkov

z geometrického plánu vypracovaného v roku 2007, avšak vzhľadom na rozporované právne

posúdenie iných právnych skutočností neuznal Žalobcom uplynutie vydržacej doby pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tak, ako sa domáhali. Odvolací súd síce

korigoval rozporované nesprávne právne závery prvostupňového súdu, avšak dôvod

a okamih zániku oprávnenej držby viazal na výpoveď svedka , že

o disproporciách vedeli všetci a Žalobcovia sa voči uvedeným tvrdeniam nijak nebránili.“.

5. Napadnutý rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu sú

podľa sťažovateľa arbitrárne a zjavne neodôvodnené, keďže sa v nich okresný súd a krajský

súd nevysporiadali so všetkými námietkami sťažovateľa, ktoré boli uplatnené v priebehu

súdneho konania. Sťažovateľ uvádza: „Rozhodnutia všeobecných súdov sú:

1. Prvostupňové rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

základných podmienok vydržania vlastníckeho práva k veci,

2. Rozhodnutie odvolacieho súdu je vydané v rozpore so zistených skutkovým stavom

a založené na nesprávnych a nepravdivých odvolacím súdom konštatovaných skutkových

záveroch, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, pričom

však pred odvolacím súd nedošlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania a teda

konštatácie odvolacieho súdu sú zmätočné a v rozpore so zisteným skutkovým stavom,

3. napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú základné náležitosti vyplývajúce

z hmotného práva pre hodnoverné posúdenie nároku Žalobcov na vydržanie práva k veci;

súdy sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so základnými zákonnými podmienkami pre

vydržanie práva k veci - najmä - právne relevantný dôvod a okamih zániku oprávnenej

držby veci Žalobcami a pretrhnutie plynutia vydržacej doby,

4. rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje základné náležitosti podľa § 220 ods. 2

,

5. rozhodnutia súdov (najmä prvostupňového súdu) boli vydané v hrubom rozpore

s hmotným právom, ktorého právne závery dokonca odvolací súd musel v prevažnej miere

korigovať.“

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu,

základného práva vlastniť majetok podľa čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom okresného súdu č. k. -218

z 10. apríla 2015 a rozsudkom krajského súdu č. k. -280 z 20. februára 2019,

napadnuté rozsudky zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi

prizná náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

12. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

13. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

15. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

16. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. ,

), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.

, ).

19. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je okrem iného tiež posúdiť, či táto nie je

neprípustná. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (mutatis mutandis , ,

, ). V prípade, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného

sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným

súdom (m. m. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a prijaté závery

20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozsudky sú arbitrárne

a svojvoľné. Podľa sťažovateľa okresný súd a krajský súd nereagovali na všetky jeho

podstatné námietky, ktoré boli vznesené v priebehu súdneho konania a ktoré boli obsahom

odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva pokojne užívať svoj

majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva vlastniť majetok podľa

čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny

rozsudkom okresného súdu č. k. -218 z 10. apríla 2015

21. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -218 z 10. apríla 2015,

preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ().

22. Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu

preskúmal na základe odvolania sťažovateľa a žalobkyne 2. Krajský súd rozhodol

rozsudkom č. k. -280 z 20. februára 2019, ktorým rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil.

23. V časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, práva pokojne

užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva vlastniť majetok

podľa čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny

rozsudkom okresného súdu č. k. -218 z 10. apríla 2015, ústavný súd ústavnú

sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2

písm. a) .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva pokojne užívať svoj

majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva vlastniť majetok podľa

čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny

rozsudkom krajského súdu č. k. -280 z 20. februára 2019

24. Rozsudkom č. k. -280 z 20. februára 2019 krajský súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na plnú náhradu

trov odvolacieho konania.

25. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

26. Z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva žiadna zmienka o tom, že by sťažovateľ

využil svoje právo podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, preto ústavný súd

vlastným zistením na informačnom centre okresného súdu 17. septembra 2019 overil túto

skutočnosť a zistil, že dovolanie ako účinný prostriedok nápravy smerujúci proti

rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ nepodal.

27. Ústavný súd zdôrazňuje, že ani nepripúšťajú,

aby účastník konania domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom,

či sa jej bude domáhať v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak,

z a z zjavne vyplýva,

že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne

i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné

v konaní pred všeobecnými súdmi.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu jej neprípustnosti.

29. Keďže odmietnutím ústavnej sťažnosti ako celku je vylúčené jej vecné

preskúmanie, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými

v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu

a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2019