Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 551/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MILK-AGRO, spol. s r. o.,

Čapajevova 36, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, Vajanského 33,

Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -285

z 28. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MILK-AGRO, spol. s r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MILK-AGRO, spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -285 z 28. júna 2018 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že pôvodný žalobca (v priebehu konania pred všeobecnými

súdmi došlo niekoľkokrát k zmene na strane žalobcu, pozn.) obchodná spoločnosť

(ďalej len „žalobca“), sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov

(ďalej len „okresný súd“) domáhal, aby okresný súd uložil povinnosť sťažovateľke

zaplatiť mu sumu 7 752,06 € a 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7 752,06 €

od 16. decembra 2004 do zaplatenia z dôvodu neuhradenia ceny za vykonanie prác

nad rámec na stavbe – „Stavebné úpravy fasády – predajňa MILK-AGRO Bardejov“.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. februára 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť sumu 5 935,10 €

a denný úrok z omeškania vo výške 0,273 % zo sumy 5 935,10 € od 16. decembra 2004

do zaplatenia.

3. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie. V sťažnosti

uviedla: „Aj keď posúdenie toho, ktoré tvrdenia sporových strán sú vo veci podstatné

a právne významne pre rozhodnutie je v kompetencii vo veci konajúceho všeobecného súdu,

tak podľa názoru sťažovateľa, ako aj so zreteľom na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní,

bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej podstatné sa bližšie rozoberať tým, či:

A. bolo možné konanie , ktorý vystupoval ako stavebný dozor,

vymedziť ako konanie v mene sťažovateľa navonok, a teda svojím podpisom zaväzovať

sťažovateľa a v tejto súvislosti tak podpisom v stavebnom denníku

s prihliadnutím na zmluvné dojednania zmluvy o dielo č. 08 - 09/04 zo dňa 06.09.2004

priznať povahu právneho úkonu sťažovateľa samotného, ktorým by došlo ku zmene

predmetnej zmluvy o dielo;

B. zápismi v stavebnom denníku došlo medzi zmluvnými stranami k platnej dohode

o zmene zmluvy, pokiaľ zmluva o dielo v čl. XI bod 11.5 upravuje postup, akým dochádza

k zmene tejto zmluvy o dielo, a pokiaľ pri týchto zápisoch nie je uvedená aj cena, za ktorú

sa majú určité práce naviac zrealizovať a tieto tiež nie sú dostatočne určité a zrozumiteľné

so zreteľom na presné výmery realizovaných naviac prác;

C. nedošlo k zániku nároku zhotoviteľa na určenie zvýšenia ceny podľa ustanovenia

pokiaľ ten rozsah potreby vykonania naviac prác, ako

aj ich cenu neoznámil sťažovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je

nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu a v tejto súvislosti či

bol výkon práva žalobca (resp. právnych predchodcov) v súlade s dobrými mravmi

a zásadami poctivého obchodného styku podľa ustanovenia .“

Krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného súdu a žalobcovi

priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 53 %.

4. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu uviedla: „Vo vzťahu

ku bodu A sťažovateľ uvádza, že porušovateľ sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec

nezaoberal odvolacími námietkami sťažovateľa... V tomto smere sťažovateľ už v odvolaní

namietal to, že sa Okresný súd Prešov v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom

nevysporiadal s tou skutočnosťou, či bol pán Borecký oprávnený vystupovať navonok

v mene sťažovateľa, a svojimi podpismi tak zaväzovať sťažovateľa voči žalobcovi.

Krajský súd v Prešove k danej problematike zaujal stanovisko v bode 15 sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia s tým, že poukázal na ustanovenie ,

podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla

tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa názoru sťažovateľa je tento porušovateľom proklamovaný záver v rozpore

s ustanovením . Podnikateľa by konanie iných osôb s poukazom

na citovaného ustanovenie zaväzovalo len vtedy, ak by k nemu

došlo v prevádzkarni podnikateľa a tretia osoba (teda ten, s ktorým sa rokovalo), nemohol

vedieť, že konajúca osoba nie je oprávnená na takéto konanie.

Odvolacím námietkam zhrnutým do bodu B sa odvolací súd v odôvodnení jeho

rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal. V tomto smere je právne bez významu, že sa

Krajský súd v Prešove stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami súdu prvého stupňa,

pretože podľa ustanovenia sa odvolací súd musí náležite vysporiadať

s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Vo vzťahu ku odvolacím námietkam zhrnutým do bodu C sťažovateľ opätovne

poukazuje na písomné odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobca so zreteľom na predmetnú

zmluvu o dielo nielenže v prípade vykonania naviac prác nepostupoval v súlade

so zmluvnými dojednaniami, na čo poukázal sťažovateľ v písomnom odvolaní,

ale sťažovateľovi ani len neoznámil výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného

odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie rozpočtovanej sumy.

Nad rámec vyššie uvedených dôvodov sťažnosti, sťažovateľ na záver uvádza, že

pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil predmetný spor medzi

žalobcom a sťažovateľom po právnej stránke podľa ustanovenia § 549 ods. 2 Obchodného

zákonníka, resp. konanie podľa ustanovenia § 16 Obchodného

zákonníka, tak takýmto postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny bez toho, aby sťažovateľa

vyzval a umožnil u vyjadriť sa k aplikácii príslušných ustanovení

v súlade s ustanovením “

5. Sťažovateľka proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie nepodala,

pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) uviedla: „... od podania žaloby vo veci samej doručenej Okresnému

súdu Prešov dňa 08.03.2005 až do vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Prešov dňa

16.02.2017 uplynula celkovo doba 12 rokov, a teda konanie vo veci samej trvalo na jednom

stupni 12 rokov, resp. ku právoplatnému skončeniu vo veci samej došlo až po uplynutí vyše

13 rokov.

V tomto smere sťažovateľ uvádza, že v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho

konania, ako aj všeobecnými súdmi žalobcovi priznaným denným úrokom z omeškania

vo výške 0,273 % zo sumy 5.935,10 Eur od 16.12.2004 vznikla sťažovateľovi ku dňu

20.08.2018, kedy prevzal sťažnosťou napadnutý rozsudok, povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 5.935,10 Eur na istine, ako aj vyše 80.000 Eur na úrokoch z omeškania plus ďalšie

do tohto okamihu nevyčíslené trovy konania. Podanie dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku by pre sťažovateľa predstavovalo ďalšie neprimerané finančné

zaťaženie s neistou dĺžkou doby trvania dovolacieho konania. Sťažovateľ bol v tomto smere

nútený pristúpiť k úhrade vyššie uvedenej istiny a úrokov z omeškania práve z dôvodu ich

neprimeranej výšky, ako aj zamedzeniu nútenému výkonu rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove žalobcom. Okrem toho boli podľa sťažovateľa aj so zreteľom na Dôvody

sťažnosti uvedené v bode IV. tejto sťažnosti zásadne a v demokratickej spoločnosti

neprijateľne porušené jeho základné práva s tým, že v tomto smere je podľa jeho názoru aj

s prihliadnutím na dĺžku konania (13 rokov) potrebné, aby boli jeho práva reparované čo

najskôr, prostredníctvom ochrany ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46

ods. 1 SR a z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -285 zo dňa 28.06.2018, porušené

bolo.

2) Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -285 zo dňa 28.06.2018 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Prešove vracia na ďalšie konanie.

3) Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa .

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

13. Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Sťažovateľka sama v sťažnosti pripustila, že nevyužila možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv prostredníctvom dovolania, a ako dôvody hodné osobitného zreteľa

uviedla dlhotrvajúce konanie všeobecných súdov vo veci samej a prípadné ďalšie finančné

zaťaženie sťažovateľky v rámci dovolacieho konania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou predpokladané „finančné zaťaženie“

a „neistá dĺžka trvania dovolacieho konania“ nie sú akceptovateľné ako dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka v sťažnosti neuviedla, že

by v priebehu konania vo veci samej namietala neprimeranú dĺžku konania

pred všeobecnými súdmi.

17. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala, pokiaľ

sama v sťažnosti uviedla: „odvolací súd... postupom znemožnil sťažovateľovi,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.“

18. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie

zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú

všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ; ďalej porov.

aj mutatis mutandis , , , ,

). V prípade, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov , nemožno

sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

19. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

a z zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne (i mimoriadne) opravné

prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní pred

všeobecnými súdmi.

20. Ústavný súd sťažovateľkou uplatnené dôvody na ospravedlnenie nevyčerpania

prípustného opravného prostriedku, ktorý jej zákon na ochranu základných práv účinne

poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená, nepovažoval za hodné osobitného zreteľa

v zmysle , a preto sťažnosť v zmysle zákona

o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018