Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

Slovenskej republiky a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 13. júna 2019 a sp. zn. zo 6. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a v spojení s a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 13. júna 2019 a sp. zn.

zo 6. augusta 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na krajskom súde prebieha

odvolacie konanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. pre trestný čin

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„odvolacie konanie“). V predmetnom trestnom konaní, v ktorom vystupuje sťažovateľ ako

obhajca obžalovaného, bola sťažovateľovi uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. júna 2019 podľa ustanovení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) uložená poriadková pokuta

vo výške 250 €. O sťažnosti sťažovateľa, ktorú proti uvedenému prvostupňovému uzneseniu

podal, krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2019, ktorým

sťažnosť podľa zamietol.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje námietku porušenia všetkých jeho

označených práv uvedenými rozhodnutiami krajského súdu. V ústavnej sťažnosti

argumentuje vlastnou prezentáciou skutkového stavu, ktorého sa uložená poriadková pokuta

týka, a uvádza, že ho krajský súd 29. mája 2019 upovedomil o termíne verejného zasadnutia

odvolacieho senátu určeného k 13. júnu 2019. Sťažovateľ dôvodí, že vzhľadom na kolíziu

označeného termínu verejného zasadnutia s termínom výsluchu iného klienta sťažovateľa

(vypočúvaného ako svedka) v trestnej veci vedenej pred Krajským riaditeľstvom

Policajného zboru v Bratislave požiadal 30. mája 2019 krajský súd o zmenu termínu

verejného zasadnutia odvolacieho senátu. Sťažovateľ dopĺňa, že vo veci predmetnej žiadosti

o zmenu termínu niekoľkokrát kontaktoval spisovú kanceláriu súdu, kde mu malo byť

oznámené, že ho budú, čo sa týka predmetnej záležitosti, ešte kontaktovať, čo sa nestalo.

4. Sťažovateľ predostiera v ďalšom bode ústavnej sťažnosti argumentáciu, ktorú

uplatnil v sťažnosti podanej proti prvostupňovému uzneseniu krajského súdu o uložení

poriadkovej pokuty. Podľa jeho vyjadrenia „bol ako advokát rovnako povinný poskytnúť

(pozn.: či už v pozícii svedka alebo obžalovaného) právnu pomoc obom klientom“

a „Uvedené úkony právnej služby je potrebné považovať za rovnocenné. Vychádzajúc

z okolností, že klient bol o výsluchu svedka upovedomený skôr (pozn.

pričom trval na mojej účasti) ako bol vzatý na vedomie termín verejného zasadnutia na

Krajskom súde v Bratislave, som bol v záujme klienta a rešpektujúc jeho právo na právnu

pomoc v zmysle SR povinný sa tohto úkonu zúčastniť.“.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných

práv podľa a v spojení s a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn.

z 13. júna 2019 a sp. zn. zo 6. augusta 2019, označené uznesenia krajského

súdu zrušil a vrátil mu vec sťažovateľa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo formulovanom petite zároveň ústavný súd

žiada, aby odložil vykonateľnosť označených uznesení krajského súdu.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “).

10. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na

začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti

navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou

osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ prezentuje námietku porušenia jeho označených

práv uzneseniami krajského súdu, ktorými bola sťažovateľovi v postavení obhajcu

obžalovaného v rámci odvolacieho konania uložená poriadková pokuta z dôvodu, že

v zmysle oboch rozhodnutí krajského súdu nerešpektoval predvolanie k určenému termínu

verejného zasadnutia.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a v spojení s a dohovoru a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. júna 2019

12. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v poskytuje

ústavný súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám

fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám

poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

Vo vzťahu k prvostupňovému uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 13. júna

2019 disponoval sťažovateľ opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil.

O sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu ako súdu

druhostupňového. Sťažnosť tak predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv

sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému prvostupňovému uzneseniu okresného súdu.

Existencia opravného konania pred krajským súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu

rozhodovať o napadnutom prvostupňovom uznesení krajského súdu, keďže sťažnosť

v danom prípade predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa

vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis ,

). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia v sťažnosti označených práv

uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. júna 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) pre nedostatok právomoci.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a v spojení s a dohovoru a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta

2019

13. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie ( , , ).

14. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z ,

podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ). Ústavný

súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( , mutatis mutandis , , , ).

15. V zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

rozhodnutia sa úloha ústavného súdu pri posúdení namietaného uznesenia krajského súdu

obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou

sťažovateľa (prezentovanou v podanej sťažnosti) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne

a či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne

akceptovateľný charakter.

16. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 14 a 15 odôvodnenia tohto

uznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil

jednak s obsahom odôvodnenia označeného uznesenia krajského súdu, ktoré bolo

podkladom pre právny záver o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa, ako aj s právnou úpravou,

ktorá bola v právnej veci sťažovateľa aplikovaná.

17. Podľa obhajca obvineného sa vždy zúčastní

verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré

dal podnet svojím návrhom obvinený. Podľa kto napriek

predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo

policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz,

alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca

a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do

1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej

pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.

18. V odôvodnení uznesenia sp. zn. zo 6. augusta 2019 (v spojení

s odôvodnením prvostupňového uznesenia krajského súdu, na ktoré sa druhostupňový súd

ako na vecne správne odvolal) uviedol krajský súd podrobný popis skutkového stavu, ktorý

bol východiskovým základom pre uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi. Krajský súd

popísal podrobne chronologický priebeh odvolacieho konania z hľadiska odročenia

určených termínov verejného zasadnutia, kde zdôraznil, že predchádzajúcich osem určených

termínov bolo odročených na základe žiadostí obžalovaného alebo sťažovateľa ako jeho

obhajcu (v štyroch prípadoch z dôvodov na strane sťažovateľa – zahraničné pracovné cesty

a kolízia pojednávaní). Vo vzťahu k poslednému deviatemu z určených termínov verejného

zasadnutia stanovenému k 13. júnu 2019 krajský súd uviedol, že sťažovateľ, ktorý bol

o konaní verejného zasadnutia upovedomený 29. mája 2019, doručil krajskému súdu 4. júna

2019 žiadosť o zmenu termínu verejného zasadnutia z dôvodu kolízie s naplánovaným

výsluchom iného klienta sťažovateľa, ku ktorej pripojil „predvolanie svedka -

poškodeného“ a tiež pripojil splnomocnenie uvedeného klienta. Krajský súd argumentoval,

že v odvolacom konaní plne rešpektoval právo obžalovaného na obhajcu, keď v minulosti

akceptoval mnohonásobné žiadosti o zmenu určených termínov verejného zasadnutia

a nepristúpil k aplikácii ustanovenia , teda k ustanoveniu

náhradného obhajcu. Krajský súd zdôraznil, že účasť sťažovateľa na úkone výsluchu iného

klienta v postavení svedka v inom trestnom konaní nemohol kvalifikovať ako tak závažný

dôvod, ktorý by ospravedlnil odročenie naplánovaného verejného zasadnutia odvolacieho

konania pred krajským súdom, a to zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné

odvolacie konanie prebieha už od 24. októbra 2017 a bolo niekoľkonásobne odročené

z dôvodov na strane obhajoby (dôvody na strane obžalovaného, ako aj sťažovateľa ako jeho

obhajcu). Krajský súd takisto dôvodil stanoviskom, že v prípade kolidovaného výsluchu mal

sťažovateľ postavenie nie obhajcu svojho klienta, ale len postavenie advokáta, právneho

zástupcu svedka, ktorého možnosti zasahovať do výsluchu sú značne limitované

v porovnaní s možnosťami obhajcu obvineného, teda sťažovateľ bol zastupiteľný inou

osobou. Krajský súd takisto dodal, že sťažovateľ k označenému úkonu výsluchu svedka

nebol vopred predvolaný, resp. o ňom upovedomený, pričom v prípade dotknutého

odvolacieho konania mal vedomosť o určenom termíne už 29. mája 2019. Krajský súd tak

uzavrel, že uprednostnenie úkonu výsluchu svedka – klienta sťažovateľa ako

ospravedlniteľný dôvod pre neúčasť na nariadenom termíne verejného zasadnutia

odvolacieho konania vo veci obžalovaného klienta sťažovateľa nemohol akceptovať.

Krajský súd tak považoval právny záver prvostupňového uznesenia o uložení poriadkovej

pokuty sťažovateľovi z dôvodu nerešpektovania predvolania k určenému termínu verejného

zasadnutia za vecne správny a sťažovateľovu sťažnostnú argumentáciu neuznal.

19. Pokiaľ ide o rámcové limity, ktoré mali byť pri interpretácii aplikovanej právnej

úpravy rešpektované, je ústavný súd toho názoru, že aplikácii

dotknutých ustanovení trestnoprocesného kódexu, na ktoré sa krajský súd vo svojom

rozhodnutí odvolal, má predchádzať výklad dotknutých ustanovení konvenujúci účelu

aplikovanej právnej úpravy. Systematický výklad relevantnej právnej úpravy by mal

zohľadniť účel dotknutého inštitútu poriadkovej pokuty, základné zásady Trestného

poriadku (najmä , podľa ktorého každý má právo, aby jeho

trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom) a tiež individuálne okolnosti prípadu sťažovateľa.

20. Ústavný súd, bez toho, aby skĺzol k podrobnej interpretácii dotknutých

ustanovení , resp. inštitútu poriadkovej pokuty podľa Trestného

poriadku, poukazuje na to, že zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej

pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho k vynúteniu a upevneniu autority

súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania vedúci k naplneniu

účelu trestného konania, teda aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa

zákona spravodlivo potrestaní, podľa možnosti, čo najrýchlejšie, aby bolo rešpektované

právo dotknutých subjektov trestného konania, tak obvineného, ako aj poškodeného,

na prejednanie ich trestnej veci v primeranej lehote. Takýto výklad akcentuje aj už

spomenutú zásadu trestného konania zakotvenú v ustanoveniach § 2 ods. 7 Trestného

poriadku.

21. Vychádzajúc zo svojej judikatúry, podľa ktorej z ústavného hľadiska musí byť

poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných

dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi

použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom, poukazuje ústavný

súd na ďalší dôležitý aspekt, ktorým je princíp primeranosti (obdobne pozri sp. zn.

). V súlade s uvedeným princípom primeranosti tak treba poriadkovú pokutu

vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom, čo miernejšie

opatrenia umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali. V kontexte okolností prípadu

sťažovateľa sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup krajského súdu v uvedenom

smere excesný, odporujúci označenému princípu. Sťažovateľ mal totiž v predmetnom

odvolacom konaní postavenie obhajcu obžalovaného, ktorého účasť bola v zmysle už

citovaného ustanovenia na úkone verejného zasadnutia nevyhnutná.

Navyše, z dôvodov pričítateľných práve na vrub strany obhajoby (dôvody na strane

obžalovaného a v niektorých prípadoch na strane sťažovateľa) bolo prebiehajúce odvolacie

konanie viacnásobne odročené, čím došlo k závažnejšiemu narušeniu jeho plynulosti.

V prípade kolidujúceho úkonu išlo o výsluch svedka, teda bol sťažovateľ v postavení

advokáta (nie obhajcu ) pri úkone zastupiteľný. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že záujmy

sťažovateľa a práva jeho klientov na poskytnutie právnej pomoci nie sú a priori nadradené

povinnosti všeobecného súdu prejednávať trestné veci plynule a v primeraných lehotách.

22. Ústavný súd je toho názoru, že postup krajského súdu, ktorý v záujme upevnenia

svojej autority a súčasne v záujme zabezpečenia plynulosti a rýchlosti trestného konania

(u ktorého je navyše požiadavka na plynulosť konania v zmysle judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva, ako aj judikatúry ústavného súdu značne sprísnená), v súlade so svojím

postavením inštancie výsostne oprávnenej organizáciou a vedením priebehu konania

po predchádzajúcom poučení o možnosti uloženia poriadkovej pokuty (v upovedomení

o verejnom zasadnutí) sankcionoval sťažovateľa nerešpektujúceho predvolanie k termínu

verejného zasadnutia, kde svoje rozhodnutie primerane a zrozumiteľne odôvodnil,

zodpovedal vymedzeným zákonným mantinelom a účelu zakotveného inštitútu poriadkovej

pokuty. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu ( ,

, m. m. ). V nadväznosti na obsah ústavnej sťažnosti ústavný

súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky sťažovateľa smerujú proti

porušeniu princípov spravodlivého procesu v súvislosti s napadnutým uznesením krajského

súdu vo veci, kde predmetom konania bolo uloženie poriadkovej pokuty vo výške 250 €.

V danom prípade je nevyhnutné zohľadniť intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho

ústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietaná suma zjavne nedosahuje ani desaťnásobok

minimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná

za bagateľnú. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie

ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných

prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu [intenzite ( , , )]. O takú

situáciu, ako už bolo povedané, však v prípade sťažovateľa nejde. Ústavný súd tak dospel

k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúceho krajského súdu v danom

prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených a

dohovoru a v nadväznosti na to aj s obsahom ďalších označených článkov , preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

23. S ohľadom na uvedené bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa potrebné rozhodnúť

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu