Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 67/2018

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , zastúpeného advokátom

, advokátska kancelária, , vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Bratislava II č. k. -372 z 1. júna 2017

a č. k. -373 z 3. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. decembra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) v spojení s a a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -372 z 1. júna 2017 (ďalej len

„uznesenie z 1. júna 2017“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade v konaní o ochranu

osobnosti vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. vystupuje v pozícii

advokáta žalobcu. Na pojednávaní vykonanom okresným súdom 1. júna 2017 bola

sťažovateľovi v 1. rade uložená poriadková pokuta vo výške 350 € s odôvodnením,

že napriek predchádzajúcemu upozorneniu počas prebiehajúceho výsluchu žalobcu

opätovne vstupoval do predmetného výsluchu, ktorý vykonával kladením otázok právny

zástupca žalovaného.

3. Sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že

sa správania uvedeného v namietanom uznesení nedopustil. Takisto dôvodí, že v dôsledku

nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces, pričom v konkrétnosti prezentuje túto argumentáciu:

„Sťažovateľ v prvom rade uvádza, že ako právny zástupca žalobcu žiadnym

spôsobom nevstupoval na pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2017 na Okresnom súde

Bratislava II, vo vyššie uvedenej právnej veci o ochranu osobnosti, do výsluchu zo strany

žalovaného a už vôbec nie opakovane.

Sťažovateľ taktiež uvádza, že súd ho na pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2017

nesprávne poučil ako právneho zástupcu žalobcu o možnosti podania opravného

prostriedku, pričom naviac mu ani neumožnil vyjadriť sa k uloženiu poriadkovej pokuty,

čím jednoznačne na základe nesprávneho poučenia došlo k nesprávnemu procesnému

postupu zo strany súdu o možnosti podania odvolania a to aj napriek tomu, že v neskoršom

písomne vyhotovenom Uznesení č. k. -372 zo dňa 01. 06. 2017, už súd v

poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Zároveň uvádzame,

že uznesenie tvoriace obsah zápisnice o pojednávaní a neskôr vyhotovenom vo forme

písomnej si odporuje, v dôsledku čoho ide o nulitné rozhodnutie súdu, ktorým sa nie je

možné riadiť. V zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zo strany súdu došlo

na základe nesprávneho poučenia o možnosti podania odvolania proti dotknutému

Uzneseniu na pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2017 t. j. nesprávnym procesným postupom

k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže každý má právo na riadne poučenie

o procesných právach a povinnostiach v dôsledku čoho považuje Uznesenie

č. k. -372 za nezákonné, ako aj nulitné v súvislosti s jeho zmätočnosťou

a to s poukazom na jeho ústne vyhlásenie na pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2017,

následným zaprotokolovaním v zápisnici o pojednávaní zo dňa 01. 06. 2017 a písomným

vyhotovením zo dňa 01. 06. 2017.“

4. Sťažovateľ v 1. rade je tiež toho názoru, že v uznesení z 1. júna 2017 absentuje

primerané zdôvodnenie rozhodnutia, na základe čoho považuje rozhodnutie okresného súdu

za arbitrárne a argumentuje: „Sťažovateľ ako právny zástupca žalobcu poukazuje

na skutočnosť, že z uvedeného mu nie je zrejmé, čoho sa mal dopustiť, keďže v odôvodnení

dotknutého rozhodnutia je len uvedené, že rovnako bol upozornený aj právny zástupca

žalobcu, avšak z uvedeného nie je zrejmé na čo mal byť upozornený respektíve na dôsledok

akého konania mal byť upozornený.“

5. Dňa 6. decembra 2017 bola ústavnému súdu doručená aj sťažnosť

, (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade; spolu

aj „sťažovatelia““), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa v spojení s a a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -373 z 3. októbra

2017 (ďalej len „uznesenie z 3. októbra 2017“).

6. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa v 2. rade vyplýva, že v označenom konaní

o ochranu osobnosti vedenom pred okresným súdom vystupuje v pozícii žalobcu.

Na pojednávaní vykonanom okresným súdom 3. októbra 2017 mu bola uložená poriadková

pokuta vo výške 300 €, pričom okresný súd jej uloženie odôvodnil „nerešpektovaním

pokynov, výziev a opätovným polemizovaním sťažovateľa so súdom“. Na označenom

pojednávaní bola sťažovateľovi v 2. rade uložená aj ďalšia poriadková pokuta vo výške

500 € „pre rušenie dôstojného priebehu pojednávania, keďže sťažovateľ s predošlým

uznesením o uložení poriadkovej pokuty vo výške 300 EUR nesúhlasil“.

7. Sťažovateľ v 2. rade vo svojej sťažnosti argumentuje, že sa zákonná sudkyňa

už od začiatku pojednávania, na ktorom mu boli obe poriadkové pokuty uložené, správala

spôsobom odporujúcim sudcovskej etike, o čom podľa jeho názoru svedčí spôsob

jej komunikácie s oboma sťažovateľmi zachytený na zvukovom zázname vyhotovenom

z priebehu pojednávania. Sťažovateľ v 2. rade dôvodí, že sa konania popísaného v uznesení

z 3. októbra 2017 nedopustil, keďže priebeh pojednávania nijakým spôsobom nerušil.

8. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. z 31. januára 2018 boli veci

sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade vedené pod sp. zn.

a sp. zn. zmysle § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v spojení s v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn.

.

9. Sťažovatelia v namietaných nedostatkoch rozhodnutí okresného súdu vidia

porušenie svojich označených práv zaručených a dohovorom. V nemožnosti podať

proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty odvolanie vidia porušenie ich práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

10. Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti sťažovatelia ústavnému súdu

navrhujú, aby vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného

práva na súdnu ochranu podľa v spojení s a s

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru označenými uzneseniami okresného

súdu, tieto uznesenia zrušil a vec sťažovateľov vrátil okresnému súdu na nové konanie

a priznal im tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto

prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností, ktoré by

mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

13. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

14. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd vyslovil,

že uzneseniami okresného súdu z 1. júna 2017 a 3. októbra 2017 bolo porušené ich základné

právo na súdnu ochranu podľa v spojení s a

a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj právo

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Sťažovateľ v 1. rade svoje tvrdenie

o porušení označených práv opiera o tri základné okruhy argumentov. Je toho názoru,

že sa správania, za ktoré mu poriadková sankcia bola uložená, nedopustil, ďalej že mal byť

nesprávne poučený o možnosti podania opravného prostriedku v takej miere, že došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a napokon, že je odôvodnenie namietaného

uznesenia nedostatočné, a teda arbitrárne. Sťažovateľ v 2. rade na svoju obranu takisto

prezentuje tvrdenie, že sa správania, pre ktoré mu boli uložené dve poriadkové pokuty,

nedopustil a že zákonná sudkyňa nepostupovala pri ich uložení nestranne.

Obaja sťažovatelia považujú nemožnosť podať proti uzneseniu o uložení poriadkovej

pokuty riadny opravný prostriedok za porušenie ich práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru.

15. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy, resp. ostatné orgány verejnej moci a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov,

resp. ostatných orgánov verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv.

Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať tie ich právne

názory, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verenej moci bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci

pri aplikácii práva dospeli, tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis , ,

).

16. Opierajúc sa o východiská uvedené v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov, pričom sa oboznámil s odôvodnením

namietaných uznesení okresného súdu, ako aj s obsahom zvukových záznamov

vyhotovených z vykonaných pojednávaní, z ktorých zistil okolnosti relevantné

pre rozhodnutie vo veci sťažovateľov.

17. Okresný súd v odôvodnení uznesenia z 1. júna 2017 citoval, a teda vo veci

sťažovateľa v 1. rade aplikoval ustanovenia § 102 ods. 1, § 102 ods. 2 a 3 a § 174 ods. 1 a 2

.

Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet prípadov uvedených

pod písmenami a) až e), v ktorých môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto svojím

správaním v priebehu konania súdu sťažuje postup konania.

Podľa ustanovenia výšku poriadkovej pokuty určuje súd

s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 €.

Podľa ustanovenia súd môže pri opakovanom porušení povinnosti

uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 €.

Podľa ustanovenia na zabezpečenie nerušeného priebehu

pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie prítomných osôb.

Podľa ustanovenia osoby prítomné v pojednávacej miestnosti

sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania

vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb

a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru neboli vyzvané súdom.

Citovanú právnu úpravu okresný súd okrem iného interpretoval aj konštatáciou,

že v pojednávacej miestnosti musí byť zachovaný poriadok, ktorý je základným

predpokladom plynulosti a dôstojnosti konania.

18. V odôvodnení uznesenia z 1. júna 2017 okresný súd uviedol podrobný popis

skutkového stavu, a síce že na pojednávaní vykonanom 1. júna 2017 v priebehu

realizovaného výsluchu boli upozornení a vyzvaní k slušnému správaniu sťažovateľ

v 2. rade, ako aj sťažovateľ v 1. rade a boli súčasne poučení o možnosti uloženia

poriadkovej pokuty pre prípad nerešpektovania označenej výzvy. Sťažovateľ v 1. rade

napriek tomu opakovane vstupoval do výsluchu žalobcu (sťažovateľa v 2. rade), ktorý

vykonával kladením otázok právny zástupca žalovaného.

19. Odkazujúc na príslušné ustanovenia okresný súd

správanie sťažovateľa v 1. rade v súvislosti s opísanými okolnosťami kvalifikoval

ako sťaženie postupu konania rušením priebehu súdneho pojednávania v zmysle § 102

ods. 1 písm. d) , za čo mu uložil poriadkovú pokutu vo výške 350 €.

20. Okresný súd v odôvodnení uznesenia z 3. októbra 2017 citoval, a teda vo veci

sťažovateľa v 2. rade aplikoval ustanovenia a rovnako

prezentoval interpretáciu aplikovaných ustanovení, tak ako to je popísané v bode 17

odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu.

21. V odôvodnení uznesenia z 3. októbra 2017 okresný súd uviedol podrobný popis

skutkového stavu, a síce že na pojednávaní vykonanom 3. októbra 2017 bol sťažovateľ

v 2. rade vyzvaný k rešpektovaniu pokynov súdu („aby si sadol“), pričom bol súčasne

poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty pre prípad nerešpektovania označenej

výzvy. Výzvu súdu nerešpektoval a „opätovne sa pokúšal so súdom polemizovať“. Okresný

súd preto rozhodol o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi v 2. rade vo výške 300 €.

Na toto rozhodnutie sťažovateľ v 2. rade reagoval vyhlásením, „aby si sudkyňa pokutu

zaplatila sama“, preto okresný súd rozhodol o uložení druhej poriadkovej pokuty

pre sťažovateľa v 2. rade, a to vo výške 500 €.

22. Odkazujúc na príslušné ustanovenia okresný súd

správanie sťažovateľa v 2. rade v súvislosti s opísanými okolnosťami kvalifikoval

ako neuposlúchnutie príkazov súdu v zmysle a tiež prejavenie

nesúhlasu, napriek tomu, že nebol okresným súdom na vyslovenie názoru vyzvaný,

teda rušenie dôstojného priebehu pojednávania v zmysle

s odkazom aj na .

23. Ústavný súd sa vysporiadal s veľmi závažnými tvrdeniami, ktoré sťažovatelia

v sťažnostiach prezentovali, a síce, že skutkový záver súdu o tom, že sa mali dopustiť

správania popísaného v odôvodnení namietaných uznesení, je nepravdivý. Ústavný súd sa

pre uvedené účely oboznámil s obsahom priložených zvukových záznamov z pojednávaní,

pričom zistil, že námietky sťažovateľov sú v uvedenom smere neopodstatnené,

keďže priebeh pojednávaní zachytený na zvukových záznamoch plne korešponduje opisu

skutkových okolností, tak ako ich okresný súd uviedol v namietaných uzneseniach.

24. Pokiaľ ide o rámcové limity, ktoré mali byť pri interpretácii aplikovanej právnej

úpravy rešpektované, je ústavný súd toho názoru, že aplikácii

dotknutých ustanovení , na ktoré sa okresný súd vo svojich

rozhodnutiach odvolal, mala predchádzať hoci aj stručná interpretácia, ktorá zodpovedá

účelu aplikovanej právnej úpravy. Systematický výklad relevantnej právnej úpravy by mal

zohľadniť účel dotknutého inštitútu poriadkovej pokuty, základné princípy Civilného

sporového poriadku ( ) a tiež individuálne okolnosti prípadu sťažovateľov.

25. Ústavný súd bez toho, aby skĺzol k podrobnej interpretácii dotknutých ustanovení

, resp. inštitútu poriadkovej pokuty podľa Civilného

sporového poriadku, poukazuje na to, že zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe

poriadkovej pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho k vynúteniu

a upevneniu autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh

pojednávania vedúci k rýchlej a účinnej ochrane práv. Takýto výklad akcentuje aj základné

princípy , konkrétne , ktorý organizáciu priebehu

konania zveruje do rúk súdu („Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom

a podľa pokynov súdu“; „Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá

potrebné opatrenia.“), ako aj , ktorý zaväzuje súdy k urýchlenosti a hospodárnosti

konania („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“).

26. Vychádzajúc zo svojej judikatúry, podľa ktorej z ústavného hľadiska musí byť

poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatočných

dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah

medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom, poukazuje

ústavný súd na ďalší dôležitý aspekt, ktorým je princíp primeranosti. Uvedený princíp

je z ústavného hľadiska o to relevantnejší, keďže nová právna úprava inštitútu poriadkovej

pokuty podľa nepripúšťa proti rozhodnutiu o jej uložení

možnosť odvolania. V súlade s uvedeným princípom primeranosti tak treba poriadkovú

pokutu vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom, čo miernejšie

opatrenia umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali. V kontexte okolností prípadu

sťažovateľov sa ústavný súd nedomnieva, že by bol postup okresného súdu v uvedenom

smere excesný, odporujúci označenému princípu. Obaja sťažovatelia boli totiž zákonným

sudcom vopred vyzvaní ku korekcii svojho správania a súčasne poučení o možnosti

uloženia poriadkovej pokuty, a to i napriek tomu, že relevantná právna úprava takéto

poučenie ako predpoklad pre uloženie tohto poriadkového opatrenia nevyžaduje.

Toto miernejšie opatrenie (napomenutie sťažovateľov) sa však podľa odôvodnenia

namietaných uznesení minulo svojim účinkom. Na tomto mieste ústavný súd považuje

za vhodné reagovať aj na jeden z čiastkových argumentov sťažovateľa v 1. rade, ktorý

spochybnil zákonnosť uloženej poriadkovej pokuty tvrdením, že mu konajúci súd nedal

možnosť sa k uloženiu poriadkovej pokuty vyjadriť. Ústavný súd hodnotí túto čiastkovú

námietku sťažovateľa v 1. rade ako na prvý pohľad neopodstatnenú a nelogickú,

keďže právna úprava takúto povinnosť súdu neukladá a súčasne, tak ako to už bolo

povedané, nová právna úprava možnosť účastníka konania spochybňovať správnosť

uloženej poriadkovej pokuty a napadnúť jej uloženie opravným prostriedkom nepripúšťa.

27. Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu, ktorý v záujme upevnenia

svojej autority a súčasne v záujme zabezpečenia plynulosti a rýchlosti konania, v súlade

so svojím postavením inštancie výsostne oprávnenej organizáciou a vedením priebehu

konania, po predchádzajúcom napomenutí sankcionoval sťažovateľov nerešpektujúcich jeho

pokyny vedúce k zabezpečeniu nerušeného priebehu pojednávania, kde svoje rozhodnutie

primerane a zrozumiteľne odôvodnil, zodpovedal vymedzeným zákonným mantinelom

a účelu zakotveného inštitútu poriadkovej pokuty. Ústavný súd tak dospel k záveru,

že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúceho okresného súdu v danom prípade

sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľmi označených a

dohovoru a v nadväznosti na to aj s obsahom ďalších označených článkov

a dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

28. Ústavný súd zaujal stanovisko aj k čiastkovej námietke sťažovateľa v 1. rade

o porušení jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku pochybenia okresného súdu

pri realizácii poučenia o opravnom prostriedku. Túto čiastkovú námietku kvalifikuje

ako na prvý pohľad zjavne neopodstatnenú, a to jednak z toho dôvodu, že pochybenie

okresného súdu bolo napravené (v písomnej forme, a teda v relevantnej forme rozhodnutia

vykonal okresný súd korekciu svojej chyby), predovšetkým však z toho dôvodu,

že nesprávne poučenie o opravnom prostriedku v okolnostiach prípadu sťažovateľa v 1. rade

ani nemohlo mať na jeho práva žiaden materiálny dopad, keďže, tak ako už bolo povedané,

právna úprava možnosť odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty nepripúšťa,

a teda pochybenie okresného súdu nebolo nijako spôsobilé ukrátiť sťažovateľa o možnosť

uplatnenia ochrany jeho práv.

29. Ústavný súd sa taktiež vysporiadal aj s námietkou sťažovateľov o porušení ich

práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru, ktoré sťažovatelia vidia

v skutočnosti, že proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty nemali v zmysle platnej

právnej úpravy k dispozícii opravný prostriedok. Ústavný súd ju hodnotí

ako neopodstatnenú a odkazuje na pôsobnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru, garantujúceho právo

na spravodlivý proces, z ktorého nevyplýva právo na opravné prostriedky proti

rozhodnutiam súdov o občianskych právach a záväzkoch alebo o oprávnenosti trestného

obvinenia. Aj jednostupňová súdna sústava je z hľadiska záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1

dohovoru vo všeobecnosti akceptovateľná, podstatné je, aby bolo v konkrétnom

jednostupňovom konaní naplnené právo dotknutej osoby na spravodlivý proces vo všetkých

jeho aspektoch.

30. Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2018