Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 18/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného spoločnosťou BAJO

LEGAL s. r. o., Landerevova 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Branislav Jablonka, PhD., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. zo 4. septembra 2019 a jemu predchádzajúcim

postupom a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. CoZm 8/2019 zo 4. septembra 2019 a jemu

predchádzajúcim postupom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. z 9. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) výrokom v bode 1 zriadil záložné právo v prospech žalobcu

na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti sťažovateľovi v sume 758 876,96 eur spolu

so 6 % ročným úrokom zo sumy 758 876,96 eur od 19. februára 2019 do zaplatenia

a jej ďalšieho príslušenstva, vyplývajúcej zo súdneho sporu vedeného okresným súdom

pod sp. zn. z titulu vlastnej zmenky s doložkou bez protestu vystavenej

11. júna 2012 obchodnou spoločnosťou (ďalej len „žalobca“)

splatnej 18. februára 2019, ktorú avaloval sťažovateľ, a to k nehnuteľnostiam

špecifikovaným vo výroku uznesenia. Napriek skutočnosti, že uznesenie okresného súdu

bolo vydané už 9. apríla 2019 a malo byť v zmysle § 331 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj ,,CSP“) odoslané do troch dní od jeho vyhotovenia, sťažovateľ

sa o vydaní tohto uznesenia dozvedel až z opravného uznesenia z 23. apríla 2019

doručeného 14. mája 2019.

3. Sťažovateľ bezodkladne písomne žiadal okresný súd o doručenie uznesenia

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktoré mu bolo doručené do elektronickej schránky

právneho zástupcu 20. mája 2019 bez návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

ako aj bez akýchkoľvek príloh. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie,

v ktorom namietal okrem iných skutočností aj nedoručenie uznesenia a nedoručenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, medzi ktorými mala byť aj zmenka

vo fotokópii. Odvolací súd k tejto námietke uviedol, že okresný súd doručoval uznesenie

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sťažovateľovi prostredníctvom pošty, keď podľa

čísla zásielky bolo zistené, že zásielka bola doručená adresátovi 12. apríla 2019, avšak

na výzvu súdu prvej inštancie o zaslanie doručenky Slovenská pošta a. s. oznámila,

že zásielku prevzal švagor sťažovateľa. Z tohto dôvodu okresný súd opätovne doručoval

uvedené uznesenie, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 20. mája 2019. Sťažovateľ podal

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu 31. mája 2019, teda v zákonom ustanovenej 15-

dňovej lehote. Odvolací súd v napadnutom uznesení uviedol, že odvolacie námietky

sťažovateľa týkajúce sa doručovania uznesenia súdu prvej inštancie vyhodnotil

ako nedôvodné, a to najmä z dôvodu, že sťažovateľovi bolo uznesenie doručené opätovne

a tento podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.

4. Ako z uvedeného vyplýva, odvolací súd vyhodnotil, že uznesenie okresného súdu

bolo sťažovateľovi doručené až 20. mája 2019 do elektronickej schránky právneho zástupcu

sťažovateľa po jeho žiadosti o doručenie. Odvolací súd však celkom zjavne opomenul,

že sťažovateľovi bolo doručené iba samotné uznesenie o zriadení zabezpečovacieho

opatrenia bez príloh, a to v rozpore s prvou vetou , podľa ktorého sa spolu

s uznesením o zriadení zabezpečovacieho opatrenia doručuje aj návrh na jeho zriadenie

(vrátane príloh).

5. Súd prvej inštancie týmto postupom znemožnil sťažovateľovi oboznámiť

sa s obsahom návrhu a jeho prílohami, čím mu fakticky znemožnil uplatnenie efektívnych

námietok v rámci odvolania, keďže sťažovateľ nevedel, čo bolo obsahom návrhu, nevedel

sa vyjadriť k opodstatnenosti a k trvaniu tvrdeného nároku a rovnako sa nevedel vyjadriť

ani k osvedčeniu ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu. Uvedené platí o to viac, že nárok

žalobcu má byť zo zmenky, avšak sťažovateľ sa k tejto zmenke vôbec nevedel vyjadriť,

najmä nevedel posúdiť, či je jej vystaviteľom, či zmenka bola daná do zmenkového obehu,

či obsahuje formálne náležitosti (t. j. či je formálne platná) atď. Uznesenie okresného súdu

je okrem toho podkladom na zápis do osobitného registra (kataster nehnuteľností), už bolo

tomuto osobitnému registru odoslané a vyvolalo právne účinky.

6. Keďže odvolací súd uvedené pochybenia zo strany okresného súdu zakladajúce

porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľa nenapravil, podal sťažovateľ ústavnú

sťažnosť, v ktorej namieta, že postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu

práva na spravodlivý súdny proces, čo malo za následok porušeniu jeho základných podľa

, a , ako aj podľa dohovoru.

7. Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej možno

rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia vydaného v rámci občianskoprávneho

konania porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, keďže

rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa . Aj v konaní o návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré

tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu ().

8. Sťažovateľ zastáva názor, že porušenie spočívajúce v nedoručení uznesenia

o zriadení zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom na jeho zriadenie a všetkými

prílohami nie je v prebiehajúcej fáze konania v žiadnom prípade napraviteľné

ani odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu v konaní o veci samej. Zároveň toto

porušenie predstavuje procesný exces zakladajúci zjavný rozpor s princípmi spravodlivého

procesu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. .

, a sp. zn. .

9. Podľa názoru sťažovateľa uvedené porušenie procesného predpisu predstavuje

v tomto prípade zároveň aj porušenie princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní,

t. j. imanentných súčastí práva na spravodlivý proces. V zmysle ustálenej judikatúry vyšších

súdov, právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom,

čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva

na spravodlivý proces. Princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu

spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná

možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície oproti jej protistrane. Uvedené možno v plnom rozsahu aplikovať

aj na prípad sťažovateľa, ktorý bol v dôsledku porušenia procesného predpisu v rámci

konania postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako žalobca. Na majetok

sťažovateľa totiž bolo uznesením zriadené zabezpečovacie opatrenie ‒záložné právo na

nehnuteľný majetok sťažovateľa v hodnote viac ako milión eur, a to navyše v situácii,

keď sťažovateľ ako avalista zmenku uvádzanú žalobcom nepodpísal a táto je tiež z hľadiska

formálnych náležitostí neplatná pre neurčitosť platobného miesta (čo sťažovateľ namietal

po predložení jej kópie v rámci doručovania žaloby na vyjadrenie sa k nej). Navyše, tento

zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa môže trvať neobmedzene dlhú dobu

do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa , a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04. 09. 2019

v konaní vedenom pod sp. zn.: , porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04. 09. 2019 v konaní vedenom

pod sp. zn. , sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Právomoc ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

16. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

Právne posúdenie ústavnej sťažnosti

17. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že namietaným postupom

a uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia – záložného práva na majetok sťažovateľa, boli porušené jeho

základné práva podľa , a a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

18. Sťažovateľ nesúhlasí s procesným postupom okresného súdu, ktorý nebol

napravený v odvolacom konaní a ktorý spočíval v doručení uznesenia o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia sťažovateľovi bez návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a bez príloh, čo je v rozpore s . Uvedeným postupom bolo

sťažovateľovi znemožnené oboznámiť sa s obsahom návrhu a jeho prílohami, čím mu

okresný súd znemožnil uplatnenie efektívnych námietok v rámci odvolania. Súčasne bol

porušený princíp kontradiktórnosti konania, ako aj princíp rovnosti strán v konaní, keďže

sťažovateľ sa dostal do nevýhodnejšieho postavenia oproti žalobcovi.

19. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „zabezpečovacieho opatrenia“ po rekodifikácii

civilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový

poriadok. Jeho účel vymedzuje , podľa ktorého zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob zániku

upravuje primerane a nasl. (ustanovenia

o neodkladnom opatrení).

20. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného

procesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva

na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa (M. Števček a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. 2016, s. 1155).

21. Z hľadiska sťažovateľom uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia

je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý

súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) pristupuje k preskúmavaniu sťažností,

v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením, veľmi

zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený

zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia,

a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj

preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania

nezasahuje konečným spôsobom (). Ústavný súd meritórne posudzuje

neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie

pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach iba za predpokladu,

že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu. Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa

rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy

neodkladných opatrení, najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia,

keďže jeho vydanie nemusí obligatórne nadväzovať na konanie vo veci samej

().

22. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené ().

23. Pokiaľ sťažovateľ namietal pochybenia v procesnom postupe okresného súdu,

ktorý mu doručil uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia až na základe jeho

žiadosti, a to až o viac ako jeden mesiac po vydaní tohto uznesenia, čo je v rozpore s § 331

ods. 2 , ústavný sú konštatuje, že išlo síce o nesprávny procesný postup okresného súdu,

avšak krajský súd považoval lehotu na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu

za zachovanú a námietkami sťažovateľa sa meritórne zaoberal. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd považuje uvedený nesprávny procesný postup súdu za postup, ktorému chýba

ústavnoprávna intenzita.

24. K najpodstatnejšej námietke sťažovateľa o nedoručení uznesenia o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom na jeho nariadenie a s prílohami, v dôsledku

čoho mu bola odňatá možnosť v odvolaní účinne namietať relevantné skutočnosti proti

uzneseniu okresného súdu, krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že táto

argumentácia je nedôvodná, pretože procesným postupom okresného súdu nedošlo

k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces ani nedošlo ku konaniu v rozpore

s princípom rovnosti zbraní, pretože sťažovateľ podal v zákonom ustanovenej lehote

odvolanie, na základe ktorého odvolací súd vykonal meritórne preskúmanie uznesenia

okresného súdu.

25. Ústavný súd k uvedenej námietke sťažovateľa konštatuje, že v danej veci nebol

procesný postup súdu v súlade s prvou vetou . Sťažovateľ však v ústavnej

sťažnosti neuviedol ani jedinú konkrétnu námietku, ktorú v dôsledku toho nesprávneho

procesného postupu okresného nemohol v odvolaní proti uzneseniu o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia predostrieť a ktorou sa krajský súd preto nemohol riadne

zaoberať. Ako zo sťažovateľom doručených príloh vyplýva, sťažovateľ možnosť podať

riadny opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu využil a okrem nesprávneho

procesného postupu okresného súdu namietal aj nesplnenie podmienok pre nariadenie tohto

opatrenia, keďže namietal neodôvodnenosť obavy z možného ohrozenia exekúcie,

ako aj neprimeranosť zriadeného zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd jeho odvolacie

námietky riadne preskúmal, využijúc postup podľa a dospel k záveru

o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva

v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky proti sťažovateľovi vyplývajúcej

zo súdneho sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. z titulu vlastnej

zmenky bez protestu, ktorú avaloval sťažovateľ, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

sťažovateľa. Sťažovateľ ako žalovaný dostal reálnu možnosť využiť svoje procesné práva,

predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ žalobcu. Postup a rozhodnutie

krajského sa tak nejaví byť v rozpore s obsahom zásady kontradiktórnosti konania

či rovnosti zbraní, ktoré sú pri inštitúte neodkladného opatrenia na súde prvej inštancie

odsunuté do úzadia a k ich naplneniu dochádza až v štádiu odvolacieho konania.

26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

všeobecného súdu svojím vlastným (, , ).

27. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

týkajúcej sa námietky porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. septembra 2019 odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu