Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 85/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenej právnym

zástupcom JUDr. Martin Timcsák, MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária,

Laurinská 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1, v spojení s , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 2. novembra 2016,

ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská

cesta 3/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

, v spojení s , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.

z 2. novembra 2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 27. septembra 2018.

2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je

slovenskou obchodnou spoločnosťou podľa

v znení neskorších predpisov – poisťovňou podľa o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá podniká

na území Slovenskej republiky na základe príslušného povolenia pre odvetvie povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti dôvodí viacerými argumentmi a vznáša

viaceré námietky vo vzťahu k porušeniu jej základných práv a slobôd, a to jednak k postupu

súdov konajúcich vo veci samej, ako aj k právnemu posúdeniu veci samej, ktoré vykonali

súdy všeobecnej sústavy súdnictva v rozsahu napádaných rozhodnutí.

4. Sťažovateľka vznáša námietky voči rozsudku krajského súdu v tom smere, že toto

rozhodnutie je arbitrárne a poškodzuje jej práva a je v rozpore s , ako aj

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Sťažovateľka vznáša námietky voči uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým rozhodol

o dovolaní sťažovateľky podanom na Okresnom súde Galanta 3. apríla 2017 voči rozsudku

krajského súdu, a to tak, že dovolanie odmietol a žalobcovi 1 a žalobkyni 2 náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. Sťažovateľka vznáša námietky voči tomuto rozhodnutiu

a tvrdí, že toto uznesenie je arbitrárne a poškodzuje jej práva na prístup k dovolaciemu

súdu, ako aj odníma sťažovateľke prístup k zákonnému sudcovi.

6. Podstatnú časť argumentácie sťažovateľky je možné zhrnúť do jednotiaceho

záveru. Sťažovateľka zastáva názor, že nároky z ochrany osobnosti nie je možné

uspokojovať z povinného zmluvného poistenia. Túto argumentáciu prezentuje ako právne

súladnú a poukazuje na existenciu opačného právneho posúdenia súdmi v rozsahu

napádaných rozhodnutí, z čoho vyvodzuje ich arbitrárnosť a zásah do už citovaných

základných práv sťažovateľky.

7. Sťažovateľka vznáša námietky, že konajúce súdy v rozsahu napádaných

rozhodnutí svojimi rozhodnutiami konali v rozpore s ňou prezentovaným výkladom

(i) relevantných ustanovení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ďalej (ii)

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), (iii) obsahom rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie C-22/12 vo veci Haasová a ďalšou (iv) citovanou judikatúrou jednak

všeobecných súdov Slovenskej republiky, najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu.

II.

Posúdenie veci ústavným súdom

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Každú sťažnosť podľa predchádzajúceho odseku ústavný súd predbežne

prerokuje podľa ustanovenia o ústavnom súde

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), ktorý sa

podľa jeho ustanovenia § 246 ods. 1 použije aj na konania začaté do 28. februára 2019.

11. Podľa ustanovenia môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť podľa možno podľa ustálenej

rozhodovacej praxe považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. ,

, s tam existujúcimi početnými odkazmi na predchádzajúcu

judikatúru).

12. Sťažovateľka namietala arbitrárnosť rozsudkov okresného súdu, krajského súdu

a v nadväznosti na to aj uznesenia najvyššieho súdu, keď tento mal práve kvôli tejto

arbitrárnosti a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj na základe nesprávneho

aplikovania a použitia ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít s poukazom

na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (predovšetkým C-22/12) uznať

sťažovateľkou podané dovolanie za prípustné podľa príslušných ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

13. Z obsahu spisu po preskúmaní spisu ústavným súdom je zrejmé, že posúdenie

arbitrárnosti uznesenia najvyššieho súdu závisí od posúdenia arbitrárnosti a nesprávneho

právneho posúdenia veci samej krajským súdom (v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej

inštancie – Okresného súdu Galanta sp. zn. z 21. novembra 2014).

14. Doterajší priebeh konania, ktoré predchádzalo podaniu ústavnej sťažnosti

sťažovateľkou, obsah súdneho spisu, rovnako ako obsah sťažnosti nie je z pohľadu

ústavného súdu potrebné ďalej podrobnejšie rekapitulovať, pretože sú sťažovateľke, ako aj

ústavnému súdu dostatočne známe.

15. V prvom rade ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky vo svojej vlastnej

podstate predstavuje opakujúcu sa polemiku s právnymi závermi všeobecných súdov,

pričom ústavný súd poukazuje na to, že konajúce súdy vychádzali pri posudzovaní veci

samej z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec rozhodli na takomto riadne

a dostatočne zistenom skutkovom základe na základe riadne odôvodneného, presvedčivého

a uceleného právneho názoru. Argumentáciu konajúcich súdov považuje ústavný súd

za logickú a jasnú a z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľnú, pričom ústavný súd

nepovažuje za potrebné túto argumentáciu rekapitulovať.

16. V opozite k úvahám a prezentovanému právnemu názoru sťažovateľky v podanej

sťažnosti je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľkou napádané rozhodnutia nie je možné

označiť za arbitrárne a rovnako im nie je možné pripísať vlastnosť právnej, argumentačnej

alebo faktickej nekoherentnosti či ich ústavnoprávnej neudržateľnosti.

17. Možno konštatovať, že počas konaní pred všeobecnými súdmi existovali rôzne

výklady a názory súdov, ako aj odbornej praxe na to, či poisťovňa ako poisťovateľ

zodpovedá aj za nároky, ktoré vznikli pri škodovej udalosti v rozsahu povinného zmluvného

poistenia a ktoré je povinný uspokojiť poistený z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá

vznikla obetiam ‒v tomto prípade dopravnej nehody, a to zásahom do ich osobnostných

práv podľa ustanovenia a nasl. .

K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

18. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľky, ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého

posúdenie podmienok dovolacieho konania patrí v zásade do právomoci dovolacieho súdu

(m. m. ). Rozhodne však napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno

zaradiť do kategórie arbitrárnych rozhodnutí. K rozhodujúcej právnej otázke najvyšší súd

poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-22/12 vo veci Haasová,

ústavného súdu sp. zn. (i rozhodnutia, na ktoré toto rozhodnutie odkazuje,

t. j. a ), ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky pasívnej legitimácie

poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, od ktorej sa odvolací súd neodklonil. Touto

ustálenou praxou bol zároveň prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach

najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. a sp. zn.

, na ktoré poukazovala sťažovateľka.

19. Najvyšší súd týmito argumentmi vylúčil prípustnosť dovolania v zmysle § 421

ods. 1 písm. a) , t. j. odklon odvolacieho súdu od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v uvedenej právnej otázke, a zároveň aj predpoklad

prípustnosť dovolania v zmysle , t. j.

nevyriešenie tejto otázky v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu.

20. Vzhľadom na to nemožno považovať odmietnutie jej dovolania za zjavne

arbitrárne alebo ústavne neudržateľné, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu

21. Ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľky predovšetkým skutočnosť, že ňou

namietaný názor krajského súdu v plnom rozsahu korešponduje jednotiacemu záveru, že

eurokonformný výklad ustanovenia § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení

zohľadňujúci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12

nemožno považovať za arbitrárny alebo akokoľvek ústavne neakceptovateľný.

22. Tento prístup sa stal pevnou a dosiaľ nespochybnenou súčasťou rozhodovacej

praxe aj ústavného súdu (porovnaj nález , ktorým bol zrušený aj rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. citovaný sťažovateľkou na strane 10 sťažnosti, ako

aj uznesenie sp. zn. s odkazom na sp. zn. a sp. zn.

alebo sp. zn. ).

23. V rozsahu, v ktorom sťažovateľka poukazuje svojou argumentáciou

na rozdielnosť prístupu všeobecných súdov k rozoberaným otázkam, ústavný súd uvádza, že

ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať rozdielne právne názory najvyššieho súdu

(porovnaj napr. , , , ), a to aj v prípade,

ak existuje názorový, právny a argumentačný rozdiel medzi existujúcimi rozhodnutiami

najvyššieho súdu. Je už ustálenou pozícia ústavného súdu hovoriaca o tom, že ak všeobecný

súd vo viacerých konaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi,

neznamená to, že každá taká odlišnosť je porušením základného práva v rovine

ústavnoprávnej, a teda by mala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí. Ústavná

sťažnosť nie je právnym prostriedkom na zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov

(bližšie pozri nález ústavného súdu sp. zn. z 23. novembra 2016).

24. Napádané rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je

vydané na základe uceleného a riadne odôvodneného právneho názoru v ňom obsiahnutého.

Na základe uvedeného tak ústavný súd uzatvára, že rozsudok krajského súdu, ktorý je

napádaný sťažovateľkou, nemožno považovať za arbitrárny.

25. Na základe uvedeného je celkom zjavne bezdôvodná námietka sťažovateľky, že

arbitrárnosťou napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu ňou označených základných práv.

Právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatňovaním nárokov a obranou proti takému konaniu, bolo prístupom predmetných

súdov naplnené (porovnaj napr. ).

26. V súlade s tým je potom vylúčené aj to, aby aplikáciou právneho názoru,

v ktorom bol obsiahnutý takto prezentovaný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona

o povinnom zmluvnom poistení, došlo k zásahu do práva sťažovateľky vlastniť majetok

podľa . Povinnosť poskytovať poistné plnenie poškodeným (osobám

dotknutým zásahom) vyplýva sťažovateľke zo zákona, teda – v situácii in concreto – z toho,

že škodcom (pôvodcom zásahu) bola alebo je osoba, ktorá je poistená z poistnej zmluvy,

ktorú sťažovateľka so škodcom riadne uzavrela.

27. V tomto rozsahu sťažovateľka ani v jednom podaní, ktoré predchádzalo podaniu

ústavnej sťažnosti, nedôvodila, že nebola poisťovateľkou škodcu, a nič na tom nemôže

zmeniť ani sťažovateľkou v súdnych konaniach prezentovaná polemika o neexistencii

pasívnej legitimácie na jej strane, keď vystupovala ako žalovaný v II. rade.

28. To, že sťažovateľka pri uzavretí poistnej zmluvy nepredpokladala, že bude

musieť uspokojovať aj nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, teda že nepredpokladala taký

výklad ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení, nemôže znamenať, že jej

povinnosť platiť bude predstavovať neoprávnený zásah do práva vlastniť majetok v zmysle

citovaných ustanovení .

29. V konečnom dôsledku ústavný súd nevidí žiadny súvis medzi napadnutými

rozhodnutiami a právom sťažovateľky podnikať v zmysle , ktoré podľa

judikatúry zahŕňa právo výkonu hospodárskej činnosti podľa svojho uváženia (porovnaj

, , ). Uvedený výklad ustanovení zákona o povinnom

zmluvnom poistení sťažovateľke v žiadnom rozsahu nebráni podnikať v ňou zvolenom

odvetví poistenia a ani sa ním nebráni prispôsobiť vykonávané podnikanie podmienkam,

ktoré podľa sťažovateľky vznikli prijatím výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona

o povinnom zmluvnom poistení.

30. Právo na spravodlivý súdny proces nie je možné vykladať tak, že by sťažovateľke

garantovalo procesný úspech v súdnom konaní, prípadne že je súčasťou tohto práva to, aby

sa súdy všeobecnej sústavy súdnictva stotožnili len s argumentáciou sťažovateľky

a prípadne inú či opozitnú neaplikovali.

31. Rozhodnutia súdov, ktoré sťažovateľka napáda, podľa názoru ústavného súdu

netrpia žiadnou vadou, a to ani po stránke právnej, ani po stránke argumentačnej vo vzťahu

k odôvodneniu týchto rozhodnutí, ktoré ústavný súd posúdil ako dostatočné.

32. Zo všetkých tu uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

podľa ustanovenia odmietol v celom rozsahu

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu