Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/168/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. V., nar. X., bývajúcej

v R., 2/ J. V., nar. X., bývajúcej v R., 3/ L. V., bývajúcej v R., 4/ A. V., bývajúcej v R., 5/ L.

V., bývajúceho v R., v dovolacom konaní zastúpení JUDr. M. L., advokátom, advokátska

kancelária so sídlom v L., proti ţalovaným 1/ A. – S., a.s., so sídlom v B., v dovolacom

konaní zastúpenej JUDr. R. U., advokátom, advokátska kancelária so sídlom v B., 2/ A.I. - I.

T., so sídlom Z., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 24. marca

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 24. marca 2009 sp. zn. v časti

výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť

zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 1/ aţ 5/ náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie

od 18.12.2006 do 31.12.2007 kaţdému v sume 412,24 Eur a v časti výroku, ktorým potvrdil

rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne

platiť ţalobcom 1/ aţ 5/ počnúc od 1.1.2008 do budúcna náhradu nemajetkovej ujmy

kaţdému v sume 33,19 Eur mesačne a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania

a o náhrade trov odvolacieho konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa návrhom z 15. januára 2008 domáhali voči ţalovaným 1/ a 2/ náhrady

škody spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou P. P., zamestnancom ţalovaného 2/, pri

ktorej došlo k úmrtiu L. V., manţela ţalobkyne 1/ a otca ţalobcov 2/ aţ 5/. Ţiadali priznať

pozostalostnú úrazovú rentu, ktorá u ţalobkyne 1/ predstavuje sumu 1 633,-- Sk (54,21 Eur)

2

mesačne a u ţalobcov 2 aţ 5/ sumu 1 089,-- Sk (36,15 Eur) mesačne, náhradu nemajetkovej

ujmy za zásah do ich osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný ţivot) spôsobený

usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode pre kaţdého z nich v sume 1 000,-- Sk

(33,19 Eur) mesačne, náklady spojené s pohrebom v sume 45 000,-- Sk (1493,73 Eur) a vecnú

škodu v sume 4 000,-- Sk (132,78 Eur).

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom z 20. mája 2008 č.k. -56 uloţil

ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne titulom pozostalostnej úrazovej

renty a náhrady nemajetkovej ujmy za obdobie od 18.12.2006 do 31.12.2007 ţalobkyni 1/

sumu 32 700,-- Sk, ţalobkyni 2/ sumu 25 944,-- Sk, ţalobkyni 3/ sumu 25 944,-- Sk,

ţalobkyni 4/ sumu 25 944,-- Sk, ţalobcovi 5/ sumu 25 944,-- Sk, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, platiť ţalobcom 1/ aţ 5/ spoločne a nerozdielne počnúc od 1.1.2008

do budúcna titulom pozostalostnej úrazovej renty a náhrady nemajetkovej ujmy ţalobkyni 1/

sumu 2 633,-- Sk mesačne a ţalobcom 2/ aţ 5/ kaţdému sumu 2 089,-- Sk mesačne a uhradiť

ţalobcom 1/ aţ 5/ spoločne a nerozdielne náklady spojené s pohrebom v sume 35 000,-- Sk

a vecnú škodu v sume 4 000,-- Sk. Vo zvyšnej časti (v časti nákladov spojených s pohrebom

nad sumu 35 000,-- Sk) ţalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal

zo zistenia, ţe rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok č.k. z 19. septembra

2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3. októbra 2007, bol P. P. uznaný vinným zo

spáchania prečinu usmrtenia podľa ods. l, 2 písm. a/ /2005 Z.z.

v znení , ktorého sa dopustil tým, ţe dňa 18.12.2006 v čase okolo X.

hod. ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo zn. V. ev. č. N. po B., pričom pri čerpacej

stanici S. v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a neprimeranej rýchlosti odzadu narazil

pravou prednou časťou vozidla do pred ním jazdiaceho cyklistu L. V., nar. X., ktorý pri

dopravnej nehode utrpel zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Z výsledkov

vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe u oboch ţalovaných boli splnené základné

predpoklady vzniku ich zodpovednosti za škodu. Ţalovaná 1/ zodpovedá za škodu v zmysle §

420 ods. 2 (ďalej len ), pričom jej pasívna legitimácia vyplýva

z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zák.

č. ). Keďţe ţalobcovia riadne preukázali rozsah nimi uplatnenej škody

spočívajúcej v nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, v nároku na úhradu vecnej škody a

čiastočne aj v nároku na úhradu nákladov spojených s pohrebom, ţalobe v tejto časti vyhovel

a len v časti nákladov spojených s pohrebom nad sumu 35 000,-- Sk ţalobu ako nedôvodnú

3

zamietol. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, ţe ustanovenie poskytuje

dostatočnú oporu pre priznávanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým za zásah do ich

osobnosti usmrtením blízkej osoby. Dospel k záveru, ţe v prípade ţalobcov došlo k zásahu do

ich osobnostných práv v súvislosti so smrťou ich otca a manţela, čím bola narušená celistvosť

rodiny a teda bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného ţivota. Následky sú trvalé

a neodstrániteľné, keď ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Povaţoval preto

ţalobcami poţadované priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,-- Sk na kaţdú jednu

osobu mesačne za opodstatnené (za obdobie od 18.12.2006 do 31.12.2007 táto predstavuje

u ţalobcov 1/ aţ 5/ sumu 12 419,-- Sk a do budúcna od 1.1.2008 po 1 000,-- Sk mesačne na

kaţdú osobu). Aj v tejto časti ţalobe vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 24. marca 2009 sp. zn. na odvolanie

ţalovaných 1/ a 2/ rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil

(jednotlivé časti rozsudku okresného súdu znovu zopakoval vo svojom výroku len z dôvodu

prijatia o zavedení meny Euro v SR), rozhodol o trovách

prvostupňového a odvolacieho konania a vo výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie,

dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a nasl. a vec, s výnimkou aplikácie

ustanovenia , aj správne po právnej stránke posúdil (v danej veci bolo potrebné

pri ustálení zodpovednosti za škodu vychádzať z ustanovenia ). K nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, ţe okresný súd dospel k správnemu záveru, ţe

v posudzovanej veci došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia ţalobcov v súvislosti

s úmrtím manţela, resp. otca ţalobcov, chráneného v zmysle , ktorého súčasťou je aj

rodinný ţivot. Z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva úplne

neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny. Náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch v zmysle preto hodnotil ako primeraný prostriedok ochrany proti

neoprávnenému zásahu. K otázke pasívnej legitimácie ţalovaných uviedol, ţe ţalovaný 2/

objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, vyvolanú

zvláštnou povahou tejto prevádzky podľa . Ţalovaná 1/ je podľa

povinná za poisteného nahradiť poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Mal za to, ţe citované zákonné

ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne tak, ţe do pojmu „náklady pri usmrtení“ je

moţné zahrnúť aj náhradu nemajetkovej ujmy. Poistné krytie z povinného zmluvného

poistenia sa v danom prípade vzťahuje aj na nárok ţalobcov uplatnený v zmysle § 13 ods. 2

. Ţalovaní 1/ a 2/ sú preto v spore, aj pokiaľ ide o tento nárok pasívne legitimovaní,

z ktorého dôvodu okresný súd správne vo veci rozhodol, keď ich spoločne a nerozdielne

zaviazal nahradiť ţalobcom škodu, včítane nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďţe v konaní

o náhradu nemajetkovej ujmy ( ) za zásah do osobnostných práv ţalobcov

(práva na súkromný a rodinný ţivot) povaţoval otázku pasívnej legitimácie ţalovaných

účastníkov za otázku zásadného právneho významu, pripustil na jej riešenie dovolanie.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým súd priznal ţalobcom

1/ aţ 5/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 412,24 Eur za obdobie od 18.11.2006

do 31.12.2007 a v časti výroku, v ktorej rozhodol o jeho povinnosti platiť ţalobcom 1/ aţ 5/

od 1.1.2008 do budúcna náhradu nemajetkovej ujmy kaţdému v sume 33,19 Eur mesačne,

podala včas dovolanie ţalovaná 1/. Uviedla, ţe nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho

súdu, podľa ktorého aj v prípade, ak predmet konania tvorí právo na náhradu nemajetkovej

ujmy podľa , je daná jej pasívna legitimácia v zmysle

Poukázala na to, ţe platná právna úprava, ako aj právna teória, striktne od seba rozlišuje právo

na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

a právo na náhradu škody v zmysle a nasl. . Medzi týmito dvomi

inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť, z ktorého dôvodu nie je moţné stotoţňovať nárok

fyzickej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s nárokom poškodeného

na náhradu škody. Uviedla, ţe uţ zo samotného názvu poistenia je zrejmé, ţe jeho účelom je

kryť zodpovednosť za škodu (nie zodpovednosť za nemajetkovú ujmu) spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Tomuto korešponduje aj vymedzenie rozsahu poistného

krytia v ustanovení , ktoré rešpektuje rozlíšenie vecnej škody

upravené v a škody na zdraví, ktorú upravujú ustanovenia a nasl. . Keďţe

účelom povinného zmluvného poistenia je kryť zodpovednosť za škodu a nemajetková ujma

nie je v zmysle vyššie uvedeného škodou, rozsah poistného krytia sa na náhradu nemajetkovej

ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, nevzťahuje. Výklad ustanovenia § 4 ods. 2

písm. a/ vykonaný odvolacím súdom povaţovala preto za nesprávny,

urobený navyše v priamom rozpore s gramatickým významom slovného spojenia „nákladov

pri usmrtení“. Podľa dovolateľky, k interpretácii citovaného zákonného ustanovenia zvolenej

odvolacím súdom, nebolo moţné dospieť ani pomocou systematického a ani teleologického

výkladu právnej normy. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe povinným

zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah

do práva na súkromný a rodinný ţivot pozostalých, spôsobený usmrtením blízkej osoby

pri prevádzke dopravných prostriedkov a teda, ţe poisťovňa je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti vyplývajúcej z poistnoprávneho vzťahu v prípade, ak predmetom konania je nárok

pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa . Okrem toho namietala, ţe

odvolací súd (rovnako aj súd prvého stupňa) priznal nemajetkovú ujmu v pravidelných

mesačných splátkach, čo popiera zmysel a podstatu priznaného nároku a je v rozpore

s ustanovením a ţe nesprávne zaviazal ţalovaných 1/ a 2/ k solidárnemu plneniu,

hoci predpoklady uvedené v ustanovení splnené neboli. Navrhla preto, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, resp. aby zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe v napadnutej časti návrh

zamietne.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

povaţujú za vecne správne. Podrobne sa vyjadrili k výške pozostalostnej renty a k obdobiu jej

výplaty. K pasívnej legitimácii ţalovanej 1/ uviedli, ţe ju označili za ţalovanú, vzhľadom

na ustanovenie , podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť

svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Navrhli preto dovolanie ţalovanej

1/ ako nedôvodné zamietnuť a ţiadali priznať trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa , t.j. aj

vo vzťahu k ţalovanému 2/ a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Odvolací súd vymedzuje vyslovením prípustnosti dovolania zároveň aj právnu otázku

zásadného významu, pre riešenie ktorej pripúšťa dovolanie. Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie (a tým aj

moţnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej otázky) len so zreteľom na tú

konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z 28. februára 2001 sp. zn.

(viď R 6/2004) uviedol, ţe v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

6

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny ten, z ktorého

pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, jeho rozhodnutie treba povaţovať za

nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach

zaujal stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia treba povaţovať za vadu podľa (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27. apríla 2006 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30.septembra 2008 sp. zn. ). Povinnosť súdu

rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením odôvodniť, je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa

vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj

so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť

sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a teda ide o vadu uvedenú

v , na existenciu ktorej dovolací súd musí prihliadnuť z úradnej moci aj

v prípade, ak dovolanie je prípustné podľa

V posudzovanej veci, je podľa dovolacieho súdu, konanie pred odvolacím súdom

práve takouto vadou postihnuté.

Odvolací súd pripustil dovolanie na riešenie otázky pasívnej legitimácie ţalovaných

účastníkov v spore, t.j. nielen ţalovanej 1/ (poisťovne), ale aj ţalovaného 2/ (prevádzateľa

vozidla), ktorého predmetom je náhrada nemajetkovej ujmy podľa za zásah

do osobnostných práv ţalobcov spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode.

Keďţe rozsudkom odvolacieho súdu bola ţalovaným 1/ a 2/ uloţená povinnosť plniť

ţalobcom spoločne a nerozdielne, bola týmto rozhodnutím súdu zaloţená ich pasívna

solidarita ( ), a teda i nerozlučné spoločenstvo v konaní ( ),

7

ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým ţalovaným (R 4/2004). V danom prípade

preto platí, ţe hoci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podala len ţalovaná 1/, je

účinné aj pre ţalovaného 2/, z ktorého dôvodu dovolací súd skúmal existenciu vady v zmysle

vo vzťahu k obidvom ţalovaným.

V posudzovanej veci sa odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia v otázke pasívnej

legitimácie ţalovaného 2/ obmedzil len na konštatovanie, ţe objektívne zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, vyvolanú zvláštnou povahou tejto

prevádzky podľa . V odôvodnení rozhodnutia neuviedol jasne a určito, či podľa

tohto zákonného ustanovenia posúdil aj hmotnoprávny vzťah týkajúci sa nároku ţalobcov

proti ţalovanému 2/ o náhradu nemajetkovej ujmy. V dôvodoch chýba stanovisko, prečo

( na daný hmotnoprávny vzťah moţná aplikácia ustanovenia , prípadne za

pouţitia akých pravidiel. Rozhodnutie neobsahuje ani konkrétne dôvody, ktoré súd

k prípadnej aplikácii viedli a ani úvahy, akými sa pritom riadil. Odvolací súd teda jasne

a zrozumiteľne nevysvetlil svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k záveru, ţe

ţalovaný 2/ je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti aj v konaní o ţalobcami uplatnenom

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich osobnostných práv. Ide teda o prípad,

kedy odvolací súd síce pripustil dovolanie na riešenie konkrétnej právnej otázky, ktorú ale

sám v rozhodnutí dostatočne a presvedčivo právne neposúdil a nevyriešil. Rozhodnutie

odvolacieho súdu treba preto povaţovať v tejto časti za nepreskúmateľné.

Ţalovanej 1/ treba prisvedčiť aj v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné, aj pokiaľ ide o stanovenie spôsobu, akým rozhodol o rozsahu náhrady

nemajetkovej ujmy a čo do určenia samotnej jej výšky. Predovšetkým treba uviesť, ţe

odvolací súd peňaţnú satisfakciu priznal v opakujúcich sa plneniach v budúcnosti splatných

dávok bez toho, aby v dôvodoch rozhodnutia podal zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona vychádzal, ako ich interpretoval a akými úvahami sa riadil. Odôvodnenie

rozhodnutia neobsahuje ani vysvetlenie dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, ţe sa odklonil

od doterajšej jednotnej rozhodovacej praxe súdov, ktorá priznáva náhradu nemajetkovej ujmy

upravenej v vo forme jednorazového odškodnenia. V rozhodnutí následne

absentuje aj vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli odvolací súd k určeniu samotnej výšky

nemajetkovej ujmy.

Napokon treba uviesť, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje ani

ţiadne vysvetlenie, prečo ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal k solidárnemu plneniu, hoci

zodpovednosť ţalovanej 1/ za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy vyvodil zo zákona

č. (záväzkový vzťah z poistnej zmluvy) a zodpovednosť ţalovaného 2/ oprel

o ustanovenie (záväzkový vzťah zo spôsobenej škody). V tejto súvislosti dovolací

súd poznamenáva, ţe súd nie je viazaný návrhom ţalobcu (ţalobcov), aby ţalovaným bola

uloţená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51 ročník 1998).

Moţno teda uzavrieť, ţe dôvody spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyššie

uvedených častiach nie sú dostatočné. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu v týchto častiach treba povaţovať pre nedostatok dôvodov za

nepreskúmateľné. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku má za následok porušenie

práva ţalovaných na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie moţnosti konať pred súdom

v zmysle Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy

prihliadať ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uţ z tohto dôvodu

musel rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a v časti o trovách

prvostupňového a odvolacieho konania ako výrokov závislých zrušiť a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

Napriek tomu, ţe uţ táto vada je dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu,

dovolací súd sa zaoberal vecou aj z pohľadu dovolacej otázky, na riešenie ktorej odvolací súd

pripustil dovolanie. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu

k ţalovanému 2/, otázku pasívnej vecnej legitimácie posudzoval len vo vzťahu k ţalovanej 1/.

Súdy obidvoch stupňov nárok ţalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich

osobnosti posudzovali podľa a nasl. . Správne pritom vychádzali z názoru, ţe

súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný ţivot, ktoré v sebe

zahrnuje tieţ právo na spoluţitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny.

Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby upravuje ustanovenie . Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa

tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej

9

práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté (môţu ňou byť len fyzické osoby)

a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môţu ňou byť aj právnické osoby).

Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi

oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti

vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viaţu výhradne na určitú osobu. Povinnosť

poskytnúť zadosťučinenie podľa je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu

do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu,

ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. nemá ani ustanovenie, ktoré by

umoţňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto

hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, ţe v konaní o náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle a nasl.

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných

práv spôsobil.

V posudzovanej veci bolo nesporné, ţe zásah do osobnostných práv ţalobcov (do ich

práva na súkromný a rodinný ţivot) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil P. P..

Ţalovaná 1/, ako poisťovňa, ktorá bola len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ţiadnym spôsobom nezasiahla do

osobnostných práv ţalobcov. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2

, nie je preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napokon

ţalobcovia to ani netvrdili).

Zostáva teda posúdiť, či odvolacím súdom podaný výklad ustanovenia § 4 ods. 2

písm. a/ , na ktorom zaloţil svoj právny názor, ţe ţalovaná 1/ je v konaní

o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaná, (nie)je správny.

Podľa tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len

"poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Podľa § 4 ods. 1

poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na kaţdého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

10

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaloţených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní

nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6

písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie,

alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Z ustanovenia vyplýva, ţe jeho predmetom je upraviť

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie

zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na kaţdého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie

rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4

ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému

krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného

pod písmenom c/, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody

v ( a nasl. ). Poistený má v zmysle tohto zákonného

ustanovenia jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi. Pojem „nákladov pri usmrtení“, ktorý zákon o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu pre účely tohto zákona osobitne nedefinuje (definíciu nepodáva ani

), treba vysvetľovať vo význame výdavkov, ktoré boli v súvislosti

s usmrtením poškodeného preukázateľne vynaloţené. Výdavky je poisťovňa povinná za

poškodeného nahradiť len vtedy, ak boli v skutočnosti vynaloţené a ak sa tak stalo v príčinnej

11

súvislosti s úmrtím poškodeného, pričom osoba, ktorá ich vynaloţila, je povinná ich nielen

presne uviesť, ale aj preukázať. za náklady pri usmrtení povaţuje

náklady spojené s pohrebom, odškodnenie ktorých upravuje v ustanovení

nachádzajúceho sa v Šiestej časti s názvom Zodpovednosť za škodu

a za bezdôvodné obohatenie. Naproti tomu, pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah

do osobnostných práv je upravený v Prvej časti s názvom Všeobecné

ustanovenia v ustanovení ako jeden z právnych prostriedkov ochrany

osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej

osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňaţnej satisfakcie. Keďţe

skutočnú ujmu nie je moţné presne zistiť (dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy

sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.

Z uvedeného je zrejmé, ţe medzi týmito dvomi pojmami nie je ani obsahová a ani

pojmová blízkosť. Úplne rozdielna je ich podstata ako aj účel, ktorému tieto dva inštitúty

majú slúţiť. Rovnako je odlišný aj gramatický význam týchto pouţitých slovných spojení.

Blízkosti týchto pojmov nenasvedčuje ani ich systematické zaradenie.

Odvolací súd preto nesprávne vyloţil ustanovenie

Z.z., keď ustálil, ţe do pojmu „nákladov pri usmrtení“ moţno subsumovať náhradu

nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto mylnej interpretácie právnej normy je nesprávny záver,

podľa ktorého povinnosť ţalovanej 1/ na plnenie z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje tieţ

na nárok ţalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia

a teda, ţe ţalovaná 1/ je aj v konaní o tomto nároku pasívne vecne legitimovaná. Ţalovaná 1/

opodstatnene preto namietala, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Táto skutočnosť bola tieţ jedným z dôvodov, prečo Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie.

12

K otázke moţnej interpretácii náhrady škody v tom zmysle, ţe by bolo moţné

pod pojem škoda pre účely podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy spočívajúci v strate blízkej osoby, dovolací súd poznamenáva, ţe platná právna úprava,

ako to správne uvádza ţalovaná 1/, dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti

upravenom v a nasl. (s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch) a právom na náhradu škody v zmysle a nasl. . Medzi týmito dvomi

inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje

nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej

prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej

osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je

aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy,

ktorý spočíva v tom, ţe pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba

z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemoţno presne zistiť skutočnú ujmu).

V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo

na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy

teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany

zabezpečovanej .

Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2,

v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje

a definíciu nepodáva ani (čo treba rozumieť pod pojmom škoda

nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES

zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel). V sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu

náhrady ( a nasl. ), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví

a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa

odškodňuje bolesť poškodeného a sťaţenie spoločenského uplatnenia ( ). Pri strate

ţivota sa výţivou oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta ( )

a uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom, prípade s liečením ( a ). Keďţe

pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne

ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v

nestotoţniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Chráneným

predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak

13

v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný

ţivot.

Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa od škody podľa ustanovenia

a nasl. potvrdzuje tieţ ustanovenie , podľa ktorého kto neoprávneným zásahom

do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto

zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa súčasne platnej právnej úpravy moţno teda nemajetkovú ujmu za zásah

do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu

zodpovednosti za škodu, t.j. podľa a nasl. .

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

14

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011

sp. zn. .

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bol

v špecifikovanej časti zrušený rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 24. marca 2009 sp. zn.

a vec mu bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie. Zrušujúce

rozhodnutie je okrem čiastočnej nepreskúmateľnosti rozsudku odôvodnené aj nesprávnym

právnym posúdením veci v otázke zásadného právneho významu, pre ktorú odvolací súd

pripustil dovolanie, a to v otázke, či v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah

do osobnostných práv – práva na súkromný a rodinný život, spôsobený usmrtením

blízkej osoby pri dopravnej nehode, je daná pasívna legitimácia žalovanej 1/, t.j.

poisťovne vykonávajúcej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené

prevádzkou motorových vozidiel. S právnym záverom o nedostatku pasívnej legitimácie

ţalovanej 1/ sa nestotoţňujem.

Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky,

čo treba rozumieť pod pojmom škoda pouţitým v Som toho názoru,

ţe pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, ţe tento

pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti

za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný

a rodinný ţivot spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.

Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť

dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy

k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávaţnejším dôsledkom tejto

udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen

občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za

neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom

poistného krytia. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu zákona

č. (gramatický výklad), resp. vychádzajúci z ustanovení Obč. zákonníka

15

o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť

predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné majetkové riziko subjektov

zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo

viesť aj k ich finančnému bankrotu. Zároveň by to mohlo znamenať aj neistotu pozostalých

v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, ţe

pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymoţiteľná. Neprijateľnosť týchto

dôsledkov vyţaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely

tak, ţe doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých

a teda ţe aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych

predpisov totiţ nemoţno opomínať ich účel a zmysel, pričom platí, ţe súd nie je absolútne

viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyţaduje účel

zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod.

Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely je aj ústavne

konformný, pretoţe zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým

poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením

zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ totiţ dôjde

pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, zakladá

o sociálnom poistení pozostalým, ktorými sú manţel alebo manţelka a nezaopatrené dieťa,

nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 730 násobku denného vymeriavacieho základu,

najviac však vo výške 46 485,40 EUR (u manţela alebo manţelky). Toto odškodnenie, i keď

je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy poskytovaná z úrazového

poistenia. Zastávam názor, ţe niet rozumného dôvodu, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy

pozostalých pri usmrtení ich blízkeho pri dopravnej nehode ako zamestnanca mala byť

predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo

o zamestnanca, by tomu tak nemalo byť.

Napokon pri výklade pojmu škoda pre účely treba vychádzať

z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiţ výsledkom

transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je

zrejmé, ţe pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. pouţíva slovné

16

spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či pouţíva termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“

alebo „akákoľvek škoda“.

Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp.

za ujmu povaţuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu (pozri napr. rozsudok Súdneho

dvora zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA).

Vzhľadom na väčšinový právny názor v otázke pojmu škoda pre účely zákona

č. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe ide o aplikáciu práva Európskej únie

premietnutého do tohto zákona, povaţujem za vhodné poukázať na moţnosť odvolacieho

súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, prerušiť konanie a podaním návrhu na začatie

prejudiciálneho konania poţiadať Súdny dvor o riešenie otázky, ako sa má vykladať pojem

škoda, resp. akákoľvek škoda, resp. akákoľvek ujma alebo škoda, v zmysle Smernice

2009/103/ES, či tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu spôsobenú usmrtením blízkej osoby

pri dopravnej nehode. K tomu ďalej poznamenávam, ţe podľa rozsudku Súdneho dvora

z 5. októbra 2010 vo veci C-173/09 (Elchinov) právo Únie bráni tomu, aby právne posúdenie

súdu vyššieho stupňa bolo pre vnútroštátny súd (ktorý má rozhodnúť vo veci po tom, čo mu

súd vyššieho stupňa, na ktorom bol podaný opravný prostriedok, vrátil vec na ďalšie konanie)

v súlade s vnútroštátnym procesným právom záväzné, ak sa tento vnútroštátny súd

v súvislosti s výkladom, o ktorý poţiadal Súdny dvor, domnieva, ţe uvedené posúdenie nie je

v súlade s právom Únie.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

17