Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 107/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra

Straku a sudcu Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval

ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RED ARROW, s. r. o., IČO 50 157 256,

Gen. M. R. Štefánika 6670/19, Trenčín, právne zastúpenej Advokátska kancelária

KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Legionárska 7158/5, Trenčín, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Barbora Koncová, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -138 z 24. októbra 2018 a jeho postupom

v tomto konaní a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RED ARROW, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu, rozhodnutia, sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

15. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RED ARROW, s. r. o.,

IČO 50 157 256, Gen. M. R. Štefánika 6670/19, Trenčín (ďalej len „sťažovateľka“),

právne zastúpenej Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o.,

Legionárska 7158/5, Trenčín, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Barbora

Koncová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného (ďalej len „“),

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -138 z 24. októbra 2018

(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a jeho postupom v označenom konaní.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou domáhala

proti obchodnej spoločnosti ROTRANS, s. r. o., zaplatenia sumy 700 € s príslušenstvom

z titulu zmluvnej pokuty v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

3. Okresný súd rozsudkom č. k. -73 z 20. novembra 2017 žalobu

zamietol.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie.

5. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak,

že rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol: „Odvolací súd

konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil

skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil

vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd

prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom

uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo

by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie. K odvolacím dôvodom žalobcu, krajský súd uvádza, že postupom

a rozhodovaním súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu ani do právnej istoty sporových

strán, pretože súd prvej inštancie sa neodchýlil pri prejednávaní danej veci od ustálenej

judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení

o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokuty z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov

na vznik nároku na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca v konaní nepredložil žiadne listinné

dôkazy, ktoré by preukazovali platne dojednaná písomnú dohodu o zmluvnej pokute.

Zmluva o preprave medzi sporovými stranami nebola uzatvorená písomne a keďže Dohovor

o CMR ani ustanovenia o dohode o preprave tovaru nevyžadujú pre platnosť tejto zmluvy

písomnú formu, nemala okolnosť ústneho uzatvorenia zmluvy na jej platnosť vplyv, avšak

súd správne z tejto skutočnosti vychádzal pri posudzovaní platnosti dojednania o zmluvnej

pokute. Odvolací súdu preto neprihliadal na odvolacie dôvody žalobcu. Písomnú formu

dohody o zmluvnej pokute, jej výšku alebo spôsob určenia, ako podstatnú náležitosť jej

dojednania upravuje ust. § 544 ods. 2, Obč. zák. Uverejnenie prepravného poriadku

žalobcu na jeho webovej stránke nemožno považovať za naplnenia zákonnej požiadavky

na písomnú formu takejto dohody účastníkov zmluvné vzťahu.“

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti krajskému súdu vytýka nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci a prieťahy v konaní

a argumentuje:

«... súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jednotlivými námietkami jeho

ako žalobcu prednesenými v písomných vyjadreniach a na pojednávaní. Žalobca

argumentoval vecne a s odvolaním sa na právne predpisy, avšak má za to, že súd prvej

inštancie sa s jeho argumentami nevysporiadal. Žalobca poukazoval najmä na ustanovia

o cestnej dopravy, v zmysle ktorého je zverejnený

prepravný poriadok dopravcu súčasťou návrhu dopravcu na uzatvorenie zmluvy.

Súd prvej inštancie sa s týmto argumentom nedostatočne vysporiadal a rovnako sa

s ním nevysporiadal ani krajský súd, ktorý vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že sa

stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Viac sa nezaoberal

skutkovým stavom ani právnym posúdením veci. Žalobca však v odvolaní citoval vôľu

zákonodarcu (dôvodová správa k zákonu o cestnej doprave), avšak odvolací súd nemal

za potrebné sa k tejto otázke a k tejto námietke žalobcu vyjadriť. Žalobca má za to,

že pokiaľ súd prvej inštancie porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces v podobe

nedostatočného odôvodnenia prijatých záverov, mal krajský súd ako odvolací toto

porušenie asanovať a s jednotlivými argumentami žalobcu sa vysporiadať a rovnako sa

vysporiadať aj s argumentami uvedenými v odvolaní.

... rozsudok súdu prvej inštancie a následne aj rozsudok krajského súdu neobsahuje

odôvodnenie tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie . Konajúci súd prvej

inštancie popísal priebeh konania a jednotlivé vykonané dôkazy, avšak v odôvodnení

absentuje samotné posúdenie jednotlivých dôkazov, vysvetlenie ktoré dôkazy boli pre súd

rozhodujúce, čo viedlo súd k tomu, aby žalobu zamietol a podobne. Absentuje vyporiadanie

sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami žalobcu.

... súd prvej inštancie ako aj krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 40

v súvislosti s formou právneho úkonu a tiež neaplikoval

ustanovenie o cestnej doprave, v zmysle ktorého je

zverejnený prepravný poriadok dopravcu súčasťou návrhu dopravcu na uzatvorenie zmluvy.

Podľa názoru súdu takýto prepravný poriadok nepostačuje na platné dojednanie zmluvnej

pokuty, napriek tomu, že samotný zákon zakotvuje ustanovenia prepravného poriadku ako

ustanovenia s priamym účinkom na práva a povinnosti účastníkov zmluvy. V tomto prípade

však nejde o štandardné obchodné podmienky podnikateľa, ale o prepravný poriadok

vyhotovený v súlade a na základe zákona (nie svojvoľne). Rozhodnutie súdu prvej aj druhej

inštancie nereflektovalo na dôvodovú správu k zákonu o cestnej doprave citovanú

žalobcom, čím súdny naplnili podstatu arbitrárnosti rozhodnutia a zasiahli aj do právnej

istoty a legitímnych očakávaní žalobcu.

Zmluva ktorá bola predmetom konania nebola prvou zmluvou uzavretou medzi

účastníkmi sporu a rovnako žalovaný neuzatváral v rámci prepravy prvú zmluvu, preto

musel byť uzrozumený s povinnosťou dopravcu zverejňovať prepravný poriadok

a s ohľadom na opakujúci sa zmluvný vzťah účastníkov sporu aj s konkrétnym prepravným

poriadkom žalobcu.

Z sms komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že obe strany mali vedomosť,

kto je zmluvnou stranou, boli dostatočne identifikovateľné a bol zrejmý aj obsah úkonu,

pričom všetky tieto skutočnosti boli zachytené v písomnej forme (uskutočnenej

elektronickými prostriedkami)...

... V spojení s prepravným poriadkom žalobcu zverejneným na jeho webovom sídle,

s ktorým bol žalovaný oboznámený bola dohoda o zmluvnej pokute uzavretá písomne.

Žalobca sám vyjadril vôľu, aby bola zmluva uzavretá písomne, preto žiadal zaslanie sms.

Súdy tak opomenuli vôľu účastníkov uzavrieť zmluvu písomne a zamerali sa len

na posudzovanie obsahu sms.

Podľa názoru sťažovateľa bolo konanie na Krajskom súde v Bratislave poznačené

prieťahmi v konaní. V danom prípade, keď odvolací súd konštatoval len stotožnenie sa

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, bez ďalšieho odôvodnenia, nemalo konanie

na odvolacom súde trvať 1 rok. Podľa informácie sťažovateľa boli zistené bližšie

neidentifikované chyby v rámci odvolacieho konania, pre ktoré sa vec zdržala. Rozhodnutie

krajský súd vydal až dňa 24.10.2018 a žalobcovi bolo doručené až dňa 12.12.2018.

Sťažovateľ má za to, že daný priebeh nezodpovedá konaniu bez zbytočných prieťahov.»

7. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

rozsudkom krajského súdu, zruší napadnutý rozsudok a vráti vec krajskému súdu na ďalšie

konanie, vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom krajského súdu, prizná sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

8. Vec napadla ústavnému súdu 15. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudkyni

spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudkyne ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je

na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

19. Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , práva sa na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajskému súdu okrem iného vytýka, že sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevyrovnal s jej argumentmi, najmä čo sa týka poukazu na § 4 ods. 5 zákona

č. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a jeho dôvodovú správu.

V odôvodnení tiež absentuje posúdenie jednotlivých dôkazov, vysvetlenie, ktoré dôkazy

boli pre súd rozhodujúce, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby.

20. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov.

, , , , ). Za situácie,

ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv

v konaní pred ústavným súdom.

21. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

22. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich

uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ).

23. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

26. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší

súd“) sp. zn. z 25. októbra 2017].

27. Ako vyplýva z už citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. októbra 2017, porušenia práva na spravodlivý súdny proces, od ktorého sa odvíja

prípustnosť dovolania podľa , sa súd môže dopustiť aj tým spôsobom, že

poruší právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavnou sťažnosťou

napadnutý rozsudok krajského súdu je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej

a pokiaľ sťažovateľka namieta nenáležité odôvodnenie rozsudku krajského súdu, je zrejmé,

že sťažovateľka sa mohla ochrany svojich práv domáhať prostredníctvom dovolania

v zmysle .

28. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka možnosť

podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužila, dovolanie nepodala.

Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.

29. Keďže sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala, že dovolanie

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa), v okolnostiach jej prípadu

ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3

.

30. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132

ods. 2 odmietol ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

ako neprípustnú.

31. Vo vzťahu k namietanému porušeniu postupom krajského

súdu sťažovateľka krajskému súdu vytýkala, že o jej odvolaní proti rozsudku okresného

súdu rozhodol až 24. októbra 2018, teda odvolacie konanie trvalo rok napriek tomu,

že krajský súd sa len stotožnil s rozhodnutím okresného súdu bez ďalšieho odôvodnenia.

32. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

33. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

34. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právu podľa dohovoru (m. m. ). Uvedený

právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

35. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

36. Ústavný súd z príloh sťažnosti a údajov Registra doložiek právoplatnosti

a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí zistil, že o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku

okresného súdu č. k. -73 z 20. novembra 2017 rozhodol krajský súd

24. októbra 2018 rozsudkom č. k. -138, ktorým rozsudok okresného súdu

potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 12. decembra 2018.

37. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie vedené pred krajským súdom

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 12. decembra 2018. Ústavná

sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup krajského súdu v napadnutom konaní

bola ústavnému súdu doručená 15. februára 2019, resp. podaná na poštovú prepravu

12. februára 2019, teda zjavne až po tom, keď krajský súd konajúci vo veci sťažovateľky

právoplatne rozhodol.

38. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého

konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

39. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala

ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď v označenom

konaní pred krajským súdom namietané porušenie označených práv už nemohlo trvať,

keďže jej právna neistota bola odstránená momentom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

krajského súdu, ústavný súd rozhodol podľa

tak, že ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd

o týchto návrhoch sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu