Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 576/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátkou

, , vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práv podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami

Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 5. apríla 2018, sp. zn.

zo 14. mája 2018, sp. zn. z 28. júna 2018, sp. zn.

z 26. júla 2018, postupom a uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn.

z 25. júna 2018, postupom a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

zo 14. mája 2018, postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 19. júna 2018, sp. zn. z 22. júna 2018 a sp. zn. z 27. júna 2018

a postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.

z 13. júna 2018, sp. zn. z 13. júna 2018, sp. zn. z 13. júna 2018,

sp. zn. z 5. júna 2018, sp. zn. z 5. júna 2018, sp. zn.

z 8. júna 2018, sp. zn. z 19. júna 2018, sp. zn.

z 19. júna 2018, sp. zn. zo 16. júna 2018, sp. zn.

z 29. júna 2018, sp. zn. z 25. júna 2018, sp. zn. z 29. júna 2018,

sp. zn. zo 4. júla 2018, sp. zn. z 19. júla 2018,

sp. zn. zo 4. júla 2018, sp. zn. zo 6. júla 2018, sp. zn.

zo 6. júla 2018, sp. zn. zo 6. júla 2018, sp. zn.

zo 7. augusta 2018, sp. zn. zo 6. augusta 2018, sp. zn.

z 1. augusta 2018 a sp. zn. zo 14. augusta 2018 v spojení s postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 13. júna 2018,

sp. zn. z 29. júna 2018, sp. zn. z 3. septembra 2018,

sp. zn. z 26. júla 2018, sp. zn. z 20. augusta 2018,

sp. zn. z 20. augusta 2018, sp. zn. z 12. júla 2018,

sp. zn. z 9. júla 2018, sp. zn. z 25. júla 2018,

sp. zn. zo 6. augusta 2018, sp. zn. z 13. augusta 2018,

sp. zn. z 13. augusta 2018, sp. zn. z 27. júla 2018,

sp. zn. z 10. augusta 2018, sp. zn. z 2. augusta 2018,

sp. zn. z 9. augusta 2018, sp. zn. z 10. augusta 2018,

sp. zn. z 28. augusta 2018, sp. zn. z 20. augusta 2018,

sp. zn. z 13. augusta 2018, sp. zn. z 13. augusta 2018,

sp. zn. z 13. septembra 2018, sp. zn. zo 6. septembra 2018,

sp. zn. zo 17. septembra 2018, sp. zn. z 20. augusta 2018,

sp. zn. z 27. augusta 2018, sp. zn. z 22. augusta 2018,

sp. zn. z 13. septembra 2018, sp. zn. zo 17. septembra 2018,

sp. zn. z 13. septembra 2018 a sp. zn. zo 17. septembra

2018 takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 zo 6. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 v tom čase účinného

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

, , vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Michalovce

sp. zn. z 5. apríla 2018, sp. zn. zo 14. mája 2018,

sp. zn. z 28. júna 2018, sp. zn. z 26. júla 2018, postupom

a uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. z 25. júna 2018, postupom

a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 14. mája 2018,

postupom a uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. z 19. júna 2018,

sp. zn. z 22. júna 2018 a sp. zn. z 27. júna 2018 a postupom

a uzneseniami Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. z 13. júna 2018,

sp. zn. z 13. júna 2018, sp. zn. z 13. júna 2018,

sp. zn. z 5. júna 2018, sp. zn. z 5. júna 2018, sp. zn.

z 8. júna 2018, sp. zn. z 19. júna 2018, sp. zn.

z 19. júna 2018, sp. zn. zo 16. júna 2018, sp. zn. z 29. júna

2018, sp. zn. z 25. júna 2018, sp. zn. z 29. júna 2018,

sp. zn. zo 4. júla 2018, sp. zn. z 19. júla 2018, sp. zn.

zo 4. júla 2018, sp. zn. zo 6. júla 2018, sp. zn.

zo 6. júla 2018, sp. zn. zo 6. júla 2018, sp. zn. zo 7. augusta

2018, sp. zn. zo 6. augusta 2018, sp. zn. z 1. augusta 2018

a sp. zn. zo 14. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutia okresných súdov“)

v spojení s postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 13. júna 2018, sp. zn. z 29. júna 2018, sp. zn.

z 3. septembra 2018, sp. zn. z 26. júla 2018, sp. zn.

z 20. augusta 2018, sp. zn. z 20. augusta 2018, sp. zn.

z 12. júla 2018, sp. zn. z 9. júla 2018, sp. zn.

z 25. júla 2018, sp. zn. zo 6. augusta 2018, sp. zn.

z 13. augusta 2018, sp. zn. z 13. augusta 2018, sp. zn.

z 27. júla 2018, sp. zn. z 10. augusta 2018, sp. zn.

z 2. augusta 2018, sp. zn. z 9. augusta 2018, sp. zn.

z 10. augusta 2018, sp. zn. z 28. augusta 2018, sp. zn.

z 20. augusta 2018, sp. zn. z 13. augusta 2018, sp. zn.

z 13. augusta 2018, sp. zn. z 13. septembra 2018, sp. zn.

zo 6. septembra 2018, sp. zn. zo 17. septembra 2018, sp. zn.

z 20. augusta 2018, sp. zn. z 27. augusta 2018, sp. zn.

z 22. augusta 2018, sp. zn. z 13. septembra 2018, sp. zn.

zo 17. septembra 2018, sp. zn. z 13. septembra 2018 a sp. zn.

zo 17. septembra 2018 (ďalej len „ rozhodnutia krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je občianskym združením zapísaným

v registri občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

pod č. a prevádzkujúcim poradenské centrum pre ženy zažívajúce

násilie v párových vzťahoch v , v rámci ktorého týmto ženám poskytuje sociálne,

právne a psychologické poradenstvo.

3. Sťažovateľovi bola zároveň rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky sp. zn. AK008/2018/13 z 11. mája 2018 udelená akreditácia v zmysle zákona

č. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „akreditácia“), podľa ktorej je oprávnený

poskytovať obetiam trestných činov špecializovanú odbornú pomoc v rozsahu:

a) poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci, b) poskytnutie krízovej psychologickej

intervencie, c) vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia,

d) sprostredkovanie poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania

a špecializovaného sociálneho poradenstva, ak život alebo zdravie obzvlášť zraniteľnej

obete je bezprostredne ohrozené, a to pre okruh subjektov obetí trestného činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby a pre územie okresov Košice I, Košice II, Košice III,

Košice IV.

4. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ bol od 1. augusta 2018 v zmysle

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) ustanovený za zástupcu z radov subjektov poskytujúcich

pomoc obetiam podľa osobitného zákona v celkovo 31 prípadoch, a to napadnutými

rozhodnutiami okresných súdov.

5. Riadiac sa poučeniami okresných súdov o prípustnosti riadneho opravného

prostriedku, podal sťažovateľ proti všetkým napadnutým rozhodnutiam okresných súdov

sťažnosti, o ktorých rozhodoval krajský súd. V rámci podaných sťažností proti

rozhodnutiam okresných súdov sťažovateľ argumentoval identicky v tom smere, že okresné

súdy pochybili, keď ho ustanovili za zástupcu z radov subjektov poskytujúcich pomoc

obetiam podľa osobitného zákona v daných trestných veciach, keďže takýto postup je

v rozpore s predmetom jeho činnosti a akreditáciou. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol:

«... že sa v rámci svojej činnosti venuje výlučne špecializovanému poradenstvu pre ženy

zažívajúce násilie v párových vzťahoch. Uvedené vyplýva z udelených akreditácií

a aj z registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov zverejnenom

Ministerstvom spravodlivosti SR... Sťažovateľ preto namietal, že má spôsobilosť poskytovať

odbornú pomoc výlučne v okresoch Košice I - IV a výlučne cieľovej skupine uvedenej

v registri MS SR špecificky ako „obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

- ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch a ich deti“... Uviedol ďalej tiež, že podľa

jeho názoru účelom novoprijatej právnej úpravy bolo zabezpečenie skutočnej odbornej

pomoci poškodeným v trestných konaniach subjektmi, ktoré sa špecificky danej oblasti

venujú a reálne pracujú s cieľovou skupinou, do ktorej patria poškodené osoby. Vytkol

okresným súdom, že pochybili ak uvedené skutočnosti pred ustanovením zástupcu

poškodeným bližšie neskúmali a za zástupcu im ustanovili subjekt, ktorý síce je v registri

subjektov poskytujúcich pomoc obetiam a má aj akreditáciu, avšak špecificky sa venuje

pomoci ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch, čo nie je trestná činnosť, pre ktorú

sa v daných veciach konanie vedie.»

6. Vo všetkých veciach, v ktorých krajský súd ako odvolací súd rozhodoval

o sťažnostiach proti napadnutým rozhodnutiam okresných súdov, tieto sťažnosti pre ich

neprípustnosť s poukazom na v spojení s

zamietol. Vo vzťahu k zamietnutiu sťažností proti napadnutým rozhodnutiam okresných

súdov sťažovateľ uviedol: „Sťažovateľ podal sťažnosti proti vyššie citovaným rozhodnutiam

okresných súdov. Riadil sa pritom ostatne aj poučeniam súdov, že sťažnosť proti

rozhodnutiu je možné podať v lehote 3 dní od jeho oznámenia prostredníctvom súdu prvého

stupňa na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd v Košiciach následne tieto sťažnosti

zamietol s odôvodnením, že podľa jeho právneho názoru zástupca z radov subjektov nie je

oprávnenou osobou sťažnosťou rozhodnutie okresného súdu napadnúť. Podľa krajského

súdu je uvedenou osobou v súlade s ust. len opatrovník. Uvedený

reštriktívny a formalistický výklad krajského súdu predstavuje porušenie práva sťažovateľa

na spravodlivý proces a odňatie možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Zamietnutím

sťažnosti sťažovateľa ako neprípustnej mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo a právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a zvrátiť tak jeho ustanovenie

za zástupcu z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, v prípadoch

ak súdy pochybili a ustanovili ho za zástupcu poškodeným, ktorým nemá odbornú

spôsobilosť pomoc poskytovať.“

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva a slobody podľa a

Slovenskej republiky a ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 ods. 1, článku 13

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd postupom a rozhodnutím

Okresného súdu Michalovce v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, , , Okresného súdu Košice okolie v konaniach

vedených pod sp.zn. , , , , ,

, , , , , ,

3 , , , , , ,

, , , , Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. , Okresného súdu Košice I v konaniach vedených

pod sp. zn. , , , Okresného súdu Rožňava v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených

sp. zn. , , , , ,

, , , 7Tpo57/2018,4Tpo60/2018, ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , , porušené

boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.4.2018, sp.zn. ,

uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 14.5.2018, sp. zn. , uznesenie

Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.5.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného

súdu Košice - okolie zo dňa 13.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 13.6.2018, sp.zn. , Okresného súdu Košice - okolie

zo dňa 13.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa

05.06.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa

5.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.6.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.6.2018, sp.zn.

, uznesenie Okresného súdu Košice 1 zo dňa 19.6.2018, sp.zn. ,

uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.6.2018, sp.zn. , uznesenie

Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného

súdu Košice - okolie zo dňa 16.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu

Košice 1 zo dňa 27.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie

zo dňa 29.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice – okolie zo dňa

25.6.2018, sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice 1 zo dňa 22.6.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.6.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.6.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 4.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6.7.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 06.08.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14.8.2018,

sp.zn. sa zrušujú a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.6.2018, sp. zn. ,

uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.06.2018, sp. zn. , uznesenie

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.9.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 26.7.2018, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 20.08.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 20.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 12.7.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 9.7.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25.7.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 6.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 13.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 13.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 27.7.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 10.08.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 2.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 9.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 10.08.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 20.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 20.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

13.8.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.8.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.9.2018,

sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.9.2018,

sp.zn. sa zrušujú a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

4. Okresný súd Michalovce, Okresný súd Rožňava, Okresný súd Košice I, Okresný

súd Košice II, Okresný súd Košice - okolie a Krajský súd v Košiciach sú povinné spoločne

a nerozdielne zaplatiť ,

finančné zadosťučinenie vo výške 9000 Eur (slovom: deväťtisíc Eur)

a nahradiť jej trovy konania v sume 325,42 Eur na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky

, a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenia účastníkov konania

8. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci

účastníci konania, a to za krajský súd jeho predseda listom sp. zn.

zo 14. januára 2019, ďalej predseda Okresného súdu Rožňava listom sp. zn.

z 21. januára 2019, predseda Okresného súdu Košice II listom sp. zn.

z 21. januára 2019, predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie listom sp. zn.

z 23. januára 2019, predseda Okresného súdu Michalovce listom sp. zn.

z 23. januára 2019, predseda Okresného súdu Košice I listom sp. zn.

z 15. marca 2019 a za sťažovateľa jeho právna zástupkyňa listom

z 13. decembra 2019.

8.1 Vyjadrenie predsedu krajského súdu zo 14. januára 2019:

„Po nadobudnutí účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa

aj v znení neskorších predpisov, došlo k zmene

druhej vety ustanovenia tak, že v prípade trestných činov spáchaných

voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným osoba mladšia ako 18 rokov,

sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán; súčasne s ustanovením opatrovníka

sa ustanoví zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného

zákona, ktorý má práva a povinnosti splnomocnenca poškodeného, ak ten nebol ustanovený

za opatrovníka.

o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v ustanovení § 2 ods. 1, písm. c), bod 1, definuje ako obzvlášť zraniteľnú obeť

aj dieťa, a tiež pod bodom 6 citovaného ustanovenia, obeť iného trestného činu, ktorá

je vystavená riziku opakovanej viktimizácie, pričom súčasťou legálnej definície je aj

opakovaná viktimizácia (, ).

Z ust. , vyplýva, že akreditovaným subjektom

je osoba, ktorej rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR bola udelená akreditácia

programu podpory obetí.

Subjektom poskytujúcim pomoc obetiam je subjekt poskytujúci alebo zabezpečujúci

pomoc a podporu obetiam, ktorý je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc

obetiam (, ).

Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytujú alebo zabezpečujú odbornú pomoc

obetiam za podmienok ustanovených zák. č 274 /2017 Z. z. alebo osobitným predpisom

(napr. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák. č. 455/91 Zb.

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov ( ).

Formy odbornej pomoci sú všeobecná obdobná pomoc obetí a špecializovaná odborná

pomoc obzvlášť zraniteľnej obeti.

Súčasťou špecializovanej odbornej pomoci je aj poskytovanie všeobecnej odbornej

pomoci, ktorá zahŕňa aj právnu pomoc na uplatnenie práv obete, ktorá má postavenie

poškodeného v trestnom konaní.

Právnu pomoc poskytuje obetiam aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam

za podmienok a v rozsahu ustanovenom podľa ( zák.

č. ).

Podľa ministerstvo spravodlivosti vedie

a na svojom webovom sídle zverejňuje register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam,

do ktorého zapisuje akreditované subjekty podľa a subjekty podľa

osobitného predpisu, ak poskytujú pomoc obetiam.

V posudzovaných trestných veciach uvedené okresné súdy v obvode Krajského súdu

v Košiciach vrátane sťažnostného súdu z registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam

vedeného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR zistili, že

bola dňa 11. 05. 2018 udelená

akreditácia na poskytovanie špecializovanej odbornej pomoci, ktorá zahŕňa aj poskytovanie

všeobecnej odbornej pomoci, a to aj v prípade obetí iného trestného činu, ktorá je vystavená

vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie a nielen obetiam trestného činu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby, či obetí domáceho násilia.

Z uvedeného potom vyplýva, že aj pokiaľ ide o trestný čin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák., nemožno bez ďalšieho v štádiu začatia trestného

stíhania a vznesenia obvinenia v posudzovaných trestných veciach vylúčiť, že obeť tohto

trestného činu bude v ďalšom konaní vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie.

Okresné súdy v rozhodnutiach konkretizovaných v podanej sťažnosti Ústavnému súdu

SR , vychádzali

z vyššie citovaných ustanovení , ako aj registra subjektov

poskytujúcich pomoc obetiam vedeného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

Zároveň bola zohľadnená tá skutočnosť, že ak je poškodená osoba pozbavená

spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

vykonáva jej práva podľa zákonný zástupca. V prípadoch, v ktorých

zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva a je nebezpečenstvo

z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora, sudca

pre prípravne konanie na výkon týchto práv poškodenému ustanoví opatrovníka.

Počnúc 1. januárom 2018 do 1. januára 2019, kedy nadobudol účinnosť

ktorým sa mení a dopĺňa o probačných

a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa poškodeným osobám uvedeným

v druhej vete ods. 2 súčasne ustanovoval zástupca z radov subjektov

poskytujúcich pomoc obetiam podľa , ktorý má práva a povinnosti

splnomocnenca poškodeného, ak ten nebol ustanovený za opatrovníka.

Z ust. účinného do 01. 01. 2019 vyplývalo, že proti rozhodnutiu

o ustanovení opatrníka je prípustná sťažnosť.

Krajský súd v Košiciach vzhľadom na účinnú a platnú právnu úpravu Trestného

poriadku týkajúcu sa vyššie citovaného zákonného ustanovenia dospel preto k právnemu

záveru, že keďže ust. upravuje jednak rozhodnutie o ustanovení

opatrovníka poškodenému, ale aj rozhodnutie o ustanovení zástupcu z radov subjektov

poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného zákona s právami splnomocnenca

poškodeného, ide teda o dva odlišné subjekty a zákon výslovne pripúšťa iba sťažnosť proti

rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka, pričom sťažovateľka

v ňou uvedených trestných veciach v podanej sťažnosti

Ústavnému súdu SR nebola ustanovená za opatrovníka.

Podľa , druhá veta , uznesenie súdu alebo prokurátora možno

sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Vzhľadom na vyššie uvedené boli sťažnosti podané

, podľa zamietnuté

ako neprípustné.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť

prípustná nie je, je nutné ju zamietnuť podľa , aj v prípade

nesprávneho poučenia prvostupňovým súdom, že zákon sťažnosť proti uzneseniu pripúšťa,

pretože nesprávne poučenie prvostupňového súdu nemôže zmeniť rozhodujúcu skutočnosť,

že zákon proti danému výroku rozhodnutia sťažnosť nepripúšťa.

Vzhľadom na tieto skutočnosti máme za to, že uznesenia Okresného súdu Michalovce,

Okresného súdu Košice - okolie, Okresného súdu Košice II, Okresného súdu Košice I,

Okresného súdu Rožňava a Krajského súdu v Košiciach konkretizované v podanej sťažnosti

Ústavnému súdu SR sťažovateľkou

, nemohli zasiahnuť do označených práv sťažovateľkou v ňou podanej sťažnosti,

a preto jej sťažnosť považujeme za nedôvodnú.“

8.2 Vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa z 13. decembra 2019:

„Sťažovateľ trvá na ním podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 8.10.2018 doručenej

ústavnému súdu dňa 09.10.2018 a v nej uvedenej argumentácií. Má za to, že argumenty

uvádzané krajským súdom a okresnými súdmi v ich vyjadreniach k ústavnej sťažnosti

neobstoja.

Krajský súd a aj okresné súdy v ich vyjadreniach predovšetkým uvádzajú,

že v posudzovaných trestných veciach vychádzali z registra subjektov poskytujúcich pomoc

obetiam vedeného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého

akreditácia udelená sťažovateľovi zahŕňala aj poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci

aj v prípade obetí iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej

viktimizácie. Mohlo sa teda jednať aj o maloleté osoby v trestných konaniach vedených

pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Okresný súd Rožňava navyše argumentuje, že ustanovil sťažovateľa v trestnej veci

poškodenej maloletej osobe v trestnom konaní vedenom pre zločin týrania blízkej a zverenej

osoby, čo spadá pod jeho predmet činnosti a v čase ustanovenia neexistoval iný subjekt

v okrese Rožňava, ktorý by mohol ustanoviť.

Predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie v ňou podanom vyjadrení tiež uvádza,

že podľa jej právneho názoru je z v znení účinnom

do 31.12.2018 zrejmé, že úlohou zástupcu z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam

trestných činov nie je poskytovanie špecializovanej odbornej pomoci poškodenému,

ale je jeho zastupovanie v trestnom konaní, pričom jeho oprávnenia sú uvedené v ust. § 54

ods. 1,2 .

Reagujúc na argumentáciu krajského súdu a okresných súdov považuje sťažovateľ

za nevyhnutné uviesť, že nikdy nepožiadal ministerstvo spravodlivosti o udelenie akreditácie

na poskytovanie pomoci inej skupine ako ženám zažívajúcim násilie a ich deťom.

Akreditácia mu bola udelené na základe projektu, z ktorého bolo zrejmé, že jeho výlučnou

cieľovou skupinou sú ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch a ich deti. (projekt

prikladáme v prílohe tohto podania). Aj v súčasnosti je z registra ministerstva

spravodlivosti zrejmé, že sťažovateľ poskytuje špecializovanú odbornú pomoc iba tejto

cieľovej skupine. Uvedené je a aj vždy bolo predmetom jeho činnosti, vyplýva to aj z jeho

stanov a aj z informácií uvedených na jej web stránke.

Sťažovateľ preto naďalej trvá, že na tom, že nebol osobou oprávnenou poskytnúť

poškodeným v predmetných trestných konaniach odbornú pomoc. Má za to, že zabezpečenie

zastupovania poškodených (ako obetí trestných činov) v zmysle § 48 ods. 2 Trestného

poriadku je súčasťou odbornej pomoci poskytovanej subjektmi poskytujúcimi pomoc

obetiam trestných činov v súlade s ust. o obetiach trestných činov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou tejto odbornej pomoci pre obete

trestných činov nie je len poskytovanie právnej pomoci (zastupovanie v trestných

konaniach), ale aj inej pomoci ako je pomoc sociálna, psychologická a iná. Je preto logické,

aby táto pomoc (vrátane tej právnej) bola poskytovaná subjektmi, ktoré majú odbornosť na

prácu s konkrétnou cieľovou skupinou poškodených s cieľom, aby bola zabezpečená

poškodeným v trestných konaniach skutočná kvalifikovaná pomoc.

V danom prípade sa tak nestalo a súdy ustanovovali poškodeným v trestných

konaniach na zastupovanie sťažovateľa, ktorý síce je v registri subjektov poskytujúcich

pomoc obetiam a má aj akreditáciu, avšak špecificky sa venuje pomoci ženám zažívajúcim

násilie v párových vzťahoch.

Ako už uviedol sťažovateľ v ním podanej ústavnej sťažnosti bol v trestných konaniach

za zástupcu poškodeným ustanovený väčšinou maloletým osobám v prípadoch, v ktorých

bolo vedené trestné konania za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, čo je

v rozpore so sťažovateľovi udelenou akreditáciou a jeho predmetom činnosti. Poškodené

osoby v dotknutých konaniach, ktoré sú predmetom ústavnej sťažnosti nie sú cieľovou

skupinou, ktorej má sťažovateľ spôsobilosť odbornú pomoc poskytovať a niektoré boli aj

mimo jeho územnej pôsobnosti (t.j. mimo okresov Košice I. – IV.).

Neobstojí tak ani tvrdenie predsedu Okresného súdu v Rožňave, že súd bol oprávnený

sťažovateľa ustanovovať aj v prípadoch mimo jeho územnej pôsobnosti, vzhľadom na to, že

v obvode Okresného súdu Rožňava sa nenašiel subjekt, ktorý by poskytoval subjekt obetiam.

Podľa sťažovateľa nie je jeho povinnosťou sanovať skutočnosť, že zodpovedné štátne

inštitúcie v súvislosti s prijatím dotknutej právnej úpravy nevytvorili dostatočné podmienky

na vznik a existenciu dostatočného počtu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných

činov na území SR. Za uvedený stav jednoznačne sťažovateľ nenesie žiadnu zodpovednosť.

Sťažovateľ požiadal o udelenie akreditácie (čo vyplýva aj z ním podaného projektu)

s cieľom poskytovať kvalifikovanú odbornú pomoc (nielen právnu prostredníctvom

zastupovania v trestných konaniach) ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch

v Košiciach (okresy I- IV) čo je cieľová skupina a územie, na ktorom dlhodobo pracuje a má

v uvedenej oblasti expertízu. Uvedené bolo jednoznačne aj cieľom legislatívy EU, ktorá

mala byť transponovaná do nášho právneho poriadku prijatím

o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a novelizáciou

.

Nie je predsa možné spravodlivo požadovať od sťažovateľa, aby poskytoval

v trestných konaniach pomoc poškodeným v prípadoch, ktorým sa v rámci predmetu svojej

činnosti nevenuje a nemá na to ani odborné a personálne kapacity, navyše mimo svojej

územnej pôsobnosti.

V ostatnom sťažovateľ odkazuje na svoju argumentáciu uvádzanú v ním podanej

ústavnej sťažnosti.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 . V zmysle a zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Uznesenie ústavného súdu č. k. -20 zo 6. decembra 2018 bolo

prijaté senátom ústavného súdu v zložení Lajos Mészáros (predseda senátu), Jana Laššáková

a Sergej Kohut (sudca spravodajca). Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovi spravodajcovi

skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie, tento nález bol v súlade s čl. II bodom 3 písm.

a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom

25. apríla 2019 prijatý senátom ústavného súdu v zložení predseda senátu Miroslav Duriš

a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudca spravodajca).

IV.

Označené základné práva, judikatúra ústavného súdu a relevantná zákonná úprava

IV.1 Označené základné práva a slobody a judikatúra ústavného súdu

14.1 Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14.2 Podľa všetci účastníci sú si v konaní rovní.

15.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15.2 Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

16.1 Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,

ktorý predpisuje zákon (, ). Súčasne má každý právo na to,

aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

16.2 Súčasťou predostretých záruk vyplývajúcich z , že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde, je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v odvolacom konaní,

t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného prostriedku domáha ochrany svojich

práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo.

Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany

v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa

preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie

takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno považovať za právo na úspech

v odvolacom konaní (), ak každé také rozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá

na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom zákonom

( ).

17. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok tiež spadá právomoc súdov

rozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný

článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. Tým je dané, že tento

článok zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa občianskych práv

a záväzkov mohol nechať predložiť súdu. V tomto smere toto ustanovenie zakotvuje

„právo na súd“, ktorého je právo na prístup k súdu (teda právo zahájiť konanie pred súdom)

len jedným z jeho aspektov (Golder proti Spojenému kráľovstvu). K nemu sa pridávajú

záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie

konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, bod 36).

Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp

kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu ().

18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

19. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníka konania, je však

povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným právom (, , , ).

20. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Článok 2 ods. 2 obsahuje

ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán verejnej moci vrátane štátnych orgánov sám

(autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej úpravy použije pri rozhodovaní, ale aj to,

akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu, ktorý je

vyjadrený v citovanom článku . Ústavný príkaz, ktorý je obsiahnutý v

, je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa

tento ústavný príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu. Uvedené ústavné pravidlo

sa vzťahuje v celom rozsahu aj na ochranu základných práv a slobôd, ktorú poskytujú

orgány verejnej moci v rozsahu svojich kompetencií vrátane základného práva na súdnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru vrátane práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

21. K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie

alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná

zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov

na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov.

22.1 O prípad porušenia garantovaného základného práva na súdnu ochranu

podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu pritom môže ísť okrem iného

vtedy, ak by tento súd fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť svoje

právo na všeobecnom súde (), alebo by rozhodol arbitrárne, bez náležitého

odôvodnenia svojho rozhodnutia (), prípadne, pokiaľ by sa pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by

zásadne poprel ich účel a význam (), teda ak súdom zvolený výklad

neprípustne postihuje niektoré zo základných práv sťažovateľa, prípadne opomína možný

výklad iný, ústavne konformný, alebo je výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia

zo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. je v rozpore

so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti.

22.2 Vo všeobecnom poňatí posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (,

, , , , , ).

23. Ďalším z kritérií rozhodovania ústavného súdu je aj intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo

slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý

zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľa

(, , , , ,

).

IV.2 Relevantná zákonná úprava v jednotlivých časových

obdobiach

24. Podľa ak je poškodená osoba pozbavená

spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť

zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.

25. Znenie účinné od 1. januára 2019:

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje

práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka

z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým

sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka,

je prípustná sťažnosť.

26. Znenie účinné od 1. januára 2006

do 31. decembra 2017:

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje

práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom

konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv

poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo

zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny

orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu

o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

27. Znenie účinné od 1. januára 2018

do 30. júna 2018:

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje

práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom

konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv

poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo

zverenej osobe, ak je poškodeným osoba mladšia ako 18 rokov, sa za opatrovníka ustanoví

najmä štátny orgán, súčasne s ustanovením opatrovníka sa ustanoví zástupca z radov

subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného zákona, ktorý má práva

a povinnosti splnomocnenca poškodeného, ak ten nebol ustanovený za opatrovníka.

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

28. Znenie účinné od 1. júla 2018

do 31. decembra 2018:

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje

práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.

V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej alebo zverenej osobe, ak je poškodeným

osoba mladšia ako 18 rokov, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán, súčasne

s ustanovením opatrovníka sa ustanoví zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc

obetiam podľa osobitného zákona, ktorý má práva a povinnosti splnomocnenca

poškodeného, ak ten nebol ustanovený za opatrovníka. Proti uzneseniu o ustanovení

opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh

prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.

V.

Sťažovateľom namietané porušenie práv a napadnuté rozhodnutia krajského súdu

29.1 Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ktorých spoločným

obsahom je postup podľa , teda odmietnutie

podanej sťažnosti sťažovateľom z dôvodu neprípustnosti v nadväznosti na v čase

od 1. januára 2018 do 30. júna 2018 účinné znenie , ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal explicitne podľa zákonnej úpravy § 48 ods. 2 Trestného

poriadku [v spojení s ] účinnej v relevantnom čase,

ktorú vyložil v súlade s jej obsahom a účelom. Po posúdení takého výkladu ústavný súd

nezistil nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad použitej

zákonnej úpravy vo veci konajúcim krajským súdom. Ten postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2

, a teda ako štátny orgán neprekročil mu danú kompetenciu

v sťažnostnom konaní [ktorej konkrétnym vyjadrením je rozhodnutie podľa § 193 ods. 1

písm. a) ]. Takým postupom v súlade so zákonom nemohol odňať

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom s dôsledkom porušenia ním označeného

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to sťažovateľ vo svojej argumentácii namieta.

29.2 Už uvedený záver platí aj v prípade, o ktorom sa zmieňuje aj vyjadrenie

predsedu krajského súdu, teda v prípade nesprávneho alebo nedostatočne diferencovaného

poučenia v rozhodnutí napadnutom sťažnosťou. Prekročenie prieskumného oprávnenia súdu

rozhodujúceho o podanej sťažnosti je možné len v prípade uvedenom v § 193 ods. 2

(bez neskoršej zmeny tohto ustanovenia oproti rozhodnému obdobiu),

teda v prípade konvalidácie omeškania pri podaní sťažnosti, ku ktorému došlo výlučne

pre nesprávne poučenie súdu (o dĺžke lehoty na podanie sťažnosti, napr. zámenou s lehotou

na podanie odvolania). Neprípustnosť podania sťažnosti však takto (rešpektujúc legálnu

licenciu „sťažnostného“ súdu podľa vo vzťahu k relevantným

ustanoveniam zákona) zhojiť nemožno. Samotnú okolnosť správnosti, resp. dostatočnosti

poučenia v jednotlivých rozhodnutiach napadnutých sťažnosťami ústavný súd hodnotí

v časti VI odôvodnenia tohto nálezu.

29.3 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej

uvádza, že postup súdneho orgánu (tu príslušného krajského súdu), ktorý koná v súlade

s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo

trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

alebo práva podľa dohovoru (, , ,

, , ). Teda z konštantnej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza

z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušenie

základných práv a slobôd (, ).

29.4 V dôsledku tohto záveru ústavný súd rozhodol o nevyhovení sťažovateľom

namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29.5 Keďže ústavný súd nedospel po posúdení prijatej ústavnej sťažnosti k záveru

o porušení základného práva podľa a práva podľa ,

nemohol dospieť ani k záveru o porušení ďalších sťažovateľom označených práv,

a to základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa a práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

VI.

Sťažovateľom namietané porušenie práv a napadnuté rozhodnutia okresných súdov

30.1 Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (,

, , ). V konkrétnom prípade ide o subsidiaritu

(a teda vylúčenie) prieskumu prvostupňových rozhodnutí vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí

vydaných v (riadnom) opravnom konaní, a tým vylúčenú možnosť spochybniť rozhodnutia

okresných súdov (čo podmieňuje nevyhovenie podanej ústavnej sťažnosti).

30.2 Ústavný súd pritom berie do úvahy, že jednotlivé okresné súdy, a to Okresný

súd Michalovce, Okresný súd Rožňava, Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II,

Okresný súd Košice-okolie, vo svojich napadnutých rozhodnutiach nesprávne poučili

sťažovateľa o možnosti podania opravného prostriedku, resp. sťažovateľa poučili tak,

že nešpecifikovali subjekt, ktorý je oprávnený podať sťažnosť podľa § 180 a nasl. Trestného

poriadku, ale obmedzili sa len na všeobecné poučenie o možnosti podania opravného

prostriedku. Poučenie malo byť štruktúrované a rozdelené na dve časti. V prvej časti malo

byť uvedené, že len opatrovník je osobou oprávnenou podať sťažnosť podľa § 180 a nasl.

, a v druhej časti mal byť sťažovateľ poučený o tom, že ako zástupca

z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného zákona nemá možnosť

podať žiadny opravný prostriedok. V dôsledku takto znejúceho poučenia by sa sťažovateľ

mohol obrátiť s ústavnou sťažnosťou priamo na ústavný súd, ktorý mohol následne podrobiť

napadnuté rozhodnutia okresných súdov aj vecnému prieskumu.

30.3 Použitie riadneho opravného prostriedku proti dotknutým rozhodnutiam

sťažovateľom je podľa úpravy neprípustné a krajský súd rozhodol

o zamietnutí sťažností proti rozhodnutiam okresných súdov správne (bez ohľadu

na nedostatok poučenia v týchto rozhodnutiach), ako sa to odrazilo v časti V odôvodnenia

tohto nálezu. Na druhej strane nesprávne poučenie sťažovateľa v prvostupňovom konaní,

resp. len všeobecné poučenie sťažovateľa o možnosti podania opravného prostriedku,

je realitou, ktorá mohla viesť k podaniu sťažností a sprostredkovane k tomu, že krajský súd

neposudzoval argumentáciu sťažovateľa z vecnej stránky, ale len procesný aspekt

neprípustnosti sťažností.

30.4 V poslednom popísanom kritickom ohľade však ústavný súd akcentuje

skutočnosť, že sťažovateľ zastúpený v konaní advokátom nenamietol dôsledky nesprávneho

poučenia o možnosti podania riadneho opravného prostriedku v rozhodnutiach okresných

súdov vo vzťahu k podaniu sťažností a vo vzťahu k následnému spôsobu rozhodovania

pri prieskume dotknutých rozhodnutí krajským súdom. Naopak (a to je podstatné), považuje

za chybný postup krajského súdu pri zamietnutí sťažností ako neprípustných a považuje

jeho výklad zákona za reštriktívny a formalistický (v čom sa mýli).

31.1 Ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Nemal

teda možnosť zohľadniť absentujúcu námietku nesprávneho poučenia v rozhodnutiach

okresných súdov v tom smere, že mohli spôsobiť (spoluspôsobiť) neprípustné podanie

riadneho opravného prostriedku, a tým privodiť inštančné komplikácie súvisiace

s uplatňovaním princípu subsidiarity pri rozhodovaní ústavného súdu.

31.2 V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura), čomu zodpovedá aj viazanosť ústavného súdu

rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti podľa .

Ten, kto pristúpi k ochrane svojich práv bez dostatočnej, právne podloženej a relevantnej

argumentácie, nemôže s úspechom požadovať ochranu týchto práv ani na ústavnom súde.

31.3 K takejto situácii v posudzovanom prípade došlo, keďže (právne zastúpený)

sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepredložil tomuto argumentáciu, v zmysle

ktorej nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku v rozhodnutiach

okresných súdov malo relevantný iniciačný vplyv na neprípustnú procesnú aktivitu

sťažovateľa pri podaní opravných prostriedkov. To by umožnilo aj pri nevyhovení ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiam krajského súdu (obsahovo zamietajúcim sťažnosti

z procesných dôvodov) na báze materiálnej konvalidácie považovať za ústavným súdom

vecne preskúmateľné rozhodnutia okresných súdov. Zjednodušene povedané, ak by

sťažovateľ navrhol pre nesprávne poučenie v rozhodnutiach okresných súdov preskúmať

tieto rozhodnutia ústavným súdom, aj keď proti nim neoprávnene podal sťažnosti, ktoré

krajský súd z tohto dôvodu nevyhnutne zamietol, mohol dosiahnuť vecný prieskum

rozhodnutí okresných súdov v konaní o ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ však tvrdí, že krajský

súd mal rozhodnutia okresných súdov vecne preskúmať, čo je ústavným súdom (negatívne)

posúdené v časti V odôvodnenia tohto nálezu. To zakladá (aj po dôkladnom zvažovaní

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, keď možnosť jej odmietnutia pre nedostatok

právomoci ústavného súdu už v štádiu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov nebola využitá) absenciu oprávnenia na vecný prieskum rozhodnutí okresných

súdov ústavným súdom (na báze princípu subsidiarity).

31.4 Posledné popísané procesné obmedzenie je teda primárne vyvolané uplatnením

riadneho opravného prostriedku sťažovateľom, keď potom správne (a teda aj ústavne

udržateľné) rozhodnutia krajského súdu o podaných sťažnostiach vyvolávajú nedostatok

právomoci ústavného súdu (s možnosťou jej odstránenia len tak, ako to je už popísané,

k čomu však nedošlo), a preto nebolo ústavnej sťažnosti ani v tejto časti vyhovené.

32. Pri rovnakej platnosti záveru uvedeného v bode 29.5 už bolo bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

VII.

Obiter dictum

33.1 Nad obligatórny rámec ústavný súd pripomína, že sťažovateľ v podanej ústavnej

sťažnosti namietol aj zákaz nútenej práce podľa a podľa dohovoru

a v tejto súvislosti uvádza: „Podľa sťažovateľa vyššie menovaná prax súdov predstavuje

porušenie práva sťažovateľa na zákaz nútenej práce či služby. Dopad vyššie popísanej

praxe okresných súdov a následne aj krajského súdu znamená, že sťažovateľ je nútený

vykonávať prácu, ktorá nie je predmetom jeho činnosti s cieľovou skupinou, s ktorou

nepracuje a mimo okresov svojej pôsobnosti. Štát tak núti sťažovateľa vykonávať prácu

v oblasti, ktorá nie je predmetom jeho činnosti, nemá a nikdy nemal záujem ju vykonávať,

nemá na ňu odbornosť. O akreditáciu sťažovateľ požiadal z dôvodu, že mal záujem

poskytovať odbornú pomoc cieľovej skupine, s ktorou dlhodobo pracuje, a to ženám

zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch, čo aj uviedol v svojej žiadosti o akreditáciu.

Ust. však umožňuje ustanovenie subjektu na pomoc obetiam

trestných činov len v prípade maloletých osôb, čo je podľa názoru sťažovateľa v rozpore

so o obetiach trestných činov a aj so Smernicou 2012/29 EU

z 25.10.2012, ktoré za zvlášť zraniteľné osoby považujú aj ženy zažívajúce rodovo

podmienené násilie.“ Navyše „Orgány činné v trestnom konaní predvolávajú zástupkyne

sťažovateľa na výsluchy, zástupkyne sťažovateľa vybavujú doručené písomnosti, telefonáty

orgánov činných v trestnom konaní a pod. Sťažovateľovi v súvislosti s touto prácou vznikajú

aj hotové výdaje, ktoré musí uhradiť z vlastných zdrojov ako napr. náklady na poštovné,

cestovné na úkony, kancelárske potreby a pod. Uvedené vybavuje v trestných veciach,

v ktorých je jeho ustanovenie za zástupcu v rozpore s akreditáciou udelenou ministerstvom

spravodlivosti. V prípade ak by sa sťažovateľ odmietol zúčastňovať úkonov v trestných

konaniach, v ktorých bol ustanovený poškodeným za zástupcu, tak by mu reálne hrozil

zo strany orgánov činných v trestnom konaní sankcie vo forme ukladania finančných

pokút.“. Akcentoval skutočnosť, že „Štát prijatím tejto právnej úpravy a jej vyššie

popísanou aplikačnou praxou núti neziskové organizácie, aby vykonávali činnosť,

na vykonávanie ktorej neboli zriadené, čo predstavuje porušenie ich práva na ochranu

pred nútenou prácou.“.

33.2 Z uznesenia ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

č. k. -20 zo 6. decembra 2018 vyplýva, že táto bola prijatá len v časti

namietaného porušenia a a práv podľa a

dohovoru a nebola prijatá na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa označeného zákazu nútenej

práce podľa a podľa dohovoru s touto argumentáciou: „Podľa

ods. 4 je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem

prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha ( ),

čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Keďže v navrhovanom petite sťažnosti sťažovateľ neuvádza porušenie základného práva

zákazu nútených prác alebo nútených služieb zaručeného v postupom

okresných súdov a Krajského súdu v Košiciach, resp. ich napadnutými uzneseniami,

ústavný súd uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie vo vzťahu k ostatným

namietaným porušeniam jeho základných práv zaručených , resp. práv zaručených

dohovorom (, ).“

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu