Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 259/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Rudolfom Suranom, Osloboditeľská 26, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 10 C

102/2015-505 z 13. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) č. k. -505 z 13. novembra 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že právoplatným

rozsudkom okresného súdu č. k. -393 z 19. apríla 2018 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -467 z 21. mája 2019 bola

žaloba proti sťažovateľovi ako žalovanému zamietnutá a sťažovateľovi bol priznaný nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po tom, čo bol sťažovateľ vo veci samej úspešný,

okresný súd uznesením č. k. -488 z 22. augusta 2019 rozhodol o povinnosti

žalobkyne uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1 310,99 €. Proti tomuto uzneseniu

vydanému vyšším súdnym úradníkom podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej namietal

nepriznanie trov konania za jeho porady s advokátom, a tiež za podania, obsahom ktorých

bol právny rozbor veci a vyčíslenie trov konania. Sudca okresného súdu napadnutým

uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol.

3. Okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia vyjadril súhlas

s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za správne a dostatočne

odôvodnené. Poukázal na to, že v zmysle Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) sa pri rozhodovaní o trovách

konania skúma preukázateľnosť, odôvodnenosť a účelnosť vynaložených výdavkov. Vyšší

súdny úradník, postupujúc v zmysle uvedeného, vyhodnotil, že odmena za porady, ktorá

nebola sťažovateľovi priznaná, nebola účelne vynaloženými výdavkami. K rovnakému

záveru dospel, aj pokiaľ išlo o odmenu za dve podania, ktorými sa právny zástupca

sťažovateľa pokúsil umelo navýšiť trovy konania. Napokon okresný súd nevyhodnotil

podanie, ktorým si sťažovateľ vyčíslil trovy konania, ako také, ktoré je úkonom týkajúcim

sa veci samej, a uplatnená náhrada trov konania mu z rovnakého dôvodu nepatrí ani

za spísanie sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ani za poradu

s advokátom, ktorá sa týkala tejto sťažnosti.

4. V rámci ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že okresný súd napadnutým

uznesením porušil jeho práva, pretože mu nielenže nepriznal náhradu trov v spravodlivej

výške, ale toto rozhodnutie riadne neodôvodnil a konal tak v rozpore s rozhodovacou

činnosťou ústavného súdu, z ktorého rozhodnutí cituje (napr. ,

). Napadnuté uznesenie obsahuje podľa jeho názoru len formálne

zdôvodnenie, bez uvedenia konkrétnych argumentov. Sťažovateľ sa nemôže ubrániť pocitu,

že „pri rozhodovaní súdu zohrala úlohu jeho nevôľa na margo slušnej urgencie, aby VSÚ

po 2 mesiacoch postúpil sťažnosť sudcovi. Taktiež fakt, že proti rozhodnutiu o sťažnosti nie

je možné podať odvolanie ... a fakt blízkeho pracovného vzťahu sudcu a jeho VSÚ na tom

istom súde, ktorý rozhodoval vo veci bez povinnosti postúpiť ju na vyšší súd. Vytvárajú pre

oba subjekty pohodlnú a bezpečnú pozíciu pre možnú svojvôľu.“.

5. Sťažovateľ s napadnutým uznesením nesúhlasí najmä preto, že okresný súd mu

nepriznal náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci, konkrétne za porady

uskutočnené s advokátom 20. januára 2016, 16. februára 2016, 4. novembra 2016 a 8. marca

2017, ktorých obsah podrobnejšie popisuje, ako aj za podania z 27. apríla 2018 a 29. júla

2019, ktoré sa týkali vyčíslenia trov konania. Záver okresného súdu o tom, že na úkony

týkajúce sa vyčíslenia trov konania sa nevzťahuje § 13a ods. 5 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), podrobuje kritike, tvrdiac, že tento

odsek „odkazuje na odsek 2 kde sa píše aj o ÚPP (úkon právnej pomoci, pozn.) v prípade

že nejde o vec samu – písm. b/“. V zmysle § 13 ods. 5 vyhlášky za úkony právnej služby,

ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou

povahou a účelom najbližšie. Pokiaľ je predžalobná výzva ako úkon, ktorý sa netýka veci

samej, úkonom, za ktorý prináleží advokátovi odmena, potom takýmto úkonom musí byť

podľa názoru sťažovateľa i podanie s vyčíslením trov konania, a preto mu patrila náhrada

trov konania aj za tieto úkony.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby

ústavný súd vyslovil, že uznesením okresného súdu boli porušené jeho v záhlaví označené

práva, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

mu náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od

1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

13.1 Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (), a

ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, pretože napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdzujúce rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania

mu bez dostatočného odôvodnenia nepriznalo odmenu za niektoré z ním uplatnených

úkonov právnej služby, a preto podľa jeho názoru vykazuje znaky svojvôle.

15. Sťažnostné námietky smerujú proti rozhodnutiu všeobecného súdu o výške

náhrady trov konania. V nadväznosti na to považuje ústavný súd za žiaduce poukázať

v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie

o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa

prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (,

, ). Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o nákladoch konania sa

uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v , , ,

, , z novšej judikatúry pozri, , ,

, , ).

16. O takú situáciu však vo veci sťažovateľa nešlo. K tomuto záveru dospel ústavný

súd po tom, čo preskúmal obsah napadnutého uznesenia okresného súdu nadväzujúceho

na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, a overil opodstatnenosť jeho námietky

o svojvoľnosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia vznesenej sťažovateľom.

17. Vyšší súdny úradník k nepriznaniu odmeny za jednotlivé porady sťažovateľa

s advokátom uviedol, že neboli účelné a hospodárne. Vysvetlil, že „zo zápisu nevyplýva

čoho sa mala týkať porada dňa 20.01.2016 aj vzhľadom na skutočnosť, že pojednávanie, na

ktoré sa mali s advokátom pripravovať, a ktoré sa uskutočnilo v ten deň bolo odročené.

Žalovaný sa mal stretnúť s advokátom na porade dňa 16.02.2016 v súvislosti s podpisom a

vysvetlením písomného podania zo dňa 17.02.2016, avšak toto podanie podpísal len

advokát. Zároveň nie je zrejmé čo malo byť predmetom prípravy na pojednávanie, ktoré sa

malo konať dňa 06.05.2016. Porada dňa 04.11.2016 sa podľa zápisu o poradách začala 45

minút a skončila 5 minút pred začiatkom pojednávania, pričom súd konštatuje, že prípadná

spoločná cesta advokáta a žalovaného na pojednávanie alebo porada v priestoroch súdu

pred pojednávaním nie je účelne vynaloženou poradou advokáta a klienta. Podľa zápisu o

poradách vyplýva, že porada konaná dňa 08.03.2017 sa taktiež konala tesne pred konaním

pojednávania, pričom žalovaný uviedol, že sa porada uskutočnila v súvislosti s kladením

mnohých otázok žalobkyni. Súd preskúmal zápisnicu z pojednávania, pričom mu z nej

nevyplynuli žiadne otázky, ktoré právny zástupca žalovaného pokladal žalobkyni, ktoré mu

neboli alebo nemohli byť známe zo súdneho spisu alebo z dovtedajšieho priebehu

konania.“.

18. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za podania právneho zástupcu

sťažovateľa vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že nešlo o podania vo veci samej. Podľa

jeho zistení „druhý právny rozbor ... žalovaný podal na súd v rovnaký deň ako iné podanie,

za ktoré mu súd priznal náhradu trov, čím neúčelne navýšil trovy konania. Žalovaný sa v

rámci tohto podania nevyjadruje k veci, ale ide o podanie plné hodnotiacich úsudkov a

názorov na povahu žalobkyne, ktoré nijako neprospelo rozhodovaniu vo veci samej.

Vyjadrenie po poslednom pojednávaní doručené súdu dňa 27.04.2018, ktorého súčasťou

bolo vyúčtovanie trov a zápis o poradách nie je podaním vo veci samej, keďže na

predchádzajúcom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok a súd na toto vyjadrenie ani nemohol

prihliadať, keďže dokazovanie bolo skončené pred podaním tohto vyjadrenia. Súd

konštatuje, že vyčíslenie trov konania doručené dňa 29.07.2019 nie je podaním týkajúce sa

veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky, pričom nie je možné aplikovať ani § 13a

ods. 5 Vyhlášky, keďže toto podanie svojím účelom nesmeruje k meritu veci. ...“.

19. S týmito závermi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí stotožnil a zároveň sa

vyjadril i k námietkam predostretým sťažovateľom v podanej sťažnosti. Ústavný súd

nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu

nadväzujúceho na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nič ústavne nekonformné, čo by

nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

20. Okresný súd, aplikujúc a riadne interpretujúc príslušné zákonné ustanovenia

, ako aj ustanovenia vyhlášky osobitne v bode 7 a 8

napadnutého rozhodnutia, dostatočne jasne, relevantne a pomerne vyčerpávajúco vysvetlil

svoj postoj k priznanej výške trov konania. Mal pritom na zreteli, že účelnosť vynaložených

nákladov je podmienkou priznania trov, pretože v zmysle platí, že ide o výdavky

potrebné na uplatňovanie či bránenie práv strany sporu. Všeobecnému súdu prináleží

hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je

vecou úvahy (diskrécie) súdu, ktorá však musí byť vždy primerane odôvodnená.

Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva dostatok právne relevantných

argumentov odôvodňujúcich ním prijaté rozhodnutie. Okresný súd na zdôvodnenie svojho

záveru o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa a potvrdení správnosti rozhodnutia vyššieho

súdneho úradníka o nepriznaní náhrady trov konania za zvyšné uplatnené úkony právnej

služby uviedol, že posudzoval účelnosť každého jedného úkonu právnej služby a skúmal aj

to, či jednotlivé podania právneho zástupcu sťažovateľa obsahujú procesne významné

skutočnosti vzťahujúce sa k predmetu konania. Nadväzne jasne uviedol dôvody nepriznania

náhrady trov konania vo vzťahu ku každému úkonu právnej služby osobitne. Podľa názoru

ústavného súdu okresný súd v rámci rozhodovania o nepriznaní náhrady trov konania

za porady s klientom a špecifikované podania uplatnil zákonom daný priestor pre uváženie

účelnosti trov konania a tieto svoje úvahy primeraným spôsobom odôvodnil vrátane

zdôvodnenia (ne)aplikovateľnosti § 13a ods. 5 vyhlášky. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že

na rozhodnutie okresného súdu mala negatívny vplyv jeho urgencia či blízky vzťah

vyššieho súdneho úradníka k sudcovi okresného súdu, sú irelevantné a bez uvedenia

akéhokoľvek konkrétneho dôkazu ich možno vyhodnotiť len ako subjektívny pocit

sťažovateľa.

21. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ústavnej sťažnosti popisoval obsah jednotlivých porád

a podaní, čím sa snažil preukázať, že i za tieto úkony právnej služby mu v dôsledku ich

účelnosti patrí odmena, ústavný súd uvádza, že dôvodnosť nepriznania náhrady trov konania

za jednotlivé úkony právnej služby mu neprislúcha hodnotiť, pretože rozhodovanie

o trovách konania patrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov. Ako už

bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie

je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom.

22. K tomu ústavný súd dodáva, že nepriznanie náhrady trov konania podľa predstáv

sťažovateľa, teda nie úplne v takej výške, ako ich vyčíslil vo svojom návrhu, nezakladá

nezákonnosť rozhodnutia, tobôž jeho neústavnosť, ak k takému záveru dospel konajúci súd

po dôslednom vyhodnotení jednotlivých úkonov, ktoré následne nachádzajú svoje

vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia, čo bol aj tento prípad. Skutočnosť, že sťažovateľ sa

s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o „neudržateľnosti“

či arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

23. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

(resp. právo na spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu

vrátane ich dôvodov a námietok.

24. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného

súdu z ústavnoprávneho hľadiska nepredstavuje také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že by bolo spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, t. j. teda i do práv

sťažovateľa, ani nevykazuje také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, a preto

ústavnú sťažnosť podľa odmietol z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu