Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 276/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska

kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej

Urban, MBA, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu orgánu verejnej moci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska

kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej

Urban, MBA, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou

v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobcu.

Na podklade žaloby sťažovateľa bolo 31. októbra 2017 na okresnom súde začaté napadnuté

konanie, v rámci ktorého sa sťažovateľ proti žalovanému domáha určenia, že úverová

zmluva „Flexipôžička“ č. z 18. augusta 2015 uzatvorená medzi

žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným (ďalej len „úverová zmluva“) je bezúročná

a bez poplatkov (i), že zmluvná podmienka uvedená v čl. I úverovej zmluvy „poplatok za

poskytnutie úveru 36,40 Eur“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1

, a preto je podľa neplatná (ii)

a že zmluvná podmienka (rozhodcovská doložka) uvedená v čl. II ods. 5 úverovej zmluvy je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , a tak je

podľa neplatná.

3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním z 27. marca 2018, na ktoré

sťažovateľ reagoval replikou. Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na účasť jeho právneho

zástupcu na pojednávaní nariadenom na 19. február 2020, čím preukazuje svoju aktívnu

účasť v napadnutom konaní. V tomto kontexte zdôrazňuje, že s prihliadnutím na to,

že vo veci ide o spotrebiteľský spor vyžadujúci si výnimočnú rýchlosť konania všeobecného

súdu, nie je ústavne akceptovateľné, aby všeobecný súd začal reálne pojednávať až

po uplynutí viac ako 2 rokov od podania žaloby. Podľa sťažovateľa ak všeobecný súd

za viac ako 3 roky vedenia súdneho konania nevydá ani jedno rozhodnutie, v takomto

prípade je možné jeho konanie označiť za nesústredené a neefektívne, spôsobujúce

v konečnom dôsledku zbytočné prieťahy. Podľa sťažovateľa postup, ktorým okresný súd

nariadil a zrealizoval len jedno pojednávanie (19. februára 2020), pričom za 3 roky „nebol

schopný vydať ani jedno súdne rozhodnutie, pričom za 3 roky vedenia súdneho konania

Porušovateľ zrealizoval úkony, ktoré spravidla súdu pri efektívnom a účinnom postupe pri

spotrebiteľskom spore trvajú cca 1 – 1,5 roka“, je ústavne neprijateľný.

4. Sťažovateľ uvádza, že konajúcemu okresnému súdu nevytýka, že by v napadnutom

konaní «bol absolútne nečinný, ale vytýka... že jeho doterajšie úkony neboli realizované

dostatočne efektívne a účinne, resp., že vôbec nevykonal také úkony, ktoré by efektívne

a účinne prispeli k vydaniu meritórneho právoplatného rozhodnutia, keďže sa sťažovateľ

ako slabšia strana v tzv. spotrebiteľskom spore ani po takmer 3 rokoch vedenia daného

konania „nedočkal“ vydania právoplatného rozhodnutia.».

5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že napadnuté konanie má pre neho osobitný význam,

keďže v prípade určenia, že napádaná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, bude

sťažovateľ povinný vrátiť žalovanému len požičanú istinu bez akýchkoľvek poplatkov

a úrokov, pričom «ak predmetné súdne konanie trvá extrémne dlhú dobu (takmer 3 roky),

tak vzniká vážne „riziko“, že sťažovateľ v postavení spotrebiteľa uhradí žalovanej strane

viac, ako je požičaná istina v dôsledku čoho, by sťažovateľ následne musel iniciovať ďalšie

súdne konanie za účelom vydania bezdôvodného obohatenia.».

6. Okrem uvedeného podľa sťažovateľa má tento stav neistoty vo veci rozhodovania

značný dopad aj na jeho ekonomickú situáciu, keďže je v napadnutom konaní „zastúpený

erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave... dĺžka súdneho konania má

značný dopad aj na výšku trov právneho zastúpenia...“.

7. Ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ konštatuje, že obdobné

konania vo veci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy

a neprijateľnosti zmluvných podmienok nemôžu byť považované za náročné, keďže tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

8. K správaniu sťažovateľa ako strany v spore tento zdôrazňuje, že v preskúmavanej

veci „neexistujú také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.“.

9. Napokon ku kritériu postupu samotného všeobecného súdu sťažovateľ uvádza,

že celková doba napadnutého konania je takmer 3 roky, pričom vzhľadom na aktuálnu

situáciu je „vysoký predpoklad, že predmetné konania ani v tomto roku právoplatne

ukončené nebude“.

10. S prihliadnutím na predmet sporu zastáva sťažovateľ názor, že neúmerná dĺžka

napadnutého konania má negatívny dopad na jeho finančnú stránku, ako aj psychickú

stránku.

11. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv sťažovateľa zaručených a

listiny, ako aj práv sťažovateľa zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a okresnému súdu prikáže, aby v napadnutom konaní

konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ súčasne požaduje priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 675,43 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

14. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny, ako aj práv na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (m. m. , , , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

K aplikovateľnosti ustanovení charty v konkrétnych okolnostiach veci

18. Podľa čl. 47 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

19. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne

vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia

vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto

situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,

nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția

Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul

Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499,

pozri aj ).

20. S prihliadnutím na argumentáciu obsiahnutú v ústavnej sťažnosti, berúc do úvahy

predmet napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorým je rozhodovanie

o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný

a bezpoplatkový, ústavný súd konštatuje, že tieto okolnosti dostatočne odôvodňujú záver

o tom, že v predmetnej veci (vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom)

dochádza (aj) k aplikácii práva Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci sa aplikuje čl. 47

charty v časti práva sťažovateľa na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K namietanému porušeniu základných práv zaručených

a čl. 38 ods. 2 listiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

21. Súc viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania (§ 45 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd identifikoval predmet konania vo veci ústavnej sťažnosti ako

rozhodovanie o namietanom porušení práv zaručených , listinou, dohovorom

a chartou postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu celkovej dĺžky

napadnutého konania, ktorú sťažovateľ považuje za extrémnu predovšetkým s prihliadnutím

na predmet konania pred všeobecným súdom, ktorým je rozhodovanie vo veci nárokov

uplatniteľných zo spotrebiteľskej zmluvy (k tomu pozri argumentáciu v bodoch 3 a 4 tohto

uznesenia).

22. Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne listiny) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne

čl. 47 charty) niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný

súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje judikatúru a vychádza z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich

namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

spoločne (m. m. ).

23. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Na naplnenie základného práva podľa preto nestačí, aby súd alebo štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

24. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , , ), resp.

ak argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase jej podania takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (m. m. , , ).

25. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

26. Judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva, aplikujúc kritérium

významnosti veci, z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti

konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania

vyžadujúce si a) primeranú rýchlosť, b) osobitnú rýchlosť a c) výnimočnú rýchlosť.

V prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujú štrasburské orgány ochrany

práva od vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania

(m. m. ). Do kategórie konaní vyžadujúcich si osobitnú rýchlosť možno

zaradiť tie, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych sporov či sporov týkajúcich sa

vo všeobecnosti vecí sociálneho zabezpečenia či náhrady škody za ublíženie na zdraví

a osobného statusu. Nevynímajúc dôležitosť právnej ochrany spotrebiteľa v konaní pred

všeobecnými súdmi a nezotierajúc ani jeho slabšie postavenie vyžadujúce si osobitnú

právnu úpravu v prospech spotrebiteľa, ústavný súd konštatuje, že predmet konania

v konkrétnych okolnostiach veci (uplatnenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy) vyžaduje,

aby napadnuté konanie bolo vedené s primeranou rýchlosťou.

27. Na tomto závere nemení nič ani argumentácia obsiahnutá v samotnej ústavnej

sťažnosti (bod 5 tohto uznesenia), podľa ktorej sťažovateľ stotožňuje osobitný význam veci

s jeho prípadnou povinnosťou v budúcnosti na podklade prípadného súdneho rozhodnutia

vrátiť žalovanému len istinu bez poplatkov a úrokov v prípade, že bude v spore úspešný.

Sťažovateľ teda zdôrazňuje, že v jeho prípade vzniká riziko, že žalovanému zaplatí viac,

ako mu v skutočnosti patrí. Bez potreby bližšej argumentácie uvádzanej námietky ústavný

súd zdôrazňuje, že kritérium významnosti predmetu sporu pre sťažovateľa je výsostne

objektívnou kategóriou, posúdenie ktorej nemožno a priori spájať s možným (a teda

neistým) budúcim úspechom strany v spore tak, ako to prezentuje samotný sťažovateľ.

28. Okrem už uvedeného v konaní vo veci ústavnej sťažnosti namietaných

zbytočných prieťahov sú pre rozhodnutie ústavného súdu obdobne ako pre všeobecný súd

rozhodujúce okolnosti existujúce v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pre záver ústavného súdu

vo veci namietaného porušenia práv postupom všeobecného súdu preto zásadne nemožno

zohľadňovať hypotetickú možnosť jeho postupu v budúcnosti, a tak, ako to požaduje

sťažovateľ v bode 9 tohto uznesenia, vychádzať z ničím nepodloženého predpokladu,

že napadnuté konanie „ani v tomto roku právoplatne ukončené nebude.“.

29. Napokon bez potreby bližšieho vysvetľovania v kontexte námietky sťažovateľa

obsiahnutej v bode 6 tohto uznesenia o tom, že dĺžka napadnutého konania má aj negatívny

ekonomický dopad na sťažovateľa (navýšenie trov právneho zastúpenia z dôvodu jeho

právneho zastúpenia erudovanou právnou kanceláriou), ústavný súd už len pre úplnosť

akcentuje esenciálny charakter dobrovoľnosti právneho zastúpenia v zmysle možnosti

výberu strany v civilnom spore nechať sa v rámci realizácie práva byť v konaní pred súdom

zastúpený advokátom v zmysle zastupovať konkrétnym advokátom.

Bezpochyby akékoľvek právne zastúpenie je spojené s určitým finančným nákladom,

pričom povinnosťou ktoréhokoľvek (nielen erudovaného) advokáta je pri výkone advokácie

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta v najväčšej možnej miere. Dobrovoľná voľba

erudovanej advokátskej kancelárie pri hájení práv sťažovateľa vyžadujúca si zvýšené

finančné náklady nemôže byť preto sama osebe tou okolnosťou, ktorá by mala

pre posúdenie primeranosti postupu všeobecného súdu pri rozhodovaní v konkrétnej veci

esenciálny význam. Okrem zjavne subjektívneho charakteru kategórie erudovanosti

advokátskej kancelárie takýto rozdielny prístup pri posudzovaní vzniku zbytočných

prieťahov v závislosti od toho, či sa klient rozhodol pre advokáta erudovaného, čo si

vyžaduje zvýšené finančné náklady, alebo bežného advokáta s menšími finančnými nárokmi

koliduje s objektívnou kategóriou spravodlivosti, pretože neprimerane zvýhodňuje klienta

(stranu v spore) v závislosti od jeho/jej finančných možností, čo nie je v materiálnom poňatí

ochrany práv prijateľné.

30. Ústavný súd s poukazom na už uvedené zobral do úvahy doterajšiu celkovú dĺžku

napadnutého konania (dva roky a osem mesiacov), zohľadňujúc predmet napadnutého

konania vrátane toho, čo je pre sťažovateľa „v stávke“. Podľa názoru ústavného súdu už

na prvý pohľad nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch, ktorých

intenzita by mu po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala

dospieť k záveru o porušení základných práv sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, či práv

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty. Ústavný súd v nadväznosti poukazuje tiež

na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach,

podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri

roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

31. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

33. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu