Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 112/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom, Námestie

osloboditeľov 10, Michalovce, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov

nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 552,60 € (slovom päťstopäťdesiatdva eur a šesťdesiat centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.

vedie trestné konanie proti sťažovateľke na základe obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 21. mája

2015. Sťažovateľka bola obžalovaná zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“). Trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. z 29. júna 2015 bola

sťažovateľka uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158

a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, ktorého výkon

bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka. Proti tomuto

trestnému rozkazu okresného súdu bol sťažovateľkou včas podaný odpor z 13. júla 2015,

ktorý sa zrušil prednesením obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry na hlavnom

pojednávaní v zmysle prvej vety

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní sťažovateľka tiež

konštatovala, že „listom zo dňa 11.05.2016 doručila do rúk predsedu Okresného súdu

Vranov nad Topľou Žiadosť o vytýčenie hlavného pojednávania. V tejto žiadosti poukázala

na prieťahy v konaní. Predsedníčka Okresného súdu Vranov nad Topľou listom zo dňa

18.05.2016 dala obhajcovi odpoveď, že hlavné pojednávanie bolo odročené na deň

13.07.2016 z dôvodu, že zákonný sudca bol dočasne preložený na výkon funkcie sudcu na

Krajský súd v Prešove s účinnosťou od 01.06.2016.

Keďže zákonný sudca JUDr. Martin Kopina sa opakovane dopúšťal procesného

pochybenia a prieťahov v konaní, tak obhajca listom zo dňa 03.12.2018 podal do rúk

predsedu Okresného súdu Vranov nad Topľou... tiež sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka Okresného súdu Vranov nad Topľou listom zo dňa 21.12.2018 dala odpoveď

obhajcovi na sťažnosť na prieťahy v konaní... V závere listu predsedníčka uviedla, že do

spisu bolo založené upozornenie s pokynom plynulo konať vo veci a vykonávať efektívne

úkony smerujúce k jej rozhodnutiu. Menovaný sudca dodnes vo veci nerozhodol. Možno

ustáliť, že nerešpektuje upozornenie predsedníčky súdu, aby vo veci konal plynulo a aby

vykonával úkony efektívne, smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

... okresný súd vo veci vykonal 10 hlavných pojednávaní a dodnes vo veci rozsudkom

nerozhodol. Ani tento počet vykonaných pojednávaní nepostačoval okresnému súdu

v okolnostiach prípadu na dôkladné zistenie skutkového stavu a vykonanie potrebných

dôkazov, aby vo veci rozhodol.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem

toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia v sume 386,82 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 56

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a uznesením č. k. -10 z 12. novembra 2019 ju podľa

prijal na ďalšie konanie.

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadrila

predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. z 29. novembra 2019.

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2019 predsedníčka okresného súdu

okrem chronológie úkonov v napadnutom konaní uviedla:

„Po preskúmaní vyjadrenia dotknutého zákonného sudcu uvádzame, že vo veci boli

zákonným sudcom priebežne vykonávané úkony smerujúce k rozhodnutiu veci.

Poukazujeme na to, že zákonný sudca bol v období od 01.06.2016 do 31.05.2017

dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Prešove. Počas jeho

neprítomnosti bol vo veci určený dvakrát termín hlavného pojednávania . Po návrate sudcu

zo stáže z krajského súdu bol obratom nariadený termín pojednávania na deň 29.06.2017.

Poukazujeme na dlhodobú výraznú personálnu poddimenzovanosť tunajšieho súdu.

Táto personálna poddimenzovanosť pretrváva niekoľko rokov podľa záväzného rozpisu

miest pre rok 2019 má byť určený počet sudcov 12, pričom počas roka 2019 reálne bolo

vo výkone len 10 sudcov. Dvaja sudcovia boli počas roka 2019 dlhodobo práceneschopní,

ide o JUDr. Jána Kozenka a JUDr. Andreu Havírovú.

Dotknutý zákonný sudca mal a má prerozdelené spisy po dlhodobo neprítomnom

sudcovi JUDr. Jánovi Kozenkoví, ktorý bol práceneschopný takmer po dobu jedného roka

a následne sa ku koncu októbra 2019 vzdal funkcie sudcu.

Menovaný zákonný sudca mal podľa výkazov v senáte k 31.10.2019 nevybavených

vecí zapísaných v registri C 93, 254 a Pc 37 a nevybavených 10 trestných vecí.

K uvedenej veci chceme na záver uviesť, že vyššie uvedená trestná vec bola dňa

06.08.2019 rozhodnutá, vo veci bol vyhlásený rozsudok. V súčasnej dobe bude spis po

vykonaní úkonov v súvislosti s podaným odvolaním predložený Krajskému súdu na

rozhodnutie o opravnom prostriedku.

Pre úplnosť dodávame, že právny zástupca obžalovanej - sťažovateľky opakovane

podával voči zákonnému sudcovi námietky zaujatosti, v dôsledku ktorých niekoľkokrát bolo

pojednávanie odročené a spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie

o námietkach. Právny zástupca sťažovateľky taktiež sám požiadal o odročenie pojednávania

dňa 29.11.2018. Uvedené taktiež spôsobilo oddialenie rozhodnutia vo veci samej. V tomto

smere poukazujeme na podrobné vyjadrenie zákonného sudcu a popis jednotlivých

vykonaných úkonov v predmetnej právnej veci.“

7. Prílohu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu tvorilo aj vyjadrenie zákonného

sudcu, ktorý okrem chronológie úkonov v napadnutom konaní uviedol:

«Je nepochybne právom sťažovateľky namietať porušenie jej práva na konanie súdu

bez zbytočných prieťahov. Úkony JUDr. Kusa sa však javia byť púhym revanšizmom

sudcovi za procesný postup súdu, kde mu bola uložená poriadková pokuta. Svedčí o tom

i jeho podnet SR na moje disciplinárne stíhanie, ktorý bol zamietnutý. Konanie advokáta

JUDr. Kusa tak nejaví znaky využívania právnych prostriedkov na účelnú a účinnú

obhajobu práv obžalovanej - sťažovateľky, ale skôr ju využíva ako nástroj svojej osobnej

odplaty voči konajúcemu sudcovi.

Napokon ešte k namietanej dĺžke konania musím poukázať na dlhodobú personálnu

poddimenzovanosť tunajšieho súdu:

Po mojom nástupe na Okresný súd Vranov nad Topľou (2/2013) som bol určený ako

sudca pre procesné i hmotne úplne rozdielne agendy, a to ako agendu C, Cpr, tak aj T.

Okamžite po mojom nástupe mi z iných senátov bolo do C senátu prerozdelených 302 vecí,

z toho 56 reštančných (nad 1 rok), z toho 8 nad 2 roky, 4 nad 3 roky, 5 nad 4 roky a 5 nad 5

rokov. V Cpr registri mi boli prerozdelené z iných senátov 3 veci. V T registri mi bolo pri

nástupe prerozdelených 11 vecí, z toho 9/10 reštančných (nad 6 mesiacov).

Pri mojom nástupe 1.2.2013 bol početný stav sudcov na tunajšom súde 8. hoci

doposiaľ prezentovaný „ideálny“ stav personálneho obsadenia tunajšieho súdu je 12

sudcov.

Po ukončení pôsobenia sudcu JUDr. Nováka mi po ňom 21.7.2014 bolo

prerozdelených cca 60 vecí T, z toho 27 reštančných + vyše 5 vecí Nt a spisy porozsudkovej

T agendy.

Po mojom návrate z dočasného pridelenia na Krajskom súde v Prešove (6/2017) mi

bolo zo senátu po JUDr. Vargovej prerozdelených 108 spisov a pôvodne moje nevybavené

spisy mi boli do senátu vrátené (vrátane tohto). V priebehu r. 2019 mi po odchodzom

kolegovi JUDr. Kozenkoví boli prerozdelené ďalšie spisy agendy C a .

Uvedená personálna poddimenzovanosť tunajšieho súdu spôsobila moju enormnú

zaťaženosť vo všetkých agendách, v ktorých konám, a to jednak po prerozdelení vecí z iných

senátov uvedených vyššie ako i po následnom nápade nových vecí. Striedavo som na

tunajšom súde pôsobil v nosných agendách C a T a súvisiacich podagendách.

Uvedené skutočnosti tak nepochybne prispeli k dĺžke konania.

Mám tak za to, že som vo veci od nápadu veci do môjho senátu t.j. 22.5.2015

(s výnimkou obdobia od 1.6.2016 do 9.6.2017, kedy vec bola pridelená inému sudcovi

z dôvodu môjho dočasného pridelenia na nadriadenom súde, ku ktorému obdobiu mi

neprislúcha sa vyjadrovať), do 6.8.2019, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok konal plynulo

a bez prieťahov.»

8. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 30. decembra 2019, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu, uviedol, že «predsedníčka

okresného súdu na jednej strane tvrdí, že menovaný sudca konal plynulo bez prieťahov

v konaní a na druhej strane priznáva, že ho upozornila, aby konal plynulo vo veci. Zo spisu

je zrejme, že menovaný sudca sa dopustil viacerých procesných pochybení a z uvedeného

dôvodu obhajcovi neostávalo nič iné, len na tieto pochybenia poukazovať, či už formou

sťažnosti na prieťahy v konaní alebo námietkou zaujatosti. Úkony súdu tak možno

kvalifikovať ako neefektívne a nesústredené, čo som podrobne zdôvodnil v ústavnej

sťažnosti. Je predsa neprípustné, aby o jednoduchej trestnej veci, t.j. o prečine sudca

rozhodoval viac ako 3 roky od podania obžaloby.

Zo spisu je zrejme, že za uvedené obdobie jedného roka vo veci konala na Okresnom

súde Vranov nad Topľou trestná sudkyňa JUDr. Havirová, ktorá aj vytýčila hlavné

pojednávanie na deň 29.06.2017. Na tomto hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že je

zákonnou sudkyňou vo veci obž. . Javí sa v rozpore so zdravým rozumom,

aby jeden trestný sudca vo veci v období počas jedného roka vykonával dokazovanie a zrazu

po roku sa vec pridelí inému sudcovi, ktorý by musel všetky dôkazy opakovať. Čiže všetky

dôkazy, ktoré na HP vykonala sudkyňa JUDr. Havirová, sú neplatné a museli by sa

opakovať. Ja sa pýtam, kde je efektivita a hospodárnosť konania? Čiže hore uvedená ročná

stáž sudcu JUDr. Martina Kopinu na krajskom súde nemôže byť na ujmu sťažovateľky.

Navyše javí sa nelogické, aby bol sudca dočasne pridelený na krajský súd, kde vybavuje

občianskoprávnu agendu a po roku, keď sa vráti na okresný súd, aby mu bola vrátená na

konanie a rozhodovanie.

Zo žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 29.11.2018 je zrejme, že žiadam odročiť

hlavné pojednávanie z dôvodu kolízie hlavného pojednávania na inom súde. Dňa

04.12.2018 o 10:30 hod. som mal hlavné pojednávanie na Okresnom súde v Humennom

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , kde som obhajcom obv.

. Obvinený trval na osobnej účasti svojho obhajcu na tomto hlavnom pojednávaní.

K tejto žiadosti som priložil aj upovedomenie obhajcu na HP na deň 04.12.2018 na OS

Humenné. Čiže nie je pravdou, že som neospravedlnil svoju neúčasť na HP na Okresnom

súde Vranov nad Topľou na deň 04.12.2018 v trestnej veci obž. .

V sťažnosti zo dňa 17.12.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

04.12.2018, ktorým mi bola uložená poriadková pokuta v sume 500,- € som uviedol dôvody,

prečo som dal prednosť účasti na HP na Okresnom súde Humenné a prečo som sa nenechal

zastúpiť iným advokátom na HP na Okresnom súde Vranov nad Topľou v trestnej veci

sťažovateľky .

V tejto sťažnosti som uviedol, že je prekročením právomoci sudcu, keď si dovolil

v odpovedi na žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 30.11.2018 uviesť, citujem:

„V opačnom prípade budeme Vašu neúčasť na vytýčenom hlavnom pojednávaní považovať

za úmyselné zmarenie hlavného pojednávania s vyvodením poriadkového opatrenia voči

Vám.“ O úmyselné zmarenie hlavného pojednávania by išlo v prípade, ak by si obhajca

kolíziu s iným hlavným pojednávaním vymyslel a doložil nejaký fiktívny doklad. Ďalej

o úmyselné zmarenie hlavného pojednávania by išlo v prípade, ak by obhajca opakovane

predkladal predvolania a poukazoval na kolíziu s iným pojednávaním. Zo spisu je zrejme, že

ja ako obhajca som v uvedenej veci za 4 roky prvýkrát požiadal o odročenie pojednávania,

čo som aj náležite zdôvodnil.

Zo spisu je zrejme, že návrhy na vykonanie dokazovania som súdu doručil ešte listom

zo dňa 01.12.2015. O týchto návrhoch na vykonanie dôkazov, hlavne kľúčového dôkazu –

prizvať do konania iného znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, aby vyhotovil

kontrolný znalecký posudok, sudca rozhodol až na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2018,

kde na str. 3 Zápisnice o hlavnom pojednávaní uznesením odmietol vykonať obhajcom

navrhované dôkazy.

Na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2017, tiež dňa 04.07.2018, tiež dňa 26.09.2018

som ako obhajca v závere stále žiadal, aby mi bol doručený odpis zápisnice z hlavného

pojednávania. Na hlavnom pojednávaní 26.09.2018 som v závere pojednávania tiež žiadal,

aby mi bolo doručené vyjadrenie znalca , ktoré doručil súdu ešte dňa

30.06.2017, aby som sa mohol k tomuto dôkazu vyjadriť. Všetky hore uvedené zápisnice,

vrátane vyjadrenia znalca zo dňa 30.06.2017 mi boli poštou doručené až 16.11.2018. Čiže

vyjadrenie znalca z 30.06.2017 mi bolo doručené až po 1 roku a 5

mesiacoch. Takýmto postupom sudcu došlo k trvalým prieťahom v konaní a bolo porušené

právo na obhajobu.

Zo spisu je zrejme, že nie z viny obhajcu ani z viny obžalovanej vo veci konal už tretí

sudca, najprv to bol sudca JUDr. Martin Kopina, potom sudkyňa Andrea Havirová a potom

opäť sudca JUDr. Martin Kopina. Viacero vykonaných dôkazov je procesne neplatných

a pre pochybenie sudcu JUDr. Martina Kopinu sa vec stala zložitá a neprehľadná, lebo za

uvedené obdobie došlo k porušeniu viacerých procesných predpisov. Aj z hore uvedených

dôvodov bolo nemožné, aby som sa na hlavnom pojednávaní na deň 04.12.2018 na

Okresnom súde vo Vranove nad Topľou dal zastúpiť iným obhajcom. Za obdobie štyroch

rokov bolo vykonaných množstvo dôkazov a dnes je zložité posúdiť, ktoré sú platné a ktoré

neplatné.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2019 už účelovo

nikde nespomína, ako rozhodol Krajský súd v Prešove o podanej sťažnosti proti uzneseniu

OS Vranov nad Topľou, ktorým bola obhajcovi udelená poriadková pokuta v sume 500,- €.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.04.2019 sp. zn. -353 rozhodol tak,

že zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu.

Možno ustáliť, že predsedníčka okresného súdu sa vo svojom vyjadrení zo dňa

29.11.2019 vyjadrila neobjektívne, keď na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu vôbec

nepoukázala, akoby toto rozhodnutie chcela utajiť. Na uvedené rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktorým bola zrušená poriadková pokuta uložená okresným súdom, nepoukázal

vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2019 ani sudca JUDr. Martin Kopina. Aj tento sudca sa

snažil uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu utajiť.

Z obsahu tohto rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejme, že uznesenie Okresného

súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.12.2018, ktorým bola uložená poriadková pokuta

v sume 500,- €, je nezákonné.

Neobstoja ani ďalšie námietky predsedníčky okresného súdu, že počet sudcov na

Okresnom súde Vranov nad Topľou je poddimenzovaný, ďalej že dvaja sudcovia boli počas

roka 2019 dlhodobo práceneschopní atď... Ide o prekážky na strane súdu a tie nemôžu byť

na ujmu sťažovateľky. Každý má právo, aby sa o jeho veci rozhodlo v primeranej lehote a to

bez prieťahov v konaní.

Zo spisu je zrejme, že v trestnej veci sťažovateľky ide o jednoduchú

vec, o prečin a je predsa neprípustné, aby o takejto veci súd rozhodoval viac ako 3 roky.

Obžaloba bola doručená na Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 22.05.2015 a súd vo veci

rozhodol až dňa 06.08.2019. Opakovane poukazujem na článok z denníka Korzár zo dňa

21.12.2018 a to na článok „Rebríček sudcov ukazuje aj tých, ktorí brzdia našu justíciu“.

Medzi desiatimi najhoršie hodnotenými sudcami z Východu sa nachádza aj meno sudcu

JUDr. Martina Kopinu, čo má tiež výpovednú hodnotu o kvalite práce tohto sudcu. Aj

napriek uvedenému ho predsedníčka Okresného súdu zastáva a vo svojom vyjadrení uvádza,

že menovaný sudca konal plynulo a nespôsobil žiadne prieťahy v konaní.».

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrení okresného súdu a právneho

zástupcu sťažovateľky a zo súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento

priebeh napadnutého konania okresného súdu:

- 22. mája 2015 bola okresnému súdu doručená obžaloba okresnej prokuratúry, ktorá

bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Martinovi Kopinovi (ďalej len „zákonný sudca“);

- 29. júna 2015 bol okresným súdom vydaný trestný rozkaz, proti ktorému

sťažovateľka podala odpor;

- 16. októbra 2015 bol nariadený termín pojednávania na 20. január 2016, na ktorom

sa vykonali dôkazy a ktoré bolo odročené na 6. apríl 2016;

- 6. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vykonávané dôkazy

a ktoré bolo odročené na 13. júl 2016;

- 5. mája 2016 bolo pojednávanie nariadené na 13. júl 2016 zrušené a odročené

na neurčito z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) s účinnosťou od 1. júna 2016;

- 11. mája 2016 bola doručená žiadosť obhajcu sťažovateľky o nariadenie termínu

pojednávania, keďže pre zrušenie pojednávania nariadeného na 13. júl 2016 tento namietal

porušenie práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu

zákonný sudca nariadil ďalší termín pojednávania na 31. máj 2016, na ktorom boli

vykonané dôkazy a ktoré bolo odročené na 10. august 2016;

- 6. júna 2016 bola vec pridelená sudkyni JUDr. A. Havírovej;

- 10. augusta 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom neboli vykonávané

žiadne dôkazy a ktoré bolo odročené na neurčito;

- 30. decembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť obhajcu sťažovateľky

o nariadenie termínu pojednávania;

- 2. februára 2017 bol nariadený termín pojednávania na 4. máj 2017, na ktorom sa

nevykonali žiadne dôkazy a ktoré bolo odročené na 29. jún 2017;

- 9. júna 2017 bola vec opätovne pridelená zákonnému sudcovi z dôvodu skončenia

jeho stáže na krajskom súde k 31. máju 2017;

- 29. júna 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vykonávané dôkazy

a ktoré bolo odročené na neurčito. Na tomto pojednávaní obhajca sťažovateľky vzniesol

námietku, že vo veci koná a rozhoduje nezákonný sudca podľa § 31 a nasl. Trestného

poriadku (ďalej len „námietka“). Táto námietka bola zamietnutá zákonným sudcom podľa

a z tohto dôvodu proti tomuto rozhodnutiu podal obhajca

sťažovateľky sťažnosť;

- 14. septembra 2017 bola vypracovaná predkladacia správa a súdny spis bol

doručený krajskému súdu 20. septembra 2017 na rozhodnutie o sťažnosti proti zamietnutiu

námietky;

- 9. októbra 2017 bol krajským súdom vrátený súdny spis okresnému súdu, keďže

nebolo písomne vypracované rozhodnutie týkajúce sa zamietnutia námietky s jeho riadnym

odôvodnením, na základe ktorého by bolo možné preskúmať zákonnosť a dôvodnosť

rozhodnutia napadnutého sťažnosťou;

- okresný súd tento nedostatok odstránil a opätovne bol súdny spis doručený

krajskému súdu 8. novembra 2017;

- uznesením krajského súdu sp. zn. z 21. novembra 2017 bolo

napadnuté uznesenie okresného súdu z 29. júna 2017, ktoré sa týkalo zamietnutia námietky,

zrušené podľa ;

- 22. januára 2018 bol súdny spis vrátený okresnému súdu;

- 21. mája 2018 bol nariadený termín pojednávania na 4. júl 2018, na ktorom neboli

vykonané žiadne dôkazy a ktoré odročené na 26. september 2018;

- 26. septembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vykonávané

dôkazy a ktoré bolo odročené na 4. december 2018 (obhajca sťažovateľky zobral tento

termín na vedomie);

- 29. novembra 2018 obhajca sťažovateľky podal žiadosť o odročenie pojednávania

naplánovaného na 4. december 2018 z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde

Humenné;

- 30. novembra 2018 okresný súd oznámil obhajcovi sťažovateľky, že jeho žiadosť

o odročenie neakceptuje a upovedomil ho o možnostiach vykonať pojednávanie v jeho

neprítomnosti (substitúcia, zabezpečenie súhlasu obžalovanej s konaním pojednávania

v neprítomnosti obhajcu a pod.), pretože z predvolania na iné pojednávanie, ktoré obhajca

sťažovateľky predložil okresnému súdu, bolo zrejmé, že obhajca sťažovateľky bol naň

predvolaný neskôr. Okresný súd preto upozornil obhajcu sťažovateľky, že v prípade jeho

neprítomnosti na pojednávaní túto skutočnosť bude považovať za úmyselné zmarenie

pojednávania s vyvodením poriadkového opatrenia;

- 4. decembra 2018 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom bola uložená poriadková

pokuta obhajcovi sťažovateľky z dôvodu jeho neospravedlnenej neúčasti na tomto

pojednávaní a ktoré bolo odročené na 30. január 2019;

- 3. decembra 2018 bola doručená predsedníčke okresného súdu námietka obhajcu

sťažovateľky proti zákonnému sudcovi spolu so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom

konaní;

- 19. decembra 2018 bola doručená okresnému súdu sťažnosť obhajcu sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu zo 4. decembra 2018 o uložení poriadkovej pokuty;

- podaním z 27. decembra 2018 zákonný sudca oznámil obhajcovi sťažovateľky,

že podľa o jeho námietke nebude konať, keďže nebola

vznesená bezodkladne a namieta sa ňou iba procesný postup okresného súdu;

- 7. januára 2019 bol obhajcom sťažovateľky doručený návrh na vykonanie dôkazov;

- 30. januára 2019 bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom boli vykonávané

dôkazy a ktoré bolo odročené na 20. marec 2019;

- 20. marca 2019 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom boli vykonávané dôkazy,

vyhlásené dokazovanie za skončené a udelené slovo na záverečné reči a ktoré bolo odročené

na 7. máj 2019 na účely vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej;

- 12. apríla 2019 bol doručený súdny spis krajskému súdu na účely rozhodnutia

o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 4. decembra 2018;

- uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. apríla 2019 bolo zrušené

uznesenie okresného súdu zo 4. decembra 2018;

- 25. apríla 2019 sa zákonný sudca dozvedel o podanom podnete predsedníčke

Súdnej rady Slovenskej republiky na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

proti zákonnému sudcovi, ktorý podal obhajca sťažovateľky (prípisom z 15. júla 2019 bol

zákonný sudca oboznámený, že predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky vyhodnotila

podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania za nedôvodný, a preto

nepodala návrh na začatie disciplinárneho konania proti zákonnému sudcovi, pozn.);

- podaním z 2. mája 2019 zákonný sudca oznámil krajskému súdu, že zastáva názor,

že podaním podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania obhajca

sťažovateľky „prekročil zákonné a etické medze účinného bránenia a ochrany práv jeho

klientky - obžalovanej. Preto po oboznámení sa s týmto podnetom sa už cítim subjektívne

v konaní zaujatý. Zároveň táto skutočnosť môže vyvolať i objektívne pochybnosti o mojej

nestrannosti v tomto konaní...“;

- opatrením z 3. mája 2019 bolo zároveň aj zrušené pojednávanie nariadené na 7. máj

2019 z dôvodu zistenia skutočností zákonným sudcom, pre ktoré možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti, a oznámenie týchto skutočností krajskému súdu;

- 10. mája 2019 bol súdny spis vrátený okresnému súdu;

- 15. mája 2019 bol súdny spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia

o oznámenej zaujatosti zákonného sudcu;

- uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. mája 2019 bolo rozhodnuté,

že zákonný sudca nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v napadnutom

konaní okresného súdu;

- 24. júna 2019 bol súdny spis vrátený okresnému súdu;

- 3. júla 2019 bol nariadený termín pojednávania na 6. august 2019, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok vo veci samej;

- proti rozsudku okresného súdu zo 6. augusta 2019 bolo sťažovateľkou podané

odvolanie, ktoré bolo v elektronickej forme doručené okresnému súdu 28. septembra 2019

a v písomnej forme 2. októbra 2019;

- podaním zo 14. novembra 2019 boli okresná prokuratúra, poškodená a zdravotná

poisťovňa vyzvané, aby sa vyjadrili k odvolaniu sťažovateľky proti rozsudku okresného

súdu zo 6. augusta 2019;

- 21. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie okresnej

prokuratúry;

- 27. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie zdravotnej

poisťovne;

- 28. januára 2020 bol doručený súdny spis krajskému súdu na účely rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu zo 6. augusta 2019;

- uznesením krajského súdu sp. zn. z 10. marca 2020 bol zrušený

rozsudok okresného súdu zo 6. augusta 2019 a vec vola vrátená okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol;

- 29. apríla 2020 bol súdny spis vrátený okresnému súdu;

- 13. mája 2020 bol nariadený termín pojednávania na 4. jún 2020, na ktorom boli

vykonané dôkazy a ktoré bolo odročené na 16. júl 2020.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha aj vyslovenia

porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ) a ich prípadné porušenie

možno preskúmavať spoločne.

14. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo

na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené (podobne

dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí

trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo

poškodený (, ). Účel základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej

neistoty nielen obvineného, ale aj poškodeného ako strán v trestnom konaní, sa sleduje

konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote ().

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota strán v trestnom konaní

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

o vine, resp. nevine obžalovaného a na tento výrok nadväzujúcich ďalších výrokov

nastoľujúcich práva a povinnosti. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní pred súdom, ktorý čo najskôr odstráni stav jeho právnej

neistoty, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie

výkonu spravodlivosti.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáhal v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). Ústavný súd konštatuje,

že v podanej ústavnej sťažnosti je jej petit oddelený od ostatných častí, preto predmetom

prieskumu ústavného súdu v tejto veci nebolo obdobie, počas ktorého sa súdny spis

nachádzal na krajskom súde, t. j. od 20. septembra 2017 do 9. októbra 2017, od 8. novembra

2017 do 22. januára 2018, od 12. apríla 2019 do 10. mája 2019, od 15. mája 2019

do 24. júna 2019 a od 28. januára 2020 do 29. apríla 2020 (spolu približne 8,5 mesiaca),

keďže sťažovateľka postup krajského súdu nenamietala v ústavnej sťažnosti.

16. Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je trestná vec

sťažovateľky, ktorá je obžalovaná zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158

. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená,

že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že danú trestnú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z tohto dôvodu ústavný súd nepovažuje

prerokúvanú trestnú vec za právne ani skutkovo zložitú. Napokon skutočnosť, že by trestná

vec sťažovateľky bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdila ani predsedníčka okresného

súdu a ani zákonný sudca.

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

20. Ústavný súd nezistil zo súdneho spisu okresného súdu skutočnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľky ako obžalovanej

v napadnutom konaní okresného súdu, a preto okrem odročenia pojednávania nariadeného

na 4. december 2018 na základe žiadosti obhajcu sťažovateľky, nie je k správaniu

sťažovateľky čo vytknúť. Sťažovateľka je v napadnutom konaní okresného súdu aktívna,

keďže podala návrh na vykonanie dôkazov (podaním zo 7. januára 2019) a tiež sa zúčastnila

takmer všetkých nariadených pojednávaní (okrem pojednávania nariadeného na 4. december

2018) prostredníctvom svojho obhajcu. V napadnutom konaní zároveň žiadala okresný súd,

aby vo veci nariadil nový termín pojednávania (podaním z 11. mája 2016 a podaním

z 30. decembra 2016). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka prispela svojím správaním

k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu iba v malej miere.

21. K námietke predsedníčky okresného súdu, že sťažovateľka opakovane podala

proti zákonnému sudcovi námietky zaujatosti, ústavný súd pripomína svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania

(napr. opravný prostriedok, námietky zaujatosti a pod.) spôsobuje síce predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (napr. ). Využitím svojich práv teda sťažovateľka neprispela svojím

správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musela si byť vedomá toho, že tým

prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej. Ústavný súd zároveň uvádza,

že všeobecný súd je povinný postupovať vo veci tak, aby vec bola čo najskôr právoplatne

skončená vrátane rozhodovania o námietkach zaujatosti.

22. Ústavný súd na skutočnosti uvedené v bodoch 20 a 21 prihliadol pri úvahe

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ).

24. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na nečinnosť okresného súdu, ktorý

nevykonal úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej bez toho, aby mu v tom bránila

závažná prekážka, a to období od 10. augusta 2016, keď bolo pojednávanie odročené

na neurčito, do 2. februára 2017, keď sa vo veci nariadilo pojednávanie (približne 6

mesiacov).

25. Ústavný súd uvádza, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo aj

neefektívnym postupom okresného súdu. Ústavný súd považuje pojednávanie uskutočnené

10. augusta 2016 za neefektívny úkon (pojednávanie bolo nariadené zákonným sudcom ešte

pred začatím jeho stáže na krajskom súde), pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by

na toto pojednávanie boli predvolané alebo upovedomené ďalšie osoby, ktorých prítomnosť

na ňom bola nutná (okrem obhajcu sťažovateľky a prokurátora okresnej prokuratúry,

ktorým bol termín pojednávania oznámený na pojednávaní konanom 31. mája 2016).

26. Ústavný súd ďalej poukazuje na uznesenie krajského súdu z 21. novembra 2017,

ktorý k námietke zaujatosti zákonného sudcu uviedol:

„... je evidentné, že v danom prípade neprichádza do úvahy žiaden z dôvodov

uvedených v alebo ods. 3 , takže k vylúčeniu predsedu senátu by

v posudzovanej veci mohlo dôjsť iba v prípade, ak by tu bol niektorý z dôvodov jeho

vylúčenia uvedený v 31 ods. 1 Tr poriadku.

Žiaden takýto dôvod, pre ktorý by mal byť predseda senátu z vykonávania úkonov

trestného konania, však v námietke, ktorá bola vznesená, prezentovaný nebol. Obhajca

sťažovateľky svoju námietku zaujatosti oprel o skutočnosť, že návrat pôvodne zákonného

sudcu v predmetnej trestnej veci zo spomínanej stáže, nebol dôvodom pre jej opätovné

pridelenie do jeho senátu, a preto vo veci koná nezákonný sudca.

Dôvod námietky zaujatosti obhajcu obžalovanej bol zjavne v danom prípade založený

na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa , čo vzhľadom na vyššie uvedené

ustanovenie znemená, že o takejto námietke súd konať vôbec nemal.

Túto skutočnosť v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd ani nevyhodnotil

... K sťažnostným námietkam obžalovaného krajský súd záverom ešte uvádza, že v tomto

štádiu trestného konania nie je oprávnený rozhodovať o otázke zákonného sudcu.

S poukazom na uvádzané, keďže podľa názoru krajského súdu v danom prípade nebol

podklad pre rozhodovanie o vznesenej námietke zaujatosti, krajský súd napadnuté uznesenie

len zrušil.“

27. Z relevantnej časti odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že zákonný sudca

o námietke obhajcu vôbec nemal konať, čo malo za následok predĺženie napadnutého

konania okresného súdu.

28. Ústavný súd sa domnieva, že k predĺženiu napadnutého konania prispelo

aj rozhodnutie okresného súdu o nedôvodnom uložení poriadkovej pokuty obhajcovi

sťažovateľky, o ktorej z dôvodu podaného opravného prostriedku rozhodoval krajský súd.

V tomto kontexte krajský súd vo svojom uznesení z 29. apríla 2019 v relevantnej časti

uviedol, že „na všetkých uvedených hlavných pojednávaniach (samozrejme s výnimkou

04.12.2018, keď bolo rozhodnuté o uložení poriadkovej pokuty) sa obhajca obžalovanej

zúčastnil. Ani v jednom prípade z dovtedy vykonaných ôsmich hlavných pojednávaní

v priebehu viac než tri a pol roka trvajúceho konania svoju neprítomnosť neospravedlňoval

ani nežiadal o zmenu termínu hlavného pojednávania. Za takejto situácie sa uložená

poriadková pokuta, nehovoriac už o jej výške, zdá byť neprimerane prísnym opatrením...“.

29. Podľa názoru ústavného súdu vlečúce sa dokazovanie vo veci samej

na pojednávaniach tiež viedlo k tomu, že okresný súd vydal rozhodnutie vo veci samej až

po viac ako 4 rokoch od podania žaloby. Rozsudok okresného súdu zo 6. augusta 2019 bol

ale zrušený uznesením krajského súdu z 10. marca 2020, a preto napadnuté konanie

okresného súdu nie je stále právoplatne skončené ani po viac ako 5 rokoch. Okresný súd

uskutočnil do rozhodnutia vo veci samej 8 pojednávaní (20. januára 2016, 6. apríla 2016,

31. mája 2016, 29. júna 2017, 26. septembra 2018, 30. januára 2019, 20. marca 2019

a 6. augusta 2019), na ktorých bolo vykonávané dokazovanie. Napriek tomu tieto

pojednávania neviedli k tomu, aby okresný súd náležite zistil skutkový stav veci, a preto

na základe právneho názoru krajského súdu je povinný doplniť dokazovanie, čím dôjde

k opätovnému predĺženiu napadnutého konania okresného súdu.

30. Ústavný tiež poukazuje aj na to, že prvé pojednávanie v tejto trestnej veci sa

uskutočnilo až po viac ako 6 mesiacoch od doručenia odporu sťažovateľky okresnému súdu

(15. júla 2015). Pojednávanie, ktoré sa konalo 4. júla 2018, sa uskutočnilo skoro po 6

mesiacov od vrátenia spisu okresnému súdu, čo tiež neprispelo k rýchlejšiemu rozhodnutiu

okresného súdu vo veci samej. Nehovoriac o tom, že na pojednávaní, ktoré sa konalo

20. januára 2016, nebol vypočutý svedok napriek tomu, že tento bol prítomný na tomto

pojednávaní (tento bol vypočutý až na ďalšom pojednávaní 6. apríla 2016).

31. V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

32. Ústavný súd konštatuje nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu,

čo v spojitosti s celkovou dĺžkou napadnutého konania okresného súdu malo za následok

zistenie zbytočných prieťahov. Okresný súd totiž nezvolil taký procesný postup v súdnom

konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

nachádzala. Negatívny dopad postupu okresného súdu pre sťažovateľku je podľa názoru

ústavného súdu zvýraznený aj povahou predmetu samotného konania a s ňou súvisiacim

významom napadnutého konania pre sťažovateľku. Je zrejmé, že len rýchla ochrana

subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen

účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

33. Argumentáciu predsedníčky okresného súdu o dlhodobej personálnej

poddimenzovanosti okresného súdu a argumentáciu zákonného sudcu okresného súdu

o jeho dlhodobej značnej pracovnej vyťaženosti vyplývajúcej z vysokého počtu pridelených

vecí ústavný súd nemohol uznať, poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr.

, ). Tieto námietky nemajú totiž povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť všeobecného súdu za rozhodnutie vo veci. Podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

34. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

35. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

36. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal okresnému

súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

37. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

38. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

39. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

40. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie

v sume 8 000 € z dôvodu, že „žije v právnom stave neistoty už piaty rok, hoci konanie na

súde prebieha 4 roky. Každé trestné stíhanie zasahuje do súkromného a rodinného

života...“.

41. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

42. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého

konania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky, ktoré boli porušené, a predmet

konania a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

43. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €,

a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

46. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2019 zodpovedá sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa

§ 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €). Sadzba za náhradu

hotových výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný

v roku 2019 je v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

47. Z uvedeného vyplýva, že právnemu zástupcovi sťažovateľky by patrila náhrada

trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume 623,27 € vrátane dane z pridanej

hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca

sťažovateľky je platcom DPH)], a to za 3 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019

zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

[§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky], písomné podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie

k vyjadreniu okresného súdu [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a trikrát paušálnu náhradu

hotových výdavkov v roku 2019 zvýšenú o 20 % DPH.

48. Ústavný súd však priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 552,60 €, teda vo výške, ktorú sám vyčíslil v replike

k vyjadreniu okresného súdu. Týmto úkonom právny zástupca sťažovateľky aktualizoval

požadovanú výšku uplatnených trov konania vo vzťahu k vyčísleniu trov konania v petite

ústavnej sťažnosti.

49. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Civilného

sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII.

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu