Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , a , ,

, zastúpených advokátom Mgr. Andrásom Marsalom,

Hlavná 2C, Dunajská Streda, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Dunajská Streda

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní Okresného súdu Dunajská Streda vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e im Okresný súd

Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a náhradu trov konania

v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem centov), ktoré j e Okresný

súd Dunajská Streda p o v i n n ý uhradiť na účet ich právneho zástupcu Mgr. Andrása

Marsala, Hlavná 2C, Dunajská Streda, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté trestné konanie,

v ktorom sú sťažovatelia v pozícii poškodených, začalo na okresnom súde

28. decembra 2013 doručením obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda

(ďalej aj „okresná prokuratúra“ alebo „prokurátor“) podanej na obžalovanú pre prečin

ublíženia na zdraví. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti predkladajú súpis jednotlivých

procesných úkonov okresného súdu s uvedením nimi vnímaných jednotlivých

neefektívnych úkonov. Zo súpisu úkonov vyplýva, že napriek návrhu sťažovateľov

a aj obžalovanej na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie

okresný súd, neberúc ohľad na ich návrhy, nariadil hlavné pojednávanie. V ďalšom priebehu

konania okresný súd už po vykonaní prvého hlavného pojednávania uznesením

z 1. decembra 2014 pre závažné procesné chyby odmietol obžalobu a vec vrátil okresnej

prokuratúre na došetrenie. Na základe sťažnosti prokurátora namietajúceho nesprávny

postup okresného súdu v rozpore s Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Krajský súd v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) práve z dôvodu uvedeného nesprávneho postupu uznesením

zo 16. apríla 2015 zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a uložil

mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Následne po viacerých odročeniach hlavného pojednávania rozhodol vo veci okresný

súd 28. apríla 2017 rozsudkom tak, že obžalovanú uznal vinnou. Na základe odvolania

obžalovanej krajský súd uznesením z 12. apríla 2018 zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal

a rozhodol.

3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu bola

skutočnosť, že rozhodnutie bolo založené na dôkaze získanom nezákonným spôsobom,

čo spočívalo v tom, že odborné vyjadrenie znalca bolo vypracované pred začatím trestného

stíhania. Práve na túto skutočnosť, teda na nezákonný procesný postup orgánu činného

v trestnom konaní a následne aj okresného súdu, viackrát upozorňovala obžalovaná

aj sťažovatelia, a to „nielen v súvislosti s porušením ustanovení

o predbežnom prejednaní/preskúmaní obžaloby a pri úkonoch na to nadväzujúcich“,

teda v súvislosti s postupom v rozpore s ,

ale na toto procesné pochybenie súdu prvého stupňa upozornil aj krajský súd uznesením

zo 16. apríla 2015, na ktoré okresný súd „ale akosi ohľad nebral“, preto „sa prvostupňové

konanie v podstate muselo/musí opakovať... trvajúce do uvedeného časového momentu

(pozn.: obdobie od podania obžaloby až do vrátenia spisu okresnému súdu s rozhodnutím

súdu druhého stupňa o odvolaní obhajoby a poškodených teda do 04.06.2018) 4,5 roka.“.

Spis bol vrátený okresnému súdu 4. júna 2018, pričom až 5. novembra 2018,

teda po 5 mesiacoch, sa okresnému súdu podarilo pribrať znalca do napadnutého konania.

Po predložení znaleckého posudku bol viackrát určený termín hlavného pojednávania,

ktorý sa následne odročoval z dôvodov na strane obžalovanej, čím ďalej dochádzalo

zbytočne k predĺženiu „súdneho konania pre pasivitu a neefektívnu činnosť súdu prvého

stupňa.

... Na hlavné pojednávanie sa dňa 17.01.2020 dostavili obžalovaná, jej nový obhajca

(pozn.: v zastúpení advokátskeho koncipienta), obaja poškodení a taktiež

ich splnomocnenec. Obhajoba požiadala o odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia

možnosti vypracovania súkromného znaleckého posudku. Súd prvého stupňa žiadosti

obhajoby vyhovel a hlavné pojednávanie odročil na deň 18.03.2020 s tým, že uložil

obhajcovi povinnosť predložiť súkromný znalecky posudok prokurátorovi a taktiež

splnomocnencovi poškodených. Hoci od uvedeného hlavného pojednávania uplynula doba

3 mesiacov, obhajoba mi do dnešného dňa nepredložila žiadny znalecký posudok.

Hlavné pojednávanie sa dňa 18.03.2020 neuskutočnilo pre oparenia Úradu verejného

zdravotníctva súvisiace so šírením vírusu COVID-19.

V závere už len poznamenávam, že poškodení sa počas súdneho konania trvajúceho

už vyše 6 rokov obrátili na predsedkyňu Okresného súdu Dunajská Streda aspoň trikrát,

ale prieťahy v konaní do dnešného dňa odstránené neboli. Posledná ich sťažnosť bola

podaná dňa 13.01.2020, na ktorú predsedkyňa súdu odpovedala listom zo dňa 12.02.2020,

v ktorom uviedla, že nezistila žiadne prieťahy v dotknutom konaní. S poukazom

na niektoré skresľujúce tvrdenia predsedkyme okresného súdu týkajúce sa postupu

v dotknutej trestnej veci som zaslal súdu kumulatívne elektronické podanie, obsahom

ktorého som doplnil sťažnosť poškodených zo dňa 13.03.2020. Na uvedené podanie

k dnešnému dňu nebola doručená žiadna odpoveď.“.

Podľa sťažovateľov zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní

nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci majú podiel

predovšetkým nedostatky v činnosti okresného súdu, čo viedlo k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní.

4. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia v petite ústavnej

sťažnosti požiadali, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru v napadnutom konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume 4 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 450,28 €

za dva úkony právnej služby.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -13 z 26. mája 2020 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili

k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom č. k. Spr 529/2020-67 z 30. júna 2020, v ktorom predsedníčka okresného súdu

predložila chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania a k argumentom

sťažovateľov v ústavnej sťažnosti uviedla v podstatnom tieto skutočnosti:

„K obdobiu od podania obžaloby do 11.08.2014, kedy bývalý zastupujúci sudca

nariadil termín hlavného pojednávania na deň 10.09.2014 považujem za dôležité poukázať

na skutočnosť, že v období od januára 2014 až do októbra 2014 bola zákonná sudkyňa

opakovane chorá, časť liečby riešila práceneschopnosťou a časť čerpaním dovolenky... Celé

toto obdobie značne ovplyvnilo neprítomnosť v práci a následné plnenie pracovných

povinností. Jednotlivé doby neprítomnosti zákonnej sudkyne v tomto období

ale nepresahovali nepretržite viac ako 6 týždňov a preto nemohlo dôjsť k prerozdeleniu

jej spisov.

... na dĺžku konania v danej veci malo podstatný vplyv znalecké dokazovanie

a to aj znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať obžalovaná, opakovaná neúčasť

obžalovanej, právo obžalovanej na zmenu obhajcu v priebehu konania a zdravotné

problémy zákonnej sudkyne, pričom nebolo možné postupovať v zmysle rozvrhu práce

na rok 2014 prerozdelením jej vecí.

... Z hľadiska právnej stránky ide o bežnú agendu okresného súdu, ublíženie

na zdraví v dôsledku dopravnej nehody.

Po skutkovej stránke ide o vec zložitú. Vypracovanie znaleckého posudku,

zaobstaranie a vykonanie takého dôkazu v značnej miere má vplyv na dĺžku celého konania.

V rámci znaleckého dokazovania sa pracuje s dvomi verziami priebehu nehodového deja.

Tvrdenia obžalovanej a poškodených sa zásadným spôsobom odlišujú. Bez ustálenia

priebehu nehodového deja nie je možné ustáliť mieru zavinenia a nie je možné vo veci

rozhodnúť. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok v zmysle uznesenia súdu.

Obžalovaná v rámci predloženia dôkazov predložila znalecký posudok, ktorý si dala

vyhotoviť ona. Posudky sa výrazne odlišujú. Za tým účelom boli na ďalšie hlavné

pojednávanie predvolaní na výsluch znalci, ktorí znalecké posudky vyhotovili. Okrem

toho bolo dokazovanie skomplikované aj opakovanou neúčasťou obžalovanej na hlavnom

pojednávaní. V priebehu konania bol na ňu vydaný aj zatykač.

... Ďalšie prekážky, ktoré mali vplyv na dĺžku konania boli na strane obžalovanej.

Opakovane žiadala o odročenie pojednávania. V priebehu konania zmenila svojho obhajcu.

Ide síce o právo obžalovanej, ktoré jej zaručuje , ale v konečnom dôsledku

to predstavuje predĺženie konania. Nový obhajca potrebuje čas na to, aby sa mohol

oboznámiť s obsahom spisu a s priebehom dovtedajšieho dokazovania. Okrem toho vzniesla

obžalovaná námietku zaujatosti, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť.

... Zo strany sťažovateľov neboli žiadne prekážky.“

Predsedníčka okresného súdu vyslovila názor, že ústavnú sťažnosť nepovažuje

za dôvodnú, pretože nie je možné ustáliť, že došlo k porušeniu sťažovateľmi označených

práv. V prípade, ak by ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovel, navrhuje,

aby v takom prípade pri určení sumy finančného zadosťučinenia prihliadal na skutočnosť,

že vo veci je stanovený termín hlavného pojednávania (8. júla 2020),

na ktorom budú vypočutí znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky.

V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

7. Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu

10. augusta 2020 v reakcii na predložené vyjadrenie okresného súdu v podstatnom uviedol,

že sťažovatelia ani raz nespochybňovali, že sudkyňa okresného súdu bola chorá, poukázali

ale na to, že po doručení obžaloby «bol konajúcou sudkyňou a zastupujúcim sudcom

realizovaný taký procesný postup, ktorým spôsobili, že v danom štádiu súdneho konania

nebolo možné rozhodnúť v zmysle obhajobou a taktiež zo strany poškodených predloženého

návrhu... na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie. Práve

následkom takejto vady v procesnom postupe Okresného súdu muselo byť dotknute

prvostupňové uznesenie súdom druhej inštancie zrušené, následkom čoho sa súdne konanie

dovtedy trvajúce jeden a pol roka postrádalo akýkoľvek fakticky efekt.

... sťažovatelia nevytýkali dobu potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku,

ale postup prvostupňového súdu. ktorý spočíval vo vydávaní uznesení o pribratí znalcov

a v rušení a nahradzovaní týchto uznesení novými/ďalšími uzneseniami o pribratí

iných znalcov.

Následkom uvedeného postupu Okresného súdu došlo k tmu, že do konania

boli pribratí postupne viacerí znalci, z ktorých až piaty bol schopný vypracovať a predložiť

znalecký posudok. Tento síce zákonný, ale... neefektívny a neštandardný proces postupného

poverovania jednotlivých znalcov spôsobil, že medzí vrátením spisu na súd prvého stupňa

a úspešným pribratím znalca do konania uplynula doba 5 mesiacov.

... návrh na predvolanie a výsluch , znalkyne pre odbor cestná

doprava som prvýkrát doručil Okresnému súdu elektronicky (pozn.: podanie bolo doručené

elektronicky a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom advokáta),

a to dňa 30.05.2019. Napriek uvedenej skutočností súd prvého stupňa predvolal

až na pojednávanie vytýčené na deň 08.07.2020. Som presvedčený o tom, že ďalší komentár

v tejto súvislosti nie je potrebný.

... Touto cestou potvrdzujem, že pojednávanie sa dňa 08.07.2020 uskutočnilo,

znalkyňa Ing. Akinšinová a znalec Ing. Pupala boli vypočutí a pojednávanie bolo odročené

na deň 31.07.2020. Na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2020 boli prednesené záverečné

reči a návrhy a súd prvého stupňa rozhodol. Dovoľujem si ale poznamenať, že správanie

sa ktoréhokoľvek obžalovaného ovplyvnené jeho motiváciou na získanie času je na jednej

strane do určitej miery pochopiteľné, na strane druhej však je z toho istého dôvodu

zo strany súdu aj predvídateľné. Nie je preto namieste odvolávať sa na správanie

sa obžalovanej a v tejto súvislosti ospravedlňovať prieťahy v konaní uvedenou okolnosťou

s osobitným dôrazom na to, že na takúto motiváciu a snahu obžalovanej som súd prvého

stupňa viackrát upozorňoval písomne a taktiež elektronicky.

Čo sa týka „zložitosti“ skutkových okolností prípadu už len poznamenávam, že tieto

boli obsahom znaleckého posudku Ing. Akinšinovej dostatočne objasnené a čas potrebný

na vypracovanie jej znaleckého posudku súdne konanie výrazne nepredlžilo. Uvedené však

nemožno konštatovať v súvislosti s „činnosťou“ súdu prvého stupňa pri poverovaní znalcov,

pri ich predvolávaní, ako aj pri ďalších procesných úkonoch, ktoré som opísal vyššie

v obsahu tohto podania a v obsahu ústavnej sťažnosti.

Taktiež upriamujem pozornosť na to, že sťažovatelia počas už siedmy rok trvajúceho

súdneho konania vždy včas a riadne splnili všetky ich zákonné povinnosti...

Bez spravodlivého a včasného rozhodnutia súdu v dotknutej vecí sa sťažovatelia

v právnej pozícii poškodených nemajú možnosť už siedmy rok domôcť sa ich práva

na náhradu škody nielen z právneho titulu ujmy na zdraví, ale ani majetkovej škody. Je tiež

otázne, či príslušná poisťovňa... bude vôbec schopná po uplynutí takéhoto dlhého obdobia

správne vyčísliť majetkovú škodu na vozidle poškodených a nahradiť im ju.».

V závere podania právny zástupca sťažovateľov oznámil, že sťažovatelia netrvajú

na ústnom pojednávaní a vyjadrujú zároveň súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

9. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,

ktoré uviedla predsedníčka okresného súdu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti

sa spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.

III.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

10. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (, , , ). Samotným

prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej

istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľov, ktorým boli podľa nich okresným súdom v napadnutom trestnom konaní

spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľov (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

18. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu

uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných

veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd,

ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

(napr. , , , ). Nemožno pochybovať

o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov

činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania,

čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane

poškodených strán.

19. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný

súd konštatuje, že konanie predstavuje z právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú

a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov,

preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Vec sťažovateľov ale vykazovala istý stupeň

faktickej zložitosti veci daný potrebou znaleckého dokazovania. Treba však zároveň

povedať, že okolnosť skutkovej zložitosti veci doterajšiu neprimeranú dobu konania

neovplyvnila zásadnejším spôsobom, keďže rozhodujúcimi faktormi, ktoré mali negatívny

vplyv na plynulosť postupu konania v trestnej veci sťažovateľov, boli zistená nečinnosť

okresného súdu a predovšetkým jeho neefektívny postup popísaný v ďalších bodoch

odôvodnenia tohto nálezu.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

Naopak, dĺžku napadnutého konania okresného súdu v menšej miere ovplyvnilo

skôr správanie obžalovanej, keďže opakovane ospravedlňovala svoju neúčasť

na nariadených pojednávaniach a od okresného súdu opakovane požadovala odročenie

termínu pojednávania na iný dátum, resp. sa pre jej neprítomnosť rušil termín pojednávaní.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

22. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

predovšetkým poukazuje na to, že trvanie trestného konania od podania obžaloby

prokurátorom do podania ústavnej sťažnosti (30. apríla 2020), teda v trvaní viac

ako 6 rokov, treba už samo osebe považovať za neprimerané.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v napadnutom konaní v zásade

plynulo, a nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd vo veci dlhšie

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Obdobím nečinnosti

je poznačená iba úvodná fáza napadnutého konania, a to v úseku od podania obžaloby

20. decembra 2013 do uskutočnenia prvého termínu pojednávania 10. septembra 2014,

v ktorom ústavný súd kvantifikoval neodôvodnenú nečinnosť rozsahom približne deviatich

mesiacov.

V dôsledku podanej sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu

o odmietnutí obžaloby z 1. decembra 2014 a podaných odvolaní účastníkov konania

proti prvému rozsudku okresného súdu z 28. apríla 2017 bola vec 2 mesiace a následne 9

mesiacov na krajskom súde, pričom obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno

pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol

ovplyvniť.

23. K obrane okresného súdu poukazujúcej na jeho neúmernú zaťaženosť z hľadiska

množstva prejednávanej agendy, ktorú sa okresný súd snaží prezentovať ako objektívnu

okolnosť negatívne sa podpisujúcu na plynulosti konania aj vo veci sťažovateľov, ústavný

súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala

alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Rovnako aj v prípade obhajoby týkajúcej sa okolnosti na strane zákonnej sudkyne (jej vážne

zdravotné problémy a s tým súvisiaca práceneschopnosť) ústavný súd poznamenáva,

že je táto okolnosť z ľudského hľadiska pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska

celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veciach účastníkov

konania ju zohľadniť nemožno.

24. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na niektoré momenty napadnutého

konania signalizujúce neefektívnosť postupu okresného súdu namietané aj v ústavnej

sťažnosti. Hneď v úvodnej fáze konania, a to na pojednávaní vykonanom v prvom určenom

termíne, ústavný súd zaznamenal nesústredený postup okresného súdu, ktorým došlo

k zbytočnému narušeniu plynulosti konania. Okresný súd v rozpore s

už po nariadení hlavného pojednávania následne uznesením z 1. decembra 2014 odmietol

obžalobu a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Na základe podanej sťažnosti krajský súd

uznesením zo 16. apríla 2015 zrušil rozhodnutie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci

znovu konal a rozhodol. Ako značne neefektívny treba tiež kvalifikovať spôsob,

akým sa okresný súd vysporiadal so sťažovaním postupu konania zo strany obžalovanej,

v dôsledku čoho sa viackrát rušil, resp. odročil termín hlavného pojednávania. Efektívnosť

postupu okresného súdu napokon absentovala aj pri zabezpečovaní dôkazov znaleckým

dokazovaním, v rámci ktorého konajúci súd celkom nesústredene vyhodnotil odborné

vyjadrenie znalca, ktoré bolo vyhotovené pred začatím trestného stíhania. V dôsledku

toho bol následne prvý rozsudok okresného súdu z 28. apríla 2017 zrušený a vrátený

okresnému súdu. Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 12. apríla 2018

uviedol, že uvedené odborné vyjadrenie znalca „je dôkazom nezákonným

a je tak nepoužiteľný“.

26. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov,

a preto nie je zlučiteľný s ich základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu,

zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,

a preto bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

27. Podľa ak porušenie práv

alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1

výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom prikázal

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej

sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

29. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia každému v sume

4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu

vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). V tomto prípade prichádza do úvahy

priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu v napadnutom konaní,

berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov

a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd

považoval priznanie sumy každému zo sťažovateľov po 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

32. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny zástupca

sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil vo výške 450,28 € za dva úkony

právnej služby.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 023 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2020.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) a obsahu súdneho spisu. Úhradu ústavný súd priznal

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)

urobené v roku 2020. Za dva úkony vykonané v roku 2020 patrí odmena v sume dvakrát

po 177 € a režijný paušál v sume dvakrát po 10,62 €. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky

sa základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri právnom zastupovaní dvoch sťažovateľov

hodnota jedného právneho úkonu za oboch sťažovateľov je vo výške 177 € (177/2 × 2).

Tarifná odmena za dva priznané úkony uskutočnené v roku 2020 tak predstavuje sumu

354 €. Režijný paušál za dva úkony právnej služby bez ohľadu na počet zastupovaných osôb

(napr. ) predstavuje sumu 21,24 € (2 × 10,62 €). Tieto trovy právneho

zastúpenia v sume 375,24 €, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty,

sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy právneho zastúpenia predstavujú

sumu 450,28 € (bod 4 výroku nálezu).

35. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu