Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 449/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, a

zastúpených advokátskou kanceláriou

URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,

MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 ods. 2

Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Malacky v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného

súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou z 20. februára

2015 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-387 z 30. apríla 2014

(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom

Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komorou pre rozhodovanie sporov

z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli, že „napriek tomu, že

Okresný súd Malacky vo veci sp. zn. rozhodol právoplatným rozsudkom, tak

nie je možné konvalidovať ten fakt, že doposiaľ konal absolútne neefektívne, nesústredene,

nekoordinovane a prinajmenšom zvláštnym postupom, keďže až po vyše 3 rokoch nečinnosti

k meritu veci rozhodol dňa 07.01.2020 vylúčením žaloby o zaplatenie 2.593,15 EUR

s príslušenstvom na samostatné konanie s novou sp. zn. , ktoré podľa konajúceho

Okresného súdu Malacky malo vzísť z rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.

zo dňa 06.12.2016 a to napriek tomu, že v konaní so sp. zn. išlo

práve o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.04.2014 sp. zn. II/2011-387, ktorý bol

de facto uznaný za paakt a z ktorého plynulo proti sťažovateľom zaplatenie 2.593,15 EUR

s príslušenstvom.

Sťažovateľom na tomto mieste nie je jasné ani to, z akého dôvodu sa z konania,

v ktorom sťažovatelia vystupovali ako žalobcovia pričom sa snažili o zrušenie titulu na

zaplatenie sumy 2.593,15 EUR (konanie so sp. zn. ), čo sa im v konečnom

dôsledku podarilo, stalo konanie, v ktorom nakoniec vystupujú sťažovatelia ako žalovaní

v žalobe o 2.593,15 EUR (konanie so sp. zn. ) a to vychádzajúc z konania,

v ktorom bol tento nárok de iure uznaný za neplatný, nakoľko konanie nebolo

konaním o vzájomnej žalobe.

... ak by aj teoreticky začal porušovateľ v čase nasledujúcom po podaní tejto

Ústavnej sťažnosti vo veci konať, nezhojilo by to stratený, neefektívne, nehospodárne

a neúčelovo (ne)využitý čas, ktorý už v konaní stihol uplynúť odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. – 79 a to

28.12.2016, ktorým bol rozhodcovský rozsudok právoplatne zrušený, po deň 07.01.2020,

kedy bolo Okresným súdom Malacky rozhodnuté o vylúčení nároku protistrany na

zaplatenie 2.593,15 Eur s príslušenstvom, teda o merite veci sa nekonalo vyše 3 roky.

... porušovateľ počas vedenia konaní sp. zn. a rovnako tak jemu

pokračujúceho konania sp. zn. , nevenoval riadnemu vedeniu konaní dostatočnú

pozornosť, nekonal hospodárne, nekonal efektívne, nekonal bez zbytočných prieťahov, na

druhej strane sa nedá poprieť, že Okresný súd Malacky vo veci bol nečinný vo veci vyše 3

roky a následne svojou nesústredenou a nekoordinovanou prácou zabudol, po extrémne

dlhej nečinnosti, že sťažovatelia vystupujú v spore ako spotrebitelia, na základe čoho sú od

poplatkovej povinnosti oslobodení, keď sťažovateľom ustanovením sp. zn. – 32,

zo dňa 14.04.2020 vyrubil poplatok za podanie odvolania zo dňa 18.03.2020 a následne,

keď porušovateľ zrejme začal pristupovať ku konaniu zodpovednejšie s vyššou serióznosťou

a koncentrovanosťou, prišiel porušovateľ na to, že sťažovatelia sú v spore spotrebiteľmi

a preto nie je možné, aby im bol vyrubený súdny poplatok.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie ich v bode 1 uvedených práv postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach. Sťažovatelia sa zároveň domáhajú, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v celkovej sume

4 000 € a náhrady trov konania v sume 675,43 €.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti namietajú porušenie čl. 47 charty

(vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovatelia konkrétne

namietajú porušenie čl. 47 ods. 2 charty.

11. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa

zastupovať.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (čl. 47 ods. 2 charty) postupom okresného súdu v napadnutých konaniach.

16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“, ktoré je zaručené v , osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, ).

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

18. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu podľa dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3.

2009).

19. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

20. Zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bol vyžiadaný,

ústavný súd zistil, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2016,

právoplatným 28. decembra 2016, bol zrušený rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu

a zároveň bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe podanej

na rozhodcovskom súde, t. j. o zaplatenie sumy 2 593,15 € s príslušenstvom. Uznesením

okresného súdu sp. zn. z 2. októbra 2017 v spojení s uznesením okresného

súdu sp. zn. z 25. októbra 2017 bola protistrana zaviazaná zaplatiť

sťažovateľom náhradu trov konania vo výške 1 081,80 € do rúk právneho zástupcu

sťažovateľov.

21. Od 7. januára 2020 bola vec týkajúca sa zaplatenia sumy 2 593,15 €

s príslušenstvom vylúčená na samostatné konanie a vedie sa pod sp. zn. .

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. februára 2020 bolo konanie zastavené

z dôvodu späťvzatia žaloby protistranou, proti ktorému nebolo podané odvolanie. V súdnom

spise sp. zn. , ktorý bol tiež vyžiadaný ústavným súdom, nie je vyznačený dátum

právoplatnosti výroku o zastavení tohto konania, ale je zrejmé, že z už uvedených dôvodov

táto nastala v marci 2020.

22. Ústavný súd neignoruje nečinnosť okresného súdu v období od 4. decembra 2017

(doručenie späťvzatia žaloby protistranou okresnému súdu) do 7. januára 2020 (vylúčenie

veci týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 593,15 € s príslušenstvom na samostatné konanie).

Ústavný súd ale uvádza, že mu ústavná sťažnosť sťažovateľov bola doručená až 27. júla

2020, teda zjavne po tom, keď okresný súd konajúci vo veci vedenej pod sp. zn.

v merite veci právoplatne rozhodol (vrátane trov konania), a aj zjavne po tom,

keď konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. bolo právoplatne zastavené.

Z uvedeného vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná až v čase, keď v napadnutých

konaniach okresného súdu namietané porušenie v bode 1 uvedených práv už netrvalo, a teda

bola odstránená právna neistota sťažovateľov. Z tohto dôvodu prichádza do úvahy

odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľov pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

23. Ústavný súd však tiež konštatuje, že výrokom II uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 25. februára 2020 bolo tiež rozhodnuté, že sťažovateľom nebol priznaný nárok

na náhradu trov tohto konania. Sťažovatelia proti tomuto výroku podali odvolanie

zo 17. marca 2020, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté.

24. Ústavný súd v tomto bode poukazuje na svoju judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

25. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho

konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo

).

26. Ústavný súd už tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

27. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. , m. m. ).

28. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľov bola

ústavnému súdu doručená po rozhodnutí okresného súdu o nepriznaní trov konania

sťažovateľom. Ústavný súd tiež uvádza, že sťažovatelia podali odvolanie proti tomuto

rozhodnutiu, pričom je otázne, či sťažovateľom v tomto konaní vôbec vznikli trovy konania.

Zároveň si sťažovatelia museli byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu

konečného rozhodnutia o trovách konania vedeného pod sp. zn. .

29. Ústavný súd tiež poukazuje na nesústredenú činnosť okresného súdu v čase

po doručení odvolania sťažovateľov spočívajúcu v tom, že okresný súd vyrubil

sťažovateľom súdny poplatok za odvolanie napriek tomu, že títo ako spotrebitelia boli

oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Následne na základe vyjadrenia právneho

zástupcu sťažovateľov bolo uznesením okresného súdu z 22. júla 2020 zrušené uznesenie

okresného súdu zo 14. apríla 2020 o vyrubení súdneho poplatku. Už uvedená nesústredená

činnosť okresného súdu nepochybne prispela k neskoršiemu predloženiu veci Krajskému

súdu v Bratislave (konkrétne 8. septembra 2020) z dôvodu rozhodnutia o odvolaní proti

rozhodnutiu okresného súdu o nepriznaní trov konania sťažovateľom (vedie sa pod sp. zn.

), čo je síce možné považovať za určitý prieťah v tomto konaní, avšak,

zohľadňujúc tiež povahu veci, o ktorej nie je právoplatne rozhodnuté (trovy konania), tento

prieťah už na prvý pohľad nedosahuje takú ústavnoprávne relevantnú intenzitu (aj

z dôvodov uvedených v bode 28), ktorá by ústavnému súdu umožňovala po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení v bode 1 uvedených práv

sťažovateľov.

30. Ako už totiž bolo uvedené, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , resp. práva podľa dohovoru.

31. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

32. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu