Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 417/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 2B, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Pezinok č. k. -228 z 28. augusta 2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -237 z 30. októbra 2019 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -228 z 28. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -237 z 30. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

krajského súdu“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 21. júla 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a predovšetkým z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol

účastníkom napadnutého konania na strane žalobcu vedeného pred okresným súdom

na základe návrhu podaného 2. februára 2012, ktorým sa domáhal proti žalovanému

zaplatenia istiny s príslušenstvom. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom

z 25. mája 2017, ktorým žalobe čiastočne vyhovel. Na základe podaného odvolania krajský

súd rozsudkom sp. zn. z 27. marca 2019 rozsudok okresného súdu

v napadnutom prisudzujúcom výroku potvrdil, zmenil výrok o trovách konania tak,

že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % a vyslovil, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku krajského súdu

z 27. marca 2019 podal sťažovateľ 9. augusta 2019 dovolanie a zároveň požiadal

o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie dovolania.

Okresný súd napadnutým uznesením z 28. augusta 2019 rozhodol tak, že žiadosť

sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietol. Sťažovateľ

podal 30. septembra 2019 proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie ako neprípustné

odmietol. Sťažovateľ podal 14. januára 2020 proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu

dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 31. marca 2020 tak, že dovolanie ako neprípustné

odmietol.

3. V súvislosti s namietaným porušením práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že okresný súd jeho žiadosť

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania arbitrárnym napadnutým uznesením

„svojvoľne a nedobromyseľne v dôsledku prílišného formalizmu a tendenčného konania

zamietol, proti tomuto uzneseniu svojvoľne nepripustil odvolanie.“. Podľa sťažovateľa

rozsudok krajského súdu mu bol doručený 24. mája 2019 a o odpustenie zmeškania lehoty

požiadal z dôvodu, že v období od 8. júla 2019 do 29. júla 2019, teda v čase počas plynutia

zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania, absolvoval nariadenú kúpeľnú liečbu.

Okresný súd a následne ani krajský súd však jeho argumenty nezohľadnili a neumožnili mu

„možnosť využiť celú dvojmesačnú zákonnú lehotu na podanie dovolania“, čím mu bola

odňatá možnosť riadne konať pred všeobecným súdom.

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľa napadnuté konanie

„trvá od 02.02.2012, teda viac ako 8 ROKOV a 6 MESIACOV“, pričom ide o vec, ktorá je

po právnej a skutkovej stránke jednoduchá. Stav právnej neistoty trvá aj v čase podania jeho

ústavnej sťažnosti a podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom došlo predovšetkým

„postupom a arbitrárnymi nepresvedčivo a neracionálne odôvodnenými rozhodnutiami“

okresného súdu, ktorý „nekonal vo veci s urýchlením... porušoval právo rovnosti,

neposkytol ochranu slabšej strane...“.

Sťažovateľ, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a podľa listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu a napadnutým rozhodnutím krajského súdu, porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, označené rozhodnutia

okresného súdu a krajského súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľa na ďalšie konanie

a rozhodnutie, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní a priznal tiež

sťažovateľovi náhradu trov konania, ako aj primerané finančné zadosťučinenie v celkovej

sume 7 000 €.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením

okresného súdu a napadnutým rozhodnutím krajského súdu boli porušené jeho základné

právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, keď súdy neuznali jeho

argumenty a jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania nevyhoveli.

Sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a zdôrazňuje celkovú dĺžku konania.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu a napadnutým rozhodnutím krajského súdu

18. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2

písm. f) ]. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , , , ).

19. Ustanovenie v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) taxatívne vypočítava

uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.

Uznesenie súdu prvej inštancie o odpustení/neodpustení zmeškanej lehoty však

nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné.

20. V posudzovanej veci je zrejmé, že sťažovateľ napriek tomu, že bol napadnutým

uznesením okresného súdu poučený, že proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o odpustenie

zmeškania lehoty nie je odvolanie prípustné, podal odvolanie. Krajský súd jeho odvolanie

ako neprípustné v zmysle odmietol. Sťažovateľ následne

podal aj dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, avšak dovolanie bolo

uznesením najvyššieho súdu z 31. marca 2020 ako procesne neprípustné odmietnuté

(sťažovateľ uznesenie najvyššieho súdu ústavnou sťažnosťou nenapadol, pozn.) z dôvodu,

že bolo podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré sa týkalo žiadosti o odpustenie

lehoty na podanie dovolania, pričom takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej

ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

21. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že napadnuté uznesenie okresného

súdu nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2019 a napadnuté rozhodnutie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2019.

Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti od doručenia

uznesenia najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania (čo ale v ústavnej sťažnosti netvrdil),

ústavný súd uvádza, že táto konštrukcia je mylná.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 23. júla 2020, teda

celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

okresného súdu a napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.

22. Vyčerpanie opravných prostriedkov podľa ,

ktoré je predpokladom prípustnosti ústavnej sťažnosti, sa vzťahuje len na tie opravné

prostriedky (riadne aj mimoriadne), ktoré právne predpisy sťažovateľovi na ochranu jeho

práv priznávajú. Len včasné vyčerpanie opravných prostriedkov, ktoré je sťažovateľ

zákonom oprávnený osobne uplatniť, možno považovať za účinné v tom zmysle, že sú

spôsobilé zabezpečiť jeho súdnu ochranu (). V súvislosti s týmto právnym

názorom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej opravným prostriedkom,

ktorým je podľa podmienená prípustnosť ústavnej

sťažnosti, nemôže byť každý v zákone predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký,

po podaní ktorého sa rozvinú procesné vzťahy v príslušnom konaní, ktoré vedú

k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (m. m. , ,

).

23. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému tento

opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu

o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

podľa (, , ,

). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku , a na jeho

podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom

súde možné prihliadať ().

24. Sťažovateľ podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vo veci

žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, hoci možnosť odvolania

proti takémuto rozhodnutiu nepripúšťa. Sťažovateľ následne podal aj mimoriadny opravný

prostriedok, teda dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, pričom nešlo

o rozhodnutie vo veci samej ani rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade

sťažovateľa nemožno hovoriť o riadnom vyčerpaní opravného prostriedku, a preto nemožno

lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu, keď bolo sťažovateľovi doručené

rozhodnutie najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, ale už

od momentu, keď napadnuté uznesenie okresného súdu (uznesenie o zamietnutí žiadosti

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania) nadobudlo právoplatnosť.

25. Zmyslom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je fixácia právnej istoty, a to proti

všetkým účastníkom pôvodného konania. Z uvedených okolností vyplýva, že v predmetnej

veci bolo takpovediac prerušené spojenie medzi napadnutým uznesením okresného súdu

a napadnutým rozhodnutím krajského súdu a ústavnou sťažnosťou. Prerušenie tohto

spojenia spočíva v podaní neprípustného odvolania a podaní dovolania, ktoré bolo ako

neprípustné odmietnuté.

26. Na základe uvedeného ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní nezostala

iná možnosť, len odmietnuť túto časť ústavnej sťažnosti namietajúcu porušenie označených

práv napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým rozhodnutím krajského súdu

podľa ako návrh podaný oneskorene.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým konaním okresného súdu

27. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti domáhal vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní z dôvodu, že konanie trvá viac ako 8 rokov.

28. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

29. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

30. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, , ). Ochrana základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa , ako i právu na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v konaní pred ústavným súdom

poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. ,

, , ). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Tento právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej

republike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).

31. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

32. Reflektujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu

v napadnutom konaní, v čase, keď bolo konanie o návrhu sťažovateľa na zaplatenie istiny

s príslušenstvom v merite veci už právoplatne skončené, a to nadobudnutím právoplatnosti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2017 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2019 (citované rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť 10. mája 2019).

33. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že aj v dovolacom konaní vedenom

na najvyššom súde pod sp. zn. už bolo v čase podania ústavnej sťažnosti

vydané rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa (uznesenie z 31. marca 2020), a tým aj

odstránená právna neistota sťažovateľa.

34. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už

okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , resp. podľa listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru, keďže napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo v tom čase už

skončené. Táto skutočnosť v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá

dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

36. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu