Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 483/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , ,

, zastúpeného advokátom , ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 v spojení , a , a , ,

a v znení neskorších

predpisov a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku č. k. -2972 z 8. júna 2020 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 2. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení § 2 ods. 7, 9 a 12, § 31 ods. 1 a 4, § 32

ods. 6, a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len

„Špecializovaný trestný súd“) č. k. -2972 z 8. júna. 2020 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 2. júla 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v konaní

vedenom Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. trestne stíhaný

pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

3. Sťažovateľ v uvedenom konaní na hlavnom pojednávaní konanom 8. júna 2020

podal námietku zaujatosti samosudkyne, o ktorej táto podľa

v nadväznosti na rozhodla uznesením č. k. PK-2 T 33/2019-

2972 z 8. júna 2020 tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania

v označenej trestnej veci sťažovateľa.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ

sťažnosť, ktorú najvyšší súd uznesením sp. zn. z 2. júla 2020 podľa § 193

ods. 1 písm. c) zamietol ako nie dôvodnú.

5. Podľa názoru sťažovateľa je uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 8. júna

2020 nezákonné. Výrok tohto rozhodnutia považuje sťažovateľ za nesprávny, keďže neboli

splnené podmienky na nevylúčenie samosudkyne. Medzi výrokom uznesenia a jeho

odôvodnením je podľa sťažovateľa zrejmý rozpor. Sťažovateľ je presvedčený, že

Špecializovaný trestný súd nehodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

6. Prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa nepreskúmateľné pre jeho

nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých malo byť rozhodnutie súdu

založené. Zároveň ho považuje za nepresvedčivé, formalistické, vychádzajúce

z neprimerane všeobecnej a neurčitej argumentácie, a aj vecne nesprávne.

7. Rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľ vytýka, že sa žiadnym spôsobom

argumentačne nevysporiadalo so sťažnostnými dôvodmi, najvyšší súd nedal

preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

8. Odôvodnenie druhostupňového uznesenia je podľa sťažovateľa strohé,

neprimerane sa obmedzilo na nezrozumiteľnú konštatáciu, že nebude v tomto štádiu

trestného konania posudzovať otázku hodnotenia znaleckého posudku, napriek tomu, že

sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti z dôvodu pochybností o nezaujatosti samosudkyne

pre jej pomer k prejednávanej veci a k obžalovanému podľa ,

čo má spôsobovať zmätočnosť v záveroch najvyššieho súdu.

9. Sťažovateľ je presvedčený, že uznesenie najvyššieho súdu nedáva odpovede

na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery Špecializovaného trestného súdu

v závažných okolnostiach.

10. Aj rozhodnutie najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za vecne nesprávne,

formalistické, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody,

na ktorých by malo byť založené. Takisto aj toto rozhodnutie je podľa sťažovateľa

nepresvedčivé, vychádza z neprimerane všeobecnej a neurčitej argumentácie. Toto

rozhodnutie neodstránilo „vady“ konania a rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu.

11. Sťažovateľ zhrnul, že obe ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia sú

arbitrárne, zjavne neodôvodnené a ústavne neudržateľné, pretože sa vo veci konajúce súdy

nezaoberali argumentáciou sťažovateľa.

12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:

„I. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR v spojení

s , , , , , a

, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 08. 06. 2020, č. k. -2972

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 07. 2020, sp. zn.

9/2020 porušené boli.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 07. 2020, sp.

zn. sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

ďalšie konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd sú povinní uhradiť

trovy právneho zastúpenia... ... v sume 450,29 EUR vrátane

DPH k rukám právneho zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a právomoc ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,...

18. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v v spojení s niektorými

ustanoveniami a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. -2972

z 8. júna. 2020 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 2. júla 2020.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

22. Podľa každý má právo, aby jeho trestná vec bola

spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho

prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon

neustanovuje inak.

23. Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie,

má právo na obhajobu.

24. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá

zo strán.

25. Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno

mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

26. Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je

okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho

stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci

zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania

o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

27. Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je

založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo

ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí

aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

28. Podľa obvinený má právo od začiatku konania

proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj

počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom

sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú

otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca

zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe

alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej

osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby,

ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred

súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol

obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo

prostredníctvom obhajcu.

29. Podľa v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa

povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy,

o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa

príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

30. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru uznesením

Špecializovaného trestného súdu č. k. -2972 z 8. júna 2020 a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 2. júla 2020 malo podľa sťažovateľa dôjsť

nedostatočným odôvodnením označených rozhodnutí a ich arbitrárnosťou. Sťažovateľ ich

považuje za formalistické, vecne nesprávne a nepreskúmateľné.

III.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením

Špecializovaného trestného súdu č. k. -2972 z 8. júna 2020

31. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v poskytuje

ústavný súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám

fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám

poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

32. Vo vzťahu k označenému prvostupňovému rozhodnutiu Špecializovaného

trestného súdu (ale aj a jemu predchádzajúcemu postupu) disponoval sťažovateľ riadnym

opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti bol oprávnený a povinný

rozhodnúť najvyšší súd ako súd nadriadený. Existencia opravného konania pred najvyšším

súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom prvostupňovom

rozhodnutí (a jemu predchádzajúcom postupe), keďže sťažnosť v danom prípade

predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu

k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis , ).

33. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. -2972

z 8. júna 2020 odmietol podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 2. júla 2020

34. S prihliadnutím na podstatu ústavnej sťažnosti ústavný súd poznamenáva, že sa

vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát zaoberal sťažnosťami, v ktorých

sťažovatelia namietali porušenie svojich garantovaných práv v súvislosti

s rozhodovaním všeobecných súdov o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľmi ako

účastníkmi súdneho (trestného) konania proti zákonnému sudcovi (z novšej judikatúry

napr. , , , , ),

pričom jeho judikatúra v porovnateľných veciach sa ustálila na niekoľkých zásadných

východiskách.

35. Z a dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho

konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať

a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,

žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má

právomoc o nich rozhodnúť (obdobne pozri napr. , ,

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu

z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným

spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (sp. zn. ).

36. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je

v trestnom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného

dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe

návrhu samotného sudcu.

37. Namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti posúdil ústavný súd aj s ohľadom

na to, či neexistuje všeobecný súd, ktorý by mohol rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa,

a to vzhľadom na už prezentovaný princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou len vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Všeobecné súdy, ktoré v trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým

osobám alebo fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad

uvedených v ustanovení (obdobne pozri

, ).

38. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv

a slobôd označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené

v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť

neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je

okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov

činných v trestnom konaní a súdov). Ústavný súd tak zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je

vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí

(, , ). Základné právo na súdnu ochranu je

totiž „výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (, , ,

).

39. K okolnostiam sťažovateľovej veci ústavný súd uvádza, že predmet konania

o uplatnenej námietke zaujatosti nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom

dotknutá sudkyňa koná a rozhoduje. Konanie o námietke zaujatosti končí rozhodnutím,

ktorým namietaný sudca (senát) je (alebo nie je) vylúčený z prejednávania dotknutej veci,

prípadne postupom, keď súd v zákonom stanovených prípadoch (§ 32 ods. 6 Trestného

poriadku) o námietke zaujatosti nekoná. Toto rozhodnutie (príp. postup) však nie je

rozhodnutím o otázke tvoriacej samotný predmet trestného konania. Konanie o námietke

zaujatosti predstavuje len čiastkový procesný postup všeobecného súdu, smerujúci

k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania trestnej veci nestranným súdom.

Kvalita rozhodovania súdu o námietke zaujatosti tak nachádza svoj odraz i v kvalite

meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka zaujatosti sudcov vznesená

(obdobne pozri , , ). V spojitosti s tým

ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup Špecializovaného trestného súdu a následne

najvyššieho súdu by mohol zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade,

ak by bol spojený s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa,

ktorý bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa negatívny dôsledok musel zároveň

vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom

postupe, prípadne v opravných konaniach (, ), čo nie je

sťažovateľov prípad, pretože sťažovateľ v uvedenom smere môže svoju ochranu v stále

prebiehajúcom trestnom konaní uplatniť prostredníctvom opravných prostriedkov

(odvolania a dovolania) proti rozhodnutiu vo veci samej.

40. V nadväznosti na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd

poukazuje v prvom rade na ustanovenia a nasledujúcich , podľa

ktorých je opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, pričom

obžalovaný ako osoba oprávnená podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý sa ho

priamo dotýka, môže toto odvolanie podať pre nesprávnosť výroku, ako aj pre porušenie

ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť,

že výrok je nesprávny alebo že chýba. V nadväznosti na to ústavný súd odkazuje

v konkrétnosti na ustanovenie , podľa ktorého odvolací súd

zruší napadnutý rozsudok (okrem iných prípadov) pre podstatné chyby konania, ktoré

napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Ústavný súd ďalej

poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého možno podať

dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo boli

porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom

dovolania podľa ustanovení . Pritom nie je možné opomenúť

ustanovenie , v zmysle ktorého sa rozhodnutím

podľa ods. 1 rozumie (okrem iných) aj rozhodnutie, ktorým bol

zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) [rozsudok

a trestný rozkaz] až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho

opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Napokon v tomto kontexte poukazuje ústavný

súd aj na ustanovenie , podľa ktorého možno

dovolanie podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca

alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

41. Z jednotlivých ustanovení , citovaných v predchádzajúcom

bode odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti namietané sťažovateľom, a to

tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom postupe prvostupňového súdu pri posúdení ním

uplatnenej námietky zaujatosti a na to nadväzujúce tvrdenie o zaujatosti samosudkyne

konajúceho súdu potenciálne zakladajú (nie bez ďalšieho preukazujú, pozn.) dôvod

na podanie odvolania, prípadne dovolania v ďalšej etape súdneho konania. Platná právna

úprava trestného konania teda sťažovateľovi umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného

konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom

ochrany svojich označených práv, a to prostredníctvom riadneho a mimoriadneho

opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej – odvolania a dovolania, na základe

podania ktorých bude odvolací súd, prípadne dovolací súd oprávnený a povinný preskúmať

opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa o nesprávnosti postupu konajúceho súdu v súvislosti

s prednesenou námietkou zaujatosti označeného člena senátu.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ má

v systéme trestného konania k dispozícii ďalší účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany

svojich práv, hoci bude prípustný až po rozhodnutí vo veci samej. Za týchto okolností je

neprípustné, aby ústavný súd v danej fáze vstupoval do prebiehajúceho trestného konania

vo veci sťažovateľa a predčasne si tak uzurpoval právomoc opravných súdov. V danej fáze

konania, keď má sťažovateľ k dispozícii opravné prostriedky (odvolanie a prípadné

dovolanie), prostredníctvom ktorých môže v budúcnosti uplatniť ochranu svojich práv, je

neprípustné, aby ústavný súd korigoval prípadné pochybenia aktuálneho procesného

postupu všeobecného súdu v sťažovateľom nastolenej čiastkovej otázke. Sťažovateľ sa

s prípadnou ústavnou sťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť až po vyčerpaní označených

opravných prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného skončenia meritórneho konania.

43. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie.

44. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu

na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu