Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)I. ÚS 483/2020
PDF · 478.48 KB
No categories available
I. ÚS 483/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľa , ,
, zastúpeného advokátom , ,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení § 2 ods. 7, 9 a 12, § 31 ods. 1 a 4, § 32 ods. 6,
§ 34 ods. 1 a § 176 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku č. k. PK-2 T 33/2019-2972 z 8. júna 2020 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tost 9/2020 z 2. júla 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení § 2 ods. 7, 9 a 12, § 31 ods. 1 a 4, § 32
ods. 6, § 34 ods. 1 a § 176 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len
„Špecializovaný trestný súd“) č. k. PK-2 T 33/2019-2972 z 8. júna. 2020 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tost 9/2020
z 2. júla 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v konaní
vedenom Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK-2 T 33/2019 trestne stíhaný
pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
podľa § 422 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný zákon“).
3. Sťažovateľ v uvedenom konaní na hlavnom pojednávaní konanom 8. júna 2020
podal námietku zaujatosti samosudkyne, o ktorej táto podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku
v nadväznosti na § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodla uznesením č. k. PK-2 T 33/2019-
2972 z 8. júna 2020 tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania
v označenej trestnej veci sťažovateľa.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ
sťažnosť, ktorú najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tost 9/2020 z 2. júla 2020 podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nie dôvodnú.
5. Podľa názoru sťažovateľa je uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 8. júna
2020 nezákonné. Výrok tohto rozhodnutia považuje sťažovateľ za nesprávny, keďže neboli
splnené podmienky na nevylúčenie samosudkyne. Medzi výrokom uznesenia a jeho
odôvodnením je podľa sťažovateľa zrejmý rozpor. Sťažovateľ je presvedčený, že
Špecializovaný trestný súd nehodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
6. Prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých malo byť rozhodnutie súdu
založené. Zároveň ho považuje za nepresvedčivé, formalistické, vychádzajúce
z neprimerane všeobecnej a neurčitej argumentácie, a aj vecne nesprávne.
7. Rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľ vytýka, že sa žiadnym spôsobom
argumentačne nevysporiadalo so sťažnostnými dôvodmi, najvyšší súd nedal
preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
8. Odôvodnenie druhostupňového uznesenia je podľa sťažovateľa strohé,
neprimerane sa obmedzilo na nezrozumiteľnú konštatáciu, že nebude v tomto štádiu
trestného konania posudzovať otázku hodnotenia znaleckého posudku, napriek tomu, že
sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti z dôvodu pochybností o nezaujatosti samosudkyne
pre jej pomer k prejednávanej veci a k obžalovanému podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku,
čo má spôsobovať zmätočnosť v záveroch najvyššieho súdu.
9. Sťažovateľ je presvedčený, že uznesenie najvyššieho súdu nedáva odpovede
na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery Špecializovaného trestného súdu
v závažných okolnostiach.
10. Aj rozhodnutie najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za vecne nesprávne,
formalistické, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody,
na ktorých by malo byť založené. Takisto aj toto rozhodnutie je podľa sťažovateľa
nepresvedčivé, vychádza z neprimerane všeobecnej a neurčitej argumentácie. Toto
rozhodnutie neodstránilo „vady“ konania a rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu.
11. Sťažovateľ zhrnul, že obe ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia sú
arbitrárne, zjavne neodôvodnené a ústavne neudržateľné, pretože sa vo veci konajúce súdy
nezaoberali argumentáciou sťažovateľa.
12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:
„I. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s § 2 ods. 7 TP, § 2 ods. 12, § 176 ods. 2 TP, § 2 ods. 9 TP, § 34 ods. 1 TP, § 31 ods. 1 a 4
TP, § 32 ods. 6 TP a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 08. 06. 2020, č. k. PK-2T/33/2019-2972
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 07. 2020, sp. zn. 1 Tost
9/2020 porušené boli.
II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 07. 2020, sp.
zn. 1 Tost 9/2020 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
ďalšie konanie.
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd sú povinní uhradiť
trovy právneho zastúpenia... ... v sume 450,29 EUR vrátane
DPH k rukám právneho zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava a právomoc ústavného súdu
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,...
18. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
19. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s niektorými
ustanoveniami Trestného poriadku a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. 4 PK-2 T 33/2019-2972
z 8. júna. 2020 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 9/2020 z 2. júla 2020.
20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
22. Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho
prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
23. Podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie,
má právo na obhajobu.
24. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.
25. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno
mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
26. Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je
okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho
stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci
zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania
o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
27. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je
založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo
ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len
procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí
aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
28. Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania
proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,
a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,
navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj
počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom
sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú
otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca
zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe
alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej
osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby,
ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred
súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol
obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo
prostredníctvom obhajcu.
29. Podľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa
povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy,
o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
30. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2 T 33/2019-2972 z 8. júna 2020 a uznesením
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 9/2020 z 2. júla 2020 malo podľa sťažovateľa dôjsť
nedostatočným odôvodnením označených rozhodnutí a ich arbitrárnosťou. Sťažovateľ ich
považuje za formalistické, vecne nesprávne a nepreskúmateľné.
III.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením
Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2 T 33/2019-2972 z 8. júna 2020
31. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje
ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám
fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený
medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám
poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.
32. Vo vzťahu k označenému prvostupňovému rozhodnutiu Špecializovaného
trestného súdu (ale aj a jemu predchádzajúcemu postupu) disponoval sťažovateľ riadnym
opravným prostriedkom – sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti bol oprávnený a povinný
rozhodnúť najvyšší súd ako súd nadriadený. Existencia opravného konania pred najvyšším
súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom prvostupňovom
rozhodnutí (a jemu predchádzajúcom postupe), keďže sťažnosť v danom prípade
predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).
33. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú
sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2 T 33/2019-2972
z 8. júna 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
III.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 9/2020 z 2. júla 2020
34. S prihliadnutím na podstatu ústavnej sťažnosti ústavný súd poznamenáva, že sa
vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát zaoberal sťažnosťami, v ktorých
sťažovatelia namietali porušenie svojich ústavou garantovaných práv v súvislosti
s rozhodovaním všeobecných súdov o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľmi ako
účastníkmi súdneho (trestného) konania proti zákonnému sudcovi (z novšej judikatúry
napr. II. ÚS 67/2019, III. ÚS 90/2019, II. ÚS 137/2019, II. ÚS 209/2019, II. ÚS 258/2019),
pričom jeho judikatúra v porovnateľných veciach sa ustálila na niekoľkých zásadných
východiskách.
35. Z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho
konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať
a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,
žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má
právomoc o nich rozhodnúť (obdobne pozri napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05,
IV. ÚS 38/09). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je
povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu
z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva
na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným
spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (sp. zn. I. ÚS 73/97).
36. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je
v trestnom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu
z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného
dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe
návrhu samotného sudcu.
37. Namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa ústavy a práva podľa
dohovoru v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti posúdil ústavný súd aj s ohľadom
na to, či neexistuje všeobecný súd, ktorý by mohol rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa,
a to vzhľadom na už prezentovaný princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv
a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou len vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať
ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré
mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom,
že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Všeobecné súdy, ktoré v trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým
osobám alebo fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad
uvedených v ustanovení § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri
III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
38. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že trestné konanie je od svojho začiatku až
po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov
a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom
konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené
v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť
neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je
okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov
činných v trestnom konaní a súdov). Ústavný súd tak zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je
vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí
(IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). Základné právo na súdnu ochranu je
totiž „výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či
napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania
a rozhodnutia všeobecných súdov (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, III. ÚS 421/2016,
39. K okolnostiam sťažovateľovej veci ústavný súd uvádza, že predmet konania
o uplatnenej námietke zaujatosti nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom
dotknutá sudkyňa koná a rozhoduje. Konanie o námietke zaujatosti končí rozhodnutím,
ktorým namietaný sudca (senát) je (alebo nie je) vylúčený z prejednávania dotknutej veci,
prípadne postupom, keď súd v zákonom stanovených prípadoch (§ 32 ods. 6 Trestného
poriadku) o námietke zaujatosti nekoná. Toto rozhodnutie (príp. postup) však nie je
rozhodnutím o otázke tvoriacej samotný predmet trestného konania. Konanie o námietke
zaujatosti predstavuje len čiastkový procesný postup všeobecného súdu, smerujúci
k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania trestnej veci nestranným súdom.
Kvalita rozhodovania súdu o námietke zaujatosti tak nachádza svoj odraz i v kvalite
meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka zaujatosti sudcov vznesená
(obdobne pozri III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). V spojitosti s tým
ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup Špecializovaného trestného súdu a následne
najvyššieho súdu by mohol zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade,
ak by bol spojený s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa,
ktorý bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa negatívny dôsledok musel zároveň
vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom
postupe, prípadne v opravných konaniach (III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016), čo nie je
sťažovateľov prípad, pretože sťažovateľ v uvedenom smere môže svoju ochranu v stále
prebiehajúcom trestnom konaní uplatniť prostredníctvom opravných prostriedkov
(odvolania a dovolania) proti rozhodnutiu vo veci samej.
40. V nadväznosti na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd
poukazuje v prvom rade na ustanovenia § 306 a nasledujúcich Trestného poriadku, podľa
ktorých je opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, pričom
obžalovaný ako osoba oprávnená podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý sa ho
priamo dotýka, môže toto odvolanie podať pre nesprávnosť výroku, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť,
že výrok je nesprávny alebo že chýba. V nadväznosti na to ústavný súd odkazuje
v konkrétnosti na ustanovenie § 321 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého odvolací súd
zruší napadnutý rozsudok (okrem iných prípadov) pre podstatné chyby konania, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Ústavný súd ďalej
poukazuje na ustanovenie § 368 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého možno podať
dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo boli
porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom
dovolania podľa ustanovení § 371 Trestného poriadku. Pritom nie je možné opomenúť
ustanovenie § 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa rozhodnutím
podľa ods. 1 § 368 Trestného poriadku rozumie (okrem iných) aj rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) [rozsudok
a trestný rozkaz] až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho
opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Napokon v tomto kontexte poukazuje ústavný
súd aj na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, podľa ktorého možno
dovolanie podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca
alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
41. Z jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, citovaných v predchádzajúcom
bode odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti namietané sťažovateľom, a to
tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom postupe prvostupňového súdu pri posúdení ním
uplatnenej námietky zaujatosti a na to nadväzujúce tvrdenie o zaujatosti samosudkyne
konajúceho súdu potenciálne zakladajú (nie bez ďalšieho preukazujú, pozn.) dôvod
na podanie odvolania, prípadne dovolania v ďalšej etape súdneho konania. Platná právna
úprava trestného konania teda sťažovateľovi umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného
konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom
ochrany svojich označených práv, a to prostredníctvom riadneho a mimoriadneho
opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej – odvolania a dovolania, na základe
podania ktorých bude odvolací súd, prípadne dovolací súd oprávnený a povinný preskúmať
opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa o nesprávnosti postupu konajúceho súdu v súvislosti
s prednesenou námietkou zaujatosti označeného člena senátu.
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ má
v systéme trestného konania k dispozícii ďalší účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany
svojich práv, hoci bude prípustný až po rozhodnutí vo veci samej. Za týchto okolností je
neprípustné, aby ústavný súd v danej fáze vstupoval do prebiehajúceho trestného konania
vo veci sťažovateľa a predčasne si tak uzurpoval právomoc opravných súdov. V danej fáze
konania, keď má sťažovateľ k dispozícii opravné prostriedky (odvolanie a prípadné
dovolanie), prostredníctvom ktorých môže v budúcnosti uplatniť ochranu svojich práv, je
neprípustné, aby ústavný súd korigoval prípadné pochybenia aktuálneho procesného
postupu všeobecného súdu v sťažovateľom nastolenej čiastkovej otázke. Sťažovateľ sa
s prípadnou ústavnou sťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť až po vyčerpaní označených
opravných prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného skončenia meritórneho konania.
43. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie.
44. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu
na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného
práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu