Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 524/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Ivana Fiačana a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska 1, Martin, IČO 36 751 642,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Michal Gallo, vo veci namietaného porušenia čl. 4 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -596 z 21. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Dražby a aukcie, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska 1,

Martin, IČO 36 751 642 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 4

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základných práv podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a listiny a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -596

z 21. augusta 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že žalobou doručenou

Okresnému súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) 13. septembra 2013 sa

a (spolu len „žalobcovia v 1. a 2. rade“) domáhali proti

, , ; sťažovateľke

a (spolu len „žalovaní v 1., 2. a 3. rade“) určenia neplatnosti dražby nehnuteľností –

pozemku a rodinného domu nachádzajúcich sa v obci . Okresný súd rozsudkom č. k.

-395 z 20. novembra 2018 žalobu zamietol, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade

nepreukázali porušenie relevantných ustanovení o dobrovoľných

dražbách a o doplnení o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný

v čase prípravy a konania dražby dotknutých nehnuteľností (ďalej len „zákon

o dobrovoľných dražbách“), pokiaľ išlo o riadne nevykonanie obhliadky nehnuteľností

na účel ich ocenenia, podhodnotenie ceny nehnuteľností, ako aj nedoručenie znaleckého

posudku vyhotoveného pre sťažovateľku znalcom v dostatočnom časovom predstihu

pred konaním dražby.

3. Na základe odvolania žalobcov v 1. a 2. rade krajský súd nariadil na prejednanie

veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní a zopakovaní dokazovania rozsudkom č. k. 11

Co 164/2019-596 z 21. augusta 2020 zmenil rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 138/2013-

395 z 20. novembra 2018 tak, že určil, že dražba uskutočnená 14. júna 2013 o 10.00 h

v priestoroch sťažovateľky (dražobníka), predmetnom ktorej boli nehnuteľnosti – pozemok

a rodinný dom nachádzajúce sa v obci , je neplatná. Krajský súd s poukazom

na uznesenie ústavného súdu č. k. -23 z 9. júla 2014 dospel k záveru, že

výklad, ktorý okresný súd zvolil vo vzťahu k doručovaniu znaleckého posudku, je

nesprávny. Sťažovateľka nedodržala podmienku ustanovenú v § 12 ods. 4 zákona

o dobrovoľných dražbách pre doručenie znaleckého posudku žalobcom v 1. a 2. rade, preto

ho nemožno považovať za riadne doručený. Krajský súd ako dôvodnú uznal aj námietku

žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí predložili znalecký posudok vypracovaný znalcom

o podhodnotení ceny nehnuteľností, keďže znalecký posudok vyhotovený pre sťažovateľku

znalcom . (ktorý jeho hodnovernosť pri výsluchu spochybnil) nezodpovedá

všeobecnej cene nehnuteľností, t. j. cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. V tomto

smere krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľka si nesplnila svoju zákonnú povinnosť,

čo je neprijateľné obzvlášť v prípade, keď predmetom dražby bolo obydlie žalobcov

v 1. a 2. rade. Okrem toho krajský súd zistil ďalšie pochybenie sťažovateľky spočívajúce

v absencii inzercie predmetu dražby v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,

na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Uvedené zistenie krajského súdu nenarúša

kontradiktórnosť konania, pretože tu ide o spor s ochranou slabšej strany.

4. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej

sťažnosti mu vytýka, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade „pôsobil nie ako

súd, ale ako spolupracujúci advokát zástupcov žalobcu“, čím porušil nestrannosť súdu

vyplývajúcu z listiny, a dohovoru, a že v danej

veci nepodal ústavne súladný výklad aplikovaných právnych noriem. Sťažovateľka

konkrétne namieta, že zákon o dobrovoľných dražbách jej neukladá doručiť vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, ale len

povinnosť ho odoslať. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „akceptoval svojvôľu pri

vyhodnotení znaleckých posudkov“, pretože znalec nerešpektoval „metodiku Ústavu

súdneho inžinierstva “. Sťažovateľka napokon poukazuje na to, že

žalobcovia v 1. a 2. rade absenciu novinového výtlačku v dražobnom spise nenamietali.

4.1 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že dovolanie proti napadnutému

rozsudku krajského súdu je vylúčené vzhľadom na existenciu rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. marca 2019.

4.2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie čl. 4

ods. 1 listiny, základných práv podľa a listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal

náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia čl. 4 ods. 1 listiny,

základných práv podľa a listiny a práva podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -596 z 21. augusta 2020 (bod 3).

11. Podľa čl. 4 ods. 1 listiny povinnosti možno ukladať iba na základe zákona

a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

15. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a , ako aj

ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z a .

16. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

17. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

18. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb podľa v bode 6 citovaného („ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je založená na princípe subsidiarity.

Samotná tak rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd,

pričom zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ).

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú (, , ) a ako

nástroj ochrany základných práv a slobôd nastupuje až po vyčerpaní všetkých dostupných

efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v zhode zo zákonom v systéme

orgánov verejnej moci. Z konania o ústavnej sťažnosti podľa vyplýva,

že ústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody iba za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu

prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe a že ju

neposkytuje žiaden iný orgán Slovenskej republiky (, ).

19. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m.

). Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí [čl. 142

ods. 1 v spojení s (ďalej len „“)]. Iba

za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú

úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou

podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , , ).

20. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak

to zákon pripúšťa.

21. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21.1 Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

21.2 „Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti)“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 25. októbra 2017).

22. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

22.1 Zásadnou zmenou prípustnosti dovolania podľa proti rozhodnutiam

odvolacieho súdu je s účinnosťou od 1. júla 2016 jeho nastavenie na princípe otvorenosti

proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu, s výnimkami uvedenými v

a v , s tým obsahovým rozdielom, že o naplnení predpokladov prípustnosti,

definovaných v rozhoduje iba dovolací súd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľka

napriek poučeniu o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii, dovolanie proti napadnutému rozsudku

krajského súdu nepodala. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľky 24. augusta 2020 a v rovnaký deň nadobudol aj právoplatnosť.

Nepodaním dovolania podľa ods. f) , resp. proti napadnutému

rozsudku krajského súdu sťažovateľka nevyčerpala právny prostriedok, ktorý jej priznáva

zákon na ochranu jej základných práv a slobôd.

24. Aj vzhľadom na dôvody ústavnej sťažnosti, ktorými sú najmä nesúhlas

sťažovateľky so závermi rozhodnutia krajského súdu a námietka jeho nestrannosti,

existenciu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 27. marca 2019 (bod 4.1)

nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by ústavnému súdu

umožňoval postupovať podľa . Z rozhodovacej

činnosti ústavného súdu totiž vyplýva, že ústavného prieskumu uvedeného rozsudku

najvyššieho súdu vydaného v konaní, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby nehnuteľností – pozemku a rodinného domu nachádzajúcich sa v obci

Stará Bystrica, sa ako sťažovatelia domáhali sporové strany, ktoré dovolaním podľa § 420

písm. f) a napadli rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 13. júna 2017. Ústavný súd uznesením č. k. -30

z 8. septembra 2020 konanie o ústavných sťažnostiach sťažovateľov zastavil z dôvodu ich

späťvzatia v celom rozsahu.

25. Sťažovateľka (obchodná spoločnosť Dražby a aukcie, s. r. o.) nebola účastníkom

konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. a nevystupovala ani

ako strana sporu v napadnutom konaní, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby nehnuteľností – pozemku a rodinného domu nachádzajúcich sa v obci

Stará Bystrica, pred všeobecnými súdmi. Neexistovala teda žiadna prekážka brániaca

sťažovateľke podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 420

ods. f) , resp. .

26. Ak boli sťažovateľke známe dôvody spochybňujúce nestrannosť krajského súdu,

resp. sudcov rozhodujúcich o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade, nič jej nebránilo, aby podľa

a nasl. uplatnila námietku zaujatosti, resp. následne podala dovolanie podľa

písm. e) z dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd.

27. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich

dôvodov a námietok.

27.1 Na margo rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 27. marca 2019

ústavný súd nad rámec veci dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska

relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ťažko bez ďalšieho prijať názor

najvyššieho súdu vyslovený v jeho rozhodnutí R 2/2016, čo sa týka vzťahu inej vady

konania v zmysle (účinného do

30. júna 2016) a prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (účinného do 30. júna 2016), na ktorom názore zotrval aj veľký senát najvyššieho

súdu v rozhodnutí sp. zn. z 19. apríla 2017. Podľa názoru ústavného súdu

po 1. júli 2016 nesporne došlo k podstatnej zmene v právnej úprave prípustnosti dovolania,

pričom nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že rovnakú, ale ani obdobnú úpravu, ktorá bola

obsiahnutá v (tzv. iná vada), vo vzťahu

k dovolaniu, resp. jeho odôvodneniu už výslovne ani neobsahuje.

28. Na základe uvedených skutočností, t. j. nepodania dovolania proti napadnutému

rozsudku krajského súdu a dôvodov ústavnej sťažnosti vychádzajúcich z jednoduchej

nespokojnosti sťažovateľky s napadnutým rozsudkom krajského súdu, ústavný súd ústavnú

sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

rozsudkom krajského súdu odmietol podľa

pre neprípustnosť.

29. Článok 4 ods. 1 listiny, rovnako ako sa vzťahuje výlučne

na určovanie povinností obmedzujúcich základné práva a slobody. Ich účelom je ochrana

fyzických osôb a právnických osôb pred verejnou mocou. Napriek tomu, že čl. 13 ods. 1

(spolu s a 3 , a a 4 ) je

implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, nemá charakter základného práva

a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne domáhať pred ústavným súdom

(m. m. , ). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú

sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie čl. 4 ods. 1 listiny napadnutým

rozsudkom krajského súdu, odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

30. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) v nadväznosti na čl. II bod 3 Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra

2020 v znení dodatku č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej

republiky 1. októbra 2020 z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka

prejednaná a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová –

predsedníčka senátu a sudkyňa spravodajkyňa, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia

senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu