Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 343/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., Masarykova 21, Košice, zastúpenej advokátom

JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, vo veci namietaného

porušenia a , Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17. júla 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., o d m i e t a

pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2013 doručená sťažnosť spoločnosti Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o.,

Masarykova 21, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1

a (ďalej len „“), Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej

aj „krajský súd“) sp. zn. zo 17. júla 2013.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania

vo veci žalobcov G. R. a M. R., a to ako žalovaná v 2. rade v právnej veci o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Sťažovateľka uviedla, že „Navrhovatelia sa návrhom doručeným Okresnému súdu

Humenné dňa 12. 4. 2011 domáhali vyhlásenia dobrovoľnej dražby bytu... vykonanej

sťažovateľom dňa 09. 3. 2011 za neplatnú. Okresný súd v Humennom návrhu navrhovateľov

v celom rozsahu vyhovel rozsudkom sp. zn. .

Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu v Humennom podal sťažovateľ

odvolanie...

Krajský súd v Prešove rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu

rozsudkom sp. zn. zo dňa 17. 7. 2013 s tým, že z obsahu odôvodnenia tohto

rozsudku vyplýva, že:

1. Krajský súd potvrdil právny názor sťažovateľa týkajúci sa neviazanosti začiatku

výkonu záložného práva na existenciu exekučného titulu o zabezpečovanej pohľadávke.

2. Krajský súd avšak ďalej dospel k záveru, že je naplnený skutkový stav rozporu

s dobrými mravmi, ako dôvod neplatností dražby, pričom obdobne ako okresný súd

vychádzal z hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou

predmetu záložného práva (pohľadávka vo výške 4.212,20 Eur) a predmet zálohu v hodnote

25.500 Eur).

Argumenty sťažovateľa, týkajúce sa vychádzania zo všetkých, pre sťažovateľa

dostupných informácií pri doručovaní písomností súvisiace s dražbou podľa zákona

č. resp. že tieto zásielky boli poštou vrátené kvôli ich nevyzdvihnutiu

v odbernej lehote a nie v dôsledku toho, že adresát by bol neznámy, považoval krajský súd

za právne bezvýznamné.

Krajský súd takisto potvrdil záver okresného súdu, podľa ktorého v prípade

upustenia od dražby nie je možné vykonať opakovanú, ale je potrebné opätovne splniť

všetky formálne a procesné požiadavky podľa , resp. ostatných právnych

predpisov, vrátane kvalifikovaného schválenia súhlasu vlastníkov bytov a nebytových

priestorov s vykonaním dražby.

Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. dovolanie podané

nebolo, nakoľko voči tomuto rozhodnutiu nie je možné podať takýto opravný

prostriedok...“.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutie krajského súdu odporuje čl. 1

ods. 1 z dôvodu, že:

„- v značnej miere oslabuje právnu istotu záložných veriteľov v súvislosti s výkonom

záložného práva, ako legálne zriadeného zabezpečovacieho prostriedku, výlučným

poukázaním na hrubý nepomer medzi výškou splatnej pohľadávky a hodnotou zálohu,

bez akéhokoľvek objektivizovaného odstupňovania primeranosti v pozitívnom právnom

poriadku

- súčasne vytvára značný prvok nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí v obdobných

veciach do budúcna nakoľko síce KS Prešov považoval pohľadávku (podľa názoru

sťažovateľa nesprávne) dosahujúcu cca 17 % hodnoty predmetu zálohu za nepostačujúcu

pre výkon záložného práva neuviedol však ani len náznakom aká výska pohľadávky je už

pre realizáciu záložného práva postačujúca“,

a odporuje aj , listiny, ako aj dohovoru

z týchto dôvodov:

„- Krajský súd neskúmal a nedával ústavne konformné odpovede na právne

a skutkovo relevantné námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní, taktiež v odôvodnení

zohľadnil len okolnosť neprimeranosti, pričom sa nevysporiadal s ďalšími skutočnosťami

na strane sťažovateľa a ani neuviedol, prečo tak neurobil, čo tiež znamená, že súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne.

- Krajský súd nezohľadnil zásadu materiálnej publicity úradného registra, údaje

ktorého sa považujú za dôveryhodné, pokiaľ sa nepreukáže opak ani zásadu ochrany dobrej

viery tretích osôb.

- Krajský súd nadmerne formalistický vyložil ustanovenie § 22 ods. 2 zákona

č. a nebral do úvahy obsah prejavu vôle navrhovateľa predmetnej dražby,

resp. okolnosti, ktoré k nemu viedli.

Dôvodom podania tejto Ústavnej sťažnosti je najmä tá skutočnosť, že KS Prešov

vykonal aplikáciu ust. a 151a v spojení s ust.

takým spôsobom, že poprel význam a účel inštitútu záložného práva

a vniesol závažný prvok nepredvídateľnosti a právnej neistoty do oblasti výkonu realizácie

záložného práva pre akéhokoľvek záložného veriteľa...

Názor Krajského súdu Prešov o tom, že pohľadávka vo výške 4.212,20 € (rovnajúca

sa 6 rokom neplatenia žiadnych platieb za byt) je v hrubom nepomere k hodnote predmetu

zálohu (25.500 €), ktorý uvedenú pohľadávku zabezpečuje a preto nie je možné pre rozpor

s dobrými mravmi realizovať výkon zákonného záložného práva je Ústavne neudržateľný

a ide o svojvoľný výklad negujúci význam a zmysel inštitútu záložného práva

s ďalekosiahlymi ústavne neudržateľnými dopadmi pre inštitút záložného práva v praxi...

Krajský (ani okresný) súd neskúmali cez prizmu dobrých mravov prípad vo svojej

celistvosti, ale uspokojili sa matematickým porovnaním spomínaných hodnôt a ich

percentuálneho vyjadrenia, resp. s konštatovaním značných pochybností o potrebe predaja

obydlia pre uspokojenie pohľadávky - odvolávajúc sa na . Sťažovateľ

v tejto súvislosti sa domnieva, že skúmať mravnosť a morálnosť konkrétneho právneho

vzťahu nieje možné izolovane, ale jedine komplexne z čoho vyplýva potreba obrátiť

pozornosť aj na samotný počiatok vzniknutej situácie.

Výška pohľadávky pre ktorú sa začal realizovať výkon záložného práva bola vo výške

4212 € sa rovná cca 6 rokom neplatenia akýchkoľvek platieb za byt čím záložný dlžník

ohrozoval prevádzku bytového domu... V predmetnom prípade však dochádza

k neúmernému znižovaniu ochrany veriteľa a jeho možnosti vymôcť svoju pohľadávku,

popretiu zmyslu a významu inštitútu záložného práva a k nadmernému zvýhodňovaniu

dlžníka – neplatiča.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľa garantované

, Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právna istota,

ako princíp právneho štátu garantovaný ,

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 7. 2013, č. k. -479, porušené

bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 7. 2013, č. k. -479,

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajskému súdu Prešov ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa fyzické a právnické osoby, štátne orgány

a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu

práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili

predovšetkým ich dohodou.

9. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie

pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo

domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“),

ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

10. Podľa ak pohľadávka zabezpečená

záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného

práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom

určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo

domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo

osobitný zákon neustanovuje inak.

11. Podľa o dobrovoľných dražbách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) opakovanú dražbu nie je možné

vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná.

12. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

16. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa , listiny

a práva podľa dohovoru, ako aj princípu právnej istoty podľa

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17. júla 2013, ktorým

potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.

z 24. augusta 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. z 25. apríla 2013.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom všeobecných súdov a namieta

predovšetkým

- oslabenie právnej istoty záložných veriteľov výlučným poukázaním na hrubý

nepomer medzi výškou splatnej pohľadávky a hodnotou zálohu,

- nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí v obdobných veciach do budúcna z dôvodu,

že krajský súd neodôvodnil, „aká výška pohľadávky je už pre realizáciu záložného práva

postačujúca“,

- krajský súd zohľadnil len okolnosť neprimeranosti, nevysporiadal sa s ďalšími

skutočnosťami na strane sťažovateľky,

- krajský súd nezohľadnil zásadu „materiálnej publicity úradného registra...

ani zásadu dobrej viery tretích osôb“,

- krajský súd formalisticky vyložil ustanovenie

Sťažovateľka tiež nesúhlasí s interpretáciou ), a

zo strany všeobecných súdov.

17. Z rozsudku okresného súdu sp. zn. z 24. augusta 2012 vyplýva,

že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým určil, že dobrovoľná dražba je neplatná,

odôvodnil v podstatnom takto:

„Z predložených listín a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalovaný v 2. rade (sťažovateľ; pozn.) formálne dodržal postup stanovený v príslušných

ustanoveniach o dobrovoľných dražbách, čo sa týka oznámenia

o dražbe § 17 cit. zákona, ako aj priebehu samotnej dražby § 20 cit. zákona zachyteného

v obsahu notárskej zápisnice o priebehu dražby, ktorej nesprávnosť nebola preukázaná.

Pokiaľ žalobcovia namietali, že im nebolo doručené oznámenie o začatí dobrovoľnej

dražby, z listinných dôkazov vyplýva, že tieto im boli doručované na adresu H. avšak

žalobcovia si ich v odbernej lehote nevyzdvihli. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že

žalobcovi v 2. rade nebolo oznámenie o začatí dobrovoľnej dražby doručované na adresu

G., a to i napriek tomu, že žalovaný v 3. rade mal od roku 2005 vedomosť, že žalobca v 2.

rade zmenil svoj trvalý pobyt a na adrese H. sa nezdržiava. To, že o tom žalobca mal

vedomosť preukazuje žaloba podaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. , kde je

žalobca v 2. rade v tomto konaní (M. R.) označený ako žalovaný v 2. rade s bydliskom G.

žalobcom v uvedenom konaní bol ENERGOBYT s.r.o. Humenné, ktorý na základe vyššie

citovanej mandátnej zmluvy vystupoval ako správca bytového domu, teda navrhovateľ

dražby - S VB- žalovaný v 3. rade v tomto konaní musel mať vedomosť o tejto skutočnosti,

nakoľko pojmovým znakom mandátnej zmluvy je konanie mandanta v mene a na účet

mandatára (§ 566 ods. 1 Obchodného zák.)...

V predmetnom prípade sa žalobcovia ako dotknutí domáhali určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby konanej dňa 09. 3. 2011 v Humennom, na ktorej boli vydražené

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a vydražiteľmi sa stala žalovaná v 1. rade, pričom

žalobca v 1. rade poukazoval aj na celý rad dôvodov, pre ktoré žiadal určiť dražbu

za neplatnú...

Tak ako to vyplýva z ustanovenia neplatný je právny

úkon, ktorý je odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnom prípade súd dospel k záveru, že výkon záložného práva zo strany žalovaného

v 3. rade ako záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky je v rozpore s dobrými

mravmi, a to vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky, ktorá predstavovala sumu

4.212,20 eur a hodnotu zálohu teda hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ktorá

bola určená znaleckým posudkom na sumu 25.500,- eur. Už samotná táto skutočnosť podľa

názoru súdu zakladá dôvod neplatnosti dražby, pretože v danom prípade žalovaný v 3. rade

realizoval svoje záložné právo aj v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva.

Je zrejmé, že teda žalovaný v 3. rade, ktorý mal síce zákonné záložné právo pre pohľadávku

vo výške 4.212,20 eur podal návrh na realizáciu svojho práva zbavením vlastníckeho práva

žalobcov, pričom týmto spôsobom došlo aj k zásahu do práva žalobcov na bývanie.

Hodnota pohľadávky predstavuje 16,8% z hodnoty predmetného bytu, preto je dobrovoľná

dražba najmä pre výšku pohľadávky nezákonná, neústavná a v rozpore s dobrými mravmi.

Taktiež sa súd stotožňuje aj s názorom žalobcov, že podľa § 151l, ods. 1

je povinnosťou záložného veriteľa písomne oznámiť záložcovi a

dlžníkovi začatie výkonu záložného práva, a keďže v tomto konaní bolo preukázané, že

záložný veriteľ, teda žalovaný v 3. rade svoju povinnosť nesplnil a písomne neoznámil

žalobcovi, že začal s realizáciou výkonu záložného práva, súd považuje aj toto za rozpor so

zákonom a ako ďalší dôvod, pre ktorý je možné považovať dražbu zo dňa 9. 3. 2011 za

neplatnú.

Súd poukazuje aj na ust. SR podľa ktorého majetok nadobudnutý

v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ochrana obydlia a ochrana vlastníctva

sú garantované práva. V danom prípade sa dobrovoľná dražba mala uskutočniť

striktne v súlade s každým ustanovením o dobrovoľných dražbách

v spojení s ustanoveniami o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Zároveň súd poukazuje aj na dôvodovú správu v novele zákona o dobrovoľných

dražbách, kde sú deklarované ciele navrhovanej právnej úpravy. Zmeny zákona smerujú

k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby. V neposlednom

rade súd poukazuje aj na zásadu právnej istoty, smerujúcej tiež k zvýšeniu právnej ochrany

vydražiteľa. Medzi hlavné ciele predloženej novely patrí jasné definovanie práv a

povinností účastníka občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali stavy spôsobujúce

občanom definitívne zbavenie ich majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako

výška samotnej pohľadávky. Taktiež sa explicitne zakotvuje tzv. oznamovacia a informačná

povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby je tento povinný

oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby. Najmä

pri tzv. neplatičoch v bytových domoch sa nebude robiť rozdiel medzi nezodpovedným

neplatičom a osobami, ktoré majú nezhody so správcovskou spoločnosťou pre výšku

nedoplatku. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v 1. rade mala so správcom spor

o výšku nedoplatku. Pre SVB bolo jednoduchšie realizovať dobrovoľnú dražbu bytu, avšak

bolo potrebné si uvedomiť, že ide o zbavenia bývania obydlia vlastníctva osoby,

preto nemožno takýto spôsob vymáhania pohľadávky uprednostniť pred aj keď časovo

náročným a finančne nákladným spôsobom vymáhania pohľadávky. Žalobkyňa v 1. rade

nebola neplatičkou, pretože vyúčtované nedoplatky aktívne reklamovala a zasielané

vyúčtovania popierala. Správca, resp. SVB mal pred dobrovoľnou dražbou vzniknuté

pohľadávky voči žalobkyni v 1. rade vymáhať najprv súdnou cestou.

Súd má za to, že bez existencie predošlého exekučného titulu, v ktorom by bola

pohľadávka navrhovateľa dražby zistená a vyčíslená jej výška (je jedno, či pôjde

o právoplatný rozsudok/platobný rozkaz súdu alebo notársku zápisnicu obsahujúcu napr.

uznanie dlhu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, príp. iný

exekučný titul), je realizácia dobrovoľnej dražby nezákonná. Navrhovateľ dražby (SVB)

je v tomto prípade zákonným záložným veriteľom k predmetu dražby (§ 15 ods. 1 zák.

č. ). Ide o silný zásah do ústavných vlastníckych práv, ktorého dôsledkom

je zbavenie vlastníckych práv vlastníka a v tomto prípade aj práva na ochranu obydlia,

preto nie je možné takýto postup pripustiť a bez exekučného titulu pristúpiť k realizácii

dobrovoľnej dražby. Súd má za to, že až v prípade neúspešnej exekúcie (výkonu

rozhodnutia) takto riadne exekučným titulom zistenej pohľadávky by bol zákonný dôvod

na pristúpenie k realizácii dražby. V tomto prípade sa navrhovateľ dražby prostredníctvom

mandanta (ENERGOBYT s.r.o.) pokúsil v konaní tunajšieho súdu

o vymoženie pohľadávky voči žalobcom v tomto konaní , ale bez uvedenie relevantných

dôvodov žalobu v tomto konaní zobral späť, na základe čoho bolo toto konanie zastavené.

Je prirodzene pre veriteľa jednoduchšie bez ďalšieho pristúpiť k realizácii dražby majetku

dlžníka slúžiacej na uspokojenie údajnej pohľadávky, než existenciu a výšku pohľadávky

v súdnom konaní prácne dokazovať. Takýto postup však nie je možné pripustiť. V prípade

podania opravného prostriedku voči tomuto rozsudku súd dáva túto otázku

druhostupňovému súdu na zváženie.

V sumári v tomto konaní stálo proti sebe ústavné právo vydražiteľky na právnu istotu

oproti ústavným právam pôvodných vlastníkov predmetu dražby na ochranu vlastníctva

a ochranu obydlia. Súd určil neplatnosť napadnutej dražby, pretože:

1. je absolútne neplatná podľa pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodov:

a) výrazného nepomeru medzi údajnou pohľadávkou a hodnotou vydraženej

nehnuteľnosti

b) neexistencie exekučného titulu, ktorou by bola pohľadávka, pre neuhradenie

ktorej bola dražba realizovaná, zistená a určená jej výška a zároveň

2. je absolútne neplatná podľa pre rozpor so zákonom, a to zákonom

č. o dobrovoľných dražbách a o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, z dôvodov:

a) dražobné dokumenty neboli žalobcovi v 2. rade zasielané na adresu G. kde má

dlhodobo trvalý pobyt a zdržiava sa tam a i keby boli

b) po predchádzajúcom upustení od dražby neboli splnené opätovne všetky

podmienky pre vykonanie dražby predpokladané o dobrovoľných

dražbách a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko

od dražby bolo upustené (listinný dôkaz na1 čl. 29 súdneho spisu) a o opakovanú dražbu

v zmysle ísť nemohlo, mali byť opätovne splnené

podmienky pre vykonanie dražby predpokladané uvedenými predpismi (návrh predsedu

SVB Zhromaždeniu vlastníkov na vykonanie dražby, kvalifikované schválenie súhlasu

vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby, opätovné uzavretie zmluvy o

vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom, vydanie dražobnej vyhlášky, jej

vyvesenie v dome, vypracovanie znaleckého posudku a ich zaslanie zainteresovaným

osobám atď.)“.

18. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. zo 17. júla 2013

uviedol: „V predmetnej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že dražbu, ktorá

je predmetom konania, je potrebné určiť za neplatnú v zmysle výroku rozhodnutia súdu

prvého stupňa, aj keď nie je možné súhlasiť so všetkými skutkovými zisteniami a dôvodmi,

ktoré pre túto neplatnosť uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Predovšetkým je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa - žalovaného v 2. rade,

že súčasná koncepcia výkonu záložného práva založená

nevyžaduje exekučný titul, teda rozhodnutie súdu alebo iného oprávneného orgánu,

na základe ktorého by bolo možné dražbu vykonať. Táto nová koncepcia záložného práva

vychádza z existencie pohľadávky, pričom samotné rozhodnutie, ktoré by zaplatenie tejto

pohľadávky ukladalo zodpovednému subjektu - dlžníkovi, sa nevyžaduje a zákon č.

zakotvuje iné mechanizmy obrany dlžníka v prípade porušovania jeho práv.

Samotný súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to,

že takýto výklad , ktorého obsahom je vyžadovanie existencie

exekučného titulu a ktorý uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, dáva

len na zváženie a samotný súd prvého stupňa bol si vedomý toho, že zákon takúto

požiadavku nevyžaduje. Preto nemožno súhlasiť s dôvodom, ktorý uviedol súd prvého

stupňa ako neplatnosť dražby v tom zmysle, že sa vyžaduje predloženie exekučného titulu

ako predpokladu riadneho priebehu dražby.

Na druhej strane však ostatné dôvody, ktoré uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia a ktoré ho viedli k určeniu neplatnosti predmetnej dražby, je potrebné

považovať za správne.

Rozhodujúcim dôvodom je hrubý nepomer medzi výškou uplatnenej pohľadávky

a hodnotou predmetu dražby, teda bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom v tejto

súvislosti súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s a v spojení s článkom 21 ods. 1

Slovenskej republiky, ktorý zaručuje nedotknuteľnosť obydlia. Skutočne nemožno súhlasiť

s tým, aby bol predaný byt v dražbe v hodnote 25.500 Eur, pričom výška pohľadávky, ktorú

uplatňoval veriteľ voči dlžníkovi, predstavovala sumu 4.212,20 Eur. Tento hrubý nepomer

spôsobuje rozpor výkonu tohto práva prostredníctvom dražby s dobrými mravmi v zmysle

a spôsobuje neplatnosť takejto dražby ako právneho

úkonu v zmysle , ako to správne analyzoval súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutočne pri porovnaní sumy uplatňovanej

ako pohľadávka v tomto konaní (4.212,20 Eur) a hodnoty na dražbe realizovaného bytu

(25.500 Eur) vznikajú značné pochybnosti o potrebe predaja obydlia dlžníkov

pre uspokojenie tak nízkej pohľadávky vo vzťahu k hodnote bytu, ktorý bol v konečnom

dôsledku na dražbe predaný.

Taktiež je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že neboli dodržané

ustanovenia o doručovaní písomností na adresu trvalého bydliska

žalobcu v 2. rade, nakoľko tento mal nepochybne svoje trvalé bydlisko v G. hoci písomnosti

mu boli doručované na adresu..., čo nemožno považovať za správny postup a okolnosť, že

žalovaný v 2, rade nemal o skutočnom trvalom bydlisku žalobcu v 2. rade vedomosť alebo

okolnosť, že zásielky, ktoré boli zasielané na známu adresu žalobcovi v 2. rade sa vracali

len ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, bez toho aby boli známe okolnosti, že v skutočnosti

sa adresát na tejto adrese nezdržiava, nemajú v tomto kontexte právny význam.

Nemožno tiež súhlasiť s právnym názorom vysloveným v odvolaní žalovaného

v 2. rade v tom zmysle, že písomnosti je potrebné iba zasielať a nie doručovať, pretože

ako správne konštatuje súd prvého stupňa, pre doručovanie písomnosti sa použijú

ustanovenia osobitného predpisu, teda v danom prípade .

Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že v predmetnej veci došlo k upusteniu od dražby,

pričom nie je právne významná tá okolnosť, že sa tak stalo na základe ubezpečenia

zo strany žalobkyne v 1. rade v tom zmysle, že pohľadávku zaplatí.

Správne poukazuje súd prvého stupňa na okolnosť, že ak došlo k upusteniu

od dražby, ako sa to stalo v predmetnej veci, nie je možné vykonať opakovanú dražbu,

a to v zmysle

Naopak, je potrebné dodržať všetky ďalšie procesné náležitosti organizácie dražby,

tak ako ich stanovuje , to znamená, že musia byť opätovne splnené

podmienky pre vykonanie dražby predpokladané právnymi predpismi, vrátane aktivít

Spoločenstva vlastníkov bytov, kvalifikovaného schválenia súhlasu vlastníkov bytov

a nebytových priestorov s vykonaním dražby, vrátane uzavretia zmluvy o vykonaní dražby

medzi navrhovateľom a dražobníkom a následne aj malo dôjsť k dodržaniu ďalších

procesných ustanovení týkajúcich sa organizácie dražby, vrátane vydania dražobnej

vyhlášky a zabezpečenia ďalších listinných podkladov, čo sa v predmetnej veci nestalo.

Za týchto okolností podstatné dôvody súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení jeho

rozhodnutia sú správne s výnimkou vyššie uvedeného, teda s výnimkou akceptácie dôvodu

týkajúceho sa nutnosti exekúcie exekučného titulu (teda súdneho alebo iného rozhodnutia)

potvrdzujúceho existenciu pohľadávky, pretože túto náležitosť

o dobrovoľných dražbách nevyžaduje, avšak všetky ostatné dôvody analyzované súdom

prvého stupňa sú akceptovateľné a správne a z týchto dôvodov je odvolanie žalovaného

v 2. rade nedôvodné.“

19. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

20. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie

len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo

iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

21. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že primárnou úlohou

v konaní o sťažnostiach podľa nie je podávať výklad právnych predpisov,

ktoré všeobecný súd v dotknutom konaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný

súd. Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí

byť v súlade s ( a ) a ústavný súd iba posudzuje,

či príslušný výklad právnych noriem aplikovaných v konkrétnych okolnostiach je racionálne

akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.

22. Ústavný súd už judikoval, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,

v ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť

k porušeniu základného práva na spravodlivý proces (, ).

23. Výklad príslušných ustanovení týkajúcich

sa dobrovoľnej dražby, ako aj neplatnosti toho právneho úkonu, ako aj ustanovenia

osobitného právneho predpisu, a to , bol nepochybne v právomoci

tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd svoje

rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol skutkové zistenia, o ktoré oprel svoje rozhodnutie,

akými úvahami sa pri tom spravoval, poukázal na relevantné ustanovenia právnych

predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav posúdil.

Krajský súd sa pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku zaoberal

dôvodmi absolútnej neplatnosti dražby z hľadiska dobrých mravov v súvislosti

so sťažovateľkou namietaným hrubým nepomerom medzi pohľadávkou a hodnotou

predmetného bytu, avšak v okolnostiach veci poukázal na nemenej podstatné skutkové

zistenia týkajúce sa nedodržania procesných podmienok výkonu dražby podľa zákona

č. sťažovateľkou, najmä pokiaľ ide o doručovanie písomností v súvislosti

s dobrovoľnou dražbou, ako aj skutočnosť, že samotná pohľadávka bola vzhľadom

na reklamovanie jej výšky zo strany dlžníčky sporná. Všeobecné súdy sa v citovaných

rozsudkoch tiež podrobne zaoberali skutkovými okolnosťami predchádzajúcej dražby

predmetnej nehnuteľnosti z roku 2010, pričom dospeli k záveru, že došlo k upusteniu

od predchádzajúcej dražby a podľa , preto nebolo možné

posúdiť dražbu, ktorá je predmetom namietaného súdneho konania, za opakovanú dražbu

nehnuteľnosti. Všeobecné súdy v tejto súvislosti jednoznačne konštatovali, že neboli

opätovne splnené všetky podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby predpokladané

označeným

24. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku

a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v sťažnosti, ústavný súd nezistil taký

výklad a aplikáciu ustanovení ,

a , ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s uvedenými

článkami , listiny a dohovoru.

25. Citované rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým

krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania

a ak tento v konečnom dôsledku nie je úspešný, za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie

súdu je v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivé súdne konanie je naplnené tým,

že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces

().

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa , pretože napadnutý

rozsudok krajského súdu v ničom nesignalizuje možnosť porušenia základného práva podľa

, listiny a práva podľa dohovoru, ako ani

princípu právnej istoty podľa , dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

27. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť advokáta

pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že je zarážajúce, že právny zástupca

sťažovateľky po výzve ústavného súdu na odstránenie nedostatkov (prílohou sťažnosti bola

neúplná fotokópia rozsudku okresného súdu sp. zn. z 24. augusta 2012 – časť

od s. 5 bola fotokópiou z namietaného rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 17. júla 2013) predložil ústavnému súdu dokument označený ako rozsudok Okresného

súdu Humenné sp. zn. z 24. augusta 2012, ktorý však nezodpovedal

formálnym požiadavkám dôkazu v konaní pred ústavným súdom. Išlo o dokument

z nezisteného zdroja, v anonymizovanej verzii, vo forme súvislého textu, bez údajov

umožňujúcich overenie jeho pravosť (možno len usudzovať, že išlo o anonymizovanú

verziu požadovaného rozsudku získanú z neznámeho zdroja z internetu).

V okolnostiach veci je takýto dôkaz predložený samotným právnym zástupcom

sťažovateľky na preukázanie jej tvrdení uvedených v sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom neakceptovateľný.

Právny zástupca sťažovateľky bol pritom upozornený, že ak v stanovenej lehote

neodstráni nedostatky podania, môže byť sťažnosť odmietnutá pre nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podľa .

Ústavný súd uvádza, že vzhľadom na požiadavku materiálnej ochrany práv

sťažovateľky sa podanou sťažnosťou zaoberal, i keď vzhľadom na uvedené tu bol dôvod

aj na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25

ods. 2 .

28. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014