Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 395/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov)

na účet jeho právnej zástupkyne , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.A Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

, , ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení odporcu

v konaní o určenie, že odporca nie je závetným dedičom. Konanie sa začalo podaním žaloby

na okresnom súde 30. januára 2012 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo

napadnuté konanie stále skončené.

3. Sťažovateľ namietal, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani

po 8 rokoch od podania žaloby. Sťažovateľ vytýkal okresnému súdu jeho postup pri

odročovaní pojednávaní, najmä to, že pojednávania boli odročované aj bez dôvodu, a aj to,

že termíny medzi jednotlivými pojednávaniami boli neprimerane dlhé. Sťažovateľ poukázal

aj na skutočnosť, že v napadnutom konaní odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie

s tým, že malo byť nariadené znalecké dokazovanie na zistenie duševného stavu

poručiteľky. Domnieva sa preto, že okresný súd mohol po tom, čo mu bolo doručené

rozhodnutie odvolacieho súdu, priamo nariadiť znalecké dokazovanie. Namiesto toho bolo

nariadené pojednávanie na august 2019, toto bolo následne zrušené a vo veci sa do podania

ústavnej sťažnosti nekonalo. Sťažovateľ tvrdil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote.

4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľ uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 €. Sťažovateľ poukázal aj na neistotu, ktorú pociťuje, pretože

v napadnutom konaní ide o určenie, že nie je závetným dedičom, a predmetom dedičstva je

byt, ktorý mu odkázala jeho matka, pričom ide o byt, v ktorom býva.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000.- € /slovom desaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

I.B Procesný postup ústavného súdu a chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -14 z 25. augusta 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) prijal na

ďalšie konanie v celom rozsahu.

7. Ústavný súd následne výzvou zo 4. septembra 2020 vyzval predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti a k upusteniu od ústneho

pojednávania. Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu

9. októbra 2020 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti,

pričom k samotnej ústavnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom nevyjadril. K jeho podaniu bolo

pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa vyjadrila k postupu súdu od momentu, keď

jej bol pridelený predmetný spis, t. j. od 13. novembra 2019. Zákonná sudkyňa uviedla,

že predmetná vec bola súčasťou balíka 49 spisov, ktoré jej boli pridelené, pričom sa s nimi

musela najprv oboznámiť. Taktiež poukázala, že v období od 1. marca 2020

do 30. júna 2020 nemohla nariadiť pojednávanie z dôvodu prevencie šírenia choroby

COVID-19, preto je toho názoru, že v tomto období nedošlo k nečinnosti súdu.

8. Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa, aby v prípade, ak by to sťažovateľ považoval za potrebné, zaujala stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu, ktoré jej v prílohe zaslal. Právna zástupkyňa sťažovateľa

v stanovenej lehote na výzvu súdu nereagovala. Sťažovateľ už vo svojej ústavnej sťažnosti

súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd nahliadnutím do predloženého spisového materiálu okresného súdu

(sp. zn. ) zistil, že okresný súd vykonal v predmetnej veci tieto úkony:

- Dňa 30. januára 2012 doručili navrhovatelia okresnému súdu žalobu o určenie,

že odporca (sťažovateľ) nie je závetným dedičom.

- Dňa 31. januára 2012 bol pripojený súdny spis dedičského konania okresného súdu

sp. zn. a zároveň okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh.

- Dňa 29. februára 2012 prebehlo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol

uznesením o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

- Dňa 15. marca 2012 navrhovatelia podali odvolanie, pretože v odvolacej lehote

zaplatili súdny poplatok.

- Dňa 8. augusta 2012 okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania v rámci

autoremedúry.

- Dňa 11. októbra 2012 si okresný súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu zosnulej.

- Dňa 26. októbra 2012 bola okresnému súdu doručená negatívna odpoveď

zdravotného strediska (polikliniky).

- Dňa 6. novembra 2012 okresný súd opätovne žiadal zdravotnú dokumentáciu

tentoraz od všeobecnej lekárky zosnulej.

- Dňa 9. novembra 2012 bola doručená odpoveď dožiadanej lekárky, v zmysle ktorej

nie je oprávnená poskytnúť zdravotnú dokumentáciu, do tejto bude oprávnený nahliadnuť

iba súdom ustanovený znalec z príslušného odboru.

- Dňa 30. januára 2013 nariadené pojednávanie bolo odročené na neurčito kvôli

práceneschopnosti sťažovateľa.

- Dňa 15. mája 2013 pojednávanie bolo odročené na 19. jún 2013.

- Dňa 19. júna 2013 pojednávanie bolo odročené na 13. september 2013.

- Dňa 13. septembra 2013 pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhovatelia, bolo

odročené na 4. október 2013.

- Dňa 4. októbra 2013 pojednávanie, na ktorom bol dokončený výsluch

navrhovateľov a bol vypočutý aj sťažovateľ, bolo odročené na 29. november 2013.

- Dňa 29. novembra 2013 pojednávanie, na ktorom pokračoval výsluch sťažovateľa,

bolo odročené na 7. február 2014.

- Dňa 14. januára 2014 sťažovateľ predložil okresnému súdu písomné doklady.

- Dňa 7. februára 2014 pojednávanie bolo odročené na 21. február 2014.

- Dňa 20. februára 2014 navrhovatelia doručili okresnému súdu žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní.

- Dňa 21. februára 2014 pojednávanie bolo odročené na 4. apríl 2014.

- Dňa 4. apríla 2014 pojednávanie bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne

sťažovateľa

- Dňa 23. apríla 2014 pojednávanie bolo odročené na žiadosť navrhovateľov.

- Dňa 9. júna 2014 okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým

navrhoval ustanovenie znalca na preskúmanie zdravotného stavu poručiteľky v čase spísania

závetu.

- Dňa 18. júna 2014 pojednávanie bolo odročené na neurčito.

- Dňa 17. júla 2014 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby sa vyjadrili k podaniu

sťažovateľa.

- Dňa 31. októbra 2014 navrhovatelia doručili okresnému súdu žiadosť

o pokračovanie v konaní a súhlas s ustanovením súdneho znalca.

- Dňa 15. mája 2015 prebehlo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia.

- Dňa 10. júna 2015 prebehlo pojednávanie, na ktorom súd pokračoval vo výsluchu

svedkov.

- Dňa 9. októbra 2015 prebehlo pojednávanie, na ktorom súd pokračoval vo výsluchu

svedkov.

- Dňa 24. februára 2016 pojednávanie bolo odročené na žiadosť navrhovateľov.

- Dňa 4. mája 2016 pojednávanie bolo odročené na žiadosť predvolaného svedka.

- Dňa 22. júna 2016 prebehlo pojednávanie, na ktorom bolo vypočutá svedkyňa.

- Dňa 7. októbra 2016 pojednávanie bolo odročené z procesných dôvodov.

- Dňa 11. novembra 2016 pojednávanie bolo odročené z procesných dôvodov.

- Dňa 2. decembra 2016 pojednávanie, na ktorom bola vypočutá ako svedkyňa

notárka, ktorá spísala predmetný závet, bolo odročené s dôvetkom, že súd zváži nariadenie

znaleckého dokazovania.

- Dňa 23. júna 2017 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní.

- Dňa 27. septembra 2017 na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný

súd zamietol žalobu navrhovateľov.

- Dňa 20. novembra 2017 bolo skompletizované písomné vyhotovenie rozsudku.

- Dňa 11. januára 2018 navrhovatelia podali proti predmetnému rozsudku odvolanie.

- Dňa 20. februára 2018 okresný súd vyrubil navrhovateľom uznesením súdny

poplatok za podanie odvolania.

- Dňa 7. marca 2018 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa

k odvolaniu.

- Dňa 20. novembra 2018 okresný súd predložil súdny spis odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní.

- Dňa 26. februára 2019 odvolací súd uznesením zrušil rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

- Dňa 9. mája 2019 predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené okresnému

súdu.

- Dňa 11. októbra 2019 pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu.

- Dňa 13. novembra 2019 v predmetnej veci došlo k zmene zákonného sudcu.

- Dňa 17. júna 2020 sťažovateľ doručil ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, v ktorej

namietal prieťahy v konaní.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich podaniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru,

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“, a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

III.A Právna a faktická zložitosť veci

22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,

že určenie, či je subjekt závetným dedičom, môže byť zložité najmä vo vzťahu

k znaleckému dokazovaniu týkajúcemu sa duševného stavu poručiteľa. V tejto súvislosti

však ústavný súd konštatuje, že ani tento aspekt nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti

za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami

v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti (m. m. , ). V danom

prípade to platí o to viac, že znalecké dokazovanie nebolo nariadené.

III.B Správanie účastníka konania

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu, neidentifikoval žiadny postup sťažovateľa, ktorý by

v napadnutom konaní mohol mať negatívny vplyv na dĺžku konania.

III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Rozhodovanie okresného súdu v predmetnej veci trvá viac ako 8 rokov. Samotná dĺžka

rozhodovania v tomto prípade celkom jasne indikuje prieťahy, a to aj preto, lebo z pohľadu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dôležité, či ide

o prieťahy objektívneho charakteru.

25. Navyše z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného

v bode 9 odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že došlo k viacerým na prvý pohľad očividným

obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (obdobia od 15. marca 2012

do 9. augusta 2012 v trvaní 5 mesiacov, od 17. júla 2014 do 15. mája 2015 v trvaní

10 mesiacov, od 2. decembra 2016 do 27. septembra 2017 v trvaní 9 mesiacov,

od 7. marca 2018 do 20. novembra 2018 v trvaní 8 mesiacov a napokon od doručenia

zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu okresnému súdu 9. mája 2019 do podania

samotnej ústavnej sťažnosti 17. júna 2020 v trvaní 13 mesiacov), keď okresný súd

nevykonal žiadny relevantný úkon v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo

k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke 45 mesiacov, čo možno

v kontexte danej veci jednoznačne považovať za porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd ale poukazuje aj na zjavne

neefektívny postup okresného súdu, ktorý výzvou z 11. októbra 2012 žiadal predloženie

zdravotnej dokumentácie zosnulej, na čo dožadovaná lekárka odpovedala súdu

(9. novembra 2012), že nie je oprávnená poskytnúť predmetnú zdravotnú dokumentáciu

súdu, ale iba na nahliadnutie súdom ustanovenému znalcovi. Okresný súd napriek tomu

pred vydaním rozsudku 27. septembra 2017 znalca neustanovil, hoci to žiadal odporca –

sťažovateľ (9. júna 2014) a žalobcovia s tým súhlasili (31. októbra 2014). Následne napriek

tomu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na potrebu znaleckého

dokazovania týkajúceho sa duševného stavu zosnulej, okresný súd od 9. mája 2019,

t. j. od vrátenia súdneho spisu z odvolacieho súdu, do podania ústavnej sťažnosti

(17. júna 2020) tak neurobil. Ústavný súd podotýka, že tvrdenie zákonnej sudkyne o tom, že

v období marec až jún 2020 nemohla nariadiť pojednávanie, vyznieva nepresvedčivo,

pretože vtedy platné opatrenia nebránili okresnému súdu nariadiť v predmetnej veci

znalecké dokazovanie.

26. V napadnutom postupe okresného súdu bolo možné identifikovať nielen

neodôvodnenú nečinnosť (v rozsahu 45 mesiacov, pozn.), ale aj neefektívnu činnosť, ktorá

v konečnom dôsledku spôsobuje ďalšie zbytočné predĺženie konania, a teda aj predĺženie

stavu právnej neistoty sporových strán. Ústavný súd konštatuje, že oba tieto aspekty

rozhodovania okresného súdu možno v tomto prípade považovať za porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Záver

IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu

27. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,

že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli.

IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu

28. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

29. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

33. Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

35. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Ústavný súd považoval sťažovateľom uplatnenú sumu za neprimeranú, preto mu priznal

finančné zadosťučinenie iba vo výške 3 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky

primeraného zadosťučinenia zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, , , , ,

, , ). V prevyšujúcej časti jeho ústavnej

sťažnosti týkajúcej sa finančného zadosťučinenia teda nevyhovel (bod 5 výroku tohto

nálezu).

IV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu

36.1 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

36.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil

túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti, pričom ich výšku nevyčíslil

a ani netvrdil, že jeho právna zástupkyňa je platcom dane z pridanej hodnoty.

38. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu trov konania v sume

375,24 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, podanie sťažnosti podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020

v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky). Tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

39. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

V.

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu