Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 267/2020

Spojené na spoločné konanie rozhodnutím PLs. ÚS 43/2020
„SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 43/2020-6 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 26. augusta 2020 v konaní o ústavnej sťažnosti , , , zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999 (IV. ÚS 267/2020), a v konaní o ústavnej sťažnosti , , zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999 (III. ÚS 298/2020), takto rozhodol: Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 267/2020 a sp. zn. III. ÚS 298/2020 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 267/2020."

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavné sťažnosti ,

, , a ,

, , zastúpených advokátkou JUDr. Janou

Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každej zvlášť v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e im Okresný

súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

a trovy konania v sume 396,48 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur

a štyridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Polakovičovej,

Studenohorská 42, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.A Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), zastúpenej advokátkou

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade je jednou z právnych

nástupcov žalovanej v 3. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva k podielu

2

na nehnuteľnosti. Predmetom konania je určenie, že parcela s výmerou 4366 m

v podiele 1/12 patrí do dedičstva po . Konanie sa začalo podaním

žaloby na okresnom súde 25. januára 1999 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľkou v 1. rade nebolo napadnuté konanie stále skončené.

3. Sťažovateľka v 1. rade namietala okrem iného aj to, že 1. februára 2017 bolo

predmetné konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho

odboru vedeného pod č. X-213/2016, pričom ,

, (ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“, spolu

so sťažovateľkou v 1. rade ďalej aj „sťažovateľky“), sestra sťažovateľky v 1. rade

(a zároveň ďalšia zo žalovaných v predmetnom konaní, pozn.), mala oznámiť okresnému

súdu listom 19. októbra 2017 aj 17. decembra 2019, že predmetné konanie

pred katastrálnym úradom je už právoplatne skončené. Sťažovateľka v 1. rade spolu

so sťažovateľkou v 2. rade podali 16. marca 2020 aj sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú predsedovi okresného súdu. Podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu

z 24. apríla 2020 považovala sťažnosť sťažovateliek na prieťahy vzhľadom na celkovú

dĺžku konania za dôvodnú. Sťažovateľka v 1. rade tvrdila, že nečinnosťou a neefektívnou

činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote.

4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľka v 1. rade uplatnila aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia

odôvodnila tým, že z dôvodu prieťahov nemôže uplatňovať svoje vlastnícke právo. Dodala,

že vzhľadom na prieťahy stratila dôveru, ktorú vkladala do spravodlivého súdneho systému.

5. Sťažovateľka v 1. rade navrhovala, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava III. postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe patrí do dedičstva po poručiteľovi

porušil základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III. sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. bez

zbytočných prieťahov konal.

3. sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 10 000,- eur

(slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III. povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III. je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia na účet jej právne] zástupkyne JUDr. Jany Polakovičovej, so sídlom

Studenohorská 42, Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

I.B Procesný postup ústavného súdu a chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v 1. rade predbežne prerokoval

a uznesením č. k. -13 z 9. júna 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) prijal

na ďalšie konanie v celom rozsahu. Ústavný súd predbežne prerokoval (v inom senáte,

pozn.) aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky v 2. rade a uznesením č. k. -13

zo 4. augusta 2020 ju tiež prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

7. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. -6 z 26. augusta 2020 v záujme

hospodárnosti spojil konanie o ústavných sťažnostiach sťažovateľky v 1. rade

a sťažovateľky v 2. rade na spoločné konanie, pretože obe namietajú porušenie svojich práv

okresným súdom v totožnom súdnom konaní (sp. zn. ), vychádzajú z totožných

skutkových a právnych okolností vecí a rovnaký je tiež rozsah označených práv, ktoré sú

predmetom prieskumu ústavného súdu. Ústavný súd podotýka, že vo svojej ústavnej

sťažnosti neuviedla sťažovateľka v 2. rade žiadny iný argument nad rámec argumentov

v ústavnej sťažnosti sťažovateľky v 1. rade (pozri bod 3 odôvodnenia tohto nálezu), preto

ich ústavný súd už znova neopakoval (obe sťažovateľky sú zastúpené rovnakou právnou

zástupkyňou, pozn.). Rovnako ako sťažovateľka v 1. rade si aj sťažovateľka v 2. rade

uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

8. Ústavný súd následne výzvou z 22. júna 2020 vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti a upusteniu od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 27. júla 2020 súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti, pričom k samotnej

ústavnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom nevyjadril. K jeho podaniu bolo pripojené

vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa vyjadrila k postupu súdu od momentu, keď jej bol

pridelený predmetný spis, t. j. od 3. januára 2019. Zákonná sudkyňa uviedla, že v súdnom

spise sa nenachádzajú sťažovateľkou uvádzané oznámenia z 19. októbra 2017

a zo 17. decembra 2019 preukazujúce odpadnutie dôvodu na prerušenie predmetného

konania do právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru vedeného

pod č. X-213/2016. Zákonná sudkyňa teda uviedla, že sťažovateľky boli v konaní pasívne

a neiniciovali pokračovanie v prerušenom konaní. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne

okresný súd po odpadnutí dôvodu prerušenia pokračoval v konaní plynulo a bez prieťahov.

9. Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd 11. augusta 2020 vyzval

právnu zástupkyňu sťažovateliek, aby v prípade, ak by to považovali za potrebné, zaujala

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré jej v prílohe zaslal. Právna zástupkyňa

sťažovateliek v podaní doručenom ústavnému súdu 26. augusta 2020 súhlasila s upustením

od ústneho pojednávania. K vyjadreniu zákonnej sudkyne uviedla, že jej tvrdenie o tom,

že sťažovateľky boli v konaní nečinné, vychádza zrejme z neznalosti súdneho spisu.

Na potvrdenie svojich slov pripojila k svojmu vyjadreniu kópie e-mailovej komunikácie

s podateľňou okresného súdu. Zároveň zdôraznila, že samotné zisťovanie, či odpadla

prekážka, pre ktorú bolo súdne konanie prerušené, je v prvom rade vecou súdu, a nie strán

v konaní.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich podaniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

11. Ústavný súd po nahliadnutí do predloženého spisového materiálu okresného súdu

(sp. zn. ) vyhotovil chronológiu úkonov okresného súdu v predmetnom konaní.

Keďže ide o extrémne dlhé konanie (21 rokov), ústavný súd do odôvodnenia tohto nálezu

zahrnul len časť tejto chronológie od 28. mája 2012. Urobil tak z dôvodu prehľadnosti,

pretože pred týmto dátumom bolo vykonané veľké množstvo úkonov, pri ktorých ústavný

súd nemohol konštatovať, že by bol okresný súd nečinný alebo konal neefektívne (napriek

tomu, že už v tom čase trvalo predmetné konanie 13 rokov). Skrátená chronológia úkonov je

teda takáto:

- Dňa 28. mája 2012 boli doplnené písomné záverečné reči žalobcov a následne bol

na pojednávaní vyhlásený rozsudok vo veci.

- Dňa 31. mája 2012 súdu bolo doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia

žalovaných.

- Dňa 28. augusta 2012 žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku.

- Dňa 4. septembra 2012 okresný súd vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie.

- Dňa 6. septembra 2012 okresný súd zaslal odvolanie účastníkom protistrany

na vyjadrenie.

- Dňa 17. septembra 2012 sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili žalovaní v 3. a 4. rade.

- Dňa 21. septembra 2012 žalobcovia zaplatili súdny poplatok za odvolanie.

- Dňa 4. októbra 2012 sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade.

- Dňa 5. októbra 2012 okresný súd predložil súdny spis odvolaciemu súdu.

- Dňa 4. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené uznesenie odvolacieho súdu

(č. k. -519 z 28. apríla 2015), ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

- Do súdneho spisu bolo zároveň pripojené osvedčenie o dedičstve notárky

JUDr. Ludmily Joanidisovej (č. k. -19, Dnot 64/2014L z 27. októbra 2014),

ktoré osvedčuje právne nástupníctvo sťažovateliek po jednej z pôvodne žalovaných.

- Dňa 6. novembra 2015 žalobkyňa v 1. rade vzniesla námietku proti zákonnej

sudkyni a zároveň podala sťažnosť na postup súdu.

- Dňa 10. novembra 2015 zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti.

- Dňa 11. novembra 2015 pojednávanie bolo odročené na neurčito pre vznesenú

námietku zaujatosti a zároveň okresný súd vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti.

- Dňa 12. novembra 2015 predseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť žalobkyne

v 1. rade.

- Dňa 25. novembra 2015 súdny spis bol predložený odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

- Dňa 11. decembra 2015 odvolací súd vrátil okresnému súdny spis ako nesprávne

predložený, pretože žalobkyňa v 1. rade namietala postup zákonnej sudkyne v prejednávanej

veci, pričom na takúto námietku zaujatosti súd podľa zákona nemá prihliadať.

- Dňa 11. apríla 2016 pojednávanie nariadené na tento deň bolo odročené na 23. máj

2016, pričom tento termín bol následne zmenený na 19. september 2016 (dlhodobá

práceneschopnosť sudkyne) a neskôr znova zmenený na 23. november 2016 a potom znova

na 1. február 2017.

- Dňa 31. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaných

v 1. a 2. rade spolu s pripojenými listinami.

- Dňa 1. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd prerušil

konanie do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru

vedeného pod č. X-213/2016.

- Dňa 9. marca 2017 okresný súd vykonal dopyt na dedičské konanie po jednom

zo žalovaných, ktorý zomrel.

- Dňa 10. októbra 2017 príslušný notársky úrad zaslal okresnému súdu uznesenie

o zastavení dedičského konania (majetok nepatrnej hodnoty).

- Dňa 23. júla 2018 okresnému súdu došlo vypovedanie zastupovania právnym

zástupcom sťažovateliek.

- Dňa 3. januára 2019 došlo k zmene zákonnej sudkyne v predmetnej veci.

- Dňa 1. apríla 2020 okresný súd vykonal dožiadanie stavu konania na Okresnom

úrade Bratislava.

- Dňa 25. marca 2020 sťažovateľky podali sťažnosť predsedovi okresného súdu

na prieťahy v konaní.

- Dňa 24. apríla 2020 odpoveď podpredsedníčky súdu, v ktorej vyhodnotila sťažnosť

sťažovateliek na prieťahy ako dôvodnú.

- Dňa 7. mája 2020 okresnému súdu prišla odpoveď Okresného úradu Bratislava,

podľa ktorej bolo konanie na Okresnom úrade Bratislava, pre ktoré bolo predmetné súdne

konanie prerušené ešte 1. februára 2017, právoplatne ukončené už 20. januára 2017.

- Dňa 25. júna 2020 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. september 2020.

- Dňa 9. septembra 2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

uznesením vyhlásil pokračovanie v konaní, pretože dôvod prerušenia odpadol, okresný súd

zároveň vykonal šetrenie týkajúce sa dedičského konania po žalobkyni v 1. rade.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

19. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru,

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

21. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp.

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

III.A Právna a faktická zložitosť veci

23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,

že určenie vlastníckeho práva k podielu nehnuteľnosti, resp. určenie, že určitý podiel patrí

do dedičstva po zosnulom, môže byť zložité najmä po skutkovej stránke, najmä ak (ako to

bolo aj v tomto prípade, pozn.) ide o dedičské konanie ešte pred rokom 1989, keď úradné

záznamy k pozemkom neboli vedené dôsledne. Ďalším aspektom, ktorý mohol komplikovať

prácu súdu, bol vyšší počet účastníkov na oboch stranách, pričom v priebehu súdneho

konania sa počet účastníkov rozšíril o právnych nástupcov tých účastníkov konania, ktorí

medzitým zomreli. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že ani tento aspekt

nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou

organizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti

(m. m. , ).

III.B Správanie účastníka konania

24. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Je zrejmé, že k dĺžke súdneho

konania v predmetnej veci prispelo aj to, že v priebehu konania sa rozširoval počet

účastníkov konania o právnych nástupcov tých účastníkov, ktorí zomreli. Ústavný súd,

vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, neidentifikoval žiadny postup

sťažovateliek, ktorý by v napadnutom konaní mohol mať negatívny vplyv na dĺžku konania.

III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní

25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Rozhodovanie okresného súdu v predmetnej veci trvá viac ako 21 rokov. Samotná dĺžka

rozhodovania v tomto prípade celkom jasne indikuje prieťahy, a to aj preto, lebo z pohľadu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dôležité, či ide

o prieťahy objektívneho charakteru.

26. Ústavný súd zároveň podotýka, že z výseku chronológie úkonov okresného súdu

uvedeného v bode 11 odôvodnenia tohto nálezu vyplývajú dve závažné pochybenia

v činnosti okresného súdu. Prvým je 14 mesačný úsek nečinnosti okresného súdu

od 11. novembra 2015 (keď odročil na neurčito pojednávanie pre nedôvodnú námietku

zaujatosti), a to až do pojednávania 1. februára 2017. Práve na tomto pojednávaní sa ale

okresný súd dopustil ďalšieho pochybenia, a to, že na 3 a pol roka prerušil súdne konanie

kvôli konkrétnemu konaniu na Okresnom úrade Bratislava, ktoré ale bolo právoplatne

ukončené (20. januára 2017) ešte pred tým, ako došlo k prerušeniu súdneho konania.

Ústavný súd v tomto momente už nehodnotil bližšie, či sťažovateľky upozorňovali okresný

súd, že odpadol dôvod prerušenia, alebo si to mal súd ustrážiť sám, pretože prerušenie

konania bolo v tomto kontexte nezmyselné a zbytočné a dobu tohto prerušenia (približne 42

mesiacov) vyhodnotil ako nečinnosť okresného súdu. Teda bez ohľadu na neprípustnú

celkovú dĺžku súdneho konania (21 rokov) posledných päť rokov (od 11. novembra 2015,

pozn.) v predmetnom konaní možno vyhodnotiť ako nepretržitú zbytočnú nečinnosť

spôsobujúcu prieťahy v predmetnom súdnom konaní.

27. V napadnutom postupe okresného súdu teda bolo možné identifikovať

neodôvodnenú nečinnosť, ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje ďalšie zbytočné predĺženie

už teraz extrémne dlhotrvajúceho konania, a teda aj predĺženie stavu právnej neistoty

sporových strán. Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom

konaní bolo nevyhnutné v tomto prípade považovať za porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Záver

IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu

28. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,

že základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

29. Ústavný súd v tomto bode podotýka, že v texte oboch ústavných sťažností (resp.

skôr v ich nadpise) sťažovateľky deklarovali aj porušenie , no predmetný

článok nebol uvedený ani v petite ústavných sťažností a možnosť jeho porušenia nevyplýva

ani z obsahu samotných ústavných sťažností sťažovateliek, preto sa jeho potenciálnym

porušením ústavný súd nezaoberal.

IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu

30. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

32. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľkám ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

35. Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Obe sťažovateľky si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume

po 10 000 € (t. j. v súčte 20 000 €). Ústavný súd považoval nimi uplatnené sumy

za neprimerané, preto im priznal finančné zadosťučinenie vo výške po 3 000 €, t. j. v súčte

6 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia

zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ,

, , , , ,

), ako aj skutočnosť, že sťažovateľky sa ako právne nástupkyne mohli stať

účastníčkami konania až od roku 2014. Prevyšujúcej časti ich ústavných sťažností týkajúcej

sa finančného zadosťučinenia teda nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

IV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu

38.1 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

38.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

39. Obe sťažovateľky si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré

im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Túto náhradu trov

konania si uplatnili ešte v ústavných sťažnostiach, pričom ich výšku nevyčíslili a ani

netvrdili, že ich právna zástupkyňa je platcom dane z pridanej hodnoty.

40. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateliek náhradu trov konania

v sume 396,48 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, podanie sťažnosti podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020

v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky). Tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže obe

sťažovateľky boli zastúpené rovnakou právnou zástupkyňou, ústavný súd prihliadol aj

na § 13 ods. 2 vyhlášky (základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné

úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateliek ( v spojení s ).

V.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu