Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 267/2020
PDF · 492.7 KB
No categories available
IV. ÚS 267/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavné sťažnosti ,
, , a ,
, , zastúpených advokátkou JUDr. Janou
Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 7/1999 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každej zvlášť v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e im Okresný
súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť
a trovy konania v sume 396,48 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur
a štyridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Polakovičovej,
Studenohorská 42, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
I.A Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), zastúpenej advokátkou
, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade je jednou z právnych
nástupcov žalovanej v 3. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva k podielu
2
na nehnuteľnosti. Predmetom konania je určenie, že parcela s výmerou 4366 m
v podiele 1/12 patrí do dedičstva po . Konanie sa začalo podaním
žaloby na okresnom súde 25. januára 1999 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti
sťažovateľkou v 1. rade nebolo napadnuté konanie stále skončené.
3. Sťažovateľka v 1. rade namietala okrem iného aj to, že 1. februára 2017 bolo
predmetné konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho
odboru vedeného pod č. X-213/2016, pričom ,
, (ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“, spolu
so sťažovateľkou v 1. rade ďalej aj „sťažovateľky“), sestra sťažovateľky v 1. rade
(a zároveň ďalšia zo žalovaných v predmetnom konaní, pozn.), mala oznámiť okresnému
súdu listom 19. októbra 2017 aj 17. decembra 2019, že predmetné konanie
pred katastrálnym úradom je už právoplatne skončené. Sťažovateľka v 1. rade spolu
so sťažovateľkou v 2. rade podali 16. marca 2020 aj sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú predsedovi okresného súdu. Podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu
z 24. apríla 2020 považovala sťažnosť sťažovateliek na prieťahy vzhľadom na celkovú
dĺžku konania za dôvodnú. Sťažovateľka v 1. rade tvrdila, že nečinnosťou a neefektívnou
činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote.
4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľka v 1. rade uplatnila aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia
odôvodnila tým, že z dôvodu prieťahov nemôže uplatňovať svoje vlastnícke právo. Dodala,
že vzhľadom na prieťahy stratila dôveru, ktorú vkladala do spravodlivého súdneho systému.
5. Sťažovateľka v 1. rade navrhovala, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava III. postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 7/99
o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe patrí do dedičstva po poručiteľovi
porušil základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava III. sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 7C 7/99 bez
zbytočných prieťahov konal.
3. sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 10 000,- eur
(slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III. povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III. je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia na účet jej právne] zástupkyne JUDr. Jany Polakovičovej, so sídlom
Studenohorská 42, Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
I.B Procesný postup ústavného súdu a chronológia úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v 1. rade predbežne prerokoval
a uznesením č. k. IV. ÚS 267/2020-13 z 9. júna 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal
na ďalšie konanie v celom rozsahu. Ústavný súd predbežne prerokoval (v inom senáte,
pozn.) aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky v 2. rade a uznesením č. k. III. ÚS 298/2020-13
zo 4. augusta 2020 ju tiež prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
7. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 43/2020-6 z 26. augusta 2020 v záujme
hospodárnosti spojil konanie o ústavných sťažnostiach sťažovateľky v 1. rade
a sťažovateľky v 2. rade na spoločné konanie, pretože obe namietajú porušenie svojich práv
okresným súdom v totožnom súdnom konaní (sp. zn. 7 C 7/1999), vychádzajú z totožných
skutkových a právnych okolností vecí a rovnaký je tiež rozsah označených práv, ktoré sú
predmetom prieskumu ústavného súdu. Ústavný súd podotýka, že vo svojej ústavnej
sťažnosti neuviedla sťažovateľka v 2. rade žiadny iný argument nad rámec argumentov
v ústavnej sťažnosti sťažovateľky v 1. rade (pozri bod 3 odôvodnenia tohto nálezu), preto
ich ústavný súd už znova neopakoval (obe sťažovateľky sú zastúpené rovnakou právnou
zástupkyňou, pozn.). Rovnako ako sťažovateľka v 1. rade si aj sťažovateľka v 2. rade
uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho
zastúpenia.
8. Ústavný súd následne výzvou z 22. júna 2020 vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti a upusteniu od ústneho pojednávania.
Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 27. júla 2020 súhlasil
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti, pričom k samotnej
ústavnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom nevyjadril. K jeho podaniu bolo pripojené
vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa vyjadrila k postupu súdu od momentu, keď jej bol
pridelený predmetný spis, t. j. od 3. januára 2019. Zákonná sudkyňa uviedla, že v súdnom
spise sa nenachádzajú sťažovateľkou uvádzané oznámenia z 19. októbra 2017
a zo 17. decembra 2019 preukazujúce odpadnutie dôvodu na prerušenie predmetného
konania do právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru vedeného
pod č. X-213/2016. Zákonná sudkyňa teda uviedla, že sťažovateľky boli v konaní pasívne
a neiniciovali pokračovanie v prerušenom konaní. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne
okresný súd po odpadnutí dôvodu prerušenia pokračoval v konaní plynulo a bez prieťahov.
9. Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd 11. augusta 2020 vyzval
právnu zástupkyňu sťažovateliek, aby v prípade, ak by to považovali za potrebné, zaujala
stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré jej v prílohe zaslal. Právna zástupkyňa
sťažovateliek v podaní doručenom ústavnému súdu 26. augusta 2020 súhlasila s upustením
od ústneho pojednávania. K vyjadreniu zákonnej sudkyne uviedla, že jej tvrdenie o tom,
že sťažovateľky boli v konaní nečinné, vychádza zrejme z neznalosti súdneho spisu.
Na potvrdenie svojich slov pripojila k svojmu vyjadreniu kópie e-mailovej komunikácie
s podateľňou okresného súdu. Zároveň zdôraznila, že samotné zisťovanie, či odpadla
prekážka, pre ktorú bolo súdne konanie prerušené, je v prvom rade vecou súdu, a nie strán
v konaní.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich podaniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
11. Ústavný súd po nahliadnutí do predloženého spisového materiálu okresného súdu
(sp. zn. 7 C 7/1999) vyhotovil chronológiu úkonov okresného súdu v predmetnom konaní.
Keďže ide o extrémne dlhé konanie (21 rokov), ústavný súd do odôvodnenia tohto nálezu
zahrnul len časť tejto chronológie od 28. mája 2012. Urobil tak z dôvodu prehľadnosti,
pretože pred týmto dátumom bolo vykonané veľké množstvo úkonov, pri ktorých ústavný
súd nemohol konštatovať, že by bol okresný súd nečinný alebo konal neefektívne (napriek
tomu, že už v tom čase trvalo predmetné konanie 13 rokov). Skrátená chronológia úkonov je
teda takáto:
- Dňa 28. mája 2012 boli doplnené písomné záverečné reči žalobcov a následne bol
na pojednávaní vyhlásený rozsudok vo veci.
- Dňa 31. mája 2012 súdu bolo doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia
žalovaných.
- Dňa 28. augusta 2012 žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku.
- Dňa 4. septembra 2012 okresný súd vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie.
- Dňa 6. septembra 2012 okresný súd zaslal odvolanie účastníkom protistrany
na vyjadrenie.
- Dňa 17. septembra 2012 sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili žalovaní v 3. a 4. rade.
- Dňa 21. septembra 2012 žalobcovia zaplatili súdny poplatok za odvolanie.
- Dňa 4. októbra 2012 sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade.
- Dňa 5. októbra 2012 okresný súd predložil súdny spis odvolaciemu súdu.
- Dňa 4. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené uznesenie odvolacieho súdu
(č. k. 4 Co 451/2012-519 z 28. apríla 2015), ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
- Do súdneho spisu bolo zároveň pripojené osvedčenie o dedičstve notárky
JUDr. Ludmily Joanidisovej (č. k. 65 D 521/2014-19, Dnot 64/2014L z 27. októbra 2014),
ktoré osvedčuje právne nástupníctvo sťažovateliek po jednej z pôvodne žalovaných.
- Dňa 6. novembra 2015 žalobkyňa v 1. rade vzniesla námietku proti zákonnej
sudkyni a zároveň podala sťažnosť na postup súdu.
- Dňa 10. novembra 2015 zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti.
- Dňa 11. novembra 2015 pojednávanie bolo odročené na neurčito pre vznesenú
námietku zaujatosti a zároveň okresný súd vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti.
- Dňa 12. novembra 2015 predseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť žalobkyne
v 1. rade.
- Dňa 25. novembra 2015 súdny spis bol predložený odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o námietke zaujatosti.
- Dňa 11. decembra 2015 odvolací súd vrátil okresnému súdny spis ako nesprávne
predložený, pretože žalobkyňa v 1. rade namietala postup zákonnej sudkyne v prejednávanej
veci, pričom na takúto námietku zaujatosti súd podľa zákona nemá prihliadať.
- Dňa 11. apríla 2016 pojednávanie nariadené na tento deň bolo odročené na 23. máj
2016, pričom tento termín bol následne zmenený na 19. september 2016 (dlhodobá
práceneschopnosť sudkyne) a neskôr znova zmenený na 23. november 2016 a potom znova
na 1. február 2017.
- Dňa 31. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaných
v 1. a 2. rade spolu s pripojenými listinami.
- Dňa 1. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd prerušil
konanie do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru
vedeného pod č. X-213/2016.
- Dňa 9. marca 2017 okresný súd vykonal dopyt na dedičské konanie po jednom
zo žalovaných, ktorý zomrel.
- Dňa 10. októbra 2017 príslušný notársky úrad zaslal okresnému súdu uznesenie
o zastavení dedičského konania (majetok nepatrnej hodnoty).
- Dňa 23. júla 2018 okresnému súdu došlo vypovedanie zastupovania právnym
zástupcom sťažovateliek.
- Dňa 3. januára 2019 došlo k zmene zákonnej sudkyne v predmetnej veci.
- Dňa 1. apríla 2020 okresný súd vykonal dožiadanie stavu konania na Okresnom
úrade Bratislava.
- Dňa 25. marca 2020 sťažovateľky podali sťažnosť predsedovi okresného súdu
na prieťahy v konaní.
- Dňa 24. apríla 2020 odpoveď podpredsedníčky súdu, v ktorej vyhodnotila sťažnosť
sťažovateliek na prieťahy ako dôvodnú.
- Dňa 7. mája 2020 okresnému súdu prišla odpoveď Okresného úradu Bratislava,
podľa ktorej bolo konanie na Okresnom úrade Bratislava, pre ktoré bolo predmetné súdne
konanie prerušené ešte 1. februára 2017, právoplatne ukončené už 20. januára 2017.
- Dňa 25. júna 2020 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. september 2020.
- Dňa 9. septembra 2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd
uznesením vyhlásil pokračovanie v konaní, pretože dôvod prerušenia odpadol, okresný súd
zároveň vykonal šetrenie týkajúce sa dedičského konania po žalobkyni v 1. rade.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
18. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
19. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
21. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117
ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania“.
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu.
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
III.A Právna a faktická zložitosť veci
23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,
že určenie vlastníckeho práva k podielu nehnuteľnosti, resp. určenie, že určitý podiel patrí
do dedičstva po zosnulom, môže byť zložité najmä po skutkovej stránke, najmä ak (ako to
bolo aj v tomto prípade, pozn.) ide o dedičské konanie ešte pred rokom 1989, keď úradné
záznamy k pozemkom neboli vedené dôsledne. Ďalším aspektom, ktorý mohol komplikovať
prácu súdu, bol vyšší počet účastníkov na oboch stranách, pričom v priebehu súdneho
konania sa počet účastníkov rozšíril o právnych nástupcov tých účastníkov konania, ktorí
medzitým zomreli. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že ani tento aspekt
nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou
organizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti
(m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017).
III.B Správanie účastníka konania
24. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Je zrejmé, že k dĺžke súdneho
konania v predmetnej veci prispelo aj to, že v priebehu konania sa rozširoval počet
účastníkov konania o právnych nástupcov tých účastníkov, ktorí zomreli. Ústavný súd,
vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, neidentifikoval žiadny postup
sťažovateliek, ktorý by v napadnutom konaní mohol mať negatívny vplyv na dĺžku konania.
III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní
25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.
Rozhodovanie okresného súdu v predmetnej veci trvá viac ako 21 rokov. Samotná dĺžka
rozhodovania v tomto prípade celkom jasne indikuje prieťahy, a to aj preto, lebo z pohľadu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dôležité, či ide
o prieťahy objektívneho charakteru.
26. Ústavný súd zároveň podotýka, že z výseku chronológie úkonov okresného súdu
uvedeného v bode 11 odôvodnenia tohto nálezu vyplývajú dve závažné pochybenia
v činnosti okresného súdu. Prvým je 14 mesačný úsek nečinnosti okresného súdu
od 11. novembra 2015 (keď odročil na neurčito pojednávanie pre nedôvodnú námietku
zaujatosti), a to až do pojednávania 1. februára 2017. Práve na tomto pojednávaní sa ale
okresný súd dopustil ďalšieho pochybenia, a to, že na 3 a pol roka prerušil súdne konanie
kvôli konkrétnemu konaniu na Okresnom úrade Bratislava, ktoré ale bolo právoplatne
ukončené (20. januára 2017) ešte pred tým, ako došlo k prerušeniu súdneho konania.
Ústavný súd v tomto momente už nehodnotil bližšie, či sťažovateľky upozorňovali okresný
súd, že odpadol dôvod prerušenia, alebo si to mal súd ustrážiť sám, pretože prerušenie
konania bolo v tomto kontexte nezmyselné a zbytočné a dobu tohto prerušenia (približne 42
mesiacov) vyhodnotil ako nečinnosť okresného súdu. Teda bez ohľadu na neprípustnú
celkovú dĺžku súdneho konania (21 rokov) posledných päť rokov (od 11. novembra 2015,
pozn.) v predmetnom konaní možno vyhodnotiť ako nepretržitú zbytočnú nečinnosť
spôsobujúcu prieťahy v predmetnom súdnom konaní.
27. V napadnutom postupe okresného súdu teda bolo možné identifikovať
neodôvodnenú nečinnosť, ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje ďalšie zbytočné predĺženie
už teraz extrémne dlhotrvajúceho konania, a teda aj predĺženie stavu právnej neistoty
sporových strán. Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom
konaní bolo nevyhnutné v tomto prípade považovať za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
IV.
Záver
IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu
28. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,
že základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 7/1999
porušené boli.
29. Ústavný súd v tomto bode podotýka, že v texte oboch ústavných sťažností (resp.
skôr v ich nadpise) sťažovateľky deklarovali aj porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy, no predmetný
článok nebol uvedený ani v petite ústavných sťažností a možnosť jeho porušenia nevyplýva
ani z obsahu samotných ústavných sťažností sťažovateliek, preto sa jeho potenciálnym
porušením ústavný súd nezaoberal.
IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu
30. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
31. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
32. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľkám ústavný súd prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
IV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu
33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
35. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
37. Obe sťažovateľky si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume
po 10 000 € (t. j. v súčte 20 000 €). Ústavný súd považoval nimi uplatnené sumy
za neprimerané, preto im priznal finančné zadosťučinenie vo výške po 3 000 €, t. j. v súčte
6 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia
zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016,
I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 109/2020, IV. ÚS 287/2020,
IV. ÚS 313/2020), ako aj skutočnosť, že sťažovateľky sa ako právne nástupkyne mohli stať
účastníčkami konania až od roku 2014. Prevyšujúcej časti ich ústavných sťažností týkajúcej
sa finančného zadosťučinenia teda nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
IV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu
38.1 Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
38.2 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
39. Obe sťažovateľky si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré
im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Túto náhradu trov
konania si uplatnili ešte v ústavných sťažnostiach, pričom ich výšku nevyčíslili a ani
netvrdili, že ich právna zástupkyňa je platcom dane z pridanej hodnoty.
40. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateliek náhradu trov konania
v sume 396,48 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020
v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky). Tiež zo sadzby
za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020
v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže obe
sťažovateľky boli zastúpené rovnakou právnou zástupkyňou, ústavný súd prihliadol aj
na § 13 ods. 2 vyhlášky (základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
V.
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu