Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 90/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Dianou Hrončekovou, Komenského 10B, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou

30. septembra 2019 na Okresnom súde Zvolen domáhal určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer trvá. Okresný súd Zvolen v konaní

vedenom pod sp. zn. vyzval strany sporu na doručenie repliky a dupliky

a po ich doručení a preposlaní sporovým stranám prípisom z 10. januára 2020 upovedomil

strany sporu o postúpení spisu okresnému súdu ako súdu miestne a kauzálne príslušnému.

3. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd v napadnutom konaní od 10. januára 2020

vo veci nekoná s výnimkou opakovaného preposlania dupliky žalovaného 20. apríla 2020.

Vzhľadom na neprimerane dlhý čas, ktorý uplynul od podania žaloby na súd a postúpení

spisu z Okresného súdu Zvolen na okresný súd, požiadal sťažovateľ 10. septembra 2020

okresný súd o oznámenie skutočností, ktoré bránia nariadeniu pojednávania. Zo strany

okresného súdu sťažovateľovi nebola doručená žiadna odpoveď. Následne sa sťažovateľ

3. novembra 2020 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, no na sťažnosť

nedostal v zákonnej lehote 30 dní odpoveď a nebolo mu doručené ani oznámenie o potrebe

predĺženia lehoty na vybavenie sťažnosti. Z uvedených skutočností je podľa sťažovateľa

zrejmé, že okresný súd od 10. januára 2020, keď mu bol postúpený spis z Okresného súdu

Zvolen, vo veci nekoná.

4. Sťažovateľ poukázal na to, že v danom prípade ide o konanie so slabšou stranou

v spore, ktoré sa má svojím charakterom vyznačovať rýchlosťou rozhodovania. Sťažovateľ

namietal neprimerane dlhú dobu súdneho konania, ktorá nie je zapríčinená dôvodmi na jeho

strane, ale za spôsobené prieťahy zodpovedá výlučne súd. Sťažovateľ poukázal na to, že

predmet a charakter napadnutého konania bezprostredne súvisí s finančným zabezpečením

života nielen jeho, ale aj osôb odkázaných výživou na jeho osobu, preto neprimerane dlhá

doba, po ktorú súd v spore nekoná, zanecháva stopy na jeho fyzickom a duševnom zdraví.

Sťažovateľ dodal, že «Viac ako ročná „neistota“ moja a mojej rodiny narušila moje

dovtedy harmonické vzťahy s mojou manželkou veľmi vážnym spôsobom a negatívne

zasiahla do môjho súkromného života. Môj súkromný život v dôsledku stavu vyvolaného

postupom spočívajúcom v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III, ktorý vzhľadom

na povahu a charakter predmetného konania trvá neprimerane dlhú dobu, sa zmenil

z harmonického a pokojného na traumatizujúci a plný útrap.».

5. Postup okresného súdu spočívajúci v „nekonaní“ po dobu takmer jedného roka bez

toho, aby mu v tom bránili vážne prekážky, je podľa presvedčenia sťažovateľa v rozpore

s právom na prerokovanie veci v primeranej lehote.

6. Lehota na podanie sťažnosti je podľa sťažovateľa zachovaná, keďže 3. novembra

2020 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, o ktorej malo byť

rozhodnuté do 30 dní, pričom sa tak do dnešného dňa nestalo.

7. Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré odôvodnil tým, že hoci skutočná ujma, ktorá mu bola spôsobená

postupom okresného súdu, ktorý zanechal v jeho osobnom a rodinnom živote nevyčísliteľné

a nenapraviteľné škody, je nenahraditeľná, finančné zadosťučinenie predstavuje čiastočnú

kompenzáciu skutočných útrap a psychickej traumy sťažovateľa a jeho rodiny, ktoré sa

odrazili aj na fyzickom a psychickom zdraví sťažovateľa a jeho manželky, ako aj

skutočných nákladov, času a energie, ktoré musel vynaložiť v podmienkach právneho štátu

na to, aby sa domohol svojich základných ľudských práv a slobôd.

8. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosti ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

14. Podľa (obdobne listiny) každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ vidí

v nečinnosti okresného súdu a neprimeranej dĺžke napadnutého konania ako celku

s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je rozhodovanie vo veci určenia neplatnosti

skončenia pracovného pomeru.

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Na naplnenie základného práva podľa preto nestačí, aby súd alebo

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

17. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, ).

18. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , , ,

, ), resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase jej podania takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby

bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (m. m. , ,

, ).

19. V duchu záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd

v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní po uplynutí jedného

roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému súdu za taký postup,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní takej intenzity, ktorá by zakladala

porušenie práva zaručeného v (pozri ).

20. Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Medzi mnohými možno poukázať na viaceré rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP

v súvislosti s právom na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu členského štátu a charakter súdneho konania

toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní

sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko, č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992,

body 20 ‒21), alebo 28 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby

do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika,

č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP z 25. 5. 2004, body 192 ‒193).

21. V zmysle rozhodovacej praxe a judikatúry ESĽP dĺžka súdneho konania

v civilných veciach na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy

veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli

a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

22. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že súc viazaný návrhom sťažovateľa

na začatie konania ( ), petitom ústavnej sťažnosti, podrobil

svojmu posúdeniu len napadnuté konanie a nezaoberal sa postupom Okresného súdu Zvolen

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré sťažovateľ ústavnou sťažnosťou

nenapadol. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, ústavný súd zistil, že od postúpenia

veci okresnému súdu z dôvodu jeho kauzálnej a miestnej príslušnosti (10. januára 2020)

do doručenia ústavnej sťažnosti 16. decembra 2020 uplynulo približne 11 mesiacov. Hoci

postup okresného súdu v napadnutom konaní, opísaný sťažovateľom, nemožno považovať

za optimálny a napadnuté konanie je poznačené nečinnosťou, celková jeho doterajšia dĺžka

ešte neindikuje, že napadnuté konanie by bolo možné považovať za nesúladné s označenými

právami sťažovateľa, resp. za také, v rámci ktorého by intenzita prípadných prieťahov

dosahovala úroveň potrebnú pre vyslovenie porušenia ním označených práv, pretože

napriek charakteru veci, na ktorú sťažovateľ poukazuje (pracovnoprávny spor), uvedená

doba konania, hoci sa aj strane sporu, ktorá má záujem na čo najskoršom rozhodnutí, môže

zdať neprimeraná, z hľadiska ústavných limitov v danom type konania neprekračuje

prípustnú dobu konania.

23. Ústavný súd si uvedomuje, že samotné konanie podľa kritéria jeho významu pre

sťažovateľa vzhľadom na jeho charakter a predmet konania spadá v zmysle štrasburskej

judikatúry do kategórie konaní vyžadujúcich si postup súdu s osobitnou rýchlosťou,

vnímajúc však celkovú dĺžku samotného napadnutého konania, ktorú ústavný súd môže

posudzovať v súvislosti so sťažovateľom označeným základným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá v okolnostiach

tohto prípadu predstavuje približne 11 mesiacov, ústavný súd konštatuje, že celková doba

trvania napadnutého konania nie je neúnosná a aj s ohľadom na judikatúru ESĽP ju

nemožno hodnotiť ako spôsobilú bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti.

24. Zohľadňujúc sťažovateľom opísaný skutkový stav, posudzované kritériá v konaní

o ústavnej sťažnosti pre namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a svoju ustálenú judikatúru, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní už na prvý pohľad nedosahuje takú intenzitu, ktorá by po prípadnom

prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru

o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na všetky už uvedené

skutočnosti ústavný súd po preskúmaní argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti

dospel k záveru, že napadnuté konanie nie je poznačené prieťahmi v ústavne relevantnej

intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné

vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

25. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu