Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 172/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou

URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban,

MBA, ktorou namietajú porušenie základných práv zaručených

Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého zásahu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN

STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou

namietajú porušenie základných práv zaručených

(ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva zaručeného čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia vystupujú

v napadnutom konaní vedenom okresným súdom ako žalobcovia, ktorí sa žalobou proti

Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“) doručenou okresnému súdu 28. augusta 2017

domáhajú zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo vybudovania, napojenia

a užívania inžinierskych sietí. Sťažovatelia zdôrazňujú, že okresný súd vyzval žalovanú

na vyjadrenie k žalobe až po viac ako 3 mesiacoch od začatia konania (30. novembra 2017).

Dosiaľ okresný súd v napadnutom konaní nariadil dve pojednávania, „pričom prvé

pojednávanie sa konalo po vyše 9 mesiacoch odo dňa začatia a druhé pojednávanie sa

konalo po vyše 11 mesiacoch odo dňa konania predchádzajúceho pojednávania.“.

3. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. mája 2019, okresný súd v zmysle

príslušných ustanovení na podklade návrhu žalovanej

napadnuté konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. . Na odvolanie sťažovateľov bolo citované uznesenie

okresného súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 5. septembra 2019 zrušené a vec vrátená s odôvodnením, že „prerušením konania

by mohlo dôjsť k zásahu do práv strán, najmä do ich práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.“.

4. S prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

sťažovatelia zastávajú názor, že okresný súd prerušením konania nekonal hospodárne,

a teda efektívne. Celková doba neefektívneho prerušenia konania pritom predstavuje

obdobie 4 mesiacov.

5. K nečinnosti okresného súdu podľa sťažovateľov došlo aj tým, že vzájomná žaloba

podaná žalovanou 28. júna 2019 im bola s výzvou na vyjadrenie sa k nej zaslaná

až po uplynutí 7 mesiacov, t. j. 30. januára 2020.

6. Ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci sťažovatelia konštatujú,

že predmetnú vec nemožno hodnotiť po právnej a faktickej stránke ako zložitú, keďže

uvedený druh sporových vecí tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov. Zdôrazňujú pritom, že neexistuje žiadny objektívny dôvod na to, aby súdne konanie

malo trvať pred okresným súdom viac ako 2 roky a 8 mesiacov.

7. Podľa sťažovateľov neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver,

že svojím správaním k vzniku zbytočných prieťahov prispeli.

8. S prihliadnutím na celkovú dobu napadnutého konania na okresnom súde

(2 roky a 8 mesiacov), ktorú považujú sťažovatelia za neprimeranú, títo navrhujú,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak,

že vysloví porušenie základných práv sťažovateľov zaručených ,

ods. 2 listiny a čl. 47 charty a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikáže, aby v napadnutom konaní konal

bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom prizná primerané finančné zadosťučinenie

v sume každému po 2 500 €. Sťažovatelia zároveň požadujú náhradu trov konania

v sume 675,43 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa (obdobne listiny) každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. V súlade s čl. 47 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Predmetom preskúmania konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov je

opodstatnenosť argumentácie, ktorou sťažovatelia odôvodňujú porušenie práv zaručených

, listinou, chartou a dohovorom v časti týkajúcej sa prerokovania veci

bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania záležitosti v primeranej lehote, a to v kontexte

nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom

vystupujú v procesnom postavení žalobcov.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní

18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Na naplnenie základného práva podľa preto nestačí, aby súd alebo štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

19. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

20. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ,

m. m. ).

21. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok

z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,

body 64, 65 a 66).

22. Ústavný súd konštatuje, že argumenty sťažovateľov, ktoré uvádzajú v ústavnej

sťažnosti (body 2 až 5 tohto uznesenia), nasvedčujú tomu, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní nebol v ich veci optimálny (predovšetkým väčšie časové odstupy

medzi nariadenými pojednávaniami a zrušenie rozhodnutia okresného súdu o prerušení

napadnutého konania odvolacím súdom). Nedostatočne optimálny postup okresného súdu

však podľa názoru ústavného súdu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej

veci už na prvý pohľad nedosahuje takú intenzitu, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal predovšetkým na celkovú dobu trvania

napadnutého konania (2 roky a 8 mesiacov), ktorú aj s ohľadom na judikatúru ESĽP

nehodnotí ako spôsobilú bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti. Do úvahy

ústavný súd zobral aj predmet sporu (zriadenie vecného bremena), ktorý aj keď je

pre samotných sťažovateľov nepochybne dôležitý, nepatrí do kategórie tzv. citlivých

konaní, ktoré by si vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu osobitný prístup (ako je to

napríklad v prípade pracovnoprávnych sporov alebo v konaniach vo veci starostlivosti

o maloletých). Ďalšou skutočnosťou, ktorú ústavný súd pri rozhodovaní vo veci ústavnej

sťažnosti zohľadnil, bolo rozšírenie predmetu napadnutého konania, ku ktorému došlo

na podklade vzájomnej žaloby podanej žalovanou 28. júna 2019. Uvedená skutočnosť,

ku ktorej došlo takmer po dvoch rokoch od začatia napadnutého konania, kladie na okresný

súd zvýšené časové nároky, a to jednak z dôvodu nevyhnutnosti vykonať stanovené

procesné úkony, ako aj z dôvodu protinárok z hmotno-právneho hľadiska riadne posúdiť.

24. Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd po preskúmaní

argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti síce dospel k záveru, že postup okresného

súdu pri vykonávaní procesných úkonov nebol efektívny a primerane rýchly, ale vzhľadom

na celkovú doterajšiu dĺžku konania ústavný súd uzavrel, že nemohlo ísť o nečinnosť, resp.

neefektívnu činnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľmi označených práv.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného porušenia práv

zaručených , listinou a dohovorom pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie ústavného

súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa príslušných ustanovení zákona o ústavnom

súde, a preto v budúcnosti nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných

podmienok za predpokladu zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, predložili ústavnému súdu novú ústavnú

sťažnosť.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 47 charty

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

26. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne

vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia

vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto

situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,

nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. júna 2016 vo veci C-205/2015, Direcția

Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul

Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499).

Z obsahu ústavnej sťažnosti ani z príloh k nej priložených podľa názoru ústavného súdu

nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by okresný súd vo veci zriadenia vecného bremena

aplikoval právo Európskej únie.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd časť ústavnej sťažnosti vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 47 charty postupom okresného

súdu v napadnutom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu