Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-115-2019.pdf
PDF · 580.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany, IČO: 00 612 031, so sídlom Nám. SNP 3, Piešťany, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 2. F. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, E., 3. F. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXXX/XX, E., 4. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30. septembra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov tohto odvolacieho konania.
III. Svedkovi A. I. I. J. p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu svedočného v tomto odvolacom konaní v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví (štvrtým v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom I. určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. 1678, je žalobca v celosti, II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovaným 1. a 2. v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 04.09.1992, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom rozhodol o trovách konania, že rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 2, § 38 ods. 1, § 451, § 452, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, 3 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom k 27.12.1992, aj s poukazom na procesné ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“).
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnu zmluvu č. 4/1992 uzavreli predávajúci: Akciová spoločnosť DOSPRA (pozn. súdu: IČO neuvedené), Školská 19, Piešťany, zastúpená jednateľmi: Dipl. I. K. J. (predseda predstavenstva), A. I. J. (podpredsedom predstavenstva), F. L. (výkonný riaditeľ) a kupujúci: A. B. C. a manželka F. C. (žalovaní 1. a 2.), predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X strediska Geodézie v Piešťanoch ako parcela č. 1776/1, kat. úz. E., zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX, ktoré žalovaní 1. a 2. kupovali do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 545.690,- Kčs/18.113,59 Eur (kúpnu zmluvu registrovalo Štátne notárstvo v Trnave dňa 11.9.1992 pod č. k. RI 2379/92). Podľa bankových dokladov zo dňa 23.9.1992 žalovaní 1. a 2. zaplatili sumu 545.690,- Kčs ako „doplatok kúpnej ceny nehnuteľnosti“ podľa notárskej zápisnice ŠN Trnava 11.09.1992, RI 2379/92. Podľa LV č. XXXX zo dňa 16.3.2001 boli žalovaní 1. a 2. k uvedenému dňu zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie štátneho podniku Bytové hospodárstvo Piešťany na DOSPRA a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného majetku vo výške 851.016.240,- Kčs, so 100% účasťou Mesta Piešťany. Podľa zakladateľskej listiny DOSPRY, základný „kapitál“ tejto spoločnosti (851.016.240,- Kčs) mal pozostávať z nepeňažných vkladov, ktorých hodnota je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej listiny. Hodnota bola určená odborným ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava. Podľa dodatku k znaleckému posudku č. 02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava, nepeňažný vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č. XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1, tiež parc. č. 1776/1 zast. plocha o výmere 198 m2 (t. j. predmetné nehnuteľnosti). Uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave, sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, v OR v odd. Sa vo vložke č. 851/Z povoľuje sa vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992. Podľa výpisu z Obchodného registra bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.05.1992, v Odd.: Sa, vl. č. 851/Z bola zapísaná obchodná spoločnosť DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany; deň vzniku: 04.05.1992. Uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa 6.12. 1994 vo veci zápisu do obchodného registra DOSPRA, a.s. a zmeny zápisu v obchodnom registri súd o. i., na odvolanie mestského prokurátora proti uzneseniam bývalého Obvodného súdu Bratislava I č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992 (t.j. uznesenie o prvozápise DOSPRY do OR) a Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 (t. j. uznesenie o povolení zápisu zmien v OR v časti štatutárnych orgánov, konania menom spoločnosti a dozornej rady DOSPRY) konajúci súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhy sa zamietajú. Rozhodnutie odôvodnil aj tým, že návrh na prvozápis nepodala oprávnená osoba a predmetné uznesenie adresované na DOSPRU, nebolo doručené DOSPRE, ale osobe, ktorá podala návrh na (prvo) zápis DOSPRY, teda, že predmetné uznesenie ani nenadobudlo právoplatnosť, vytkol súdu prvého stupňa nerešpektovanie ust. § 31 ods. 1, § 191 ods. 1, § 175 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30.1.1998 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/96-70 zo dňa 10.9.1996. Predmetom základného konania (v konaní pred Okresným súdom Trnava) bol návrh navrhovateľa (Mesta Piešťany) o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči odporcom (akt. žalovaným, pozn. odvolacieho súdu) 1. I. A. K., 2. I. M. K., 3. spoločnosti DOSPRA, a.s. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR ako dovolací súd dospel k právnemu záveru, že zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. do OR rozhodnutím bývalého Mestského súdu v Bratislave (t. j. uznesením sp. zn. 20Cob/507/93 uvedeného vyššie) došlo k tomu, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA, a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava I. povoliť nemal, nekonvaliduje nedostatky, pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v OR až do jeho zrušenia nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že základnou procesnou podmienkou pri zápise akciovej spoločnosti do OR je podanie spôsobilého návrhu na zápis, a to nielen čo do obsahu (§ 175 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka), ale aby ho podal spôsobilý subjekt v zmysle ust. § 175 ods. 2 Obchodného zákonníka (hmotnoprávna podmienka upravená hmotnoprávnym predpisom). Uviedol, že hmotno-právne účinky a aj zápis do OR môže nastať len po podaní perfektného návrhu. V dôsledku konštitutívneho charakteru zápisu akciová spoločnosť vznikne aj s následkami pozitívneho princípu publicity, čo platí pri podaní perfektného návrhu, ak táto podmienka splnená nie je (teda ak nie je podaný perfektný návrh), súd nemá o takomto návrhu konať. Podotkol tiež, že otázku neplatnosti podaného návrhu na zápis DOSPRA, a.s. do OR už právoplatne rozhodol bývalý Mestský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994, ktoré uznesenie je v zmysle § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP pre všetky orgány záväzné. Ďalej v odôvodnení poukázal na ust. § 38 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka v dovolaní namietané neboli, dovolací súd sa nimi nezaoberal (pozn. súdu: nepochybne však citovanie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nebolo bez významu). Darovacou zmluvou zo dňa
27.11.2003 žalovaní 1. a 2. ako darcovia darovali žalovaným 3. a 4. ako obdarovaným nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. ako parc. č. 6381 o výmere 178 m2 (zastavané plochy) a stavba súp. č. XXXX (dom), postavená na parc. č. 6381. Podľa LV č. XXXX zo dňa 24.11.2004 sú žalovaní 3. a 4. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností: pozemku parc. č 6381, zast. plocha o výmere 178 m2 a domu, súp. č. XXXX, v katastrálnom území E., každý v 1/2-ici k celku (titulom darovacej zmluvy zo dňa 27.3.2003).
4. Právne uzavrel, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla, keďže rozhodnutie o zrušení zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v Obchodnom registri až do jeho zrušenia nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt, ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/65/97 zo dňa 30.1.1998. DOSPRA, a. s. napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona) zapísaná v obchodnom registri, je non subjekt, hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu spôsobilosť na právne úkony, a ani nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon, uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 4/1992 DOSPROU, a.s. ako predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi, na základe ktorej mali žalovaní 1. a 2. nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žalovaní 1. a 2. predmetné nehnuteľnosti touto zmluvou nikdy nenadobudli. Žalovaní 1. a 2. previedli predmetné nehnuteľnosti na žalovaných 3. a 4. darovacou zmluvou, teda „previedli“ na žalovaných 3. a 4. viac práv ako sami mali, z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992. Potom je namieste záver, že aj darovacia zmluva je absolútne neplatná, nakoľko absolútnu neplatnosť jedného právneho úkonu má za následok takúto neplatnosť aj nadväzujúcich právnych úkonov. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 okresný súd, okrem iného zamietol návrh žalobcu o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 (I. výrok.) a darovacej zmluvy (II. výrok) a to z toho dôvodu, že oba určovacie výroky sú prejudiciálnymi otázkami vo vzťahu k návrhu o určenie, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá napokon inú možnosť, ako domáhať sa takého určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do nevzniknutej DOSPRY, a.s. ako nepeňažný vklad žalobcu na základné imanie DOSPRY, a.s. Nakoľko však DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, a teda ani s nimi nemohla disponovať, ostali tak naďalej majetkom žalobcu, aj keď ten nie je zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to okresný súd rozhodol I. výrokom o určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vykonanou ohliadkou a výpoveďou žalovaného 3. okresný súd zistil, že v nebytovom priestore predmetného domu o veľkosti cca 30 m2, ktorý má spoločnosť AB Contact, s.r.o. v nájme od žalovaných 3. a 4. je realitná kancelária a podnájomníci dcérske spoločnosti nájomcu a to spoločnosti AB Lease, s.r.o. a AB Sale, s.r.o., pričom na priečelí domu od ulice je inštalovaná tabuľa, podľa ktorej sa v danom dome nachádzajú 4 obchodné spoločnosti a 2 advokáti, a to žalovaný 3. a právna zástupkyňa žalovaných. Okresný súd uviedol, že žalovaní 1. a 2. zaplatili za predmetné nehnuteľnosti kúpnu cenu 545.690,- Kčs/18.113,59 Eur a to DOSPRE, a.s., čo strany nerozporovali. Žalovaní 1. a 2. zaplatili za predmetné nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu, avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudli, keďže kúpna zmluva č. 4/1992 je absolútne neplatným právnym úkonom. Následne okresný súd v zmysle § 451, § 452, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka poukázal na to, že žalobca nepopiera, že sa žalovanými 1. a 2. zaplatená kúpna cena dostala do jeho dispozície, vzhľadom na to, že predmetná kúpna zmluva č. 4/1992 je absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k obojstrannému plneniu a žalobca je podľa rozhodnutia okresného súdu vlastníkom predmetných nehnuteľností, je povinný žalovaným 1. a 2. podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka tento prospech, t. j. kúpnu cenu, vydať žalovaným 1. a 2. (II. výrok napadnutého rozsudku). Okresný súd návrh žalovaného 1. na dokazovanie výsluchom svedkov zamietol, nakoľko k posúdeniu otázky existencie i neexistencie DOSPRA, a.s. mal dostatočný podklad (o. i. kópiu registrového spisu), keď výsluch svedkov by nemohol zvrátiť právoplatné súdne rozhodnutie. Ďalej uzavrel, že v súdenej veci bol návrh podaný na okresnom súde dňa 7.9.1999, teda predtým, než bolo konanie v totožnej veci na Okresnom súde v Trnave (vedené pod sp. zn. 27C/63/1995) zastavené (uznesením č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000). Do právoplatnosti uznesenia Okresného súdu v Trnave tu bola prekážka litispendencie (§ 83 OSP) brániaca okresnému súdu vo veci konať, právoplatným zastavením konania (dňa 16.8.2000) pred Okresným súdom Trnava však prekážka litispendencie odpadla.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol za použitia ust. § 151 ods. 3 OSP (III. výrok napadnutého rozsudku).
6. Proti tomuto rozsudku výlučne I. a II. výroku podali odvolanie žalovaní (1. až 4.), ktorým navrhli jeho zmenu a zamietnutie žaloby s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku). Argumentovali tým, že existenciu právnej subjektivity predávajúcej spoločnosti DOSPRA, a.s., v čase uzavretia kúpnej zmluvy v žiadnom prípade nemohlo spochybniť uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (právoplatné dňa 27.1.1995). Týmto uznesením Mestského súdu v Bratislave bolo okrem iného zrušené uznesenie Obvodného súdu Bratislava I., pod sp. zn. SA 851/Z zo dňa 25.5.1992 o vykonaní zápisu a nie o vzniku spoločnosti. Spoločnosť vznikla dňom zápisu do obchodného registra, nie právoplatnosťou uznesenia o vykonaní zápisu, ako to tvrdí žalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998. Právny názor dovolacieho súdu uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998 svojím obsahom nekorešponduje s hmotnoprávnymi normami a ani s vtedy aktuálnym stanoviskom Obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 9/93 zo dňa 4.2.1994. Akceptovanie právneho názoru dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo 66/97 v tomto konaní znamená nerešpektovanie ustanovení § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 62 ods. 1, § 27 ods. 1, § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Právoplatný výrok uznesenia Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 sa nedotkol právnej subjektivity spoločnosti DOSPRA, a.s., ale iba vytvoril hmotnoprávnu podmienku pre zrušenie a likvidáciu spoločnosti DOSPRA, a.s. podľa § 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka účinného do 1.2.1998, resp. konvalidovanie právneho stavu pre existenciu spoločnosti podľa ust. § 68 ods. 7 Obchodného zákonníka do 1.2.1998. Výrok uznesenia Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 svojim obsahom nedáva zákonnú možnosť na výmaz skutočností zapísaných do Obchodného registra, tak ako to upravuje vtedy platné a účinné ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že spoločnosť DOSPRA, a.s. bola vymazaná z OR v čase pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Spochybňovanie existencie spoločnosti žalobcom je v rozpore s § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 1.1.2002. Neexistuje rozhodnutie, na základe ktorého by bola spoločnosť DOSPRA, a.s. v súlade so zákonom a v súlade s uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 vymazaná. Obchodný register Okresného súdu Trnava vážne pochybil a konal v rozpore so zákonom, ak spoločnosť DOSPRA, a.s., niekedy v presne neurčenom čase (po 3.11.1997) bez náležitého rozhodnutia „odstránil“ z Obchodného registra Slovenskej republiky. Ak by názor Najvyššieho súdu SR v zmysle rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998, s ktorým sa prvoinštančný súd stotožnil, a ktorým argumentuje v napadnutom rozsudku bol naďalej interpretovaný v súdnej praxi ako právny, vytvoril by sa priestor pre vyslovenie absolútnej neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktoré DOSPRA, a.s. počas 32 mesačnej existencie urobila. Konanie Obvodného súdu Bratislava I., č. k. Sa 851/Z vo veci prvozápisu spoločnosti DOSPRA, a.s. bolo skončené dňa 25.5.1992, zápisom spoločnosti do OR vydaním prvého výpisu z OR ako verejnej listiny. V tomto konaní jediný zakladateľ a akcionár spoločnosti DOSPRA, a.s., žaluje neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že „jeho“ DOSPRA, a.s. nevznikla, a teda nemala právnu subjektivitu. Svoje právo žalobca stavia na tom, že v minulosti sa sám správal v rozpore s právom, spôsobil (ne)existenciu DOSPRA, a.s., a v súčasnosti sa napriek tomu má úspešne domôcť vlastníckeho práva, čo je v príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou v právnom štáte. Za rozporujúce dobrým mravom a diskriminačné považujú žalovaní aj to, že žalobca sa mimosúdne dohodol s viacerými fyzickými osobami, ktoré v rovnakom období kúpili od DOSPRY, a.s., nehnuteľnosti. Avšak so žalovanými žalobca stále odmieta mimosúdne rokovať, napriek tomu, že ho o to žalovaní opakovane žiadali, naposledy žiadosťou zo dňa 12.1.2015, čo odmietol. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore a okresný súd sa ňou napriek opakovanej argumentácii žalovaných riadne nezaoberal. Žalobcovi nesvedčí žiaden zápis v katastri nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., t. j. nikdy nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, ani v rámci súdneho konania nepreukázal (nepredložil) titul nadobudnutia a jeho intabuláciu do katastra, ktorý by osvedčoval jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (pred ich vložením do DOSPRA, a.s.). Žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní a naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. V tomto konaní treba hľadieť aj na širšie súvislosti vzhľadom na to, akú úlohu zohral žalobca v minulosti v kauze DOSPRA, a.s., ako sa sám zaslúžil o súčasný stav, keď sa dovoláva absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú účelovo spôsobil. Okresný súd zrejme opomenul znenie § 457 Občianskeho zákonníka,
pričom v II. výroku nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Z neplatnosti alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Uvedené tvrdenia potvrdzuje aj správa občianskoprávneho kolégia NS ČSR, sp. zn. Cpj/34/74 (R 26/1975), podľa ktorej nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí aj pre opačné prípady, kedy by predávajúci žaloval na vrátenie predanej veci. Aj takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán. Vypratanie nehnuteľností (piaty výrok žaloby) uznesením zo dňa 15.7.2015 okresný súd vylúčil na samostatné konanie. Ak okresný súd určil povinnosť žalobcovi vrátiť kúpnu cenu z neplatnej kúpnej zmluvy, postupoval nesprávne, nakoľko vrátenie kúpnej ceny je synalagmatický právny záväzok k vyprataniu nehnuteľností, ktoré žalovaní 1. a 2. za túto kúpnu cenu získali.
7. K napadnutého rozsudku podal vyjadrenie žalovaný 3. (doplnenie odvolania vypracovaného právnou zástupkyňou), ktorým poukázal na politickú účelnosť konania žalobcu vo veci zrušenia DOSPRA, a.s., a následnej diskriminácie ich rodiny zo strany žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný 1. bol v čase predaja predmetných nehnuteľností viceprimátorom Mesta Piešťany a po prevalení sa kauzy DOSPRA, a.s., ktorá spočívala v predaji niekoľkých bytových domov (vraj) pod trhovú cenu, bol z pohľadu verejnosti a politickej opozície označený za jedného z hlavných politicky zodpovedných, čo vyústilo v jeho odvolanie z pozície viceprimátora. Po komunálnych voľbách v roku 1994 nové vedenie mesta (na čele s novým primátorom I. I. F.) v úzkej spolupráci s prokurátorom dosiahlo súdne rozhodnutie na Mestskom súde v Bratislave, o ktoré sa žalobca v tomto spore opiera a síce, že DOSPRA, a.s., nikdy nevznikla. V decembri 1994 nový primátor mesta I. I. F. urobil prvé kroky na zrušenie spoločnosti. Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 6.12.1994 neuznal existenciu DOSPRA, a.s. a zároveň právne úkony za jeho pôsobenia sa stali neprávoplatnými. Začiatkom roka 1995 bola zrušená DOSPRA, a.s. a namiesto nej vzniklo Bytové hospodárstvo, š. p., Piešťany. DOSPRA, a.s., teda zanikla 11.1.1995 a zároveň vznikol staronový podnik mesta - Bytové hospodárstvo, š. p., Piešťany. Povereným riaditeľom podniku sa stal N. O.. Žalobca nikdy nemal skutočný záujem na právnom vyporiadaní všetkých absolútne neplatných právnych úkonov (záväzkov), ktoré mu mali vzniknúť z dôvodu neexistencie DOSPRA, a.s. V zásade takmer všetky záväzky z právnych vzťahov prešli plynule na právneho nástupcu - Bytové hospodárstvo, š. p., Piešťany, čo žalobca v spore nikdy ani nenamietal. Nové vedenie mesta rozhodlo v roku 1995 podať prvé žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobca žalovaných nikdy neoslovil s tým, aby sa pokúsili mimosúdne dohodnúť. Žalobca ako samosprávny orgán má však mať jednotný (rovnaký) prístup ku všetkým svojim obyvateľom v rovnakej (obdobnej) veci. Bez ohľadu na skutkové (prevažne politické) okolnosti prípadu sú si ako občania mesta všetci rovní vo svojich právach a právom chránených záujmoch, a to takí majú (mali by mať) zaručený rovnaký postup orgánu samosprávy voči nim. A ak sa tak žalobca nechová, jedná sa o ďalší dôvod, pre ktorý je možno žalobu zamietnuť.
8. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaných (k vyjadreniu žalovaného 3.) sa vyjadril tak, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení prednesených na pojednávaniach ako aj vyjadrení, ktoré boli podané a sú obsahom spisu. Napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrenie žalovaného 3. nepovažuje za právne významným k posúdeniu otázky určenia vlastníctva, nakoľko jeho predmetom je snaha poukázať na politickú účelovosť konania žalobcu.
9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej aj „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok (I., II. aj závislý III. výrok) je vecne správny a je dôvodné ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
11. Žalobca sa pôvodne voči žalovaným 1. a 2. domáhal vydania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ak pôvodná parcela č. 1776/1, zast. plocha, č.s. XXXX o výmere 198 m2, po ZMVM ako parcela č. 6381, zast. plocha č. s. XXXX o výmere 178 m2 v celosti v k. ú. E. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Rozsudkom okresného súdu č. k. 12C/91/2000-584 zo dňa 18.9.2002 (prvý v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok v poradí) a žalovaným 1. a 2. nepriznal náhrada trov konania (druhý výrok v poradí).
13. Uznesením Krajského súdu č. k. 23Co/53/2003-598 zo dňa 31.3.2003 (prvé v poradí) odvolací súd na odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 12C/91/2000-584 zo dňa 18.9.2002) zrušil a vrátil na ďalšie konanie (odvolací súd uložil odstrániť vytknuté procesné pochybenia).
14. Rozsudkom č. k. PN-12C/91/2000-811 zo dňa 16.12.2005 (druhý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 2. náhradu trov konania v sume 50.212,- Sk do rúk advokáta JUDr. Štefana Bartovica, III. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 4. náhradu trov konania v sume 45.017,- Sk do rúk advokáta JUDr. Štefana Bartovica, IV. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému 3. náhradu trov konania v sume 42.252,- Sk do rúk advokáta JUDr. Štefana Bartovica, V. výrokom nepriznal žalobcovi 1. náhradu trov konania.
15. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/60/2006-856 zo dňa 20.7.2006 (druhé v poradí) bol rozsudok súdu prvej inštancie (druhý v poradí) zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil okresnému súdu odstrániť procesné pochybenie, zároveň v súvislosti s otázkou právnej subjektivity spoločnosti DOSPRA a.s. poukázal na správne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/66/97 v tejto otázke s poukazom na rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (ktorým bol zamietnutý návrh na zápis do obchodného registra u spoločnosti DOSPRA a.s., ktorý bol predtým povolený uznesením Obvodného súdu Bratislava I. pod sp. zn. SA 851/Z z 25.5.1992). Všetky právne úkony, ktoré uvedená spoločnosť urobila sú absolútne neplatnými, nedošlo k zápisu spoločnosti DOSPRA, a.s. do obchodného registra, nemala právnu subjektivitu a preto nemohla ako subjekt konať a uzatvárať právne úkony, ktoré právne úkony urobila ako absolútne neplatné.
16. Uznesením č. k 5C/155/2008-1009 zo dňa 8.4.2010 okresný súd pripustil zmenu petitu, I. výrok kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 1776/1, zast. s.č. XXXX, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II. výrok darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a 4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol dom s.č. XXXX na parc. č. 6381 (pred ZMVM ako parc. č. 1776/1) a parc. č. 6381 vo výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, IV. výrok odporcovia v 1. až 4. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom s.č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrok navrhovateľ je povinný vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie – kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 545 690 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
17. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 súd prvej inštancie (tretí v poradí) I. výrokom zamietol návrh o určenie, že kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 1776/1, zast. s.č. 1678, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II. výrokom zamietol návrh, že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a 4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol dom s.č. XXXX na parc. č. 6381 (pred ZMVM ako parc. č. 1776/1) a parc. č. 6381 vo výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok určil, že vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, IV. výrok uložil odporcom 1. až 4. povinnosť vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom s.č. 1678, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrok uložil odporcom v 1. a 2. rade vrátiť navrhovateľovi v celosti plnenie – kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 545.690 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výroky I. a II. nadobudli právoplatnosť dňa 19.1.2012.
18. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1090 zo dňa 3.2.2012 okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodol po právoplatnosti vo veci samej.
19. Uznesením č. k. 23Co/51/2012-1146 zo dňa 4.2.2013 (tretie v poradí) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (tretí v poradí) v napadnutých výrokoch (III., IV., V.) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
20. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1210 zo dňa 24.10.2014 okresný súd I. výrokom pripustil do konania žalovaného 5. (AB Contact, s.r.o.), II. výrokom konanie voči žalovanej 2. v časti vypratania nehnuteľnosti zastavil, III. výrokom pripustil zmenu petitu tak, že výrok IV. uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/155/2008-1009 zo dňa 8.4.2010 znie: Odporcovia v 1., 3., 4., 5. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti v kat. území E., zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom rozhodol, že vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/155/2008-1009, zo dňa 8.4.2010 nezmenené.
21. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.7.2015 okresný súd vylúčil nárok na vypratanie na samostatné konanie (aktuálne vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4C/90/2015 pozn. odvolacieho súdu).
22. (Napadnutým) rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015 (štvrtý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, II. výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 04.09.1992, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
23. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23Co/17/2016-1403 (na odvolanie žalovaných) I. výrokom rozsudok súdu prvej inštancie (štvrtý v poradí) potvrdil, II. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že predmetom žaloby bolo aj určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a okresný súd uviedol na základe čoho sa predmetná Kúpna zmluva 4/92 zo dňa 4.9.1992 považuje za neplatnú a Darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený 16.01.2004 pod č. V2524/3, za neplatnú. S poukazom na ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka DOSPRA, a.s. napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona) zapísaná v obchodnom registri, je non subjekt, hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu spôsobilosť na právne úkony, a ani nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon - uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 4/1992, ktorý urobila ako predávajúci a žalovaní 1. a 2. ako kupujúci a mali tak nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je absolútne neplatný. Následne tak treba považovať za neplatnú aj darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 16.1.2004 pod č. V 2524/3, nakoľko žalovaní 1. a 2. však „previedli“ na žalovaných 3. a 4. viac práv, ako sami mali, previedli právo, ktoré sami nemali i z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy č. 4/1992. Absolútna neplatnosť jedného právneho úkonu má za následok takúto neplatnosť aj nadväzujúcich právnych úkonov. Prvoinštančný súd sa správne týmto záverom neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992 a darovacej zmluvy zaoberal ako predbežnou otázkou v súvislosti určením vlastníctva k predmetných nehnuteľnostiam. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá inú možnosť, ako domáhať sa takého určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Tento záver o naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníctva bol súdom prvej inštancie zistený správne. Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do nevzniknutej DOSPRA, a.s. ako nepeňažný vklad žalobcu na základné imanie DOSPRA, a.s. Nakoľko však DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, a následne teda ani s nimi nemohla nakladať, zostali tak naďalej majetkom žalobcu, ten nie je zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností, pretože sa tam uskutočnili zápisy na základe neplatných zmlúv - kúpnej a darovacej a žalobca sa mohol jedine domáhať určenia vlastníckeho, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že DOSPRA, a.s. bola zapísaná do obchodného registra dňa 4.5.1992, vtedy vznikla. Žalovaní 1. a 2. konali v dobrej viere, že táto spoločnosť existuje, keď v čase uzatvárania kúpnej zmluvy č. 4/1992 bola zapísaná v OR, teda existovala a predmetná kúpna zmluva nemá byť prečo neplatná. Žalovaný 1. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho DOSPRA, a.s. vznikla, bola zapísaná v OR, bola teda existujúci subjekt a predmetné nehnuteľnosti kupoval v dôvere, že v OR zapísaný subjekt existuje. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že DOSPRA, a.s. nebola nikdy vymazaná z OR, nikdy nebola zlikvidovaná alebo zrušená, aj keď existuje doklad, že nejaké uznesenie (o vzniku spoločnosti, zápise do OR) je pre formálne pochybenie neplatné. Poukázal na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992 zamietol (výrok I. rozsudku č. k. 4C/155/2008-1038) a nechápal, prečo sa spochybňuje jeho vlastníctvo. Vypovedal, že bol vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany od r. 1991 asi až do novembra 1992. O možnosti kúpiť predmetné nehnuteľnosti od DOSPRY sa dozvedel od vtedajšieho primátora Mesta Piešťany I. J. ústne na úrade, približne v auguste 1992. V tom čase sa predávalo viacero nehnuteľností (vytipovaných predstavenstvom, ktoré o predaji nehnuteľností rozhodovalo) a to ľuďom, ktorí s tými nehnuteľnosťami boli zviazaní, napr. sporné vlastníctva, susedia alebo podobne. On bol s predmetnou nehnuteľnosťou zviazaný tak, že mal podanú žiadosť o pridelenie nebytových priestorov, pričom sám primátor mu ponúkol možnosť predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Predávanie vytipovaných nehnuteľností nebolo dané na všeobecnú známosť (napr. oznamom na úradnej tabuli mesta), pričom uviedol, že v roku 1992 neboli žiadne verejné súťaže. Aj žalovaný 3. poukazoval na ust. § 129 ods. 1, § 130 Občianskeho zákonníka, keď sa správali vo vzťahu ako vlastníci domu, pretože všetky úpravy, obvyklé náklady spojené s prevádzkou a údržbou nehnuteľnosti znášali, všetky právne úkony boli robené dobromyseľne v tom , že im toto právo patrí, čo vtedy žalobca nenamietal. Na podporu svojich argumentom právna zástupkyňa žalovaných v odvolacom konaní poukázala na nález I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Odvolací súd konštatoval, že už samotná skutočnosť, že žalovaný 1. bol vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany od roku 1991 asi až do novembra 1992, teda zriaďovateľa a jediného akcionára a.s. DOSPRA, jej predmet podnikania podľa č. 4 bod 1. Stanov a.s. DOSPRA (Akciová spoločnosť DOSPRA Piešťany je verejnoprospešnou organizáciou, ktorej podnikateľské aktivity smerujú na vlastnú prevádzku a investorskú činnosť. Základné imanie bolo tvorené nepeňažným vkladom) mu musel byť známy. Nepeňažným vkladom do tejto spoločnosti boli obytné domy, medzi ktoré patrili aj predmetné nehnuteľnosti, pričom aj podľa tvrdenia žalovaného 1. sa odpredaj týchto bytov na verejnosť formou oznamu na vývesnej tabuli nerealizoval a ponuku na kúpu dostal ústne od primátora I. J.. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, nakoľko v okolnostiach právnej veci, ktorá je uvádzaná v tomto náleze je
posudzované nadobúdanie vlastníctva od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom. Vychádzajúc však zo záverov súdu rešpektujúc v zmysle uznesenia Mestského súdu v Bratislave pod sp. zn. 20 Cob 507/93, že v prejednávanej veci bol ako predávajúci subjekt – DOSPRA, a.s., ktorý právnu subjektivitu nemal, nevznikol, nemožno o vlastníkovi a ani nevlastníkovi hovoriť. Kúpnu zmluvu uzatvoril subjekt bez právnej subjektivity a je absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Na podporu odvolací súd poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.2.2010. Žalovaní namietajú aj II. výrok napadnutého rozsudku, keď neplatnosť kúpnej zmluvy nebola vyslovená výrokom, je konštatovaná iba v odôvodnení. Z neplatnosti alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.7.2015 (právoplatným dňom 28.7.2015) okresný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1., 2., 3., 4., 5. vypratať nehnuteľnosti v kat. území E., zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vylúčil na samostatné konanie. Toto konanie nepochybne bude vyžadovať dokazovanie náročnejšie vzhľadom na nadväzujúce nároky žalovaných na investície do nehnuteľnosti, prípadne finančné vyrovnania nadväzujúcich nájomných vzťahov. Ako predbežná otázka sa vyriešila v konaní absolútna neplatnosť kúpnej zmluva a následne darovacej. Preto plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je každý účastník povinný vrátiť druhému, čo z nej dostal, nie je vylúčené v tomto konaní vyriešiť povinnosť vrátiť kúpnu cenu a vo vylúčenom konaní predmetnú nehnuteľnosť vrátiť žalobcovi, nakoľko nadväzuje na predmetné konanie a jeho závery môže použiť v tom konaní.
24. Okresný súd uznesením č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.
25. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/160/2018-1535 zo dňa 30.4.2019 (na dovolanie žalovaných) rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/17/2016-1403 zo dňa 19.4.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil výlučne na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30. januára 1998, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10. septembra 1996, v ktorej veci predmetom základného konania (v konaní pred Okresným súdom v Trnave) bol návrh žalobcu (Mesta Piešťany) o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným 1. I. A. K., 2. I. M. K. a 3. voči spoločnosti DOSPRA. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd ako súd dovolací dospel k právnemu záveru, že zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. do OR rozhodnutím bývalého Mestského súdu v Bratislave (t. j. uznesením č. k. 20 Cob 507/93) došlo k tomu, že na spoločnosť DOSPRA, a.s. je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA, a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava l povoliť nemal, nekonvalidoval nedostatky, pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v OR až do jeho zrušenia DOSPRA, a.s. nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt. Tiež v odôvodnení rozsudku vyslovil právny názor, že základnou procesnou podmienkou pri zápise akciovej spoločnosti do OR je podanie spôsobilého návrhu na zápis, a to nielen čo do obsahu (§ 175 ods. 1 a 3 Obch. zák.), ale aby ho podal spôsobilý subjekt v zmysle § 175 ods. 2 Obch. zák., keď hmotno-právne účinky a aj zápis do OR môže nastať len po podaní perfektného návrhu. V dôsledku konštitutívneho charakteru zápisu akciová spoločnosť vznikne aj s následkami pozitívneho princípu publicity, čo platí pri podaní perfektného návrhu. Podotkol, že otázku neplatnosti podaného návrhu na zápis DOSPRA, a.s. do OR už právoplatne rozhodol bývalý Mestský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa 6. decembra 1994, ktoré uznesenie je v zmysle § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP pre všetky orgány záväzné. V tomto svetle sa predovšetkým odvolací súd pri rozhodovaní tohto právne zložitého prípadu nevysporiadal s ďalšími, právne rovnako dôležitými okolnosťami, akými sú nepochybne dobrá viera dovolateľov pri nadobúdaní vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, dobrá viera a dôvera v zápis do obchodného registra štátnym orgánom na to určeným a zodpovedným za prípadné nesprávnosti a nezákonné rozhodnutie, účinnosť takého zápisu v obchodnom registri voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal (§ 27 Obchodného zákonníka), dobré mravy a skutočnosť, že žalobca, ktorý neplatnosť zápisu do obchodného registra spôsobil, tejto neplatnosti
sa teraz dovoláva (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka), a to všetko vo svetle, či za týchto okolností má žalobca naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby.
26. Pokiaľ ide o dobré mravy, súdy sa nevysporiadali so skutočnosťou, že ak vychádzali z názoru, že DOSPRA, a.s., ktorá vôbec právne nikdy nevznikla a nemala právnu subjektivitu, tak potom by malo platiť, že žalobca ako jej zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom, ktorý s dovolateľmi uzatváral zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorý teda spôsobil neplatnosť zápisu do obchodného registra. Potom ale ten, ktorý uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej neplatnosti sa teraz domáha, bol sám žalobca a nie DOSPRA, a.s., nakoľko táto nikdy neexistovala, a teda ani nemohla spôsobiť túto neplatnosť. V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu nejde o zásadu, že „nikto nemôže previesť viac práv než sám má“, nakoľko súdy vychádzali z právneho názoru, že DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla. Táto zásada je uplatniteľná v prípadoch, ak osoby nadobúdajúce práva majú právnu subjektivitu a právne existujú, ale vlastnícke právo nadobudli od nevlastníka. Preto ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani previesť nielen viac práv, ale žiadne právo, keď vôbec toto právo nemohla ani nadobudnúť od iného subjektu, pretože ako právny subjekt nikdy neexistovala. Avšak potom sa do priameho právneho vzťahu dostáva žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v materiálnom čase, v čase prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na žalovaných 1., 2. priamo so žalovanými, na ktorých nehnuteľnosť bola prevedená, keďže nehnuteľnosť nemohla byť na žalovaných 1., 2. prevedená Dosprou, a.s., ale potom zrejme žalobcom, ktorý bol nepretržite v materiálnom čase vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal vložiť do nikdy nevzniknutej DOSPRY, a.s. Z tohto hľadiska sa súdy vecou nezaoberali, keď vychádzali zo zásady „nemo plus iuris...“, a nevyhodnotili vec z hľadiska toho, že ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, tak nemohla vôbec ani nadobudnúť žiadne právo od žalobcu.
27. Pre posúdenie veci je dôležitá aj okolnosť, prečo súd (obchodný register) neskúmal, či bol návrh podaný oprávnenou osobou a napriek tomu spoločnosť DOSPRA, a.s. do obchodného registra zapísal, prečo žiadna zo strán zápisového konania, ale ani žalobca, ktorý vedel, resp. musel ako jediný akcionár DOSPRY, a.s. vedieť, že tento zápis je vadný, neplatný, keďže neplatnosti sa teraz dovoláva, alebo naopak, musel vedieť a byť v domnení, že DOSPRA a.s. bola platne zapísaná v obchodnom registri, a teda musel vedieť až do rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra 1994, že DOSPRA, a.s. „žije“ a plní si svoje povinnosti vyplývajúce zo štatútu, nenamietal neplatnosť zápisu a prizeral sa na konanie DOSPRA, a.s. Tak každý, kto v čase od zápisu DOSPRY, a.s. do obchodného registra až do rozhodnutia o jeho neplatnosti, vstúpil s ňou do jednania, či právneho vzťahu, konal vo viere, že DOSPRA, a.s. má právnu subjektivitu, teda nešlo len o dovolateľov. V tomto smere mali konajúce súdy zisťovať, či aj v ostatných prípadoch sa žalobca ako zriaďovateľ správal rovnako ako v tomto prípade a žiadal anulovať, zneplatniť všetky právne úkony od začiatku nevzniknutej spoločnosti DOSPRA, a.s., aby tak bola naplnená zásada rovnosti zaobchádzania a spravodlivosti. Otázka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdom (obchodným registrom), keď zapísal spoločnosť DOSPRA, a.s. hoci nemal, keď návrh na zápis nepodala splnomocnená osoba, je vec iná a nie je predmetom tohto konania.
28. Za týchto okolností ani odvolací súd neskúmal a nevyhodnotil dostatočne vec z pohľadu dobrej viery žalovaných 1., 2. pri uzatváraní kúpnej zmluvy s DOSPRA, a.s. a nevysporiadal sa s judikatúrou ústavného súdu (nález I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017), keď okolnosti tohto prípadu sú tak špecifické, pričom naviac vychádzali zo zákonom predpokladanej a určenej dôvery v zápis do obchodného registra, potrebné v ďalšom konaní posúdiť, kto má niesť väčšie riziko, či nadobúdateľ v dobrej viere, alebo vlastník, ktorý bol sám nedbalý a naviac zrejme spôsobil, že zápis do obchodného registra bol neplatný, ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ak DOSPRA, a.s. nikdy nevznikla, žalobca na ňu nemohol platne nikdy previesť ani vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. ako imanie, ktoré vložil do akciovej spoločnosti, a teda potom ich vlastníkom bol stále žalobca. Teda žalobca ako vlastník mal dbať na to, aby nedošlo k neplatnému prevodu nehnuteľností na žalovaných 1., 2. V neposlednom rade by bolo pre spravodlivé posúdenie veci potrebné zisťovať aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú previedol na žalovaných 1., 2. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že DOSPRA, a.s., ktorá právne nikdy nevznikla, za svojej „existencie“ scudzila viacero nehnuteľností rôznym subjektom, preto by bolo pre komplexné posúdenie veci zistiť, komu ich scudzila, či obdobne postupuje vo všetkých podobných prípadoch, a v prípade, že nepostupuje rovnako, zistiť dôvody, pre ktoré sa domáha neplatnosti prevodu len v tomto prípade a posúdiť, či nejde zo strany žalobcu o diskriminačné konanie a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania voči žalovaným a na
akom základe, ak je pravdou tvrdenie dovolateľov, že v iných obdobných prípadoch prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam za rovnakých okolností sa neplatnosti nedomáhal. Všetko uvedené spolu predstavuje veľmi špecifické a dôležité okolnosti tohto prípadu vo väzbe na dobrú vieru žalovaných a dobré mravy, na ktoré musí dať súd vo svojom odôvodnení odpoveď. Záverom dovolací súd uložil doplniť dokazovanie a dokazovanie zamerať sa na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, a až po tom znovu vykonané dôkazy vyhodnotiť a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco a presvedčivo zdôvodniť.
29. Potom, čo sa v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 1Cdo/160/2018-1535 zo dňa 30.4.2019 vec stala opäť predmetom odvolacieho konania, boli stranami doručené ďalšie vyjadrenia:
30. Žalobca podaním zo dňa 18.9.2019 (na čl. 1582-1586) pripojil listiny, ktoré spochybňujú dobrú vieru a dobré mravy žalovaných pri nadobúdaní predmetného majetku. Poukázal na to, že žalovaný 1. bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy č. 4/1992 poslancom Mestského zastupiteľstva Mesta Piešťany a zástupcom primátora (uznesenie z prvého zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa 12.12.1990). Podľa Organizačného poriadku výkonných orgánov mesta Piešťany schváleného Uznesením mestského zastupiteľstva č. 3/1992 čl. 13 „zástupca primátora je stálym zástupcom primátora, ktorého počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje. Je volený z poslancov mestského zastupiteľstva a je členom mestskej rady“ (uznesenie z 1. Riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany, konaného dňa 3.2.1992). Žalovaný 1. bol členom legislatívno- právnej komisie a členom finančnej komisie (zápisnica o hlasovaní dňa 25.10.1991). Uznesením Mestskej rady mesta Piešťany č. 68 bolo uložené žalovanému 1. kontrolovať po formálnej a právnej stránke všetky materiály, ktoré sú predkladané na zasadnutie mestskej rady a mestského zastupiteľstva (uznesenie zo 6. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva, konaného dňa 4.10.1991). Uznesením Mestskej rady č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku Piešťany na a.s. DOSPRA na legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. (uznesenie č 45/1992). Žalovaný 1. je osoba s právnickým vzdelaním. Od roku 1991 predstavitelia Mesta Piešťany (teda aj žalovaný 1.) pripravovali podmienky a dokumentáciu pre transformáciu Bytového hospodárstva Piešťany, š.p. pre vznik spoločnosti DOSPRA, a.s. Žalovaný 1. práve z titulu svojich funkcií sa priamo podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s., stanov spoločnosti, jej náplne činností, právomocí atď. Ako predstaviteľ mesta mal dbať na to, aby nedochádzalo k nezákonnému, neplatnému založeniu spoločnosti DOSPRA a.s. a k nemorálnemu prevodu nehnuteľností. S ohľadom na uvedené nemohol byť pri nadobúdaní nehnuteľností v dobrej viere. Od roku 2000 bola na základe žiadosti žalobcu zapísaná na list vlastníctva XXXX poznámka o prebiehajúcom súdnom spore v časti C/ iné údaje poznámku P2 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba na vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany-2224/00. Uvedené vyvracia tvrdenie žalovaných 3. a 4., že boli v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosti platne od žalovaných 1. a 2. Žalovaný 3. bol už v čase uzatvárania darovacej zmluvy osoba s právnickým vzdelaním a musel teda vedieť, že pokiaľ bola aj žaloba zamietnutá, mohol žalobca podať odvolanie resp. rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, z uvedeného dôvodu sa nemohol domnievať, že konanie bolo ukončené a teda súdne konanie nepredstavuje hrozbu pre ich platné nadobudnutie vlastníctva. Pri skúmaní tvrdenia, že žalobca sám sa správal ako nedbalý vlastník ako jediný zakladateľ s poukazom na nález I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, treba poukázať práve na fakt, že bol to práve žalovaný 1., ktorý bol zástupcom štatutárneho orgánu mesta Piešťany
- zástupcom primátora, bol členom orgánov mesta v mestskej rade, v mestskom zastupiteľstve a v komisiách mestského zastupiteľstva. Ak teda tvrdí, že žalobca bol nedbalý vlastník, sám sa z titulu svojich funkcií podieľal na tejto nedbanlivosti, keďže sa podieľal na príprave podmienok a dokumentácie pre transformáciu Bytového hospodárstva Piešťany, š.p. pre vznik spoločnosti DOSPRA, a.s. V čl. III. návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým má zakladateľská funkcia prejsť na Mesto Piešťany zo dňa 20.11.1991, predloženého na rokovanie mestskému zastupiteľstvu, sa pod písm. A) uvádza „citlivo pripraviť technicko-ekonomické podmienky predaja bytov do osobného vlastníctva v zmysle pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním špecifických podmienok mesta Piešťany“, teda nie celých domov. Uznesenie č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku Piešťany na a.s. DOSPRA na legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. Žalovaní 1. a 2. odkúpili nehnuteľnosť so 4 bytovými jednotkami a s nebytovým priestorom do vlastníctva, pričom museli vedieť, že uvedený predaj je v rozpore s predkladanou koncepciou fungovania spoločnosti. Žalovaní 1. a 2. nadobudli majetok v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanému odkúpenie nehnuteľnosti bolo ponúknuté neverejne vtedajším primátorom I. J. priamo bez vedomia štyroch nájomníkov štyroch bytov a nebytového priestoru bez vedomia väčšiny poslancov MsZ. Žalovaný 1. ani po kúpe priamo
nevyužíval nebytové priestory, o ktoré mal záujem, a ktoré boli práve zámienkou na kúpu. Prenajíma ich až do cca r. 2004 tretej osobe. V tom čase mali žalovaní vyriešenú otázku bývania a nebol s uvedenou nehnuteľnosťou nijak „zviazaný“ nebol ani nájomcom bytu ani nebytového priestoru. Nakoľko vznikli pochybnosti o nezákonnom a netransparentnom predaji nehnuteľnosti spoločnosťou DOSPRA a.s., na 16. Zasadnutí Mestskej rady dňa 10.11.1992 bol do programu mestskej rady ako bod 2. zaradený bod pod názvom „Prešetrenie situácie v a.s. DOSPRA“. Poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany bol zaslaný list zo dňa 24.11.1992 vo veci preverenia odpredajov nehnuteľností v a.s. DOSPRA- odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností nebola dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať, zvolená forma priameho predaja neumožňovala pre DOSPRA, a. s. získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo v zmysle Občianskeho zákonníka. Dňa 27.11.1992 sa konalo 9. zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany, ktoré v bode 1) programu riešilo situáciu v DOSPRA a.s. Piešťany. V rámci tohto bodu bol žalovaný 1. Uznesením č. 194 odvolaný z funkcie viceprimátora a Uznesením č. 195 z mestskej rady. Jeho počínanie pokladala väčšina poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca (Uznesenie z 9. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 27.11.1992). Postup DOSPRY a.s. pokladala väčšina poslancov mestského zastupiteľstva ak nie za protizákonný (voči čomu sa ohradil A. B. C.), tak určite za nemorálny a za poškodzujúci finančné záujmy mesta. Jedným z tých, čo odkúpili od DOSPRY dom, bol aj viceprimátor A. B. C.. Jeho počínanie pokladala väčšina poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca. V následnom hlasovaní MsZ bol odvolaný z funkcie viceprimátora i člena mestskej rady.“ (cit. z Kroniky Mesta Piešťany, Zväzok VII. Str. 174“ - dôkaz). Žalovaný 1. majetok nadobudol s poukazom na postavenie, ktoré mal v orgánoch mesta Piešťany, s poukazom na prístup ku všetkým informáciám vzťahujúcim sa na prípravu materiálov okolo založenia spoločnosti DOSPRA a.s. v rozpore s dobrými mravmi. Mesto Piešťany po právoplatnosti uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 nemalo inú možnosť ako domáhať sa späť svojho vlastníctva súdnou cestou. Mesto sa dozvedelo, že bol zrušený prvozápis DOSPRA a.s. do obchodného registra. Správalo sa ako zodpovedný vlastník, použilo všetky právne prostriedky tak, ako mu do ukladajú zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov na ochranu svojho majetku a domáha sa späť svojho vlastníctva už od roku 1995.
31. Žalovaní podaním zo dňa 30.9.2019 (na čl. 1662) sa vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 18.9.2019 a uviedli, že je nesporné, že žalovaný 1. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 poslancom MsZ a viceprimátorom a dňa 12.12.1990 bol zvolený do funkcie viceprimátora na prvom zasadnutí MsZ, pričom bol v tom čase pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania. Dňa 5.2.1992 (7 mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy) sa konalo 1. riadne zasadnutie MsZ, kde bolo prijaté Uznesenie MsZ č. 4/1992, kde došlo k zmene a zástupca primátora (žalovaný 1.) už nebol uvoľnený z pracovného pomeru a primátora mal zastupovať iba v čase jeho dlhodobej neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie. Nie je sporné, že žalovaný 1. nikdy nebol členom či už predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti DOSPRA, a.s. Popreli účelové tvrdenie žalobcu, že od roku 1991 žalovaný 1. pripravoval podmienky a dokumenty pre vznik DOSPRA, a.s. Žalobca ho navyše sám vyvracia priamo doloženými dôkazmi, a to Návrhom transformácie š. p. Bytové hospodárstvo Piešťany na akciovú spoločnosť (predkladateľ F. L., riaditeľ bytového podniku), z ktorého je zrejmé, že návrh transformácie š.p. Bytové hospodárstvo Piešťany na akciovú spoločnosť, stanovy spoločnosti, jej náplne činnosti, právomoci atď., pripravovali pracovníci š.p. Bytové hospodárstvo Piešťany a nie žalovaný 1. Uznesenie mestskej rady č. 45/1992, ktorým bolo uložené prerokovať materiál ohľadne transformácie DOSPRY, a.s. taktiež nemá žiadny relevantný dopad na dobrú vieru žalovaného 1. Vznik, resp. založenie DOSPRY, a.s. riadne a v súlade so zákonom odhlasovalo MsZ, žalovaný 1. nemal žiaden dôvod pochybovať o jej vzniku. Popiera absurdné tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1. sa priamo podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejme, že žalobca schválil založenie spoločnosti DOSPRA, a.s., jej stanovy a zakladaciu listinu zákonne (uznesenie č. 27/1992). Uznesením MsZ č. 45/1992 bol primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov nutných k ustanoveniu a.s. a k zápisu do obchodného registra. Až z uznesenia Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (vydaného po ako 27 mesiacoch potom, čo žalovaní 1. a 2. nadobudli nehnuteľnosti) so strany sporu sa mohli dozvedieť, že A. D., ktorá podávala návrh na zápis DOSPRY, a.s. do obchodného registra mala byť na podanie návrhu na zápis DOSPRY, a.s. do obchodného registra splnomocnená iba primátorom žalobcu Dipl. I. K. J. ako predsedom predstavenstva a nie všetkými členmi predstavenstva DOSPRA, a. s., ktorými boli A. I. J. (podpredseda predstavenstva) a F. L. (riaditeľ spoločnosti). Teda takáto vada plnomocenstva bola zistená až po jeho posúdení Mestským súdom v Bratislave v decembri
1994. Podľa odôvodnenia označeného uznesenia mal pochybiť primátor, keď plnomocenstvo udelil iba on a nie všetci členovia predstavenstva DOSPRY, a.s. Žalovaný 1., v tom čase síce v pozícii viceprimátora (od 2/1992 už nebol na výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania a bol riadne na plný úväzok zamestnaný v A. C. a následne si otvoril súkromnú prax) žiadnym spôsobom neparticipoval v orgánoch DOSPRY, a.s., nepodpisoval žiadne zápisy ohľadne DOSPRY, a.s. a teda objektívne nemal a ani nemohol mať vedomosť o vade plnomocenstva. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že vadné plnomocenstvo bolo schvaľované MsZ, mestskou radou alebo komisiou, ktorých členom bol aj žalovaný 1., a ktorých zasadnutí by sa žalovaný 1. aj reálne zúčastnil. Samotná DOSPRA, a.s. bola povinná preukázať štátnemu notárstvu registrujúcemu kúpnu zmluvu, najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka. Kúpna zmluva bola riadne registrovaná, takže uvedené zákonné podmienky boli splnené a žalovaní 1. a 2.kúpili nehnuteľnosti v dobrej viere. Dobrú vieru žalovaných 1. a 2. potvrdzuje aj skutočnosť, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom, ktorý vypracovala znalecká organizácia CORPORA, a to vo výške 545.690,- Kčs (článku II. kúpnej zmluvy, kde sa odkazuje aj na Znalecký posudok). Tvrdenie žalobcu, že DOSPRA, a.s. mohla predávať iba byty a prevod žalovaným 1. a 2. nebol v súlade s akousi koncepciou je účelovo nepravdivé a žalobca ho sám vyvracia ním doloženými dôkazmi. Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. bola riadne schválená MsZ, a to uznesením č. 54/1992 zo dňa 30.4.1992 a DOSPRA, a.s. podľa schválenej koncepcie odpredávala aj vybrané nehnuteľností s malým počtom bytov - do 4 bytov, čomu zodpovedal aj dom na Kukučínovej ulici. Podľa ZP č. 20-09/1992 vypracovaného znaleckou agentúrou CORPORA k oceneniu sporných nehnuteľnosti mal dom na D. P. XX rokov, teda bol postavený v roku 1909, čo len potvrdzuje pravdivosť výpovede žalovaného 1., že DOSPRA, a.s. odpredávala staré rizikové domy, ktoré si vyžadovali investíciu, v ktorých bývali chránení nájomcovia. V roku 1992 zákon o majetku obcí nepoznal pojem ako verejná súťaž, zámer na prevod majetku sa nezverejňoval na tabuliach a v tlači. Fakt, že žalovaný 1. vypovedal, že nehnuteľnosti mu ponúkol na odkúpenie primátor mesta, nakoľko mal podanú žiadosť o nebytové priestory nijako nepreukazuje údajnú a tvrdenú amorálnosť žalovaného 1. Teoreticky by sa analógiou táto argumentácia dala použiť na žalobcu, ktorý ponúkol domy na predaj a teraz uvádza, že to malo byť amorálne. Na zasadnutí MsZ žalobcu dňa 27.11.1992 bol žalovaný 1. odvolaný z funkcie zástupca primátora a člena MsR, pričom na tom istom zasadnutí MsZ žalobcu bolo z predstavenstva obchodnej spoločnosti DOSPRA, a.s. odvolaných päť zo siedmych členov a celá dozorná rada. Žalovaní 1. a 2. kúpili nehnuteľnosti, ktoré boli kompletne prenajaté vrátane nebytového priestoru (tento na základe hospodárskej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej s Bytovým hospodárstvom, š. p. Piešťany zo dňa 15.5.1991 užíva krajčír A. D.) na úver, ktorý im poskytla SLSP, a.s. na 5 rokov, pričom mesačná splátka bola 16.100,- Kčs. Žalovaný 1. sa vyjadril na výsluchu, že podnikal v malom priestore v podnájme. Tento mu poskytol klient, pričom odmenou za nájom bolo poskytnutie právnych služieb žalovaným 1. Nebytový priestor pre účely advokátskej praxe začal žalovaný 1. z objektívnych dôvodov využívať až v roku 2004. Ako už bolo uvedené nebytové priestory boli zaťažené nájomnou zmluvou a svojou dispozíciu, bez výrazných stavebných úprav, neboli vhodné na sídlo komerčného právnika. Na potrebnú stavebnú investíciu nedisponoval žalovaný 1. potrebným kapitálom, lebo mal prvoradý záväzok splácať úver poskytnutý Q., H.. Reálne žalovaný 1. mohol k plánovaným úpravám pristúpiť až po vyporiadaní vzťahov s nájomníčkou bytu na prízemí, pani R.. Žalovaní 1. a 2. boli v dobrej viere, že nehnuteľnosti kúpili od existujúcej spoločnosti DOSPRA, a.s., nakoľko to potvrdzovali aj úkony zo strany spoločnosti, ktorá im dňa 18.9.1993 odovzdala nehnuteľnosti, uzavrela zmluvu o správe, odovzdala evidenčné listy k bytom (nakoľko šlo o chránený nájom). Žalovaní 1. a 2. sa správali ako dobromyseľní vlastníci, pričom DOSPRA, a.s. sa správala štandardne ako bývalý vlastník a ich dobromyseľnosť len potvrdzovala. Od roku 1992 žalovaní 1. a 2. vykonávali všetky práva vlastníkov a prenajímateľov, keď žalovaný 1. dňa 18.9.1993 prevzal od spoločnosti DOSPRA, a.s. nehnuteľnosti. Žalovaný 1. ako prenajímateľ dňa 23.5.2003 uzatvoril s F. R. S. o skončení nájmu, pričom jej vyplatil sumu vo výške 250.000,- Sk. Dovtedy mu nájomníčka uhrádzala nájomné a zálohy za služby (chránený nájom). Žalovaný 1. listom zo dňa 13.11.1992 oboznámil manželov A., že je vlastníkom nehnuteľnosti a títo tento stav akceptovali a riadne mu uhrádzali nájomné. Žalovaní 3. a 4. ako prenajímatelia dňa 1.3.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.4.2004 uzavreli s E. L. a jeho manželkou K., Dohodu o vzdaní sa práva na náhradný byt za odplatu, pričom im vyplatili sumu vo výške 700.000,- Sk. Dovtedy im nájomcovia uhrádzali nájomné a zálohy za služby (chránený nájom). Žalovaní 3. a 4. ako prenajímatelia dňa 22.3.2005 uzavreli s F. T. Zmluvu o bytovej náhrade, na základe ktorej nájomníčka ešte k dnešnému dňu užíva C. U. XX V. X. E. bytového domu na W. P. K. E. a uhrádza zaň regulované nájomné. Žalovaná 4. v apríli roku 2004 predala svoj 1-izbovy byt na F. P. K. E. a za získané peniaze vyplatila manželov L. z nájmu bytu na 2. poschodí domu. Následne si spoločne s manželom zobrali úver a tento byt kompletne na vlastné náklady zrekonštruovali. Neskôr (v roku 2005) po uzatvorení Dohody s
F. T., túto garsónku opäť kompletne na vlastné náklady zrekonštruovali a pripojili k 2-izbovému bytu na tomto podlaží, ktorý v tom čase už užívali. Od roku 2005 v tomto dnes už 3-izbovom byte na X. E. domu spoločne so svojou rodinou žalovaná 4. býva. Žalovaní preukázali snahu o rokovanie so žalobcom, čo však v prípade žalobcu preukázané nebolo, žalobca sám potvrdil, že žalovaných 1. a 2. v minulosti neoslovil s návrhom mimosúdnej dohody. Počas uplynulého obdobia sa o dohodu pokúšali iba žalovaní, a to buď osobne alebo aj písomne, o čom predložili aj listinné dôkazy, a to výzvu zo dňa 26.1.2012, výzvu zo dňa 9.1.2015. Navyše zo zápisnice z pojednávania v konaní č. 27C/63/1995, kde žalobca žaloval žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade o neplatnosť kúpnej zmluvy sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že „primátorovi I. F. som v čase začatia sporu povedal, že som ochotný vrátiť spornú nehnuteľnosť, ak mi bude vrátená kúpna cena a vynaložené náklady, napriek tomu tu bola snaha domáhať sa súdneho rozhodnutia“. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nikdy žalovaných neoslovil za účelom mimosúdnej dohody, dokonca ani pred podaním žaloby sa so žalovanými nepokúsil rokovať, nezaslal im predžalobnú výzvu a neurobil žiadny krok smerujúci k mimosúdnemu riešeniu.
32. Žalobca podaním zo dňa 30.9.2019 (na čl. 1734) doplnil svoje podanie zo dňa 23.9.2019 (predložil listiny). Podľa dostupnej dokumentácie žalobca nevyzýval pred podaním ostatných žalôb o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorých predávajúcim bola spoločnosť DOSPRA a.s., neskôr o vydanie nehnuteľnosti vlastníkov sporných nehnuteľností na mimosúdne rokovania. Ani v prípade manželov C. a D. žalobca nevyzýval uvedené osoby k mimosúdnym rokovaniam. Aj voči nim boli podané žaloby už v roku 1995. Šetrením v archívnych materiáloch nachádzajúcich sa v archíve Mestského úradu Piešťany a na Bytovom podniku Piešťany, s.r.o., nenašiel zápisnicu predstavenstva DOSPRA, a.s., v ktorej by boli vytipované nehnuteľnosti na predaj, má za to, že taká ani neexistuje. Mimosúdna dohoda bola uzavretá v súdnych sporoch medzi Mestom Piešťany a manželmi C. a manželmi D., keď mimosúdne rokovania vychádzali zo snahy žalovaných o mimosúdne urovnanie sporov.
33. Žalobca podaním zo dňa 3.10.2019 (čl. 1751) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 30.9.2019. Uznesením MsZ č. 45/1992, ktorým bol vtedajší primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov k ustanoveniu a.s. DOSPRA a k zápisu do obchodného registra, avšak vtedajší primátor nemal právnické vzdelanie. Keďže zakladateľom bolo Mesto Piešťany, v ktorom bol zástupcom primátora žalovaný 1. osoba s právnickým vzdelaním, ako zástupca primátora mal dbať nato, so zreteľom, že primátor nemal právnické vzdelanie, aby návrh na zápis do obchodného registra bol podaný riadne v súlade s platnou legislatívou. Ako predstaviteľ mesta, z titulu svojich právomocí, členstva v orgánoch mesta, prístupu ku všetkým informáciám mal žalovaný 1. z titulu svojej funkcie zástupcu štatutára konať tak, aby nedošlo k pochybeniu pri podaní návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA a.s. do obchodného registra. Ďalej poukázal na samotnú citáciu, na ktorú poukazujú žalovaní, uvádzanú v „koncepcii bytovej politiky mesta Piešťany na roky 1992-95 s výhľadom do roku 2000“, ktorá hovorí o odpredaji vybraných nehnuteľností s malým počtom bytov - 4 bytov. Z tejto citácie nevyplýva, že by malo ísť o odpredaj osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi takýchto nehnuteľností alebo nájomcami. Preto žalobca tvrdí, že odpredaj domu na ul. D., aj s poukazom na závery hlavnej kontrolórky uvedenom v liste zo dňa 24.11.1992, nebol v súlade s touto koncepciou. Tvrdenie žalobcu, že DOSPRA, a.s. mohla predávať iba byty, preukázal žalobca doložením listiny „Návrh transformácie š.p. Bytové hospodárstvo Piešťany na akciovú spoločnosť, november 1991“ a tvrdenie žalobca opiera o citáciu v poslednom odseku na str. 5. K tvrdeniu žalovaného 1., že DOSPRA, a.s. odpredávala len staré rizikové domy, poukazuje na skutočnosť, že podľa Stanov akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s., ktoré boli schvaľované na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25.3.1992 Uznesením MsZ č. 27/1992, nemala spoločnosť v predmete svojej činnosti predaj domov, o čom žalovaný 1. ako poslanec zastupiteľstva musel vedieť. Dôvody, pre ktoré bol žalovaný 1. odvolaný sú uvedené v Kronike Mesta Piešťany str. 174 Zväzok VII. Manželia A. od roku 2004 až do roku 2017 mesačné platby nájomného poukazovali do súdnej úschovy a v návrhu na prijatie úschovy uviedli, že majú pochybnosti o vlastníctve osôb zapísaných v LV č. XXXX t.j. žalovaných 3. a 4. ako vlastníkov a to z dôvodu, že návrhom podaným na OS Piešťany sa domáhali určenia, že darovacia zmluva, ktorou nadobudli žalovaní 3. a 4. je absolútne neplatný právny úkon. Na 3. zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 29.3.2012 pod bodom 18.1 na základe výzvy žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012 predložený návrh na rokovanie so žalovanými v súdnom spore o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a návrh na mimosúdne ukončenie predložiť na rokovanie mestskému zastupiteľstvu. Po oboznámení sa s materiálom, súčasťou ktorého bola výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012, mestské zastupiteľstvo uznesením č. 55/2012 pod písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou. Opätovne, na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa
9.1.2015 podanej žalovaným 3. prerokovalo návrh na mimosúdne rokovanie Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany na zasadnutí dňa 29.3.2012. Po prerokovaní mestské zastupiteľstvo Uznesením č. 48/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. Výzvy neobsahovali návrh na uznanie vlastníctva mesta Piešťany ako to bolo v prípade manželov C. a manželov D.. V právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným I. L. F. a spol. bol na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 predloženým žalovanými 1. a 2. prerokovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 19.3.2019 ako bod 20 programu Návrh ďalšieho riešenia súdneho sporu medzi mestom Piešťany a I. L. F., I. S. F. a spol. Hammerl and Hamrnerl., s.r.o . Po prerokovaní mestské zastupiteľstvo Uznesením č. 49/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. V právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti I. A. K. a I. M. K. o vypratanie a o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba podaná dňa 22.5.1995 na Okresný súd Trnava. Žalobca žalovaných na mimosúdne vysporiadanie nevyzýval. V právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti W. D. a spol., bol spor ukončený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co 87/03-109 (právoplatný 31.7.2003) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C17/01 zo dňa 18.9.2002. Žaloba na vydanie nehnuteľnosti bola podaná žalobcom 27.8.1999 a mimosúdna výzva zo strany žalobcu podaná nebola. Dňa 25.6.1999 bol predložený návrh Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Mestom Piešťany a H. C. s manželkou, právnou zástupkyňou manželov C.. Mestské zastupiteľstvo schválilo Uznesením č. 130/1999 uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý v podiele 1. K uzavretiu dohody dňa 1.7.1999 došlo na základe skutočnosti, že manželia C. uznali neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992, práve s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93. Notárska zápisnica o odstúpení od kúpnej zmluvy, bola spísaná nie z titulu, že túto zmluvu považovali za platnú, ale práve naopak, že ju uznali ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobca manželov C. na mimosúdne urovnanie nevyzýval. Manželia D. uzavreli so spol. DOSPRA, a.s. kúpnu zmluvu č. 3/1992, ktorou manželia mali nadobudnúť nehnuteľnosti. Mesto Piešťany podalo dňa 4.12.1995 žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy voči manželom D. (sp. zn. 21C/104/1995). Žalobca podal dňa 7.9.1999 žalobu na vydanie nehnuteľností proti I. A. D. a manželke o vydanie nehnuteľnosti. Dňa 20.9.1999 bola žaloba vo veci sp. zn. 21C/104/1995 vzatá Mestom Piešťany späť. Manželia D. požiadali žalobcu listami zo dňa 23.8.1999 o mimosúdnu dohodu a urovnanie súdneho sporu a zo dňa 4.11.1999 o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku, v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy 100.000,- Sk. Takýto návrh nebol schválený uznesením MsZ č. 31/2000, boli obnovené rokovania s manželmi D. a výsledkom bolo podanie žiadosti zo dňa 4.12.2000, v ktorej uznali neplatnosť kúpnej zmluvy č. 3/1992 a navrhli uzavrieť novú zmluvu a doplatiť 500.000,- Sk. Po prerokovaní v mestskom zastupiteľstve bolo schválené uznesenie MsZ č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000, ktorým bolo schválené mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi F. E. a I. A. D. a manželkou G. D.. Následne bola dňa 21.12.2000 uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala aj povinnosť doplatiť manželmi D. zvyšok dohodnutej kúpnej ceny 500.000,- Sk. Vklad Kúpnej zmluvy bol povolený dňa 14.3.2001. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobca s nimi zaobchádza diskriminačne. Tvrdenie žalovaného 1., že cit. „primátorovi I. F. som v čase začatia sporu povedal, že som ochotný vrátiť spornú nehnuteľnosť, ak mi bude vrátená kúpna cena a vynaložené náklady, napriek tomu tu bola snaha domáhať sa súdneho rozhodnutia“, ničím nepreukázal. Návrhy na mimosúdne dohody, ktoré ako dôkaz žalovaní predložili takýto návrh neobsahuje.
34. Žalovaní podaním zo dňa 14.10.2019 (čl. 1825) sa vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 30.9.2019 a zo dňa 3.10.2019. Žalobca sa snaží účelovo, v rozpore s realitou, preukázať, že žalovaný 1. dňa 4.9.1992 na základe jeho funkcie poslanca MsZ žalobcu, zástupcu primátora žalobou, člena finančnej komisie žalobcu a člena legislatívno-právnej komisie žalobcu, ako kupujúci mal vedomosť, že DOSPRA, a.s. konala v rozpore zo zákonom, pričom sa on sám na jej protizákonnom konaní mal z titulu jeho vyššie uvedených funkcii podieľať. Žalovaný 1. bol dňa 27.11.1992 uznesením MsZ žalobcu odvolaný z funkcie zástupcu primátora žalobcu a člena MsR žalobcu a v decembri 1993 odstúpil z funkcie poslanca MsZ žalobcu. Sám žalobca sa dozvedel o uznesení Mestského súdu sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994 niekedy v decembri 1994, keď mu toto bolo doručené. Nový primátor mesta I. F., bez predchádzajúceho súhlasu MsZ žalobcu dňa 11.1.1995 na Notárskom úrade v Piešťanoch formou notárskej zápisnice vydal vyhlásenie, ktorým zrušil zámer z roku 1992 založiť spoločnosť DOSPRA a.s. Primátor žalobcu I. F. zároveň zrušil zakladateľskú listinu a stanovy DOSPRA a.s. zo dňa 27.3.1992 a tiež orgány spoločnosti. Žalobca sa tak domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorého neplatnosť sám spôsobil. Primátor žalobcu Dipl. I. K. J. bol poverený vykonaním právnych úkonov nutných k ustanoveniu orgánov a.s. a k jej zápisu do obchodného registra. Skutočnosť,
že primátor mesta Piešťany nemal právnické vzdelanie je úplne irelevantná. Navyše podľa záznamov v kronike mesta Piešťany (zväzok VII) mal žalobca v tom čase zriadené majetkovoprávne oddelenie, ako aj oddelenie všeobecnej správy, ktorého vedúcim bol A. I. J.. Žalovaný 1. nikdy nebol zvolený do orgánov DOSPRY a.s., na rozdiel od primátora, ktorý vykonával funkciu predsedu predstavenstva. Žalovaný 1. objektívne nemal prístup k interným záležitostiam spoločnosti DOSPRA, a.s. Členmi predstavenstva DOSPRY a. s. boli minimálne 2 osoby s právnym vzdelaním, A. I. J. (podpredseda predstavenstva) a A. C. (členka predstavenstva). Členmi dozornej rady spoločnosti DOSPRA, a.s. boli taktiež dvaja právnici, A. K. H. A. F.. V orgánoch spoločnosti DOSPRA, a.s. boli v čase jej založenia viaceré osoby s právnym vzdelaním, ktoré mali relevantné a skutočné právomoci v spoločnosti DOSPRA, a.s. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1. ako osoba s právnickým vzdelaním mal dbať, aby návrh na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s, do obchodného registra bol podaný riadne, sa vzhľadom na vyššie uvedené javí iba ako umelo vykonštruovaná snaha žalobcu pripísať žalovanému 1. akúsi fiktívnu zodpovednosť za údajne riadne nepodaný návrh na zápis do obchodného registra akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s. Žalovaní opakovane poukazovali na nerovné zaobchádzanie žalobcu v prípade žalovaných, a to v súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení vlastníckeho práva, ako aj v súvislosti s otázkou dobrých mravov a zásadou „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva nehnuteľností nemôže byť daný, pretože žalobca odmieta mimosúdne rokovať a tvrdo trvá na súdnych sporoch iba vo vybraných prípadoch a nepostupuje vo všetkých prípadoch rovnako. Ďalšiu výzvu na mimosúdne rokovanie podal žalovaný 3. dňa 9.1.2015, pričom navrhol obdobné riešenie ako v roku 2012, t. j. podielové spoluvlastníctvo žalovaných 3. a 4., pričom navrhol doplatenie finančnej sumy (podobne ako to bolo v prípade mimosúdnych dohôd, ktoré uzatvorilo mesto Piešťany dňa 1.7.1999 s manželmi C. a dňa 21.12.2000 s manželmi D.). Výška finančného doplatku by bola predmetom mimosúdnych rokovaní. Žalobca však bol ochotný rokovať s manželmi D., keď z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na základe výzvy manželov D. na mimosúdne rokovania žalobca Uznesením č. 173/1999 zo dňa 24.9.1999 schválil žiadosť I. A. D. o mimosúdne vyrovnanie vo veci vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam s pripomienkami poslancov. V zmysle tohto uznesenia predložil I. A. D. doplňujúci návrh, s tým že sa zaviazal nájomníkom zabezpečiť náhradné byty a žalobcovi doplatiť sumu 100.000,- Sk. Tento návrh schválený nebol, ale rokovania s I. D. boli na úrovni zástupcu primátora žalobcu opätovne v tom istom roku (2000) obnovené, pričom manželia D. navrhli, že by zostali vlastníkmi nehnuteľností a doplatili by žalobcovi sumu 500.000,- Sk. Tento návrh bol žalobcom schválený a manželia D. reálne dlhodobo vlastnia nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za tých istých okolností a podmienok ako žalovaní 1. a 2. Z predložených dôkazov je zrejmé, že aj manželia C. rokovali na úrovni primátora žalobcu, mali možnosť sa stretnúť a nájsť cestu vedúcu k mimosúdnemu riešeniu súdneho sporu a následne aj vec mimosúdne doriešiť a rovnako ako manželia D. aj títo dlhodobo vlastnia nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za tých istých okolností a podmienok ako žalovaní 1. a 2. Obdobne odmietavo žalobca postupoval aj pri manželoch F., ktorých až do roku 2012 zastupoval v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 4C/106/2008 práve žalovaný 1. ako advokát. Pritom manželia F. kúpili od DOSPRY, a.s. dom z roku 1903 zaťažený chráneným nájmom (p. X. Y.) a v ktorej aj oni mali postavenie nájomcu. Ďalší prevod nehnuteľností od DOSPRY, a.s. bol realizovaný v prípade manželov K., ktorí na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.1992 kúpili nehnuteľnosť v k. ú. E. vedenú na LV č. X ako parc. č. 17/37, ostatná plocha o výmere 109 m2. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn. 15C/82/95, ktorý žalobe žalobcu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel, avšak po odvolaní žalovaných manželov K., Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 10.9.1996 vydaným v konaní sp. zn. 49Co/187/1996 žalobu zamietol. Žalobca podal dovolanie a dovolací súd vydal v konaní sp. zn. 3Cdo/65/97 rozhodnutie, ktorým rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Konanie prebehlo na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-11C/130/2002 a okresný súd rozsudkom zo dňa 24.4.2007 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2007 bez odvolania. Manželia W. a K. D. kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.1992 kúpili nehnuteľnosti v k. ú. E. vedené na LV č. XXXX ako parc. č. 1767/1, zastavaná plocha o výmere 232 m2, s.č. 1082. Žalobca dňa 4.12.1995 podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/105/1995. Dňa 20.9.1999 zobral žalobca svoju žalobu späť a uznesením zo dňa 26.10.1999 bolo konanie zastavené. Ďalšiu žalobu, tento raz o vydanie nehnuteľností podal žalobca voči manželom D. a spol. dňa 7.9.1999, konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C/34/99 (následne na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12C/17/2001). Dňa 18.9.2002 Okresný súd Piešťany zamietol žalobu z procesných dôvodov a Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23Co/87/03 zo dňa 14.7.2003 rozsudok potvrdil. Žalobca následne nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tieto ponechal vo vlastníctve manželov D.. Žalovaní sa nikdy
počas konania neodvolávali na ustanovenia tohto zákona č. 364/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko sa nevzťahuje na tento prípad. Antidiskriminačné spory sú špecifické samostatné konania založené na úplne inom skutkovom a právnom základe. Pokiaľ žalovaní v tomto konaní poukazovali na porušovanie zásady o rovnakom zaobchádzaní zo strany žalobcu, nedovolávali sa tým ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona, ale zvýrazňovali tým konanie žalobcu proti dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva výrazne oslabuje pozíciu žalobcu v tomto konaní a potvrdzuje neexistenciu naliehavého jeho právneho záujmu v súvislosti s nerovnakým postupom žalobcu.
35. Žalobca podaním zo dňa 17.10.2019 (čl. 1837) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 14.10.2019. Žalovaný 1. bol v dvoch komisiách mestského zastupiteľstva dokonca predsedom. Tvrdenie žalovaných, že v predstavenstve alebo v komisiách boli aj iní členovia s právnickým vzdelaním je pre posúdenie dobrej viery žalovaného 1. právne bezvýznamné. Žalovaný 1. nenadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, nakoľko musel vedieť, že DOSPRA a.s, nemá v predmete činnosti predaj domov. Tvrdil, že prišli za ním zástupcovia DOSPRY, a.s. so znaleckým posudkom, pripravili kúpno-predajnú zmluvu a zakúpili nehnuteľnosť. Avšak kúpna zmluva č. 4/1992 bola uzatvorená dňa 4.9.1992, ale v Znaleckom posudku č. 20-09/1992 vyhotovenom spoločnosťou CORPORA bol dátum ku ktorému sa ocenenie vykonáva uvedený 8.9.1992, pritom kúpna zmluva na tento posudok odvoláva. V závere znaleckého posudku je síce uvedený dátum 8.9.1990, ale zrejme tento bol uvedený omylom. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o nadobudnutí nehnuteľnosti v dobrej viere. Žalovaný 1. žiadal iba o prenájom pre činnosť svojej advokátskej kancelárie, nie o predaj. Neuviedol však, či požiadal o prenájom ústne alebo písomne. Napriek tomu mu pol ponúknutý primátorom I. J. dom so 4 bytmi a nebytovým priestorom, ktorý však bol v tom čase ponuky prenajatý, rovnako ako aj všetky štyri byty. Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase predaja domu, mali nájomcovia uzavreté platné nájomné zmluvy, nemohol žalovaný 1. po odkúpení ani užívať predmetnú nehnuteľnosť pre činnosť advokátskej kancelárie o čom dobre vedel, nakoľko ako sám povedal sa s nehnuteľnosťou oboznámil. V období od júna do septembra 1992 boli predmetom rokovania mestského zastupiteľstva návrhy na prenájom nebytových priestorov v meste Piešťany. Takáto žiadosť ale predložená nebola. Žalovanému 1. bola ponúknutá nehnuteľnosť prednostne, neverejne, pravdepodobne iba ústne (keďže nedoložil dôkaz, že by žiadal o nájom písomne) zvýhodnene z titulu jeho postavenia v orgánoch mesta, bez vedomia nájomníkov a iných poslancov. Preto nadobudnutie nehnuteľnosti takýmto spôsobom je nadobudnutím v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní síce predložili výzvy na mimosúdne rokovanie, avšak v oboch výzvach trvali na tom, že žalovaní 3. a 4. zostanú vlastníci nehnuteľností a doplatia určitú finančnú čiastku. Súčasne sa však odvolávali na mimosúdne dohody uzavreté s manželmi C. a s manželmi D., v ktorých podľa žalobcu došlo k uznaniu vlastníctva žalobcu. Práve uzavretím dohody o mimosúdnom urovnaní so žalovanými 3. a 4. bez uznania vlastníctva žalobcu by došlo k nerovnakému zaobchádzaniu pri riešení DOSPRA a.s. odpredaných domov mimosúdnymi dohodami, keď v dvoch prípadoch žalobca uzatvoril mimosúdne dohody na základe uznania vlastníctva žalobcu a v prípade žalovaných 3. a 4. by došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody s uznaním vlastníctva žalovaných. Návrh dohody v prípade manželov C. bol predložený na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany dňa 25.6.1999 ako bod 10 Programu pod názvom „Návrh Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Mestom Piešťany a H. C. s manželkou bytom E., Z. [. XX, ktorý obsahoval ako prílohu návrh dohody predložený manželmi C.. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca v súdnom spore sp. zn. 4C/62/2008 umožnil svojím nedbanlivým a laxným správaním, že nehnuteľnosti, boli prevedené na tretiu osobu, lebo na LV č. XXXX nebola zapísaná poznámka a túto dal zapísať následne až po pojednávaní konanom dňa 2.7.2019 (20 rokov od začiatku sporu), predkladá výpis z LV č. XXXX zo dňa 2.2.2001, v ktorom v časti Poznámky je vyznačené: P 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba o vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany - 2224/00. Žalobca túto poznámku nedával vymazať. Poznámka, podľa zistenia žalobcu v katastri nehnuteľností bola vymazaná, avšak nie žalobcom, a to v roku 2010. Žalobca mal zato, že keďže súdny spor nebol právoplatne skončený, poznámka o prebiehajúcom súdnom spore je v LV č. XXXX stále vyznačená. Žalobca po zistení, že poznámka bola vymazaná podal dňa 11.7.2019 na Okresný úrad Piešťany, odbor katastrálny žiadosť o zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom spore sp. zn. 4C/62/2008 na LV č. XXXX. Poznámka bola opätovne v LV č. XXXX vyznačená. Popiera tvrdenie, že žalobca by bol preto nedbanlivým vlastníkom a že poznámka bola zapísaná 20 rokov od začiatku sporu.
36. Žalobca podaním zo dňa 5.5.2021 (čl. 2000) sa vyjadril a uviedol, že pre posudzovanie právneho vzťahu žalobcu a žalovaných 1. a 2 je nutné poukázať na zásadné prekážky, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1. a 2. zo dňa 4.9.1992 považovať za prejav vôle žalobcu, ktorý by formou a obsahom zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej ku prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., a ktorý by mohol byť podkladom na zápis vlastníckeho práva podľa § 4 zákona č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v znení platnom do 31.12.1992. Pre posudzovanie vôle žalobcu platila právna úprava zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. v znení do 14.2.1993, ktorý podriaďoval podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zmluvné prevody nehnuteľného majetku výlučne do kompetencie schvaľovania Obecného zastupiteľstva, čo zodpovedalo aj povinnosti podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení do 14.2.1993. Z daného plynie, že pre naplnenie spôsobilého právneho úkonu Obce alebo Mesta, ktorým je žalobca bolo potrebné najprv v prvej fáze vytvoriť vôľu rozhodnutím zastupiteľstva o podmienkach základných náležitostí predaja nehnuteľnosti konkrétnej osobe a v druhej fáze takúto vôľu v zhode z jej tvorbou prejaviť navonok prostredníctvom k tomu oprávnenej osoby podľa § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 v znení do 14.2.1993 teda štatutárnym orgánom obce, aby bol dovŕšený proces perfektnosti úkonu samosprávneho celku. Tvorba vôle zastupiteľstva (v podobe rozhodnutia - aktu samosprávneho orgánu) smerujúca ku scudzeniu majetku žalobcu žalovaným 1. a 2. nebola nikdy predmetom schválenia, preto nemožno považovať konanie žalobcu za konanie s obsahom a povahou vôbec tvorby vôle ako predpokladu platného úkonu smerujúceho ku scudzeniu nehnuteľného majetku. Rovnako nikdy nedošlo ku prejavu vôle navonok uskutočnením podpisu štatutárneho orgánu obce na scudzovacej zmluve v prospech žalovaných 1. a 2. Z ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 sa vlastníctvo nehnuteľného majetku prevádza zmluvou ku účinnosti ktorej je podľa § 132 Občianskeho zákonníka potrebná registrácia Štátneho notárstva podľa § 61 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb. Prejav vôle žalobcu pre rozpor § 37 ods. 1, § 39, § 40 vo vzťahu k § 20 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 nebolo v spojitosti s § 61 až § 65 zákona č. 95/1963 Zb. možné považovať za úkon, ktorý by formou a obsahom zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej k prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., ktorý by mohol byť podkladom na zápis do vlastníckeho práva podľa zákon č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v znení do 31.12.1992. Rovnako nemožno prejav vôle uskutočnený predstaviteľmi Obchodnej spoločnosti a to i napriek skutočnosti, že jej spoločníkom bol žalobca, považovať za naplnenie prísnych formálnych, ale tiež materiálnych podmienok uskutočnenia vôle samosprávneho subjektu z pohľadu právomoci pri predaji majetku zastupiteľstvom, ale a tiež v zhode s prejavom takejto vôle, ktorú by musela vytvorená a prejavená spôsobom hore uvedeným. Vo vzťahu k úvahám o dobromyseľnosti žalovaných 1. a 2. je nutné poukázať na skutočnosť, že v čase prevodu bol žalovaný 1. verejný funkcionár a člen štatutárneho orgánu žalobcu a vedel o obmedzeniach plynúcich z úpravy zákonov o obecnom zriadení a zákon o majetku obcí, ktoré nedovoľovali bez súhlasu obecného zastupiteľstva previesť majetok obce na iné osoby. Rovnako boli v čase prevodu už známe všeobecné podmienky pripravovanej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. Nielen pre tieto zásadné prekážky nebolo správanie žalovaného 1. ako predstaviteľa žalobcu dobromyseľné. Občiansky zákonník okrem ochrany dobrej viery nadobudnutia majetku od nepravého dediča podľa § 486 a nasl. Občianskeho zákonníka a ochrany dobrej viery nadobudnutia vlastníctva vydržaním majetku podľa § 134 Občianskeho zákonníka nepozná prípady, v ktorých by priznával vlastnícke právo dobromyseľného držiteľa bez platného nadobúdacieho titulu na úkor pôvodného vlastníka, preto úvahy dovolacieho súdu vo vzťahu k úlohe skúmať dobrú vieru žalovaných 1. a 2. pri nadobúdaní vlastníctva a tiež dobrú vieru v zápis predávajúceho do obchodného registra nemôže spôsobiť nahradenie prísnych podmienok na uskutočnenie vôle a jej prejavu žalobcom s následným skúmaním formy a obsahu úkonu z pohľadu predpisov na úseku prevodu nehnuteľnosti v čase prevodu. Vo vzťahu k otázke, v ktorej dovolací súd nariadil doplniť skutkový stav s poukazom na právne závery vyjadrenou rozhodnutiach ÚS SR I. ÚS 549/2015 a I. ÚS 151/2016 k dobromyseľnosti nadobúdateľov z neplatných titulov, poukázal na to, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 bol v podstatnej časti právnej otázky prekonaný a nie je zrejmé, čo viedlo dovolací súd pri ukladaní úlohy odvolaciemu súdu skúmať aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý záujem nebol v priebehu celého konania sporným a vychádzal z tradičnej zásady, že iný spôsob ako domáhanie sa určenia vlastníckeho práva na súde pre dosiahnutie správnosti zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností, náš právny poriadok neponúka. Žalobcovi nemožno upierať, že na požadovanom určení má právny záujem aj vtedy pokiaľ by hmotnoprávny nárok žalobcu kolidoval s interpretáciou dobrej viery žalovaných 1. a 2.
37. Žalovaní podaním zo dňa 12.1.2022 (čl. 2040) sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu zo dňa 5.5.2021. Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. bola riadne schválená MsZ, a to uznesením č. 54/1992 zo
dňa 30.4.1992. DOSPRA, a.s. podľa schválenej koncepcie odpredávala aj vybrané nehnuteľností s malým počtom bytov – do 4 bytov, čomu zodpovedal aj dom na D. ulici. Predaj sa uskutočnil v súlade s uznesením MsZ č. 54/1992 zo dňa 30.4.1992, ktoré stanovilo podmienky prevodu nehnuteľností. Prejav vôle žalobcu bol zrejmý, a to predaj vybraného nehnuteľného majetku prostredníctvom ním zriadenej spoločnosti DOSPRA, a.s., čo sa aj vo viacerých prípadoch uskutočnilo. Z doteraz vykonaného dokazovania a ani z vyjadrení žalobcu v prebiehajúcom cca 20 ročnom súdnom spore nebola jeho vôľa previesť predmetné nehnuteľnosti spochybnená. Až vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.5.2021 sa umelo snaží vo svetle záverov prijatých Najvyšším súdom SR v uznesení vykonštruovať prísne podriadenie zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 pod ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak by táto hypotéza bola vôbec predmetom úvah vec prejednávajúceho súdu, bol by to zasa iba žalobca, ktorý by svojím konaním/nekonaním spôsobil žalobcom tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy č. 4/1992, keďže údajne takýto prevod údajne nebol schválený MsZ. Žalobca ďalej tvrdí, že nedošlo k prejavu vôle žalobcu navonok, nakoľko má chýbať podpis štatutárneho orgánu obce na scudzovacej zmluve, čo však nie je správne tvrdenie, nakoľko Dipl. I. K. J. (vtedajší primátor žalobcu zmluvu podpísal). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1. sa nezúčastňoval personálne na žiadnych úkonoch v súvislosti, či už so založením alebo zápisom spoločnosti DOSPRA, a.s. do obchodného registra a nemal vedomosť o krokoch kompetentných osôb s poukazom na vyjadrenie zo dňa 30.9.2019 zo 14.10.2019, vyjadrenia na pojednávaniach, ako aj na výsluch I. F. L.. Žalovaní 1. a 2. nehnuteľnosti kúpili od existujúcej spoločnosti DOSPRA, a.s. (zápis v Obchodnom registri, zápis v katastri, registrácia zmluvy štátnym notárstvom) a nič nenasvedčovalo tomu, že príde k zmene politickej situácie a spoločnosť DOSPRA, a.s. niekedy v roku 1997 „záhadne zmizne“ z obchodného registra bez toho, aby bola vykonané jej likvidácia, resp. by bolo vydané akékoľvek súdne rozhodnutie smerujúce k zániku spoločnosti a jej výmazu. Žalovaní 1. a 2. sa správali ako dobromyseľní vlastníci, pričom DOSPRA, a.s. sa správala rovnako štandardne ako bývalý vlastník a ich dobromyseľnosť len potvrdzovala. Žalovaní opakovane dávali do pozornosti nerovné zaobchádzanie žalobcu v prípade žalovaných, a to v súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení vlastníckeho práva, ako aj v súvislosti s otázkou dobrých mravov a zásadou „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti). Trvajú na tom, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva nehnuteľností nemôže byť daný, pretože žalobca opakovane s nimi odmietol mimosúdne rokovať a tvrdo trvá na súdnych sporoch iba vo vybraných prípadoch. Posudzovaný prípad žalovaných je natoľko špecifický, že vec prejednávajúci súd bezpochyby musí brať do úvahy nielen obdobie, kedy došlo k uzavretiu zmluvy (ešte za účinnosti zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve, zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností), za akých okolností, akým spôsobom sa o vznik právneho chaosu (z ktorého chce teraz profitovať) pričinil žalobca ako zakladateľ a jediný akcionár spoločnosti DOSPRA, a. s., ako žalobca postupoval pri napadnutí ostatných právnych úkonov vykonaných zo strany spoločnosti DOSPRA, a.s. a to všetko vo svetle naliehavosti právneho záujmu v tomto konaní, ako aj zásadu, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Žalovaní majú za to, že súd môže v občianskom súdnom konaní riešiť rôzne prejudiciálne otázky, ale pri posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom (právnej subjektivity) obchodnej spoločnosti DOSPRA, a.s. je súd viazaný rozhodnutím o vzniku alebo zániku spoločnosti podľa právnych predpisov, ktoré vznik a zánik spoločností upravujú (pôvodne § 135 ods. 1 OSP, teraz § 193 CSP). Rozhodnutím o vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s. je pritom uznesenie súdu o jej zápise do obchodného registra 4.5.1992 (ktoré bolo riadne vydané), pričom rozhodnutím o zániku DOSPRA, a.s. by bolo len uznesenie registrového o povolení výmazu tejto spoločnosti z obchodného registra, ktoré nikdy vydané nebolo.
38. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2022 (čl. 2052) sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 12.1.2022. V súdnom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (akt. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku). Zápis v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, ktorý zatiaľ svedčí v prospech žalovaných 3. a 4., ktorí derivatívne nadobudli vlastníctvo od nevlastníkov žalovaných 1. a 2., preto aj v prípade uplatneného nároku na určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je nutné dospieť k záveru o splnení podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaní 3. a 4. sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností, a žalovaní 1. a 2. boli osoby, ktoré sporné vlastníctvo od žalobcu mali nadobudnúť, preto tvoria nerozlučne procesné spoločenstvo na strane žalovaných. Vo vzťahu ku záverom najvyšších súdnych autorít rozhodujúcich o okolnostiach spoločnosti DOSPRA, a.s. vyjadrených dovolacím súdom aj keď v inej právnej veci k otázke, že pokiaľ je nesporné, že DOSPRA, a.s. ako predávajúci nikdy právne nevznikol, tak potom ostal vlastníkom sporných nehnuteľností žalobca, zaujal dovolací súd právny názor vyjadrený v úlohách odvolaciemu súdu zamerať doplnením skutkových
zistení, svoje skúmania na posúdenie za akých okolností, a s akými dôsledkami možno posudzovať nedbalé konanie žalobcu, ktorý mal byť v čase prevodu spoločníkom DOSPRA, a.s., z pohľadu prípadného právneho vzťahu žalobcu so žalovanými a či je možné takéto konanie žalobcu považovať za právne perfektný scudzovaní úkon podľa právnych predpisov platných v danom čase zaväzujúci žalobcu ku vzťahu k prípadnej dobrej viere žalovaných. Pre posudzovanie právneho vzťahu žalobcu a žalovaných 1. a 2., z ktorého by mohol byť odvoditeľný scudzovací úkon, je nutné poukázať na zásadné prekážky, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1. a 2. zo dňa 4.9.1992 považovať za prejav vôle žalobcu, ktorý by formou a obsahom zodpovedal vôli žalobcu v podobe písomnej zmluvy so všetkými náležitosťami smerujúcej ku prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., a ktorý by mohol byť podkladom na zápis vlastníckeho práva podľa § 4 a nasl. zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti v znení platnom do 31.12.1992. Žalovaný 1. bol verejný funkcionár, člen zastupiteľstva, člen štatutárneho orgánu mesta, ktorý vedel, že nemôže nadobúdať majetok v čase transformácie bytového fondu, v čase moratória predajov reštitučnej úpravy, v čase keď si bol ako štatutár žalobcu vedomý procesov, ktoré je potrebné splniť na predaj majetku žalobcu iným osobám výhradne po schválení zastupiteľstvom. Pre posudzovanie vôle žalobcu platila právna úprava zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení do 14.2.1993, ktorý podriaďoval podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zmluvné prevody nehnuteľného majetku výlučne do kompetencie schvaľovania obecného zastupiteľstva, čo zodpovedalo aj povinnosti podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení do 14.2.1993. Tvorba vôle zastupiteľstva (v podobe rozhodnutia ako záväzného aktu samosprávneho orgánu smerujúca ku scudzeniu majetku žalobcu žalovaným 1. a 2. nebola nikdy predmetom schválenia, preto nemožno považovať konanie žalobcu za konanie s obsahom a povahou vôbec tvorby vôle ako predpokladu platného úkonu smerujúceho ku scudzeniu nehnuteľného majetku. Prejav vôle žalobcu pre rozpor § 37 ods. 1, § 39, § 40 vo vzťahu k § 20 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 nebolo v spojitosti s § 61 - § 65 zákona č. 95/1963 Zb. možné považovať za úkon, ktorý by formou a obsahom zodpovedal písomnej zmluve smerujúcej k prevodu nehnuteľnosti žalovaným 1. a 2., ktorý by mohol byť podkladom na zápis do vlastníckeho práva podľa zákona. č. 22/1964 o evidencii nehnuteľnosti v znení do 31.12.1992. Rovnako nemožno prejav vôle uskutočnený predstaviteľmi obchodnej spoločnosti, a to i napriek skutočnosti, že jej spoločníkom bol v čase prevodu na žalovaných žalobca, považovať za naplnenie prísnych formálnych, ale tiež materiálnych podmienok uskutočnenia vôle samosprávneho subjektu z pohľadu právomoci pri predaji majetku zastupiteľstvom, ale a tiež v zhode s prejavom takejto vôle, ktorú by musela vytvorená a prejavená spôsobom k tomu oprávnených osôb hore uvedeným. Nie je prijateľné, aby bol prejav vôle predstaviteľov neexistujúcej majetkovej entity, nikdy nevzniknutej obchodnej spoločnosti považovaný za prísne formálne a materiálne kreovaný a funkčne štruktúrovaný prejav písomného scudzovacieho úkonu zaväzujúceho samosprávny útvar akým žalobca nesporne je. K neprelomiteľnosti záverov o spôsobe kreovania a prejavu vôle navonok je nutné poukázať na judikatórne závery rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 922/2016, ktoré boli rozvedené v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 1Obo/1/2015, 5Obdo/44/2018, ktoré nepripúšťajú interpeláciu vyjadrenú v úvahách dovolacieho súdu o podriaditeľnosti prejavu vôle za prejav vôle žalobcu. Poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020.
39. Žalovaní podaním zo dňa 25.11.2022 (čl. 2132) sa vyjadrili k veci (po prerušení konania). Dňa 10.2.2022 žalovaní písomne doručili žalobcovi návrh na mimosúdne riešenie veci, a to tak, že vlastníkmi nehnuteľností zostanú žalovaní 3. a 4. vyplatia žalobcovi finančnú protihodnotu. Až na základe urgencie PZ žalovaných zo dňa 30.3.2022 jej bolo zo strany PZ žalobcu oznámené, že „podľa názoru predstaviteľov klienta nepovažovali návrh žalovaných za zodpovedajúci možnostiam obhájiteľného urovnania na úrovni exekutívy a rovnako poslaneckej úrovni“ a trval na majetkovej účasti žalobcu na nehnuteľnostiach. Žalovaní v snahe sa vo veci po 23 ročnom spore dohodnúť so žalobcom následne dňa 5.4.2022 požiadali žalobcu o informáciu, aký návrh by zodpovedal jeho definícii „elementárnej obhájiteľnosti na úrovni exekutívy a poslaneckej úrovni“. Na svoju otázku v rámci mimosúdneho rokovania však žalovaní dostali iba vyhýbavú odpoveď. Preto dňa 22.4.2022 podali žalovaní ďalší návrh, pričom akceptovali podmienku majetkovej účasti žalobcu na nehnuteľnostiach a navrhli podielové spoluvlastníctvo žalovaného 1., 3., 4, a žalobcu. Až po uplynutí takmer 17 týždňov žalovaným dňa 16.8.2022 oznámil PZ žalobcu, že „ich ponuka je nedostatočná rozsahom a kvalitou práv a tiež špecifikáciou priestorov“. Žalobca, ktorý 4 mesiace nereagoval na v poradí už druhý návrh dokonca určil žalovaným v čase letných dovoleniek termín 2 týždne na predloženie údajne korektnejšieho návrhu, na čo žalovaní reagovali e-mailom dňa 24.8.2022, kde v zásade uviedli, že žalobca iba potvrdil, že nemá úprimný a reálny záujem o dohodu, nakoľko zostal absolútne pasívny, ignoroval návrhy na osobné stretnutia a len nepochopiteľne očakával evidentne veľmi konkrétny návrh, ktorého obsah
však bližšie nešpecifikoval. Žalobca opäť potvrdil, že absolútne nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko sa ako strana sporu sa správa nezodpovedne a opakovane diskriminačne voči žalovaným, kedy odmieta rokovanie, stretnutie za účelom dosiahnutia dohody a jasne dáva svojim konaním najavo, že so žalovanými sa dohodnúť nechce. Je veľmi neštandardné, že žalobca osobne na úrovni primátora bol ochotný rokovať napr. s manželmi C., akceptoval návrh manželov D., nepodal opravné prostriedky po zamietnutí žalôb v konaniach manželov K. a D., avšak v rozpore s dobrými mravmi, morálkou ako aj princípmi právneho štátu tvrdo vystupuje výlučne voči žalovaným. Poukazujú na to, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP) má preventívny charakter. Prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, avšak v iných obdobných prípadoch prevodov nehnuteľností z majetku DOSPRA, a.s. žalobca súhlasil s mimosúdnymi dohodami, ktoré potvrdili vlastnícke práva nadobúdateľov nehnuteľností, resp. žalobca opakovane ani len nepodal odvolanie voči prvostupňovému rozsudku o zamietnutí jeho určovacej žaloby. Teda je zrejmé, že k prípadnej náprave právnych vzťahov žalobcu voči žalovaným bolo možné dospieť aj iným spôsobom, avšak všetky snahy žalovaných o mimosúdnu dohodu žalobca dlhodobo odmietal a postoj žalobcu k mimosúdnym rokovaniam zahájeným v 2/2022 rovnako iba dokázal, že nemá záujem o dosiahnuť nápravu právnych vzťahov. Ďalej sa určovacia žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva nie je daný. Tento naliehavý právny záujem neexistuje aj preto, že prípadný nespravodlivý úspech žalobcu v konaní je zárukou vzniku ďalších sporov a súdnych konaní, či už medzi účastníkmi tohto sporu (vypratanie domu, resp. bytov v dome, náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s nákladmi na nielen udržiavanie, ale aj na zhodnotenie nehnuteľností) alebo ďalšími osobami, ktoré ním budú priamo dotknuté, pričom takto spôsobené finančné ujmy nepochybne výrazne prekročia hodnotu nehnuteľností. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoPr/3/2019, rozsudok č. k. 24Co/298/2018 zo dňa 30.10.2019. Okolnosti prípadu vedú k záveru, že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia žaloby by z pohľadu svojich nevýhod za daného stavu zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností“, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorým bolo dovolanie mesta Piešťany odmietnuté a mesto Piešťany nebolo úspešne v obdobnej veci o určenie vlastníckeho práva. Výpovede svedkov A. J. a F. L. jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobcu ohľadne údajnej nedobromyseľnosti žalovaného 1., keď uviedli, že žalovaný 1. vôbec nemal nič spoločné s procesmi okolo DOSPRY, a.s., nakoľko to riešil primátor a právnici Bytového hospodárstva, š. p. a spoločnosti DOSPRA, a.s. Judikát NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktorý sa venoval najmä zjednoteniu judikatúry zohľadňujúcej dobromyseľnosť nadobúdateľa a zásade nemo plus iuris, a to aj v súvislosti s ustanoveniami katastrálneho zákona (hodnovernosť zápisu údajov) nič nemení na právnej argumentácii žalovaných v tomto konaní. Závery prijaté v zjednocujúcom judikáte nemajú v konečnom dôsledku vplyv na ich právne postavenie, nakoľko posudzovaný prípad žalovaných je natoľko špecifický, že vec prejednávajúci súd bezpochyby musí brať do úvahy všetky okolnosti. Rozdiely v prejednávanej veci oproti v judikáte sp. zn. 1VObdo/2/2020 uvedeným prípadom sú zásadné, a to najmä v súvislosti s časovým obdobím, kedy bola kúpna zmluva uzavretá. Zjednocujúci judikát vychádza z právnych predpisov, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy buď neboli ani len prijaté, resp. neboli účinné: zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, na ktorého znenie odkazuje zjednocujúci judikát (najmä § 70 – dôveryhodnosť údajov katastra a jej vyvrátiteľnosť), a ktorého znenie má na závery v ňom prijaté zásadný vplyv a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého ten, kto vychádza zo zápisu v katastri vykonanom po účinnosti tohto zákona je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci (§ 11), s ktorým pracuje česká judikatúra pri vyslovovaní opačného názoru, ako uviedol NS SR v judikáte (NS ČR totiž akceptuje dobromyseľnosť v špecifických prípadoch). V čase uzavretia Kúpnej zmluvy bol v platnosti stále zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, pričom aj podľa tohto zákona boli údaje v evidencii záväzné ako podklady pre tvorbu zmlúv. Čo je však zásadnejšie na nadobudnutie vlastníckeho práva bola potrebná registrácia zmluvy štátnym notárstvom. V tom čase bol platný a účinný zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom, podľa ktorého štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci. Účastníci boli povinní preukázať štátnemu notárstvu oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou a až po splnení všetkých podmienok ju toto zaregistrovalo. Teda je zrejmé, že predávajúca spoločnosť DOSPRA,
a.s. preukázala nielen svoju právnu subjektivitu, ale aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Žaloba bola podaná až 9/1999, teda po viac ako 7 rokoch od nadobudnutia nehnuteľností žalovanými 1. a 2. a po cca 4,5 roka po vydaní uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994, ktorým mal byť zamietnutý návrh na zápis DOSPRY, a.s. do obchodného registra. Žalovaní nemohli mať objektívne žiadne pochybnosti, konali v dôveru v zápis do obchodného registra, katastra nehnuteľností, štátne notárstvo kúpnu zmluvu riadne zaregistrovalo. Zatiaľ čo ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 510/2016 hovorí o mimoriadne výnimočných okolnostiach a zdržanlivom prístupe pri poskytovaní ochrany práv dobromyseľného nadobúdateľa, v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 hovorí, že nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol dobromyseľne, musí byť poskytovaná široká ochrana, ako aj to, že otázkou dobromyseľnosti sa tak všeobecné súdy musia vždy zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Nález sp. zn. I.ÚS 510/2016 predstavuje argumentačný posun, keď ústavný súd už nehovorí o pomerovaní dvoch ústavných hodnôt, a to ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa ako prejavu princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. V prejednávanom prípade by tvrdá aplikácia zásady nemo plus iuris v konečnom dôsledku znamenala zjavný a tvrdý zásah do elementárnej spravodlivosti, kedy spoločnosť DOSPRA, a.s. bola založená žalobcom, pričom žalobca podal návrh na jej registráciu do obchodného registra a dňa 4.5.1992 bola zapísaná do obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 851/Z, DOSPRA, a.s. „žila“, dokázalo v nej k zmenám a vykonala množstvo rádovo stovky až tisícky právnych úkonov, v presne nezistenom čase bola DOSPRA, a.s. „deletovaná“ z obchodného registra, pričom podkladom na to malo byť sporné uznesenie Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 06.12.1994. Uvedené uznesenie však nemohlo mať vplyv na právne postavenie dobromyseľného nadobúdateľa práv od DOSPRA, a.s., ktorý tieto práva nadobudol viac ako 2 roky pred jeho vydaním. Žalovaní majú za to, že možno na túto situáciu analogicky aplikovať ustanovenia, že právne vzťahy niekoho iného než strany, nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté (nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 65/2019). Žalobca sa tak domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorého neplatnosť sám spôsobil. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva výrazne oslabuje pozíciu žalobcu v tomto konaní a potvrdzuje neexistenciu naliehavého jeho právneho záujmu v súvislosti s nerovnakým postupom žalobcu. Prípadný úspech žalobcu by bol v závažnom rozpore aj so základnými právnymi princípmi: - Ex iniuria ius non oritur – právo sa nerodí z bezprávia, Simulata aequitas, duplex iniquitas – predstieraná spravodlivosť, dvojnásobná nespravodlivosť, Nemo turpitudinem suam allegare potest
- nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho jednania. Žalovaní 23 rokov nemôžu riadne a v právnej istote užívať nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že za ne zaplatili kúpnu cenu, plnia si povinnosti vlastníkov, investovali do vyporiadania chránených nájmov, pričom v obdobných prípadoch si nadobúdatelia od DOSPRY, a.s. už zrejme ani nespomenú, že museli čeliť obdobnej situácii ako žalovaní a nehnuteľnosti dlhodobo v plnom rozsahu pokojne užívajú.
40. Žalobca podaním zo dňa 25.11.2022 (čl. 2152) uviedol, že s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že súčasťou analyzovania rozhodovacej praxe, ktorú veľký senát pre svoje rozhodnutie k právnej otázke posudzoval, bolo práve aj rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/160/2018 z 30.4.2019 (bod 50 a nasl.) a preto môžeme uzavrieť, že právny názor vyjadrený v dovolacom rozhodnutí v prospech žalovaných, bol prekonaný a nie je pre odvolací súd záväzný v tejto veci.
41. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
42. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP, skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už viackrát (trikrát) odvolacím súdom zrušený (v napadnutom rozsahu) a vec vrátená (v zrušenom rozsahu) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a tiež s poukazom na dôvodnosť niektorých odvolacích námietok (napr. o nedostatočnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, resp. nevykonaní navrhnutého dôkazu), odvolací súd na zopakovanie a doplnenie dokazovania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 385 CSP).
43. Na odvolacích pojednávaniach dňa 23.9.2019, 7.10.2019, 21.10.2019, 19.1.2022, 30.11.2022, 11.1.2023, 15.2.2023, 29.3.2023 odvolací súd zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 18.1.2023 (na čl. 2183) v spojení s listom vlastníctva č. XXXX (na čl. 2185-2188), Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198) vrátanie prílohy na čl. 2199-2200, Odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.2023 (na čl. 2207) vrátane príloh (na čl. 2208-2224), výsluchom svedka F. L. na pojednávaní dňa 21.10.2021, výsluchom svedka A. I. I. J. na pojednávaní dňa 19.1.2022 a v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia odvolací súd postupoval podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
44. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 23.9.2019 dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to výsluch žalovaného 1., z ktorého vyplýva, že nadobudnutie nehnuteľnosti bola reakcia na ponuku, ktorú dostal od primátora, keď v tom čase bol poslancom mestského zastupiteľstva a viceprimátorom a žiadal o prenájom pre svoju advokátsku kanceláriu. Primátor mu oznámil, že v meste nemajú nebytové priestory, ale že v meste sú nehnuteľnosti, ktoré nespadajú do reštitúcie a sú v zlom stave, keď DOSPRA a.s. navrhla, že by bolo vhodné tieto nehnuteľnosti odpredať súkromníkom s tým, že by mesto zbavilo povinnosti nejakým spôsobom sanovať tieto nehnuteľnosti, bolo by to ekonomicky výhodné pre DOSPRU, a.s. tým, že získajú vlastne finančné prostriedky z kúpnych cien. Výber nehnuteľností na predaj bol vecou DOSPRY, a.s., založenie ktorej odhlasoval ako poslanec, odsúhlasilo sa, že sa bude transformovať štátny bytový podnik do formy akciovej spoločnosti, dohodli sa pravidlá na tom zastupiteľstve a boli poverení určití ľudia, aby založili spoločnosť a spoločnosť vznikla. Od primátora vedel, že bolo vytipovaných viacero nehnuteľností. Prišli za ním z DOSPRY, a.s. s ponukou kúpnej ceny, so znaleckým posudkom, pripravili kúpno-predajnú zmluvu, na základe toho si vybavil úver, zakúpil nehnuteľnosť a po jej registrácii sa stal vlastníkom. Určite si na katastri overoval vlastníctvo a takisto overoval, či to nebude v nejakej reštitúcii. Pochybnosti pri uzatváraní zmluvy nemal, kúpna cena bola štandardne stanovená, lebo kúpil nehnuteľnosti so 4 nájomcami v regulovanom nájomnom. Na katastri bola zmluva riadne zapísaná a notárstvo ju registrovalo. Obchodný register bol v tom čase jasný, obchodná spoločnosť bola zapísaná v registri a výpis z registra musí byť súčasťou notárskej zápisnice, lebo inak sa nedá tá nehnuteľnosť previesť. Priestory začal užívať, keď začali robiť dohody s nájomníčkou J. v roku 2003. V nehnuteľnosti boli 4 nájomcovia. S pani J. sa to vyriešilo, pani T. dostala náhradné ubytovanie s regulovaným nájomným, s druhým poschodím sa spravila dohoda, dali im určitú finančnú satisfakciu, tým pádom sa uvoľnil byt pre dcéru, A. neakceptovali dohodu, pričom byt im bol pridelený od mesta Piešťany v 1991-1992, dostali najprv len 2-izbový a potom tam bola tiež taká 1 izba na tom prvom poschodí, bol tam nájomca, ktorý odišiel a manželom bola pridelená aj tá 1 izba. Momentálne býva dcéra na 2. poschodí, na X. poschodí sú v nájme A., na prízemí má sídlo AB Kontakt (realitná kancelária) a je tam byt žalovaného 1., ktorý im dal k dispozícii k administratívnej činnosti. Žalovaný 1. v nehnuteľnosti má bydlisko, ale má aj dedovizeň. S nebohým primátorom F. sa ocitol v profesnom jednaní, nemal záujem sa s ním nejakým spôsobom dohodnúť. Mesto dalo prvú žalobu, v ktorej boli úspešní pre formálne pochybenie mesta. Ešte tam bolo jedno konanie, kde zastupoval a bol úspešný práve pre formálne pochybenie mesta, to bola kauza D.. Takisto F. mali smolu, lebo ich zastupoval. Dnes mu je jasné, čo je to konflikt záujmov, keď v živote by sa k tomu domu nebol dostal, ale v tom roku, na tom nevidel nič nenormálne, proste či to zaplatí on alebo niekto druhý. Po podaní žaloby určite rokovali C., D.. Osobne sa nezúčastnil mimosúdneho rokovala ohľadom tohto sporu. Prvé volebné obdobie 1991 – 1993 bol primátorom J., potom v roku 1993 sa žalovaný 1. vzdal poslaneckého mandátu, so žalovanou 2. sa v roku 2004 rozviedli. Dobrá viera, že kupuje vec v súlade so zákonom vyplýva zo skutočnosti, že Mestské zastupiteľstvo založilo legálne akciovú spoločnosť, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra, kúpna zmluva bola riadne registrovaná. Výsluchom žalovaného 3., z ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré potlačilo vieru v dobrý zápis na liste vlastníctva aj v Obchodnom registri, je absurdné, nemá žiadnu logiku a zaťažuje už skoro 25 rokov všetkých. Je dobromyseľný v tom, či už rodičia alebo so sestrou, že tento dom vlastnia, pretože boli dobromyseľní a to kúpili. Nebolo to žiadne špekulatívne darovanie, vychádzalo z rodinnej situácie v rámci rodiny, keď sa rodičia rozišli a chceli si to majetkovo vysporiadať. Keď sa stal vlastníkom, mal vtedy realitnú kanceláriu. Potreboval svoju kanceláriu presťahovať a prvé logické riešenie bolo dohodnúť sa s nájomcami. Pani J. dali toľko peňazí koľko si vypýtala. Nájomcovia na S. E. L. boli ochotní byt uvoľniť, ale za finančné prostriedky, ktoré boli v trojnásobnej výške oproti tomu, čo pýtala pani T., tam to bolo 250.000,- Sk. L. sa zaplatilo 700.000 Sk alebo 750.000 Sk v hotovosti v roku 2004, keď sestra predala 1-izbový byt. Sestra má síce zrekonštruovaný byt, ale na povale prší. V roku 2004 boli za primátorom U., ktorý im povedal, že majú čakať na rozhodnutie súdu s tým, že sa s nimi nemôže
baviť, pretože je viazaný rozhodnutím mesta Piešťany. Žalovaný 3. zasielal výzvy, za čias primátora U. sa s ním stretli raz alebo dvakrát, vždy sa snažili o týchto veciach rozprávať. To isté bolo aj za pána primátora W., s ktorým sa obchodne stretol. Stanoviská mestá boli viac-menej vždy rovnaké, je to uznesenie Mestského zastupiteľstva, akékoľvek rokovanie zo strany mesta by bolo možné len v prípade, ak by to bolo pripustené Mestským zastupiteľstvom. Nemá vedomosť o tom, že by sa niečo dohadovalo. Konkrétne si na to nepamätá, ale stanovisko bolo od mesta Piešťany vždy jednotné, buď akceptujete vlastníctvo mesta Piešťany, celá dohoda mohla spočívať iba v tom, že rezignuje, uzná vlastníctvo mesta Piešťany alebo sa v spore bude pokračovať. Mesto sa dohodlo s C. a D., takisto v spore J. sa mesto neodvolalo proti rozhodnutiu okresného súdu. Myslí, si že spor s K. dopadol nie v prospech mesta. Počul, že tých domov, ktoré DOSPRA a.s. v tom čase predala mohlo byť 10 alebo 11. Keď sa so sestrou stali vlastníkmi, tak na prízemí bola pani \., v tom 30 m obchodnom priestore mala predaj látok, 2-izbový byt po pani J. užíval otec, ten zrekonštruovali a tam sa spravila advokátska kancelária, na 1. poschodí to je stále 3-izbový byt, ktorý užívajú manželia A. celých 27 rokov. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu, na konci augusta otec poslal peniaze mestu a mesto im minulý týždeň odovzdalo dom, v tomto momente je situácia taká, že oni ten byt užívajú, neplatia v tejto chvíli žiadne nájomné. Predtým ho platili celú dobu do úschovy, tá úschova bola vyplatená mestu. Od roku 2006-2007 už nebola pani \. v tom obchodnom priestore, ale ako nájomca tam bol AB kontakt, realitná kancelária žalovaného 3. Ako vlastník nehnuteľnosti dal súhlas aj iným – niektoré sú kvázi dcérske, ale sú tam ďalšie obchodné spoločnosti. Výsluchom žalobcu, z ktorého vyplýva, že naliehavý právny záujem odôvodňuje s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/1993, nakoľko na základe tohto uznesenia sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudol podľa § 2 ods. 2, 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci zo štátu. Žalobca ako jediný vlastník a zakladateľ spoločnosti DOSPRA a.s., predmetnú nehnuteľnosť spolu s ďalšími nehnuteľnosťami vložil do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad, pričom bez určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti je jeho právne postavenie neistým, vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností sú zapísaní žalovaní 3. a 4. v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaný 1. bol v čase uzatvárania kúpnej zmluvy č. 4 z roku 1992 poslancom Mestského zastupiteľstva a zástupcom primátora, členom legislatívno-právnej komisie. Žalovaný 1. z titulu svojich funkcií sa priamo podieľal na vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s., stanov spoločnosti. Od roku 2000 bola na základe žiadosti žalobcu zapísaná na list vlastníctva XXXX poznámka o prebiehajúcom súdnom spore bol prevod žalovaných 1. a 2. na žalovaných 3. a 4. v rozpore s dobrými mravmi, dokonca aj vo vzťahu ku vlastným deťom ako nadobúdateľom. V roku 2000 dal v katastri nehnuteľností vyznačiť v časti C iné údaje, poznámku P2 27/00 – poznamenáva sa žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na Okresnom súde v Trnave, dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany 2224/00. Uvedené vyvracia tvrdenie žalovaných 3. a 4., že boli v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosti platne od žalovaných 1. a 2. Ak žalovaní tvrdia, že žalobca bol nedbalý vlastník, sám žalovaný 1. sa z titulu svojich funkcií podieľal na tejto nedbanlivosti, keďže sa podieľal na príprave podmienok, dokumentácie pre transformáciu bytového hospodárstva Piešťany, š. p. pre vznik spoločnosti DOSPRA a. s. Uznesením MsZ č. 27 z roku 1992, sa odhlasovalo zrušenie bytového hospodárstva Piešťany bez likvidácie ku dňu 1.5.1992, a tým istým uznesením schválilo aj založenie DOSPRA a.s. V čl. 3 návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým má zakladateľská funkcia prejsť na mesto Piešťany zo dňa 20.11.1991, predĺženého na rokovanie Mestského zastupiteľstva sa pod písm. a) uvádza: Citlivo pripraviť technicko-ekonomické podmienky predaja bytov do osobného vlastníctva v zmysle pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním špecifických podmienok mesta Piešťany, teda nie celých domov. Podľa uznesenia č. 45/1992, ktorým bolo uložené prerokovať materiál Transformácia bytového podniku Piešťany na DOSPRA a.s. na legislatívno-právnej komisii, ktorej členom bol práve žalovaný 1. Napriek uvedenému žalovaní 1. a 2. odkúpili nehnuteľnosť so 4 bytovými jednotkami a s nebytovým priestorom do vlastníctva, pričom museli vedieť, že uvedený predaj je v rozpore s predkladanou koncepciou fungovania spoločnosti. Nakoľko vznikli pochybnosti o nezákonnom a netransparentnom predaji nehnuteľnosti spoločnosťou DOSPRA, a.s. na 16. zasadnutí Mestskej rady dňa 10.11.1992 bol do programu Mestskej rady ako bod 2 zaradený bod pod názvom Prešetrenie situácie DOSPRA a.s. Poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany bol zaslaný list zo dňa 24.11.1992 vo veci preverenia odpredajov nehnuteľností v a. s. DOSPRA. Odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností nebola dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať. Zvolená forma priameho predaja neumožňovala pre a. s. DOSPRA získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1. ako zástupca primátora, právnik, člen komisií Mestského zastupiteľstva, Mestskej rady so zreteľom na všetky okolnosti uvedené, nemohol byť v dobrej viere pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Dňa 27.11.1992 sa konalo 9. zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta
Piešťany, ktoré v bode 1 programu riešilo situáciu v DOSPRA a.s. Uznesením č. 194 bol odvolaný z funkcie viceprimátora a uznesením č. 195 z Mestskej rady. Jeho počínanie pokladala väčšina poslancov za porušenie morálnych zásad a sľubu poslanca. Postup DOSPRY a.s. pokladala väčšina poslancov Mestského zastupiteľstva, ak nie za protizákonný, voči čomu sa ohradil A. B. C., tak určite za nemorálny a za poškodzujúci finančné záujmy mesta. Mesto Piešťany sa správalo ako zodpovedný vlastník, použilo všetky právne prostriedky tak, ako mu to ukladá zákon č. 138/1991 o majetku obci a domáha sa stále späť svojho vlastníctva v zmysle platných právnych predpisov od roku 1995. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že žalobca žaluje iba vybrané prípady, žalobca poukazuje na uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 150 z roku 1999, zo dňa 25.6.1999, ktoré uložilo Mestskému úradu Piešťany vypracovať určovacie žaloby na odpredaj nehnuteľností zostávajúcich domov, ktoré odpredala spoločnosť DOSPRA a.s. V prípade manželov C. išlo o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 1.7.1999, v ktorej manželia C. uznali neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992 za absolútne neplatnú a mesto Piešťany za vlastníka predmetných nehnuteľností v podiele 1/2 s poukazom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/507/1993 zo dňa 6.12.1995. U D. došlo taktiež k uznaniu neplatnosti kúpnej zmluve zo dňa 4.9.1992 uzavretej so spoločnosťou DOSPRA a.s. to znamená k uznaniu vlastníctva mesta Piešťany a k doplateniu zvyšnej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk. Mestom Piešťany bol podaný návrh na späťvzatie žaloby. Podľa vedomostí bolo predaných 6 domov a v prípade manželov K. išlo o pozemok. Mimosúdne boli ukončené dva spory – C. H. D.. Boli zaslané výzvy na mimosúdne rokovania, ktoré boli predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva a nikdy nebolo vydané také uznesenie, ktorým by sa schválilo uzavrieť so žalovanými nejakú mimosúdnu dohodu. Vždy to bolo, že berie Mestské zastupiteľstvo na vedomie alebo odporúča ďalej pokračovať s súdnom konaní. Mesto neoslovili ohľadom mimosúdne dohody s D. a C..
45. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 7.10.2019 dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie výsluchom žalovanej 2., z ktorého vyplýva, že keď prišiel manžel s tým, že majú možnosť kúpiť nehnuteľnosť, mala za to, že by to nebolo zlé riešenie vyriešiť bytovú situáciu. Všetko zariaďoval manžel, riešil aj ekonomické otázky. Museli sme si zobrať úver, ktorý splácal manžel. V dome boli nájomníci, nebola to zrovna výhodná kúpa. Manžel si tam potom urobil kanceláriu v tých spodných častiach, keď odišiel z Mesta. Keď sa dcére narodilo dieťa, dohodli sa, že by bolo výhodné, keby bývala v tom dome, ale najskôr sa museli poriešiť nájomníci. Dcéra predala byt, za tú cenu kúpili ďalší byt. Už si presne nepamätá, či tam boli dvaja nájomníkmi. Prerábka stála strašné peniaze. Zmluvu považovala za dobrú, kupovali v dobrej viere. Mesto začalo zmluvu napádať z politických dôvodov. Po rozvode si kúpila dvojizbový byt, keď predala 4-izbový byt, čo mala. Výsluchom žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1. bol členom legislatívno-právnej komisie a členom finančno-právnej komisie. Podľa uznesenia Mestskej rady č. 68/1991, ktorej bolo aby žalovaný 1. členom po právnej stránke posudzoval všetky pripravované doklady. Podľa uznesenie Mestskej rady č. 45/92, ktorým bolo uložené prerokovať materiál Transformácia bytového podniku mesta Piešťany na a. s. DOSPRA, v ktorej žalovaný 1. bol členom a členom Mestskej rady. Podľa uznesenia MsZ č. 45 z roku 1992 bol vtedajším primátorom žalobcu dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov k ustanoveniu DOSPRA a. s. a k zápisu do Obchodného registra, avšak primátor nemal právnické vzdelanie a keďže zakladateľom bolo mesto Piešťany, v ktorom bol zástupcom primátora žalovaný 1. s právnickým vzdelaním, ako zástupca primátora mal dbať na to so zreteľom, že primátor nemal právnické vzdelanie na to, aby návrh na zápis do Obchodného registra bol podaný riadne a v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný 1. ako predstaviteľ Mesta z titulu svojej právomoci členstva v orgánoch prístupu ku všetkým informáciám mal z titulu svojej funkcie zástupcu štatutára konať tak, aby nedošlo k pochybeniu pri podaní návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA do Obchodného registra. Žalovaní opomenuli poukázať na záver, v ktorom sa konštatuje, že „realizáciou predaja nehnuteľností nebola dodržaná 18 mesačná lehota, počas ktorej povinné právnické osoby nemohli v zmysle reštitučného zákona až do jeho vysporiadania s nehnuteľnosťami nakladať, zvolená forma priameho predaja a nezverejnenia zámeru neumožnila odpredaj pre a. s. DOSPRA, a.s. ako aj získať vyšší finančný prínos, predmetom predajov taktiež nebolo uplatnené predkupné právo v zmysle Občianskeho zákonníka“, „koncepcii bytovej politiky mesta Piešťany na roky 1992-1995 s výhľadom do roku 2000“, ktorá hovorí o odpredaji vybraných nehnuteľností s malým počtom bytov - 4 bytov. Z tejto citácie ale nevyplýva, že by malo ísť o odpredaj osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi takýchto nehnuteľností alebo nájomcami. Odpredaj domu na ul. D., aj s poukazom na závery hlavnej kontrolórky uvedenom v liste zo dňa 24.11.1992 nebol v súlade s touto koncepciou. Manželia A. od roku 2004 až do roku 2017 mesačné platby nájomného poukazovali do súdnej úschovy a v návrhu na prijatie úschovy uviedli, že majú pochybnosti o vlastníctve osôb zapísaných v liste vlastníctva č.
XXXX t.j. žalovaných 3. a 4. V právnej veci žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným A. B. C. a spol. bol na 3. zasadnutí Mestského Mesta Piešťany konaného dňa 29.3.2012 pod bodom 18. na základe výzvy žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012 predložený návrh na rokovanie s odporcami (s odporcami uvádzam preto, lebo taký mám návrh) označenými v súdnom spore sp. zn. 4C/155/2008 o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a návrh na mimosúdne ukončenie predložiť na rokovanie Mestskému zastupiteľstvu. Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 55 z roku 2012 pod písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou, išlo len o výzvu, ktorá neobsahovala konkrétny návrh na mimosúdne riešenie. Na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa 9.1.2015 podanej žalovaným 3. prerokovalo návrh na mimosúdne rokovanie Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany na zasadnutí dňa 29.3.2012. Uznesením č. 48/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. Výzvy neobsahovali návrh na uznanie vlastníctva Mesta Piešťany ako to bolo v prípade manželov C. a manželov D.. V právnej veci žalobcu F. E. proti žalovaným I. L. F. a spol. bol na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 predloženým žalovanými 1. a 2 prerokovaný na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 19.3.2019 ako bod 20. programu Návrh ďalšieho riešenia súdneho sporu medzi mestom Piešťany a I. L. F., I. S. F. a spol., Hammerl and Hammerl., s.r.o. Uznesením č. 49/2015 neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou. V právnej veci žalobcu F. E. proti I. A. K. a I. M. K. o vypratanie a o neplatnosť kúpnej zmluvy bola žaloba podaná už 22.5.1995 na Okresný súd Trnava. V právnej veci žalobcu F. E. proti W. D. a spol. bol spor ukončený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/03-109 (právoplatný dňa 31.7.2003) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C/17/2001 zo dňa 18.9.2002. Žaloba na vydanie nehnuteľnosti bola podaná žalobcom 27.8.1999 a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi F. E. a H. C. s manželkou. Mimosúdne vysporiadanie žalobcu F. E. proti H. C. a A. C. dňa 25.6.1999 bol predložený návrh Dohody o zrušení. Po prerokovaní Mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie č. 130 z roku 1999, ktorým schválilo uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý v podiele 1/2. K uzavretiu dohody dňa 1.7.1999 došlo na základe skutočnosti, že manželia C. uznali neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992. Notárska zápisnica o odstúpení od kúpnej zmluvy, na ktorú poukazovali žalovaní, bola spísaná nie z titulu, že túto zmluvu považovali za platnú, ale práve naopak, že ju uznali ako absolútne neplatný právny úkon, práve z titulu, že Mestský súd Bratislava zamietol prvozápis DOSPRA, a.s. do Obchodného registra, uznajúc zo strany C., že kúpna zmluva zo dňa 14.8.1992 je neplatná. Manželia C. podali na Okresný súd Trnava dňa 10.1.1996 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (sp.zn. 13C/6/96), v ktorom za žalovaného označili žalobcu. Manželia D. uzavreli so spoločnosťou DOSPRA a.s. kúpnu zmluvu č. 3 z roku 1992, ktorou manželia mali nadobudnúť nehnuteľnosti. Mesto Piešťany podalo dňa 4.12.1995 žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy voči manželom D. (sp. zn. 21C/104/95). Dňa 20.9.1999 bola žaloba vo veci sp. zn. 21C/104/95 vzatá mestom späť. Manželia D. požiadali žalobcu listami zo dňa 23.8.1999 o mimosúdnu dohodu a urovnanie súdneho sporu a zo dňa 4.11.1999 o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku, v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy 100.000,- Sk. Keďže takýto návrh nebol schválený uznesením MsZ č. 31 z roku 2000, boli obnovené rokovania s manželmi D. a výsledkom bolo podanie žiadosti zo dňa 4.12.2000, v ktorej uznali neplatnosť kúpnej zmluvy č. 3 z roku 1992 a navrhli uzavrieť novú zmluvu a doplatiť 500.000,- Sk. Po prerokovaní v Mestskom zastupiteľstve bolo schválené uznesenie MsZ č. 264 z roku 2000 zo dňa 15.12.2000, ktorým bolo schválené mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi mestom Piešťany a I. A. D. a manželkou G. D.. Následne bola dňa 21.12.2000 uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala aj povinnosť doplatiť manželmi D. zvyšok dohodnutej kúpnej ceny 500.000,- Sk. Vklad zmluvy bol povolený dňa 14.3.2001. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobca s nimi zaobchádza diskriminačne. Žalobca v prípade manželov K. vyhodnotil, že tam nie právne dôvody na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok v prípade Mesto Piešťany c/a D. nebol podaný z dôvodu, že nevideli právne dôvody. K mimosúdnemu usporiadaniu došlo len v prípade manželov C. a D., ale aj voči nim boli podané žaloby. DOSPRU a.s. založilo Mestské zastupiteľstvo, ktoré je orgánom mesta. Mesto sa dozvedelo o tom, že došlo k pochybeniu pri zakladaní spoločnosti, asi keď do konania vstúpil prokurátor v roku 1993. Výsluchom žalovaného 1., z ktorého vyplýva, že v tomto prípade v rozpore s dobrou morálkou by bolo asi z mojej strany iba to, keby výkon práva ako kupujúceho, vykonal takým spôsobom, že by na strane žalobcu došlo k škode, ku ktorej však nedošlo podľa správy kontrolóra. Žalobca účelovo vyťahuje rôzne koncepcie, materiály, z ktorých je zrejmé, že úlohu transformácie zabezpečoval štátny bytový podnik a jeho zástupcovia, vtedajší riaditeľ F. L.. Mestá získali štátne podniky, ktoré sa mali transformovať, tak sa pripravovala transformácia bytového podniku, do zastupiteľstva prichádzali jednotlivé koncepcie, prechádzali schvaľovacím procesom cez tie orgány až to dospelo do toho stavu, že DOSPRA a.s. bola
na zastupiteľstve založená, boli schválené stanovy, orgány, prebehlo celé to schvaľovacie konanie. Na ďalšom zastupiteľstve boli schválené zámery pre DOSPRU a.s., ako sa má jej hospodárska politika v najbližšom období vyvíjať, v apríli to bolo založené a tam bol aj schválený ten odpredaj nehnuteľností, čiže nie náplň činností, to bola riadna hospodárska činnosť akciovej spoločnosti schválená žalobcom. To, že zastupiteľstvo nevymedzilo alebo svojím spôsobom nevyregulovalo dostatočne ten materiál, že by tam bolo predpísalo spôsob odpredaja, akým spôsobom sa bude určovať cena, to vlastne zverilo orgánom DOSPRY a.s. Odpredaj domov vyvolalo nevôľu jednak tých nájomcov, ktorí v tých domoch bývali, ako aj občanov, čo vyvolalo mimoriadne zhromaždenie Mestského zastupiteľstva, na ktorom sa preberala iba DOSPRA, a.s., bolo odvolané prakticky celé predstavenstvo spoločnosti, okrem primátora a ešte jedného člena. Odvolala sa celá dozorná rada, potom sa z opozície ozval hlas, že treba odvolať aj žalovaného 1. ako kupujúceho. Žalobcovi sa nepodarilo dôkazmi preukázať nemorálnosť žalovaného 1. V decembri 1995 Mestský súd v Bratislave vydal to rozhodnutie, z ktorého sa dozvedel o tom, že sú tam formálne chyby. Žalobca nespravil nič preto, aby zabezpečil nápravu formálnych chýb, ponechal tak existenciu dva a pol roka hospodárskej jednotky, ktorá bola založená z jeho vôle, ktorá fungovala, ktorá plnila už pod novým vedením hospodárske úlohy. Tým, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť, to vyvolalo stav právnej neistoty, lebo na jednej strane je obchodná spoločnosť zapísaná a na druhej strane rozhodnutie súdu, že nevznikla. Celú transformáciu zabezpečoval pán L.. Pán Q. ako právnik bytového podniku v spolupráci s riaditeľom bytového podniku, on zodpovedá asi za tie právne formy a právne návrhy, tie materiály, ktoré boli prednesené riaditeľom. Poslancom Mestského zastupiteľstva žalovaný do decembra 1994.
46. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 21.10.2019 dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie výsluchom žalovanej 4., z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť bola darovaná rodičmi v čase, keď sa schyľovalo k rozvodu. Keď nadobudla nehnuteľnosť nepreverila si list vlastníctva, nevedela, že je tam poznámka, že prebieha súdne konanie. Užíva trojizbový byt s kuchyňou na druhom poschodí 16 rokov spolu s manželom a deťmi. Predtým ako sa nasťahovali vyplatili manželov L., všetko riešil brat. Nemali pochybnosti, že nehnuteľnosť patrí rodičom, ktorí im ju darovali. Na prvom poschodí žijú manželia A.. V spodnej bytovej časti má trvalý pobyt otec. Na prízemí je AB-Contakt realitná kancelária, ide o priestory, ktoré boli kedysi využívané ako predajňa s látkami. Keď nadobudli nehnuteľnosť zažiadali o úver, aby mohli urobiť rekonštrukciu strechy v havarijnom stave, upravili dvor. Brat riešil právne veci, o čom bola informovaná. Osobne nepoberá nájom z nebytových priestorov. Doplnil dokazovanie výsluchom svedka F. L., z ktorého vyplýva, že už pred rokom 1989 pracoval na bytovom podniku, na pozícii údržby, námestníka riaditeľa, následne vyhral konkurz na riaditeľa štátneho bytového podniku alebo Bytového hospodárstva, š. p. O nejakom koncepte, že čo s bytmi na Slovensku sa vtedy ešte netušilo. Na reprodukciu bytového fondu peňazí bolo málo, preto poslanci Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany si vyžiadali nejaký koncept rozvoja bytového hospodárstva v Piešťanoch. Pokiaľ si pamätá základné myšlienky materiálu - koncept rozvoja bytového hospodárstva v Piešťanoch boli, byty mali byť postupne rekonštruované, zatepľované, obnova tých bytových domov ako celku a až následne malo dochádzať k predaju bytov. Po transformácii Bytového podniku na DOSPRU a.s. pracoval ako výkonný riaditeľ, potom bol odvolaný. Predmetný dom bol 1 z 5 alebo zo 6 domov, ktoré sa predávali. V tom koncepčnom materiáli boli uvedené domy, o ktoré sa nikto v reštitúciách neprihlásil alebo bolo tam problémové vlastníctvo. Myslí si, že domy určilo Bytové hospodárstvo, právne oddelenie firmy. Podpísal zmluvu so žalovanými 1. a 2. tak ako aj s iné zmluvy. A. J. bol asi právnik mesta a A. Q. bol právnikom na Bytovom hospodárstve. A. J. nebol zamestnanom DOSPRY, a.s., svedok aj A. Q. boli zamestnanci DOSPRY, a.s. JUDr. Sarközi bol na právnom oddelení. Myslí, že právne oddelenie DOSPRY, a.s. (A. Q.) vytipovalo tie domy. Na príprave koncepcie transformácie štátneho bytového podniku na DOSPRU a.s. sa spolupodieľal svedok, niekoľkí poslanci, primátor, bytový odbor mesta. Nepamätá si, kto pripravoval podklady potrebné k založeniu spoločnosti a následne jej zápisu do Obchodného registra. Nevie povedať, či sa na príprave koncepcie transformácie podieľal žalovaný 1., skôr K. J. ako primátor. Po zániku DOSPRY, a.s. bol svedok odvolaný poslancami alebo poslanci sa nanominovali do predstavenstva a predstavenstvo ho odvolalo. Vedel, že DOSPRA a.s. sa zaoberá správou bytového fondu.
47. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 19.1.2022 doplnil dokazovanie výsluchom svedka A. I. I. J., z ktorého vyplýva, že v roku 1992 bol vo funkcii prednostu všeobecnej vnútornej správy mesta Piešťany. Má pocit, že bol kreovaný do dozornej rady DOSPRY, a.s. Ako prednosta všeobecnej správy mal na starosti majetkovo-právne oddelenie, právne oddelenie, oddelenie bezpečnosti a ochrany a administratívy. Podklady k založeniu DOSPRY, a.s. pripravoval vtedajší Bytový podnik a ich právnici,
mesto s tým v podstate nemalo nič spoločné. Pracovný pomer s mestom Piešťany, všeobecná vnútorná správa, skončil v roku 1994. Myslí si, že právnikom DOSPRY, a.s. bol A. Q., ktorý mal na starosti všetky podklady smerujúce k založeniu DOSPRY, a.s., teda zakladateľská listina, plnomocenstvá, veci, ktoré následne išli do Obchodného registra. Vie, že spolu s primátorom boli podpisovať plnomocenstvá na matrike na úrade. Ale či A. Q. mal nejakú osobu na založenie, či niekoho splnomocnili, to nevie. Pri tých úkonom nebol zainteresovaný žalovaný 1. ako viceprimátor mesta. Nebol účastný rozhodovania v rámci DOSPRE, a.s. o predaji majetku. DOSPRA a.s. mala na starosti to, čo teraz bytové podniky, čiže správu domov, dodávku, správu tých teplárenských budov, atď. Nepamätá si, či bol osobne na sedení nejakého orgánu, ktorý by rozhodol o predaji majetku DOSPRY, a.s., vie o tom, že to bolo schválené orgánmi DOSPRY, a.s. Nevie či v tom čase mala DOSPRA a.s. nejaké pravidlá na predaj majetku. Všetko, čo sa týkalo DOSPRY, a.s. bolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Piešťanoch. Na listy vlastníctva sa zapísali bytové podniky, byty, cesty, cintoríny, v podstate sa mapoval celý majetok mesta. Potom boli prijaté zásady o hospodárení s majetkom mesta a tieto zásady obsahovali, že ten majetok bol potom buď vložený do spoločností, ktoré mesto založili, alebo bol daný do užívania do tých spoločností, okrem iného bývalý bytový podnik. Majetok bytového podniku bol celý vložený do DOSPRY, a.s., mesto nerozhodovalo, lebo DOSPRA, a.s. bola samostatný subjekt s právnou subjektivitou. Pokiaľ mesto predávalo majetok, tak to fungovalo tak, že občan si dal žiadosť, na meste bola v tej dobe, nevie či to bola finančná, či aká komisia, išlo to najskôr do komisie. Oddelenie majetko-právne vypracovalo materiál k tomu, že niekto si chce nejaký majetok odkúpiť, tam sa určila, navrhla sa odporúčaná cena. Toto išlo do komisie, potom k tomu zasadala mestská rada, ktorá pripravovala materiály a zasadnutia zastupiteľstva, a keď to mestská rada pustila do zastupiteľstva, tak o predaji rozhodovalo zastupiteľstvo. Až potom sa vlastne mohla pripraviť zmluva a podpisoval to potom primátor. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 uviedol, že je na nej jeho podpis, že teda bol v predstavenstve. Myslí si, že plnomocenstvo, ktoré podpisoval v súvislosti s návrhom na zápis do Obchodného registra boli na nejakú kanceláriu alebo niekoho z Bratislavy, neriešil to priamo bytový podnik.
48. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 30.11.2022 dokazovanie na súde prvej inštancie oboznámením kúpnou zmluvou č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 (čl. 3), uznesením Mestského súdu Bratislava č. k. 20Cob/507/1993 zo dňa 6.12.1994, právoplatné dňa 27.1.1995 (čl. 5), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/1996 zo dňa 10.9.1996 (čl. 269), rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/65/1997 zo dňa 30.1.1998 (čl. 9), príkazom na úhradu kúpnej ceny vo výške 545.690,- Sk zo dňa 23.9.1992 (čl. 34), výpisom z LV č. XXXX zo dňa 16.3.2001 (čl. 35), výpisom Obchodného registra Obvodného súdu BA 1 zo dňa 25.5.1992 (čl. 36), Stanovami DOSPRA, a.s. zo dňa 27.3.1992 (čl. 37), Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000 (čl. 37), výpisom z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 27/1992 zo dňa 27.3.1992 (čl. 50), Notárskou zápisnicou NZ 11/95, N 11/95 zo dňa 11.1.1995 (čl. 51), odpoveďou Daňového úradu Piešťany zo dňa 22.10.2001 (čl. 64), vložkou obchodného zápisu (čl. 57), uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 18.5.1993 (čl. 72), uznesením Okresného súdu Trnava ZSa/40/94-24 zo dňa 3.11.1997 (čl. 103), návrhom na zápis do Obchodného registra DOSPRA, a.s. (čl. 133), zakladateľskou listinou zo dňa 27.3.1992 (čl. 138), vstupom prokurátora do konania k číslu Sa 851/Z zo dňa 15.11.1993 (čl. 153), plnou mocou zo dňa 21.4.1992 (čl. 164), späťvzatím odvolania zo dňa 1.4.1994 (čl. 164), plnou mocou pre A. A. F. (čl. 178), listom Obvodného súdu Bratislava zo dňa 15.8.1994 (čl. 180), doplnením dôvodov vstupu prokurátora (čl. 181), listom DOSPRY a.s. zo dňa 9.9.1994 (čl. 187), výpisom z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa 27.3.1992 (čl. 190), živnostenským listom DOSPRA, a.s. zo dňa 14.5.1992 (čl. 192), zápisom zo zasadnutia DOSPRA, a.s. zo dňa 22.4.1992 (čl. 194), notárskou zápisnicou NZ 257/92, N 259/92 zo dňa 23.4.1992 (čl. 205), podpisovým vzorom F. L. zo dňa 4.5.1992 (čl. 208), podpisovým vzorom I. K. J. zo dňa 4.5.1992 (čl. 209), podpisovým vzorom A. I. J. zo dňa 4.5.1992 (čl. 210), generálnou plnou mocou zo dňa 28.5.1992 (čl. 215), návrhom zo dňa 18.3.1995 na zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (čl. 216), plnou mocou pre F. R. Q. zo dňa 19.2.1993 (čl. 217), uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 4.5.1995 (čl. 229), odvolaním proti uzneseniu Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 (čl. 231), uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 20Cob/501/95 (čl. 262), znaleckým posudkom číslo 02-01/1992 (čl. 276), prílohou č. 1 ZP Obytné domy položka 94 D. XXXX (čl. 289), prílohou č. 5 Parcely položka 24 súp. č. XXXX (čl. 299), protokolom o prechode vlastníctva z majetku SR do majetku mesta Piešťany zo dňa 15.4.1992 (čl. 363), znaleckým posudkom ZP č. 02-01/1992 z 1/1992 (čl. 430-578), stranou 62 - preverením odpredajov nehnuteľností v a.s. DOSPRA zo dňa 24.11.1992 (čl. 605), zoznamom nehnuteľností položka KZ 4/92 D. X (čl. 609), novinami Správy z radnice - Viceprimátor odvolaný (čl. 614), výpoveďou z nájmu bytu F. R. zo dňa 18.2.2003 (čl. 639), výpisom z LV č. XXXX (čl. 664), darovacou zmluvou zo dňa
27.11.2003 (čl. 689), žalobou zo dňa 27.8.1999 (čl. 691), listom zo dňa 23.9.1999 (čl. 698), úverovou zmluva č. 9572018 zo dňa 23.9.1992 (čl. 702), potvrdením Q. Q. o zaplatení riadnych úrokov zo dňa 4.11.1996 (čl. 704), listom A. B. C. zo dňa 13.11.1992 (čl. 705), listom žalovaného 1. Mestskému úradu Piešťany zo dňa 27.4.1993 (čl. 706), rozhodnutím primátora mesta Piešťany zo dňa 27.4.1993 (čl. 707), zmluvnou o dielo č. 12394 zo dňa 11.1.1994 (čl. 708), faktúrou ZSE v sume 25,80 Sk (čl. 709), poštovou poukážkou – daň z nehnuteľnosti za rok 1999 v sume 459,- Sk (čl. 710), poukážkou Západoslovenské Vodárne a kanalizácie Bratislava na sumu 1.963,70 Sk (čl. 711), rozhodnutím primátora mesta Piešťany zo dňa 16.2.1999 (čl. 712), vyúčtovaním nájomného za rok 2001 (čl. 716), listom nájomcu E. L. zo dňa 8.3.2001 (čl. 718), odpoveďou I. R. A. k listu žalovaného zo dňa 15.3.2003 (čl. 720), platobným výmerom (čl. 721), rozhodnutím Mesta Piešťany č. 68/FO/03/KO zo dňa 25.3.2003 (čl. 723), rozhodnutím Mesta Piešťany č. 69/FO/03/KO/Pr zo dňa 4.6.2003 (čl. 724), dohodou o skončení nájmu s F. R. zo dňa 23.5.2003 (čl. 725), oznámením mesta Piešťany k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 16.10.2003 (čl. 728), žiadosťou žalovaného 1. na mesto Piešťany (čl. 730), oznámením mesta Piešťany zo dňa 2.12.2003 (čl. 731), faktúrou č. 27/2003 (čl. 732) oznámením A-SP a.s. o zániku poistnej zmluvy zo dňa 5.4.2004 (čl. 734), žiadosťou o predchádzajúci súhlas mesta s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 4.2.2004 (čl. 750), žiadosťou žalovaného 3. na mesto Piešťany o pridelenie náhradných bytov pre p. L. a pre p. T. (čl. 751), rozhodnutím mesta Piešťany o súhlase s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 16.2.2004 (čl. 752), dohodou o vzdaní sa práva na náhradný byt zo dňa 1.3.2004 (čl. 754), žiadosťou žalovaného 3. na mesto Piešťany o pridelenie náhradného bytu p. F. T. (čl. 757), odpoveďou Správy katastra Piešťany zo dňa 23.3.2004 (čl. 759), potvrdením o vykonaní kontroly a čistenia komínov zo dňa 26.5.2004 (čl. 760), faktúrou za vodné a stočné na adrese D. X, E. (čl. 761), platobným výmerom na daň z nehnuteľnosti a poplatku za komunálny odpad za rok 2005 (čl. 762), zmluvou o bytovej náhrade zo dňa 22.3.2005 (čl. 763), oznámením ČSOB a.s. zo dňa 4.3.2004 (čl. 783), výpisom z LV č. XXXX (čl. 784), žiadosťou žalovaného 3. na mesto Piešťany zo dňa 11.2.2004 (čl. 791), žiadosťou žalovaného 3. na žalobcu zo dňa 18.3.2004 (čl. 792), vyhlásením žalovaného 3. o zabezpečení bytovej náhrady pre p. T. zo dňa 22.3.2005 (čl. 796), zmluvou o bytovej náhrade zo dňa 22.3.2005 (čl. 797), rozhodnutím Mesta Piešťany zo dňa 16.2.2004 (čl. 802), výpoveďou z nájmu bytu manželom A. zo dňa 20.4.2005 (čl. 901), žiadosťou žalovaného 3. o vypratanie manželov A. zo dňa 10.1.2006 (čl. 902), zápisom o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 20.6.1991 (čl. 903), rozhodnutím o zlúčení bytu Mestského úradu v Piešťanoch zo dňa 30.1.1992 (čl. 904), žiadosťou manželov A. o odkúpenie bytu voči mestu Piešťany zo dňa 15.11.1999 (čl. 905), oznámením Mestského úradu Piešťany žalovanému 3. (čl. 1131), výzvou žalovaného 3. na Mesto Piešťany zo dňa 26.1.2012 (čl. 1195), uznesenie Mestského zastupiteľstva zo dňa 29.3.2012 (čl. 1203), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne vyriešenie sporu s mestom Piešťany zo dňa 9.1.2015 (čl. 1240), oznámením mesta Piešťany (čl. 1251), zápisnicou o obhliadke zo dňa 26.6.2015 (čl. 1260), fotografiami (čl. 1262-1289), Dohodou mesta Piešťany s manželmi C. zo dňa 1.7.1999 (čl. 1353), kúpnou zmluvou s manželmi D. (čl. 1355), oznámením Mestského úradu Piešťany (čl. 1360), výpoveďou žalovaných 1., 3. na pojednávaní dňa 12.12.2005 (zápisnica o pojednávaní čl. 778), výpoveďou žalobcu, žalovaných 1., 3., 4. na pojednávaní dňa 28.6.2010 (zápisnica o pojednávaní čl. 1022), výpoveďou žalobcu, žalovaných 1., 3. na pojednávaní dňa 30.11.2011 (zápisnica o pojednávaní čl. 1035), výpoveďou žalovaných 1., 3., 4. na pojednávaní na odvolacom súde dňa 4.2.2013 (zápisnica o pojednávaní čl. 1132).
49. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 11.1.2023 dokazovanie na súde prvej inštancie oboznámením výpoveďou žalovaných 2., 4. na pojednávaní dňa 27.8.2013 (zápisnica o pojednávaní čl. 1197), uznesením Mestského zastupiteľstva č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 (čl. 1203), výsluchom žalobcu, žalovaných 1., 3 na pojednávaní dňa 28.11.2014 (zápisnica o pojednávaní čl. 1219), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne vyriešenie sporu s mestom Piešťany zo dňa 9.1.2015 (čl. 1240), oznámením mesta Piešťany žalovanému 3. zo dňa 19.1.2015 (čl. 1251), výpoveďou žalobcu na pojednávaní na dňa 26.6.2015 (zápisnica o pojednávaní čl. 1257), zápisnicou o obhliadke v dome na adrese D. X, E. dňa 26.6.2015 (čl. 1260 - zápisnica o pojednávaní dňa 26.6.2015), fotografiami (čl. 1262-1289), dohodou Mesta Piešťany s manželmi C. zo dňa 1.7.1999 (čl. 1353), kúpnou zmluvou Mesta Piešťany s manželmi D. zo dňa 4.9.1992 (čl. 1355), oznámením mesta Piešťany žalovanému 3. listom zo dňa 30.3.2015 (čl. 1360), spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/63/95 (žalobou čl. 1, uznesením č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000), materiálom na rokovanie MsZ dňa 19.3.2015 (čl. 1572), uznesením MsZ č. 130/1999 (čl. 1576), Notárskou zápisnicou NZ 202/00 zo dňa 19.12.2000 (čl. 1578), úradným záznamom zo dňa 18.12.2000 (čl. 1579), uznesením Mestského zastupiteľstva č. 264/2000 (čl. 1580), kúpnou zmluvou č. 3/1990 (čl. 1581), uznesením z 1. zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 12.12.1990 (čl. 1587), uznesením č. 1/1992 MsZ zo dňa 5.2.1992 (čl. 1591), uznesením Mestského
zastupiteľstva č. 4/1992 (čl. 1592), Zápisnica o hlasovaní zo dňa 25.10.1991 (čl. 1597), uznesením č. 68 zo 6. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 4.10.1991 (čl. 1600), uznesenie Mestskej rady č. 45/1992 (čl. 1602), Stanoviskom Mestskej rady k návrhu transformácie v organizáciách zo dňa 20.11.1991 (čl. 1603), Návrhom transformácie š.p. Bytové hospodárstvo z novembra 1991 (čl. 1604), Zväzkom VII Kroniky mesta Piešťany (čl. 1622), Preverením odpredaja nehnuteľností DOSPRY, a.s. zo dňa 24.11.1992 (čl. 1624), zápisom zo 16. zasadnutia Mestskej rady mesta Piešťany zo dňa 10.11.1992 (čl. 1628), Uznesením z 9. zasadnutia Mestského zastupiteľstva dňa 27.11.1992 (čl. 1631), Zápisom spísaným pri odpredaji domu na D. ulici zo dňa 18.9.1993 (čl. 1667), úverová zmluva žalovaného 1. so Q. B. Q. zo dňa 23.9.1992 (čl. 1668), ZP č. 20-09/1992 (čl. 1670), Výpis z listu vlastníctva č. X zo dňa 27.8.1992 (čl. 1673), evidenčnými listami nájomníkov I. R. A., F. T., E. L., F. R. (čl. 1675-1680), Hospodárskou zmluvou o nájme a podnájme neb. priestorov zo dňa 14.5.1991 (čl. 1679), Mandátnou zmluvou 9/1992 (čl. 1681), Prehlásením elektromerov zo dňa 22.12.1993 (čl. 1682a), Odhlásením z odberu vody zo dňa 27.1.1993 (čl. 1683), Dohodou o finančnom usporiadaní DOSPRA, a.s. a nájomníci I. R. A., F. T., E. L., F. R., A. D., Krajčírstvo, nebytový priestor (čl. 1684), Protokolom o prevzatí 2- izbového bytu manželmi L. zo dňa 5.5.2004 (čl. 1687), príjmovým pokladničným dokladom (čl. 1688), fa za el. energiu (čl. 1691), zbernou fa za vodné a stočné zo dňa 31.12.2004 (čl. 1692), fa za vodné a stočné pre žalovaného 1 (čl. 1693), fa výmena strešnej krytiny pre žalovaného 3. zo dňa 4.5.2005 (čl. 1694), Platobným výmerom– daň z nehnuteľnosti za rok 2006 (čl. 1695), Platobným výmerom daň z nehnuteľnosti za rok 2011 (čl. 1696), potvrdením o vykonaní kontrole komínov zo dňa 7.6.2006 (čl. 1697), fa za kominárske práce zo dňa 5.3.2007 (čl. 1698), fa za plastové okná zo dňa 6.2.2008 (čl. 1699), predpisom poistného zo dňa 18.1.2008 (čl. 1700), rozhodnutím Mesta Piešťany zo dňa 16.2.2004 (čl. 1701), súhlasom primátora zo dňa 12.9.1995 (čl. 1702), súhlasom primátora zo dňa 12.9.1983 (čl. 1703), zápisnicou z pojednávania vo veci sp. zn. 27C/63/1995 (čl. 1704), záznamom o prijatí ústnej žiadosti o informáciu zo dňa 18.3.2004 (čl. 1705), zmluvou o bytovej náhrade s F. T. zo dňa 22.3.2005 (čl. 1706), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.3.2004 (čl. 1707), odhlásením z odvozu smetí zo dňa 27.1.1993 (čl. 1708), Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 243/2000 zo dňa 15.12.2000 (čl. 1736), Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 264/2000 (čl. 1738), Stanoviskom Mestskej rady (čl. 1739), Dôvodovou správou – postup ohľadom manželov D. (čl. 1740), žiadosťou manželov D. zo dňa 4.12.2000 (čl. 1741), žiadosťou manželov D. zo dňa 23.8.1999 (čl. 1744), žiadosťou manželov D. zo dňa 4.11.1999 (čl. 1746), Notárskou zápisnicou NZ 130/99, N156/99 zo dňa 11.8.1999 (čl. 1747) Úradným záznamom zo dňa 1.7.1999 (čl. 1749), Stanovami DOSPRY a.s. zo dňa 27.3.1992 (čl. 1757), odpoveďou mesta Piešťany zo dňa 17.6.2005 (čl. 1765), rozhodnutím Mesta Piešťany zo dňa 1.2.2006 (čl. 1767), Oznámením Krajského stavebného úradu Trnava žalovanému 3. dňa 30.3.2006 (čl. 1768), Uznesením z 3. zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Piešťany zo dňa 29.3.2012 (čl. 1770), uznesením č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 (čl. 1772), výzvou žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012 (čl. 1773), uznesením z 2. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa 19.3.2015 bod 19 (čl. 1777), uznesením č. 48/2015 (čl. 1785), uznesenie č. 49/2015 (čl. 1786), výzvou žalovaného 3. zo dňa 9.1.2015 (čl. 1791), návrhom žalovaného 3. na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 (čl. 1794), Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (čl. 1829), Zväzkom VII kronika Mesta Piešťany (čl. 1830), Zväzkom Kroniky mesta Piešťany (čl. 1839), uznesením 121/1992 a 93/1992 (čl. 1841, 1842), výpisom z katastra nehnuteľností č. 4024 zo dňa 8.2.2001 (čl. 1843), Uznesením zo 6. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 25.6.1999 + uznesenie č. 130/1999 (čl. 1844-1845), Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov Bayerových (čl. 1846), spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11C/130/2002 (čl. 1 žalobou, čl. 51 rozsudkom čl. 70 rozsudkom KS v Bratislave č. k. 49Co/187/1996 zo dňa 10.9.1996, čl. 87 rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo/65/97 zo dňa 30.1.1998, čl. 92 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 21Co/51/98 zo dňa 30.4.1998, čl. 195 rozsudkom OS č. k. PM-11C/130/2000), spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21C/105/1995 (čl. 1 žalobou, čl. 37 späťvzatím žaloby 20.9.1999, čl. 41 uznesením č. k. 21C/105/1995 zo dňa 26.10.1999), spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C/17/2001 (čl. 1 žalobou, čl. 30 uznesením MsZ č. 17/1992 a č. 27/1992, čl. 79 rozsudkom č. k. 12C/17/2001 zo dňa 18.9.2002, čl. 109 rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003), zberným spisom Krajského súdu v Trnave sp zn. 24Co/106/2008 (čl. 730 rozsudkom).
50. Z vykonaného dokazovania (postupom podľa § 191 CSP) pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom (ktorý zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na pojednávaniach dňa 23.10.2019, 7.10.2019, 21.10.2019, 19.1.2022, 30.11.2022, 11.1.2023) vyplynulo, že dňa 4.9.1992 uzavreli ako predávajúci DOSPRA a.s. (podpísaný: Dipl. I. K. J., A. I. J., F. L.), a ako kupujúci žalovaný 1. a 2. kúpnu zmluvu č. 4/1992, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X ako parcela
č. 1776/1, kat. úz. E., zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu 545 690,- Kčs (18.113,59 Eur), registrovaná Štátne notárstvo v Trnave dňa 11.9.1992 pod č. k. RI 2379/92. Žalovaný 1. a 2. zaplatili kúpnu cenu 545.690,- Kčs na účet uvedený v kúpnej zmluve. Podľa LV č. XXXX zo dňa 16.3.2001 boli žalovaný 1. a 2. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, v časti C/ je zapísaná poznámka P2 27/00 Poznamenáva sa: Žaloba na vydanie nehnuteľností, podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mestom Piešťany-2224/00. Žalovaný 1. sa o možnosti kúpiť predmetné nehnuteľnosti od DOSPRA, a.s. dozvedel od primátora Mesta Piešťany ústne približne v auguste 1992, v nehnuteľnosti nebol nájomcom bytu ani nebytového priestoru. Darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2003 žalovaní 1. a 2. ako darcovia darovali žalovaným 3. a 4. ako obdarovaným nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. ako parc. č. 6381 o výmere 178 m2 (zastavané plochy) a stavba súp. č. XXXX (dom), postavená na parc. č. 6381. Podľa LV č. XXXX zo dňa 24.11.2004 sú žalovaní 3. a 4. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností: pozemku parc. č 6381, zast. plocha o výmere 178 m2 a domu, súp. č. XXXX, v katastrálnom území E., každý z nich v rozsahu 1/2-ice vzhľadom k celku (titulom darovacej zmluvy zo dňa 27.03.2003). V čl. III. návrhu transformácie v organizáciách, ku ktorým má zakladateľská funkcia prejsť na Mesto Piešťany zo dňa 20.11.1991, predloženého na rokovanie mestskému zastupiteľstvu, sa pod písm. A) uvádza „citlivo pripraviť technicko- ekonomické podmienky predaja bytov do osobného vlastníctva v zmysle pripravovanej právnej úpravy, avšak s rešpektovaním špecifických podmienok mesta Piešťany“. Notárskou zápisnicou NZ 257/92, N 2359/92 zo dňa 23.4.1992 I. K. J., primátor mesta Piešťany vykonal prehlásenie o založení akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s. s predmetom podnikania – prevádzka a údržba obytných domov a iných nebytových objektov a nehnuteľností vo vlastníctve DOSPRA Piešťany s tým, že spoločnosť preberá všetok majetok štátneho podniku a majetku mesta Piešťany v jeho správe. Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie štátneho podniku Bytové hospodárstvo Piešťany na DOSPRA, a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného majetku vo výške 851.016.240,- Kčs, so 100% účasťou Mesta Piešťany. Podľa zakladateľskej listiny DOSPRY, a.s základný „kapitál“ tejto spoločnosti (851.016.240,- Kčs) mal pozostávať z nepeňažných vkladov, ktorých hodnota je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej listiny. Hodnota bola určená odborným ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava. Podľa dodatku k znaleckému posudku č. 02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA vyplýva, že nepeňažný vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č. XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1 a tiež parc. č. 1776/1 zast. pl. o výmere 198 m2 (t. j. predmetné nehnuteľnosti). Uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave, sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992 sa v OR v odd. Sa vo vložke č. 851/Z povolilo vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992. Podľa výpisu z OR bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.5.1992 vyplýva, že v Odd.: Sa, vl. č. 851/Z bola zapísaná obchodná spoločnosť DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany; deň vzniku: 4.5.1992., štatutárny orgán: Dip. I. K. J., predseda predstavenstva, A. I. J., podpredseda predstavenstva, F. N. C., I. K. T., S. D., I. S. S. (členovia predstavenstva), konanie menom spoločnosti: Dipl. I. K. J., predseda predstavenstva, A. I. J., podpredseda predstavenstva, F. L., riaditeľ akciovej spoločnosti, dozorná rada: A. A. F., I. F. C., A. M. F., I. S. A., R. Q., C. C.. Dňa 14.5.1992 došiel Obvodnému súdu Bratislava 1 návrh na zápis do obchodného registra (čl. 189), v záhlaví ktorého je označená A. A. D., podľa obsahu boli pripojené: zakladateľská listina, stanovy a.s., notárska zápisnica, podpisové vzory, rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, uznesenie MÚ Piešťany, znalecké posudku základného imania. Na čl. 164 (kópia registrového spisu) je založená plná moc Dipl. I. K. J., ktorou dňa 21.4.1992 splnomocnil A. A. D. k realizácii zápisu do obchodného registra akciovej spoločnosti DOSPRA, a.s. Oznámením zo dňa 14.4.1994 oznámil Mestský prokurátor Mestskému súdu v Bratislave, že dňa 15.11.1993 vstúpil do konania vo veci DOSPRA, a.s. a súčasne podal odvolanie proti uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 1. č. Sa 851/Z z 25.5.1992. Návrhom na zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (na čl. 216) navrhol F. R. Q. dňa 18.3.1995 zrušenie právoplatnosti uznesenia 20Cb/507/93 (podľa generálnej plnej moci zo dňa 19.2.1993 udelenej DOSPRA, a.s. F. R. Q.). Odvolaním zo dňa 24.8.1995 proti uzneseniu Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 na čl. 231 (ktorým Obvodný súd Bratislava 1 vo veci sp. zn. Sa 851/B návrh zamietol – na zrušenie uznesenia o zrušení právoplatnosti uznesenia Mestského súdu č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994), F. R. Q. navrhol vyhovieť návrhu a zrušiť právoplatnosť uznesenia 20Cob/507/1993 určenú dňa 27.1.1995. Uznesením č.k. 20Cob/501/95 zo dňa 24.9.1996 (čl. 262) bolo odvolanie F. R. Q. odmietnuté. Podľa 1. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zo dňa 12.12.1990 bol žalovaný 1. poslancom a zástupcom viceprimátora. Podľa zápisnice o hlasovaní dňa
25.10.1991 bol žalovaný 1. členom legislatívno-právnej komisie a členom finančnej komisie. Uznesením Mestskej rady mesta Piešťany č. 68 bolo uložené žalovanému 1. kontrolovať po formálnej a právnej stránke všetky materiály, ktoré sú predkladané na zasadnutie mestskej rady a mestského zastupiteľstva. Uznesením Mestskej rady č. 45/1992 bolo uložené prerokovať materiál Transformácia Bytového podniku Piešťany na a.s. DOSPRA na legislatívnoprávnej komisii. Piešťany. Uznesením MsZ č. 4/1992 zo dňa 5.2.1992 došlo k zmene a zástupca primátora (žalovaný 1.) už nebol uvoľnený z pracovného pomeru a primátora mal zastupovať iba v čase jeho dlhodobej neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie. Uznesením MsZ č. 45/1992 bol primátor žalobcu Dipl. I. K. J. poverený vykonaním právnych úkonov nutných k ustanoveniu a.s. a k zápisu do obchodného registra. Uznesením MsZ č. 54/1992 bola schválená Koncepcia bytovej politiky DOSPRA, a.s. zo dňa 30.4.1992, podľa ktorej DOSPRA, a.s. odpredávala aj vybrané nehnuteľností s malým počtom bytov - do 4 bytov. Na 16. Zasadnutí Mestskej rady dňa 10.11.1992 bol do programu bod 2. zaradený bod pod názvom „Prešetrenie situácie v a.s. DOSPRA“. Podľa listu zo dňa 24.11.1992 adresovanom poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany - odpoveď na interpelácie, v ktorom kontrolór konštatoval, že realizáciou predaja nehnuteľností nebola dodržaná lehota 18 mesiacov, počas ktorej povinné fyzické a právnické osoby nemohli v zmysle reštitučného zákona s majetkom až do jeho vysporiadania nakladať, zvolená forma priameho predaja neumožňovala pre DOSPRA a. s. získať vyšší finančný prínos a nebolo uplatnené predkupné právo v zmysle Občianskeho zákonníka. Na 9. zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany dňa 27.11.1992 bol žalovaný 1. uznesením č. 194 odvolaný z funkcie viceprimátora a uznesením č. 195 z mestskej rady. Uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. 20 Cob 507/93, zo dňa 6.12. 1994 vo veci zápisu do obchodného registra DOSPRA, a.s. Piešťany, Školská 19 a zmeny zápisu v obchodnom registri súd o. i., na odvolanie Mestského prokurátora proti uzneseniam bývalého Obvodného súdu Bratislava I č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.05.1992 (t.j. uznesenie o prvozápise DOSPRY do OR) a Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 (t. j. uznesenie o povolení zápisu zmien v OR v časti štatutárnych orgánov, konania menom spoločnosti a dozornej rady DOSPRY) konajúci súd napadnuté uznesenia súdu I. stupňa zmenil tak, že návrhy sa zamietajú. Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30.01.1998 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10.09.1996. Podľa Zápisu zo dňa 18.9.1993 žalovaný 1. prevzal od spoločnosti DOSPRA, a.s. nehnuteľnosti, v ktorých sú nájomcovia: a) L. E., b) R. F., c) I. A. R., d) T. F., e) nebytový priestor užívaný A. D.. V dome s. č. 1678 sa fakticky ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nachádzali bytové jednotky: garsónka a dvojizbový byt na II. poschodí domu, trojizbový byt na I. poschodí, dvojizbový byt na prízemí domu a jeden nebytový priestor na prízemí domu. Následne dvojizbový byt a garsónku na II. poschodí domu (ktoré boli po dohode spoluvlastníkov 3. a 4. zlúčené) užíva žalovaná 4. spolu so svojou rodinou, keď predtým obývala garsónku pani F. T. na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Mestským úradom v Piešťanoch dňa 2.12.1991, č.j. Byt/39/91/Ku, a ktorá predmetnú garsónku vypratala po tom, čo s ňou žalovaní 3. a 4. uzavreli zmluvu o bytovej náhrade dňa 22.3.2005 (C. [. XX V. W. P. K. E.). Dvojizbový byt obývali manželia E. a K. L. na základe rozhodnutia MsNV v Piešťanoch o pridelení bytu č.j. Byt/94/1987-Zá, zo dňa 19.2.1987, ktorí ho vypratali po tom, ako s nimi žalovaní 3. a 4. uzavreli Dohodu o vzdaní sa práva na náhradný byt zo daň 13.4.2004 a vyplatili dohodnuté odstupné 700.000,- Sk. Trojizbový byt na I. poschodí domu užívajú doposiaľ manželia I. R. a I. N. A. na základe rozhodnutia Mestského úradu v Piešťanoch o pridelení bytu č.j. Byt /5/91/Ku zo dňa 26.4.1991 a rozhodnutia Mestského úradu v Piešťanoch o zlúčení bytu č.j. Byt/l/92/Ku zo dňa 30.1.1992. Dvojizbový byt na prízemí vypratala F. R. potom ako s ňou dňa 23.5.2003 žalovaný 1. uzatvoril Dohodu o skončení nájmu, pričom jej vyplatil sumu vo výške 250.000,- Sk. Nebytový priestor na prízemí domu užíva spoločnosť AB Contact, s.r.o., Kukučínova 8, Piešťany, na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovanými 3. a 4., po predchádzajúcom súhlase žalobcu - Mesta Piešťany, vydaného dňa 16.2.2004, č.j. 1893/04/ Pod., v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Výzvou zo dňa 26.1.2012 a následne výzvou zo dňa 9.1.2015 žalovaný 3. vyzval žalobcu na mimosúdne vyriešenie sporu. Uznesením MsZ č. 55/2012 zo dňa 26.1.2012 písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a na mimosúdne rokovanie zo dňa 26.1.2012). Uznesením č. 48/2015 MsZ neschválilo rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa 9.1.2015. Uznesením MsZ č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000 – predložený materiál „Návrh I. A. D. s manželkou na usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, žiadosť manželov D. zo dňa 4.12.2000, zo dňa 4.11.1999 a zo dňa 24.8.1999, Notársku zápisnicu zo dňa 11.8.1999, úradný záznam zo dňa 1.7.1999. Uznesením č. 49/2015 neschválilo MsZ rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou (výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 vo veci žalobcu Mesto Piešťany proti žalovaným I. L. F. a spol. (na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015). Mestské zastupiteľstvo
schválilo Uznesením č. 130/1999 uzavretie dohody, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi Mestom Piešťany a manželmi C., každý v podiele 1. Dňa 20.9.1999 bola žaloba vo veci sp. zn. 21C/104/1995 vzatá Mestom Piešťany späť, keď manželia D. požiadali žalobcu listami zo dňa 23.8.1999 o mimosúdnu dohodu a urovnanie súdneho sporu zo dňa 4.11.1999 usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku, v ktorom navrhovali obojstranné uznanie neplatnosti kúpnej zmluvy a s návrhom na doplatenie sumy 100.000,- Sk. Návrh nebol schválený uznesením MsZ č. 31/2000. Uznesenie MsZ č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000 bolo schválené mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi Mestom Piešťany a I. A. D. a manželkou G. D.. Dňa 21.12.2000 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorá obsahovala aj povinnosť doplatiť manželmi D. kúpnu zvyšok dohodnutej kúpnej ceny 500.000,- Sk. Konanie veci vedenej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 21C/105/1995, v ktorom sa žalobca žalobou podanou dňa 4.12.1995 domáhal voči W. D. a spol. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992 (ktorú uzavreli manželia W. a K. D. a manželia M. a L. J. ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, parcela č. 1767/1 o výmere 235 m2, č. s. 1082), bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 21C/105/1995-41 zo dňa 26.10.1999 zastavené (právoplatné dňa 22.12.1999 z dôvodu, že žalobca zobral žalobu (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999 späť. Konanie veci vedenej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 27C/63/1995, v ktorom sa žalobca žalobou podanou dňa 4.12.1995 domáhal voči žalovanému 1. a žalovanej 2. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 (ktorú uzavreli manželia A. B. a F. C. ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca), bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000 zastavené (právoplatné dňa 16.8.2000) z dôvodu, že žalobca zobral žalobu (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999 späť. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 12C/17/2001-79 zo dňa 18.9.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003 (právoplatné dňa 31.7.2003) žalobu žalobcu (doručenú okresnému súdu dňa 7.9.1999, ktorou sa voči manželom W. a K. D. a manželom M. a L. J., PROFSTAV, s.r.o, a Matador, a.s. domáhal vydania nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992) zamietol (z dôvodu absencie hmotnoprávnej náležitosti žalobného petitu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka). Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. PN-11C/130/2002-195 zo dňa 24.4.2007 (právoplatné dňa 14.6.2007) žalobu (doručenú dňa 22.5.1995 voči manželom A. a M. K. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992, ktorú uzavreli manželia K. ako kupujúci a DOSPRA a.s. ako predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X, parcela č. 17 o výmere 109 m2, ako aj vypratania a vrátenia kúpnej ceny, pričom vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15C/82/1995) zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 4C/106/2008-576 zo dňa 11.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa 30.10.2019 žalobu (zo dňa 27.8.1999 voči manželom F. a J. O., s. r. o. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.5.1992 uzavretej manželmi L. a S. F. ako kupujúcimi a DOSPRA, a.s. ako predávajúca, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X ako parcela č. 508/1, parcela č. 508/2, č. s. 1160, určenie vlastníctva žalobcu, vypratania nehnuteľností a vrátenia kúpnej ceny) zamietol s poukazom na dobromyseľnosť žalovaných 1. a 2., hoci v spore sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorí nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou do vlastníctva. Pričom manželia F. boli pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu.
51. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Ustanovenie § 185 ods. 2 CSP umožňuje súdu, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania. Predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie správneho skutkového stavu. Pri klasických sporových konaniach je možnosť súdu vykonať iné navrhnuté dôkazy pomerne obmedzená, ale súd môže vykonať 1. dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, 2. dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, 3. dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, 4. dôkazy na zistenie cudzieho práva. Pod verejnými registrami a zoznamami má zákonodarca na mysli predovšetkým kataster nehnuteľností, Obchodný register, Register exekúcií, Register záložných práv, Register dražieb a pod. Cieľom právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať taký dôkaz, ktorý strany nenavrhli, ak tento dôkaz vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, je, aby boli v súdnom konaní eliminované také situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťou.
53. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 18.1.2023 (na čl. 2183), podľa ktorej list vlastníctva č. XXXX bol založený v roku 1992 po zápise kúpnej zmluvy RI 2379/92 (parcela C-KN č. 1776/1), pričom parcela bola prečíslovaná z p č. 1776/1 ma p. č. 6381 pri mapovaní ZMVM (základná mapa veľkej mierky), ktoré bolo vyhotovované a do listom vlastníctva zapísané v roku 1994 pod položkou výkazu zmien 1/1994, vrátane príloh a to list vlastníctva č. XXXX (na čl. 2185-2188). Pričom z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že v časti A majetková podstata pod por. číslom 3 je zapísaná parcela č. 6381 o výmere 178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX, v časti B – vlastníci pod por. číslom 1 sú zapísaní F. H. C. a D. C. každý v podiele 1, V 2524/03 Darovacia zmluva. V časti B – poznámky je na podiely por. č. 1 a 2 zapísaná P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na OS v Trnave dňa 7.9.999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19. Na ev. liste č. 691 listu vlastníctva č. XXXX sú zapísaní ako vlastníci A. B. C. a F. C. (G. C.) 1/1, parcely č. 6381 o výmere 178 m2, s č. 1678, kúpna zmluva RI 2379/92-852/92.
54. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198), z ktorej vyplýva, že parcela č. 1776/1 + dom boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 4494 k. ú. E. a v roku 186 v rámci II. etapy boli parcela 1776/1 a dom s. č. XXXX prepísané do listu vlastníctva č. X. Vlastníctvo evidované v liste vlastníctva č. X bolo nasledovné: v roku 1964 bol založený list vlastníctva – vlastník Čes. štát – Domová správa v Piešťanoch v celosti, v roku 1977 – vlastník Čsl. Štát – Okresný bytový podnik v Trnave, v roku 1988 Čs. štát – Bytový podnik mesta Piešťany, v roku 1992 položkou výkazu zmien 421/92 – Uznesením Okresného súdu Bratislava Sa 851/2 bolo vlastníctvo v celosti prepísané na DOSPRA a.s. E., v roku 1995 bolo vlastníctvo zapísané v celosti na vlastníka Mesto Piešťany – v správe Bytového hospodárstva š. p. E.. Parcela 1776/1 (po ZMVM v roku 1994 prečíslovaná na p. č. 6381) nebola neknihovaná, vrátane príloh na čl. 2199-2200 vložka č. 4494).
55. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o odpoveď Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.2023 (na čl. 2207), z ktorej vyplýva, že parcela č. 1776/1 + dom s. č. 1678 boli zapísané do listu vlastníctva č. X k. ú. E. v rámci II. etapy zakladania evidencie právnych vzťahov, v rámci ktorej boli prepisované nehnuteľnosti a vlastníci z pozemkovoknižných vložiek do listov vlastníctva, vrátane príloh kópia výkazu zmien z roku 1986 a originál listu vlastníctva č. X (čl. 2208-2224)
56. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.3.2023 (na čl. 2241), z ktorého vyplýva, že v časti A majetková podstata je zapísaná parcela č. 6381 o výmere 178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX, v časti B – vlastníci pod por. číslom 1 je zapísaný vlastník F. H. C. v podiele 1 a pod por. číslom 2 je zapísaný vlastník D. C. v podiele 1, obaja titulom V 2524/03 Darovacia zmluva. V časti B – poznámky je na podiely por. č. 1 a 2 zapísaná P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na OS v Trnave dňa 7.9.999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19, o výpis z listu vlastníctva č. X zo dňa 27.3.2023 (na čl. 2243), z ktorého vyplýva, že vlastník mesto Piešťany nemá zapísané vlastníctvo nehnuteľnosti parcela č. 6381 o výmere 178 m2, zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX.
57. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
58. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP (do 30.6.2016 § 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len nevyvoláva zbytočné konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by bez tohto určenia sa stalo jeho právne postavenie neisté. Procesná povinnosť preukázať a tvrdiť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ jeho usporiadania). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samotný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.
59. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP).
60. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
61. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
62. Podľa konštantnej judikatúry, ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka (porov. R 68/2001 – Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2147/99). Posúdenie platnosti právneho úkonu je potom predbežnou otázkou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený.
63. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností (výlučným, resp. aj podielovým spoluvlastníkom vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam), pri ktorých je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný.
64. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že keďže žalovaný 3. a žalovaná 4. sú aktuálne zapísaní ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva predmetnou žalobou, a vyhovujúci výrok môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (pričom o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci), okresný súd správne uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Uvedené platí v kontexte so skutočnosťou, že predmetom vlastníctva je majetok spadajúci pod zákon o majetku obcí, ktorému má byť podľa odvolacieho súdu poskytnutá ochrana, napriek tomu, že žalobca ako zakladateľ a jediný akcionár spoločnosti DOSPRA a.s. zavinil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra bol neplatný, nevznikla, ako aj v kontexte záveru o nedobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti (odsek 112).
65. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.
66. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).
67. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.
68. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení k 24.6.1992 veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne, ods. 7 veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona (1.5.1991 pozn. odvolacieho súdu).
69. V súlade s uvedeným v odsekoch 65 až 68 odvolací súd dopĺňa, že žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, ako nositeľ tvrdeného práva, keď v súlade so zákonným ustanovením označeným v odseku 69 dňom 1.5.1991 na žalobcu prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom historická genéza vlastníctva, pôvodne štátu (následne žalobcu) je preukázaná aj odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 1.2.2023 (na čl. 2198) v spojení s odpoveďou Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor zo dňa 8.2.202 (na čl. 2207) označených v odsekoch 54 a 55, keď ešte v roku 1995 bolo vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti zapísané v celosti na vlastníka Mesto Piešťany – v správe Bytového hospodárstva š. p. Piešťany, ako aj Protokolom o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov z majetku Slovenskej republiky do majetku mesta Piešťany (podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci) zo dňa 15.4.1992 (na čl. 363), podľa ktorého bol upravený prechod majetku, ku ktorému patrilo právo hospodárenia štátnemu podniku Bytového hospodárstva Piešťany. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
70. Odvolací súd konštatuje, že s ohľadom na obsah spisu bolo nevyhnuté zohľadniť, že v časti (pôvodného) nároku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi DOSPRA a.s. ako predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi a neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2003 uzavretá medzi žalovanými 1. a 2 ako darcami a žalovanými 3. a 4. obdarovanými bolo už právoplatne rozhodnuté o ich zamietnutí, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu (odsek 17). Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že v týchto častiach uplatneného nároku ide o predbežnú otázku vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva, a preto z tohto hľadiska bola správne táto otázka posudzovaná už súdom prvej inštancie ako predbežná.
71. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ods. 2 písm. a) právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, písm. c) jednotky územnej samosprávy.
72. Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom, ods. 2 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
73. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 27.12.1992 (ďalej len „Obchodný zákonník“) obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ods. 2 skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
74. Podľa § 62 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 4.5.1992 spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.
75. V konaní nebolo sporné, že uznesením Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva) došlo k schváleniu transformácie štátneho podniku Bytové hospodárstvo Piešťany na DOSPRA a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného majetku vo výške 851.016.240,- Kčs, so 100 % účasťou Mesta Piešťany, že podľa zakladateľskej listiny DOSPRY, a.s. základný „kapitál“ spoločnosti (851.016.40,- Kčs) mal pozostávať z nepeňažných vkladov, ktorých hodnota je uvedená v prílohe ako neoddeliteľnej súčasti zakladateľskej listiny, pričom hodnota bola určená odborným ocenením znaleckou organizáciou CORPORA Bratislava, že podľa dodatku k znaleckému posudku č. 02-01/1992 z januára 1992 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA vyplýva, že nepeňažný vklad bol tvorený aj obytným domom súp. č. XXXX na D. ul., na parc. č. 1776/1 a tiež parc. č. 1776/1 zast. plocha o výmere 198 m2 (t. j. predmetné nehnuteľnosti). Taktiež nebolo sporným, že uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992 sa v Obchodnom registri v odd. Sa vo vložke č. 851/Z povolilo vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO: 31 414 028, so sídlom B. XX, XXX XX E., deň vzniku: 04.05.1992 a pričom uvedené bolo podľa výpisu aj v Obchodnom registri zapísané.
76. V súvislosti so spoločnosťou DOSPRA, a.s. odvolací súd zotrval na právnom závere, že na túto spoločnosť treba hľadieť akoby nikdy nebola vznikla, keď je nutné vychádzať z uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994 (právoplatné 27.1.1995), ktorým došlo k zmene uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. č.k. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, ktorým bol povolený zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s. a taktiež k zrušeniu uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. č. k. Sa 851/Z zo dňa 18.5.1993, ktorým bola povolená zmena v časti štatutárnych zástupcov, konania menom spoločnosti a dozornej rady. Odvolanie v danej veci podal mestský prokurátor, ktorý vstúpil do konania podľa ust. § 35 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku dňa 19.09.1993, poukazujúc na procesno-právne a hmotno-právne pochybenia súdu prvého stupňa Obvodného súdu Bratislava I., keď Mestský súd v Bratislave ako odvolací súd vytkol registrovému súdu, že nepostupoval v súlade s ust. § 175 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a to, že ak návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo, podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Z dôvodu, že JUDr. Jozefína Kráľová nebola splnomocnená na podanie návrhu členmi predstavenstva, nebola osobou oprávnenou na podanie návrhu na zápis do obchodného registra, preto v zmysle § 220 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh na zápis do Obchodného registra zamietol. Ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/65/1997-108 zo dňa 30.1.1998, z ktorého vyplýva, že týmto došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co/187/96-70 zo dňa 10.9.1996. Predmetom základného konania (v konaní pred Okresným súdom v Trnave sp. zn. 15C/82/1995) bol návrh žalobcu (Mesta Piešťany) o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným: 1. I. A. K., 2. I. M. K., 3. DOSPRA a.s. Piešťany. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA a.s. do obchodného registra rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave - uznesením sp. zn. 20Cob 507/93 zo dňa 6.12.1994 došlo k tomu, že na uvedenú spoločnosť je treba hľadieť akoby nebola nikdy vznikla, čo je záväzné pre všetky orgány (tu NS SR poukázal na ust. § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP). Uznesenie súdu, ktorým povolil zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava I. povoliť nemal, nekonvaliduje nedostatky, pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc). Mylný je teda názor, že akciová spoločnosť DOSPRA a.s. počas trvania zápisu v obchodnom registri až do jeho zrušenia mala právnu subjektivitu a mohla konať ako právny subjekt.
77. S ohľadom na uvedené v odseku 76 vyplýva, že pokiaľ došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým bol zápis DOSPRA a.s. do obchodného registra povolený a účinky tohto uznesenia nastali ex tunc (od počiatku), v súlade s najvyššími súdnymi autoritami je potrebné podľa odvolacieho súdu zotrvať na tom, že táto
spoločnosť nikdy nevznikla a teda nemala právnu subjektivitu, nemohla vstupovať do záväzkových vzťahov (ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti a následne ani s nimi nakladať), a teda ani nemohla platne uzatvoriť so žalovanými 1. a 2. predmetnú kúpnu zmluvu č. 4/1992 bez ohľadu na to, že predmetná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave pod č. Reg. R I.2379/92 zo dňa 11.9.1992.
78. Uvedené v odseku 77 nič nemení na tom, že žalovaný 1. a žalovaná 2. v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 4.9.1992 podľa odvolacieho súdu konali v dobrej viere v zápis spoločnosti DOSPRA a.s. do Obchodného registra (podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka) a teda aj vo viere, že DOSPRA a.s. má právnu subjektivitu, pričom nešlo len o žalovaných 1. a 2., ale zjavne o všetky subjekty (teda aj kupujúci v zmysle kúpnej zmluvy č. 5/1992, č. 8/1992, č. 9/1992, kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1992 označené v odseku 94), ktoré v dobe od zápisu DOSPRA a.s. až do rozhodnutia o jeho neplatnosti, vstúpili s touto spoločnosťou do jednania, či akéhokoľvek právneho vzťahu. Ako aj v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého v tom čase svedčal zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam spoločnosti DOSPRA, a.s.
79. S poukazom na obsah spisového materiálu spoločnosti DOSPRA a.s. na čl. 61-578, (výpoveďami svedkov I. J. a F. L.) bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že rozhodnutiu bývalého Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave sp. zn. Sa 851/Z zo dňa 25.5.1992, ktorý uznesením povolil v OR v odd. Sa vo vložke č. 851/Z vykonať (prvo) zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská 19, 921 01 Piešťany, deň vzniku: 04.05.1992, predchádzal návrh na zápis do obchodného registra zo dňa 4.5.1992, v záhlaví ktorého je označená A. A. D., keď podľa obsahu návrhu boli pripojené: zakladateľská listina, stanovy a.s., notárska zápisnica, podpisové vzory, rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, uznesenie MÚ Piešťany, znalecký posudok základného imania, pričom v spise (kópia spisu spoločnosti DOSPRA a.s. na čl. 164) je založená plná moc zo dňa 21.4.1992, ktorou Dipl. I. K. J. splnomocnil A. A. D. k realizácii zápisu do obchodného registra akciovej spoločnosti DOSPRA a.s. Iné plné moci pre A. A. D. v súvislosti s návrhom na zápis do obchodného registra sa v spise nenachádzajú. Svedok A. I. J., ktorý bol členom predstavenstva DOSPRA a.s. (podpredseda) síce vo výpovedi na odvolacom pojednávaní dňa 19.1.2022 uviedol, že podpisoval plnomocenstvo v súvislosti s návrhom na zápis do Obchodného registra pre nejakú kanceláriu alebo niekoho z Bratislavy, ale toto jeho tvrdenie z obsahu spisu obchodnej spoločnosti DOSPRA a.s. nevyplýva a ani uvedené svedok nedoložil. Svedok F. L. si nepamätal na okolnosti podania návrhu na zápis do Obchodného registra. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že potom ako Mestský prokurátor Mestskému súdu v Bratislave dňa 15.11.1993 vstúpil do konania vo veci DOSPRA a.s. a súčasne podal odvolanie proti uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 1. č. Sa 851/Z z 25.5.1992, F. R. Q., ktorý podľa vyjadrenia svedkov A. I. J. aj F. L. bol zamestnanom DOSPRA a.s. (právne oddelenie), podal až dňa 18.3.1995 návrh na zrušenie právoplatnosti uznesenia sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 (na čl. 216), keď konal podľa generálnej plnej moci zo dňa 19.2.1993 udelenej mu DOSPRA a.s. Ďalej odvolaním zo dňa 24.8.1995 proti uzneseniu Sa 851/B zo dňa 4.5.1995 na čl. 231 (ktorým Obvodný súd Bratislava 1 vo veci sp. zn. Sa 851/B návrh zamietol – na zrušenie uznesenia o zrušení právoplatnosti uznesenia Mestského súdu sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994) navrhol F. R. Q. vyhovieť návrhu a zrušiť právoplatnosť uznesenia sp. zn. 20Cob/507/1993 určenú dňa 27.1.1995. Pričom uznesením sp. zn. 20Cob/501/95 zo dňa 24.9.1996 (čl. 262) bolo odvolanie F. R. Q. odmietnuté. Teda (iba) spoločnosť DOSPRA a.s. prostredníctvom F. R. Q. až potom ako nadobudlo právoplatnosť (dňa 27.1.1995) rozhodnutie sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994, realizovala úkony, v snahe (iba) zrušiť právoplatnosť uvedeného rozhodnutia, avšak neúspešne. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti s uvedeným I. I. F. (primátor mesta Piešťany) v Notárskej zápisnici NZ 11/95, N11/95 zo dňa 11.1.1995 práve s ohľadom na uznesenie Mestského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.1994 sp. zn. 20Cob/307/93 urobil vyhlásenie o zrušení zámeru založiť akciovú spoločnosť DOSPRA, zrušil zakladateľskú listinu, stanovy a orgány. Napriek snahe odvolacieho súdu (v zmysle pokynu dovolacieho súdu v odseku 31 uznesenia sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019) sa nepodarilo v tomto konaní zistiť akékoľvek iné relevantné okolnosti (ani s poukazom na obsah kópie registrového spisu), ktoré predchádzali samotnému rozhodnutiu o povolení vykonať prvozápis spoločnosti DOSPRA a.s. do Obchodného registra bývalým Obvodným súdom Bratislava I, pričom ani samotný žalobca neozrejmil skutočnosti odôvodňujúce prizeranie sa konaniu DOSPRY a.s., resp. odôvodňujúce nenamietanie neplatnosti zápisu tejto spoločnosti do Obchodného registra. S ohľadom na uvedené odvolací súd vychádzal zo záveru naznačeného dovolacím súdom (uznesenie sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019), že žalobca ako
jediný akcionár musel vedieť, že zápis DOSPRY a.s. do obchodného registra je vadný, neplatný, resp. musel vedieť, že DOSPRA a.s. až do rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994, „žije“ a plní si svoje povinnosti vyplývajúce zo štatútu, pričom nenamietal neplatnosť zápisu spoločnosti DOSPRA a.s., resp. neurobil žiadne kroky k tomu, aby zabránil neplatnosti zápisu DOSPRA a.s. do Obchodného registra, pričom žalobu v danej veci podal dňa 7.9.1999, teda až cca 5 rokov po rozhodnutí vo veci sp. zn. 20Co/507/1993, resp. po 18 mesiacoch po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/65/1997 zo dňa 30.1.1998. Je zrejmé, že žalobca ako jediný akcionár spoločnosti DOSPRA a.s. zavinil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra bol neplatný, nevznikla a bez toho, aby danú situáciu riešil, akceptoval daný stav a svojím ne/konaním dopustil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s. ako neexistujúci subjekt uzatvorila so žalovanými 1. a 2 kúpnu zmluvu č. 4/1992. Potom teda platí, že žalobca ako jej zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom, ktorý so žalovanými 1. a 2. uzatváral zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorý teda spôsobil neplatnosť zápisu do Obchodného registra. A teda subjektom, ktorý uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej neplatnosti sa teraz domáha, bol sám žalobca a nie DOSPRA a.s., nakoľko táto nikdy neexistovala a teda ani nemohla spôsobiť túto neplatnosť (pozri bod 29 uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019). V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol platne nikdy previesť ani vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. ako imanie, ktoré vložil do akciovej spoločnosti, a teda potom ich vlastníkom bol stále žalobca a teda žalobca ako vlastník mal dbať na to, aby nedošlo k neplatnému (s poukazom na nižšie uvedené) prevodu nehnuteľností na žalovaných 1., 2.
80. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
81. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
82. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi predávajúceho a kupujúceho.
83. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých), jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch je pritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne a aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne možnosti zmluvnej strany z hľadiska veku, vzdelania, životných skúseností, sociálnej situácie a podobne.
84. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a ochrana autonómie vôle zmluvných strán (článok 2 ods. 3 Ústavy SR; § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju v konkrétnom okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta sunt servanda garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi rešpektované a že bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom súdnom konaní.
85. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
86. Právny úkon je charakterizovaný ako subjektívna právna skutočnosť aprobovaná právnym poriadkom, pre ktorú sú charakteristické nasledovné znaky: prejav vôle, prejav vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, prejav vôle právny poriadok uznáva, právny poriadok s právnym úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka kladie požiadavky pre súladnosť vyššie uvedených znakov preto, aby určitý úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný právny úkon. Týmito požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle, možnosť (dovolenosť). Vyššie uvedené požiadavky s výnimkou možnosti predmetu plnenia sú požiadavkami kladenými na subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa vo vôli kvôli (utváraní vôle) konajúceho a v prejave vôle navonok. Môže sa teda prejaviť: v existencii (neexistencii) vôle, v prejave vôle, v pomere vôle a prejavu. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna, omylu prostá, určitá a slobodná. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný - non negotium. V tomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Ide o prípady, keď chýba vôľa konajúceho, môže však ísť aj o vady určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle. Právna teória (pozn. nie Občiansky zákonník) od neplatnosti právneho úkonu – non negotium, odlišuje neplatnosť právnych úkonov – negotium nullum, kedy právny úkon síce vznikne, nespĺňa však všetky náležitosti platného (bezvadného) právneho úkonu a z tohto dôvodu je neplatný a nemá za následok zmenu právnych pomerov (porov. Krajčo. J., Občiansky zákonník pre prax, Komentár, Bratislava: EUROUNION, 2015, 474 s.). Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania – tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7M Cdo 12/2011).
87. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
88. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť, ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku.
89. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) [pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/208/2010/].
90. Odvolací súd aj v spojení s už uvedeným v odseku 77 a 78 a s poukazom aj na konštatovanie dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že DOSPRA a.s. právne nikdy nevznikla, preto uzatvára, že predmetnú kúpnu zmluvu č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 uzatvoril non subjekt (neexistujúci subjekt) spoločnosť DOSPRA a.s. (ako predávajúca) bez právnej subjektivity, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy č. 4/1992 v zmysle § 38 ods. 1 (§ 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka a teda žalovaní 1. a 2. kúpnou zmluvou č. 4/1992 nenadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva. Uvedená absolútna neplatnosť spôsobila neplatnosť aj následnej darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2003, ktorú uzavreli žalovaní 1. a 2. ako darcovia a žalovaní 3. a 4. ako obdarovaní (čo taktiež správne uzavrel aj súd prvej inštancie), v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, keďže tento nadobúdateľ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nenadobudol, nemôže s nehnuteľnosťou nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže previesť na ďalší subjekt (žalovaní 3. a 4.), ktorý v takom prípade sa taktiež nemôže stať ich vlastníkom.
91. Odvolací súd k uvedenému už v odseku 90 poukazuje aj na bod 30 odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na to, že v danom prípade nejde o zásadu, že „nikto nemôže previesť viac práv než sám má“, nakoľko súdy vychádzali z právneho názoru, že DOSPRA a.s. nevznikla. Táto zásada je uplatniteľná v prípadoch, ak osoby nadobúdajúce práva majú právnu subjektivitu a právne existujú, ale vlastnícke právo nadobudli od nevlastníka. Preto, ak DOSPRA a.s. nikdy nevznikla, nemohla ani previesť viac práv, ale žiadne právo, keď toto právo ani nemohla nadobudnúť od iného subjektu, pretože ako právny subjekt nikdy neexistovala. Potom sa do priameho právneho vzťahu dostáva žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v materiálnom čase, v čase prevodu vlastníctva nehnuteľností na žalovaných 1. a 2. priamo na týchto žalovaných, na ktorých nehnuteľnosť bola prevedená, keďže nemohla byť prevedená DOSPROU, a.s.
92. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení v súvislosti so skutočnosťou, že DOSPRA a.s. za svojej „existencie“ scudzila viacero nehnuteľností rôznym subjektom, pre komplexné posúdenie veci zistiť, komu ich scudzila, či obdobne postupuje vo všetkých podobných prípadoch, a v prípade, že nepostupuje rovnako, zistiť dôvody, pre ktoré sa domáha neplatnosti prevodu len v tomto prípade a posúdiť, či nejde zo strany žalobcu o diskriminačné konanie a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania voči žalovaným a na akom základe, ak je pravdou tvrdenie dovolateľov (žalovaných pozn. odvolacieho súdu), že v iných obdobných prípadoch prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam za rovnakých okolností sa neplatnosti nedomáhal.
93. S poukazom na obsah vykonaného dokazovania označeného už v odseku 50 odvolací súd uvádza, že žalobca okrem predmetnej žaloby doručenej Okresnému súdu dňa 7.9.1999 sa už žalobou doručenou na okresný súd Trnava dňa 4.12.1995 (sp. zn. 27C/63/1995) domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992, keď konanie veci bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 27C/63/1995-76 zo dňa 6.7.2000 zastavené (právoplatné dňa 16.8.2000) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999. Spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela aj kúpnu zmluvu č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992 (s kupujúcimi manželmi W. a K. D. a manželmi M. a L. J. ako kupujúci, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, parcela č. 1767/1 o výmere 235 m2, s.č. 1082), pričom žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 4.12.1995 (vec sp. zn. 21C/105/1995) domáhal voči kupujúcim určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992, keď následne bolo toto konanie uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 21C/105/1995-41 zo dňa 26.10.1999 zastavené (právoplatné dňa 22.12.1999) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom (bez uvedenia dôvodu) podaním zo dňa 20.9.1999. Zároveň žalobca ohľadom kúpnej zmluvy č. 8/1992 zo dňa 11.9.1992 podal žalobu na Okresný súd Piešťany sp. zn. 12C/17/2001 dňa 7.9.1999 (pôvodne vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn. 17C/34/1999), ktorou sa domáhal vydanie nehnuteľností (v zmysle kúpnej zmluvy č. 8/1992). Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 12C/17/2001-79 zo dňa 18.9.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/87/2003-109 zo dňa 14.7.2003 (právoplatné dňa 31.7.2003) žalobu žalobcu (ktorou sa voči manželom W. a K. D. a manželom M. a L. J., PROFSTAV, s.r.o, a Matador, a.s.) domáhal vydania nehnuteľností zamietol (z dôvodu
absencie hmotnoprávnej náležitosti žalobného petitu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka). Ďalej spoločnosť DOSPRA, a.s. uzavrela kúpnu zmluvu č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992 (s kupujúcimi manželmi A. a M. K.), ohľadom ktorej podal žalobca žalobu (doručenú dňa 22.5.1995 - pôvodne vedená pod sp. zn. 15C/82/1995) a domáhal sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 9/1992 zo dňa 25.9.1992 (predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X, parcela č. 17 o výmere 109 m2) aj vypratania a vrátenia kúpnej ceny. Táto žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. PN-11C/130/2002-195 zo dňa 24.4.2007 (právoplatné dňa 14.6.2007) zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu (bez podania odvolania). Spoločnosť DOSPRA a.s. ďalej uzavrela kúpnu zmluvu č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992 (s kupujúcimi manželmi L. a S. F., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X ako parcela č. 508/1, parcela č. 508/2, č. s. 1160), pričom žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.1999 domáhal na Okresnom súde Piešťany (sp. zn. 4C/106/2008) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992, určenie vlastníctva žalobcu, vypratania nehnuteľností a vrátenia kúpnej ceny. Uznesením č. 49/2015 neschválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou (výzva na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015 vo veci žalobcu F. E. proti žalovaným I. L. F. a spol.) na základe návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 12.2.2015. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 4C/106/2008-576 zo dňa 11.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa 30.10.2019 žalobu (voči manželom F. a J. O., s. r. o.) zamietol s poukazom na dobromyseľnosť manželov F. (konštatoval, že v spore sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom manželia F. boli pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu). Spoločnosť DOSPRA a.s uzavrela kúpnu zmluvu zo dňa 14.8.1992 s kupujúcimi (s manželmi H. a A. C.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti na LV č. XXX, parcela č. 1864/2, zast. plocha vo výmere 21 m2, parcela č. 1864/1, dom s.č. XXXX vo výmere 660 m2 v 1. Uznesením č. 130/1999 zo dňa 25.6.1999 schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov C.. Dňa 1.7.1999 uzavreli Mesto Piešťany a manželia H. a A. C. S. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nehnuteľnosti LV č. XXX, parcela č. 7754, zast. plocha. dom s.č. 1769, vo výmere 508 m2, parcela č. 7756 zast. plocha vo výmere 92 m2, ktoré nadobudli do vlastníctva od predávajúceho DOSPRA a.s. v spoluvlastníckom podiele 1) a dohodli sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s tým, že manželia C. sa stanú výlučnými vlastníkmi a ustupujúcemu spoluvlastníkovi bude vyplatená protihodnota 1.500.000,- Sk. Spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela aj kúpnu zmluvu č. 3/1992 dňa 4.9.1992 (s kupujúcimi manželmi A. a G. D.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcela č. 943 o výmere 187 m2 v celosti, parcela č. 1478/9, zast. plocha, s.č. 1700 o výmere 231 m2 zapísané na LV č. XXXX v podiele 1/32. Uznesením č. 264/2000 zo dňa 15.12.2000 Mestské zastupiteľstvo schválilo mimosúdne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi Mestom Piešťany a manželmi A. a G. D. (v súvislosti s návrhom na mimosúdne vyriešenie zo dňa 4.12.2000, zo dňa 23.8.1999, zo dňa 4.11.1999). Notárskou zápisnicou NZ 202/2000, N243/2000 bolo osvedčené, že dňa 19.12.2000 sa Mesto Piešťany a manželia A. a G. D. dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.9.1992 odvolávajúc sa na Úradný záznam spísaný dňa 18.12.2000 (v ktorom strany prehlásili, že kúpna zmluva zo dňa 4.9.1992 je absolútne neplatná). Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2000 Mesto Piešťany predalo kupujúcim manželom A. a G. D. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcela č. 7744, zast. plocha, dom s.č. 1700 vo výmere 189 m2 v celosti, na LV č. XXXX, parcela č. 7742 zast. plocha, dom s.č. 1700 vo výmere 223 m2 v podiele 1/32, za kúpnu cenu 902.230,- Sk, časť kúpnej ceny vo výške 402.230,- Sk už bola vyplatená na základe pôvodnej neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.1992, zvyšok kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk bude vyplatený pri podpise zmluvy. Výzvou zo dňa 26.1.2012 a následne výzvou zo dňa 9.1.2015 žalovaný 3. vyzval žalobcu na mimosúdne vyriešenie predmetného sporu, keď uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 55/2012 zo dňa 29.3.2012 bod 18 písm. c) neschválilo rokovať so žalovanými o ukončení súdneho sporu mimosúdnou cestou a taktiež uznesením č. 48/2015 Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany nebolo schválené rokovať o ukončení sporu mimosúdnou cestou na základe výzvy na mimosúdne rokovanie zo dňa 9.1.2015.
94. Odvolací súd mal aj s poukazom na uvedené v odseku 93 preukázané, že okrem predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 spoločnosť DOSPRA a.s. uzavrela (minimálne) kúpnu zmluvu č. 3/1992 (s kupujúcimi manželmi A. a G. D.), kúpnu zmluvu č. 5/1992 (s kupujúcimi manželmi L. a S. F.), kúpnu zmluvu č. 8/1992 (s kupujúcimi manželmi W. a K. D. a manželmi M. a L. J.), kúpnu zmluvu č. 9/1992 (s kupujúcimi manželmi A. a M. K.), kúpnu zmluvu zo dňa 14.8.1992 (s kupujúcimi s manželmi H. a A. C.). Pričom žalobca sa v súvislosti s kúpnymi zmluvami č. 5/1992, č. 8/1992, č. 9/1992 (ako aj predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992) podal žaloby (týkajúce sa nárokov vyplývajúcich z neplatnosti kúpnych zmlúv), pričom žaloby boli podané dňa 4.12.1995 (kúpna zmluva č. 4/1992), dňa 4.12.1995 a dňa 7.9.1999 (kúpna zmluva
č. 8/1992), dňa 22.5.1995 (kúpna zmluva č. 9/1992), dňa 27.8.1999 (kúpna zmluva č. 5/1992), dňa 7.9.1999 (predmetný spor - kúpna zmluva č. 4/1992). Odvolací súd sa teda nestotožnil s argumentom, že v iných obdobných prípadoch sa žalobca prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam nedomáhal. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca vo vzťahu k žalovaným nepostupuje rovnako (či už ide o mimosúdne rokovania alebo spôsob ukončenia sporov), odvolací súd konštatuje, že je faktom, že spory označené v odseku 93, ktoré boli žalobcom vedené sú už toho času právoplatne ukončené, či už išlo manželov D. (kúpna zmluva č. 8/1992), manželov F. (kúpna zmluva č. 5/1992), manželov K. (kúpna zmluva č. 9/1992), v ktorých mesto Piešťany nebolo úspešné, a že mesto Piešťany sa dohodli s manželmi C. (kúpna zmluva zo dňa 14.8.1992) a manželmi D. (kúpna zmluva č. 3/1992), avšak je nutné zároveň poukázať na to, že na rozdiel od žalovaného 1., ktorý mal s mestom Piešťany (ako poslanec, viceprimátor, člen mestských komisií) personálne prepojenie, ostatní posudzovaní kupujúci v takejto situácii s mestom Piešťany neboli, nemali žiadne spojenie s mestom Piešťany (ani so spoločnosťou DOSPRA a.s.). Teda nikto z kupujúcich nebol v rovnakej (resp. obdobnej) situácii pre uzatváraní kúpnej zmluvy ako žalovaný 1.
95. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že manželia F., ktorých v spore s mestom Piešťany istú dobu ako právny zástupca žalovaný 1 aj zastupoval (a ktorí boli v spore s mestom Piešťany úspešní) mali predtým ako uzavreli kúpnu zmluvu č. 5/1992 postavenie nájomcov na rozdiel od žalovaných 1. a 2., ktorí k nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy č. 4/1992 dovtedy právny dôvod k užívaniu nemali. Pokiaľ ide o dohodu s manželmi D. tejto dohode predchádzala nielen dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, ale aj vyhlásenie v Úradnom zázname spísanom dňa 18.12.2000 (v ktorom strany prehlásili, že kúpna zmluva zo dňa 4.9.1992 je absolútne neplatná), pričom nesúhlas žalovaných s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy v predmetnej veci, je nosným argumentom v obrane žalovaných. Taktiež situácia manželov C., ktorí uzavreli s mestom Piešťany dohodu, bola rozdielna od žalovaných aj v tom, že manželia C., mali nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s mestom Piešťany, s ktorým sa dohodli na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva. Uvedené odlišnosti boli tou skutočnosťou, ktorá nasvedčovala legitímne možným záujmom od odkúpenie nehnuteľného majetku (o ktorý mohla mať záujme aj široká verejnosť, ktorej takáto možnosť ponúknutá nebola.
96. Odvolací súd má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca nepristúpil na žiadosti žalovaného 3. o mimosúdne vyriešenie sporu neznamená, že by konal v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže každý má právo sa (slobodne) rozhodnúť, či na prípadnú dohodu pristúpi, tým skôr, že v prípade dohôd s inými kupujúci bola situácia odlišná od žalovaných 1. a 2. s ohľadom na už uvedené. Odvolací súd má za to, že v danej veci nebol dôvod na postup podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), keďže predpoklady na jeho aplikáciu neboli naplnené, tým skôr, že aj samotní žalovaní výslovne v podaní zo dňa 14.10.2019 (čl.1825) uviedli, že označený zákon sa na danú vec nevzťahuje, a pokiaľ poukazovali na porušovanie zásady o rovnakom zaobchádzaní zo strany žalobcu, nedovolávali sa tým ochrany v zmysle antidiskriminačného zákona, ale zvýrazňovali tým konanie žalobcu proti dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka).
97. Odvolatelia považovali za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď tento spôsobil ne/ existenciu DOSPRY a.s. a v súčasnosti sa domáha určenia vlastníckeho práva s tým, že so žalovanými odmieta mimosúdne rokovať, napriek tomu, že ho o to opakovane žiadali.
98. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
99. Odvolací súd k námietke označenej v odseku 95 uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
100. Posudzovanie súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi je prioritnou otázkou, ktorou sa musí súd zaoberať. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011). V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (por. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 151/2009). Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým mravom býva adekvátne sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi tiež vtedy, keď konajúci síce navonok postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. Zo strany takto konajúceho subjektu ide len formálne o výkon práva; jeho skutočným zámerom a tiež účelom jeho konania totiž nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného) /pozri 4Cdo/146/2017/.
101. Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi je nutné podľa odvolacieho súdu posudzovať komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú v danej veci veľmi špecifické s dopadom aj na väzbu na dobrú vieru žalovaných ako aj zásadu, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo turpitudinem suam allegare potest) v súvislosti s ne/konaním žalobcu (ako jediného zakladateľa) ohľadom nenamietania neplatnosti zápisu do Obchodného registra.
102. Úlohou súdov v súdnom procese je poskytnúť právnu ochranu správaniu čestnému. Zásadu, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo turpitudinem suam allegare potest), zakotvovalo už rímske právo. Táto zásada znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy sa rozumie také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 42 – 43.) /pozri nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 417/2018 bod 30/.
103. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“) majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
104. Podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, 20) ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, ods. 2 orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v predpísanej evidencii.
105. Podľa § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c)
postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce, ods. 2 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
106. Podľa § 9a písm. a) zákona o majetku obcí obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci starostom obce, písm. b) poslancom obecného zastupiteľstva, g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a) až f).
107. Uznesenie zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja predstavuje v postate univerzálny správny akt, ktorým zastupiteľstvo navonok prejavuje svoju vôľu, resp. rozhodovanie vo veciach, ktoré nemajú výlučne normatívny charakter.
108. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia pri nakladaní s jej majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.
109. Z toho treba vyvodiť, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím, pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
110. Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje tiež samostatné definície tak správneho orgánu, ako aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Správnym orgánom sa, na účely tohto Odporúčania, rozumie verejnoprávny subjekt akéhokoľvek druhu a na akejkoľvek úrovni (vrátane štátnych, miestnych a autonómnych orgánov), ktorý poskytuje verejnú službu alebo koná vo verejnom záujme. Za správny orgán sa tiež považuje akýkoľvek súkromnoprávny subjekt vykonávajúci výsady verejného orgánu zodpovedného za poskytovanie verejnej služby alebo konajúci vo verejnom záujme. Súkromnými osobami sa naopak rozumejú všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú objektom aktivít orgánu verejnej správy. Odporúčanie definuje jednotlivé zásady (princípy) „dobrej správy“ - zásada zákonnosti, zásada rovnosti a zákaz diskriminácie, zásada nestrannosti, zásada proporcionality, zásada konania v primeranej lehote, zásada spoluúčasti, zásada rešpektovania súkromia, zásada transparentnosti.
111. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že skutočnosť, že žalobca nepristúpil na žiadosti žalovaného 3. o mimosúdne vyriešenie sporu neznamená, že by konal v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže každý má právo sa (slobodne) rozhodnúť, či na prípadnú dohodu pristúpi, tým skôr, že v prípade dohôd s inými kupujúci bola situácia odlišná od žalovaných 1. a 2. Už v odseku 79 je konštatované, že žalobca ako jediný akcionár spoločnosti DOSPRA a.s. zavinil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s., ktorej zápis do Obchodného registra bol neplatný, nevznikla a bez toho, aby danú situáciu riešil, akceptoval daný stav a svojím ne/konaním dopustil stav, že spoločnosť DOSPRA a.s. ako neexistujúci subjekt uzatvorila so žalovanými 1. a 2 kúpnu zmluvu č. 4/1992, pričom podľa odvolacieho súdu za takejto situácie, domáhanie sa určenia vlastníckeho práva by malo byť v rozpore s princípom, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo
turpitudinem suam allegare potest), avšak v danej veci, keď predmetom ochrany je hodnota - majetok spadajúci pod zákon o majetku obcí, ktorému má byť poskytnutá ochrana. A to napriek tomu, že zákaz priameho predaja majetku obcí funkcionárovi a jemu blízkym osobám ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 v zákone o majetku obcí č. 138/1991 Zb. (v znení k 4.9.1992) nebol explicitne upravený v ustanovení § 9a zákona o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2010. Uvedené však neznamená, že ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nemala byť chránená v právnom štátu aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, keďže verejný záujem je existenciálne spojený s princípom materiálneho právneho štátu.
112. Žalovaní 3. a 4., ktorým aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam darovaných im žalovanými 1. a 2. (darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2003), nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za dobromyseľných nadobúdateľov, keďže ku dňu uzavretia darovacej zmluvy (27.11.2003) už predmetný spor (žaloba podaná na okresný súd dňa 7.9.1999) prebiehal a na liste vlastníctva č. XXXX bola v časti B uvedená poznámka P2 27/00 – poznamenáva sa: žaloba na vydanie nehnuteľnosti podaná na OS v Trnave dňa 7.9.1999 Mesto Piešťany – 2224/00, 3425/19. Teda žalovaní 3. a 4. podľa odvolacieho súdu nezachovali obvyklú mieru opatrnosti a starostlivosti, ktorú možno od nich žiadať a ignorovali nielen existenciu prebiehajúceho sporu (o určenie vlastníctva) ale aj zápis poznámky na liste vlastníctva. Záver o nedobromyseľnosti žalovaných 3. a 4. podporuje aj skutočnosť, že sú deťmi žalovaných 1. a 2., t.j. blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom nie je možné akceptovať, že by nevedeli o okolnostiach súvisiacich s prebiehajúcim sporom tým skôr, že žalovaný 3. (tak ako aj žalovaný 1.) má právnické vzdelanie. Pričom iba samotné subjektívne presvedčenie žalovaných 3. a 4. o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako aj následné správanie sa ako vlastníkov (uzatváranie právnych úkonov s nájomcami bytov v predmetnej nehnuteľnosti, ako aj s tretími osobami o čom žalovaní predložil listinné dôkazy) neznamená preukázanie dobromyseľnosti vo vzťahu k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na žalovaného 1., ktorý ku dňu 4.9.1992 (uzavretie kúpnej zmluvy č. 4/1992) svoju dobromyseľnosť sám vylúčil, keď ako viceprimátor prijal ponuku (niekedy v auguste 1992 od primátora Dipl. I. K. J. na kúpu predmetnej nehnuteľnosti), čím využil nenáležitú výhodu oproti ostatným možným záujemcom, teda možno aj samotných nájomcom bytov, ktorí mali ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy č. 4/1992 v nájme byty, pričom sa (na rozdiel od žalovaných 1. a 2.) išlo o osoby majúce k predmetnej nehnuteľnosti vzťah. Odvolací súd má za to, že na uvedený záver nemá vplyv ani poukaz žalovaných na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoPr/3/2019-451 zo dňa 27.7.2020, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 19Cpr/10/2017-346 zo dňa 27.7.2020, ktorým Okresný súd Piešťany vo veci žalobkyne: A. I. N. D., E., F. proti žalovanému: Bytový podnik Piešťany, s.r.o., zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 22.12.2016) s poukazom na § 220 CSP, keď závery v označenom zrušujúcom uznesení na prejednávaný spor nedopadajú, keďže ide o rozdielne nároky a rozdielne skutkové okolnosti. Ani poukaz na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/298/2018-730 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 4C/106/2008-576 zo dňa 11.12.2017, ktorým Okresný súd Piešťany zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným manželom F. a J. O., s..r. o. a to s poukazom na dobromyseľnosť manželov F., keď zároveň konštatoval, že v spore sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom manželia F. boli pred uzavretím kúpnej zmluvy nájomcami predmetných nehnuteľností, ktoré kúpili na výzvu žalobcu), v danej veci neobstojí, s ohľadom na vyššie uvedený záver o nedobromyseľnosti žalovaných v danej veci. Na dobromyseľnosť žalovaných podľa odvolacieho súdu nedopadá ani nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019, na ktorý poukázali žalovaní, a zo záveru ktorého vyplýva procesná výnimka zo zásady „nemo plus iuris“ podľa § 456 CSP, v zmysle ktorého sa poskytuje ochrana subjektom, ktorých právne vzťahy nadviazali na právne vzťahy strán upravené rozhodnutiami, ktoré dovolací súd zrušil, avšak ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nebolo vydané (právoplatne) rozhodnutie v inom konaní, ktoré by prejednávanej veci predchádzalo, a ktoré by bolo dovolacím súdom zrušené. Pokiaľ ide o iné prípady (označené už v odseku 94), dobromyseľnosť ostatných kupujúcich podľa odvolacieho súdu na rozdiel od žalovaných nebola sporná, keďže nebolo preukázané na rozdiel od žalovaného 1., že by nehnuteľnosti nadobudli ako funkcionári žalobcu, resp. inak spriaznené osoby so spoločnosťou DOSPRA a.s. Teda nemožno v súvislosti s postupom žalobcu vo vzťahu k iným prípadom preukazovaným v danej veci, že by išlo vo vzťahu k žalovanému 1. a 2. o konanie, ktoré by ich diskriminovalo v súvislosti s predmetným konaním (tak ako je tu už konštatované v odseku 94).
113. Pokiaľ ide o posúdenie (v zmysle odôvodenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019), kto má niesť väčšie riziko, či nadobúdateľ v dobrej viere, alebo vlastník, ktorý bol sám nedbalý a naviac zrejme spôsobil, že zápis do obchodného registra bol neplatný, ak DOSPRA a.s. nikdy nevznikla. Odvolací súd konštatuje, že na uvedené posudzovanie má vplyv záver odvolacieho súdu, že správanie žalobcu bolo nedbalé, keď zapríčinilo skutočnosť, že DOSPRA a.s. nevznikla, ako aj záver v zmysle odseku 109, ale aj záver, že žalovaní ako nadobúdatelia neboli dobromyseľní, keď žalovaný 1. ako viceprimátor a poslanec mestského zastupiteľstva (teda aktuálne definované ako verejný funkcionár podľa čl. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov) nadobudol majetok patriaci žalobcovi (za predpokladu, že predmetná nehnuteľnosť nebola vložená ako nepeňažný vklad do spoločnosti DOSPRA a.s., ktorá nemala právnu subjektivitu, keďže nevznikla) priamym predajom, využijúc ponuku primátora Dipl. I. K. J. (aj predseda predstavenstva DOSPRA a.s.), uprednostniac teda svoj osobný záujem pred verejným záujmom (ktorý je takým záujmom, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom). Pri posudzovaní dobromyseľnosti pôvodného nadobúdateľa bolo preto nevyhnutné prihliadať aj na povinnosť verejného funkcionára, ktorý nesmie uprednostňovať svoj osobný záujem pred vereným záujmom. Z toho dôvodu bola kladená vyššia miera povinnosti (z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti) v porovnaní s bežným občanom. Pričom uvedené dopadá aj na žalovaných 3. a 4., ktorí sú blízkymi osobami žalovaných 1. a 2., a ktorí v priebehu predmetného konania uzavreli so žalovanými 1. a 2. darovaciu zmluvu.
114. Napriek uvedenému v odseku 113 odvolací súd v súvislosti s pokynom dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019, vysporiadať sa s judikatúrou ústavného súdu sp. zn. ÚS 549/2015 a sp. zn. I. ÚS 151/201, poukazuje na to, že donedávna existovali dve skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu, keď do prvej skupiny bolo možné zaradiť rozhodnutia zotrvávajúce na zásade nemo plus iuris a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré umožňovali prelomenie predmetnej zásady, keď v nich okrem iného boli ref1ektované závery vyslovené v nálezoch ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015, sp. zn. I. ÚS 151/2016 (sp. zn. I. ÚS 460/2017, resp. aj rozhodnutia, ktoré pripúšťali nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti (Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8Cdo 278/2019-1006 zo dňa 29.6.2021).
115. V otázke prelomenia zásady nemo plus iuris a s tým súvisiaceho nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa, došlo v čase po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to prostredníctvom uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia (ďalej len „veľký senát“) sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021, v ktorom je konštatované, že zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (I. ÚS 17/0 l, III. ÚS 346/05). Od 1. júla 2016 je zabezpečenie jednoty rozhodovania a jednoty judikatúry predovšetkým úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu (§ 48 Civilného sporového poriadku) [II. ÚS 252/2019]. V tomto kontexte dovolací súd vyzdvihol úlohu veľkého senátu, ktorý je zásadným právnym nástrojom, ktorým možno zjednotiť rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to aj s ohľadom na záväznosť jeho rozhodnutí podľa § 48 ods. 3 veta prvá CSP pre ostatné senáty (občianskoprávneho ako aj obchodnoprávneho kolégia) najvyššieho súdu. Aby totiž najvyšší súd mohol plniť svoju základnú úlohu, ktorou je zjednocovanie judikatúry, musí samotná judikatúra najvyššieho súdu pôsobiť navonok jednotne, k čomu majú prispieť najmä všeobecne záväzné rozhodnutia veľkého senátu. K retrospektívnym účinkom zmenenej judikatúry sa dovolací súd vyjadruje vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8MCdo 4/2014, 3Cdo 223/2016, 3Cdo 198/2017, 9Cdo 67/2020, 7Cdo 20/2021) priebežne stabilný názor, že pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu a iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti, ale nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. V predmetnom rozhodnutí veľký senát vo vzťahu k nastolenej právnej otázke okrem iného uviedol, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originálneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady,
že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Veľký senát dodal, že z predmetného konštatovania vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Zároveň uviedol, že nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom) nie je možné zaradiť ani medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Veľký senát ďalej poukázal na výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, ktoré sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky zaradil ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 3l. marca 2017) [resp. § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od l. apríla 2017], pričom uviedol, že v iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri nárokoch podľa ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých sa však nadobúdateľ v dobrej viere - ktorý sa nestal vlastníkom veci s poukazom na zásadu nemo plus iuris - nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. Ďalej konštatoval, že pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu na strane predávajúceho. Dodal, že v prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať ich vlastníkom). Veľký senát vyslovil, že je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere vyslovenom najvyšším súdom už v rozsudku sp. zn. lCdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Možnosť prelomenia zásady nemo plus iuris - okrem zákonom predvídaných výnimiek - nie je podľa veľkého senátu možné odvodiť ani zo znenia ustanovenia § 70 ods. l Katastrálneho zákona, a to ani s odkazom na článok l ods. l ústavy, z ktorého ako takého tiež nie je možné odvodiť uprednostnenie ochrany dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti pred ochranou jej vlastníka alebo aspoň pomerovanie medzi ochranou vlastníka veci a dobrou vierou ďalšieho nadobúdateľa. Veľký senát napokon dospel k záveru, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy predávajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S ohľadom aj na vyššie uvedené veľký senát uzatvoril, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností; III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje; IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
116. S poukazom na uvedené v odseku 115, z dôvodu záverov v uznesení veľkého senátu sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.4.2021 došlo k prekonaniu záverov v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 (z odôvodnenia vyplýva, že podstatou konania pred všeobecnými súdmi bola žaloba sťažovateľa, ktorou sa podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty zapísaných na pre katastrálne územie mesta ako kultúrny dom súp. č. 2270, o výmere 1750 m2 a zast. plocha o výmere 1051 m2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 15.2.2000 od predávajúceho úpadcu, v zastúpení správcom konkurznej podstaty a súhlasu príslušného konkurzného súdu opatrením zo 14.12.1999 za kúpnu cenu 33.193,92 Eur, ale ktoré žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu v konkurze, 29.10.2007 zapísal do konkurznej podstaty úpadcu. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom /katastrálnom/ konaní. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení), ako aj nálezu sp. zn. I. ÚS 151/2016, ktorý zotrval na záveroch nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015.
117. Žalovaní namietali II. výrok napadnutého rozsudku, poukazujúc na synalagmatický záväzok pri aplikácii § 457 Občianskeho zákonníka, keď okresný súd vo výroku nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Pričom táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali.
118. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu, ako aj prospech získaný z nestatočných zdrojov.
119. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
120. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve a to buď neplatnej alebo zrušenej. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, keď kúpna zmluva č. 4/1992 je neplatná a následne od nej sa odvíjajúca aj darovacia zmluva.
121. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve a to buď neplatnej alebo zrušenej. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, keď kúpna zmluva č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 je neplatná a následne od nej sa odvíjajúca darovacia zmluva.
122. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.7.2015 (právoplatným dňom 28.7.2015) okresný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1., 3., 4. a 5. vypratať nehnuteľnosti v kat. území E., zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vylúčil na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. 4C/90/2015). V preskúmavanom konaní už súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyriešil absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy a následne aj darovacej, preto plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je každý účastník povinný vrátiť druhému, čo z nej dostal. Podľa odvolacieho súdu v preskúmavanom konaní nie je vylúčené vyriešiť povinnosť vrátenia kúpnej ceny a vo vylúčenom konaní (o vypratanie) predmetné nehnuteľnosť vrátiť žalobcovi, nakoľko konanie o vypratanie, ktoré bude zrejme vyžadovať dokazovanie náročnejšie vzhľadom na nadväzujúce nároky žalovaných na investície do nehnuteľnosti, prípadne finančné vyrovnania nadväzujúcich nájomných vzťahov, a ktoré nadväzuje na predmetné konanie a jeho závery môže použiť v konaní o vypratanie.
123. Podľa § 198 ods. 1 CSP ak súd svedka predvolá, v predvolaní označí strany a predmet konania, ods. 2 ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ods. 3 ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.
124. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní navrhli dokazovanie výsluchom svedka R. Q. a žiadali zabezpečiť svedka prostredníctvom súdu, pričom uviedli adresu R. XX/XX, E. (čl. 1666). Odvolací súd svedka predvolal z označenej adresy, avšak obálka sa vrátila s oznámením adresát neznámy dňa 14.10.2019 (čl. 1823). Následne odvolací súd svedkovi doručoval predvolanie na adresu F. C. [. XXXX/ XX, E. (adresa trvalého pobytu – údaj z evidencie Registra obyvateľov SR), avšak adresát bol na adrese neznámy. Predvolanie na termín 1.3.2021 pre svedka na adrese trvalého pobytu bolo vrátené s oznamom – adresát neznámy (čl. 1960). Predvolanie na termín 17.5.2021 pre svedka na adrese trvalého pobytu bolo vrátené s oznamom – adresát neznámy (čl. 1996). Listom zo dňa 2.1.2022 (čl. 2036) oznámilo OR PZ Piešťany, že vykonalo previerku s negatívnym výsledkom ohľadom doručenia súdnej zásielky pre A. R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXXX/XX, E., nakoľko p. B. v bytovom dome oznámila, že menovaný sa dlhšiu dobu na adrese nezdržiava, nakoľko býva už 12 rokov vo Švajčiarku).
125. Ak strana nevie prítomnosť svedka zabezpečiť na pojednávaní z dôvodu neznámeho pobytu, súd súčasne predvolá svedka aj z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa súdu nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, návrh na jeho výsluch zamietne. Tento postup prichádza do úvahy iba v prípade, keď všetky zákonom predpokladané a súdom využité možnosti na zabezpečenie prítomnosti svedka boli neúspešné. Ide predovšetkým o prípady, ak pobyt svedka je neznámy alebo uloženie poriadkovej pokuty a predvedenie bolo bezvýsledné.
126. Odvolací súd konštatuje, že na pojednávaní dňa 11.1.2023 zamietol návrh na vypočutie svedka R. Q. v zmysle § 198 ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 CSP, keďže pobyt svedka je neznámy, keď odvolací súd predvolával svedka aj z adresy trvalého pobytu prostredníctvom polície, avšak bezúspešne.
127. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom okresného súdu č. k. 12C/91/2000-584 zo dňa 18.9.2002 (prvý v poradí) bola žaloba zamietnutá (prvý výrok v poradí) a žalovaným 1. a 2. nebola priznaná náhrada trov konania (druhý výrok v poradí). Uznesením Krajského súdu č. k. 23Co/53/2003-598 zo dňa 31.3.2003 (prvý v poradí) odvolací súd na odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. PN-12C 91/2000-811 zo dňa 16.12.2005 (druhý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 2. náhradu trov konania v sume 50.212,- Sk do rúk advokáta A. B. C., III. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 4. náhradu trov konania v sume 45.017 Sk do rúk advokáta A. B. C., IV. výrokom žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému 3. náhradu trov konania v sume 42.252,- Sk do rúk advokáta A. B. C., V. výrokom nepriznal žalobcovi 1. náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/60/2006-856 zo dňa 20.7.2006 (druhé v poradí) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (druhý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 súd prvej inštancie (tretí v poradí) I. výrokom zamietol návrh o určenie, že kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi akciovou spoločnosťou DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ak kupujúcimi, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v k. ú. E., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 1776/1, zast. čs. 1678, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.9.1992 je absolútne neplatná, II. výrokom zamietol návrh, že Darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako darcami a odporcami v 3. a 4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol dom s.č. XXXX na parc. č. 6381 (pred ZMVM ako parc. č. 1776/1) a parc. č. 6381 vo výmere 178 m2 zastavané plochy, k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.1.2004 pod číslom vkladu V 2524/03, je absolútne neplatná, III. výrok určil, že vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu s.č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, IV. výrok uložil odporcom 1. až 4. povinnosť vypratať nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra Piešťany, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1 po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom s.č. 1678, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, V. výrok uložil odporcom v 1. a 2. rade vrátiť navrhovateľovi v celosti plnenie – kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. RI 2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 545.690,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č. k. 23Co/51/2012-1146 zo dňa 4.2.2013 (tretie v poradí) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (tretí v poradí) v napadnutých častiach (III., IV., V. výrok) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015 (štvrtý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom, pred ZMVM pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. XXXX, je navrhovateľ v celosti, II. výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť odporcom v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18.113,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom o trovách konania okresný súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/160/2018-1535 zo dňa 30. apríla 2019 I. výrokom zrušil rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/17/2016-1403 (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, II. výrokom priznal žalovaným 1. až 4. nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
128. Uznesenie okresného súdu č. k. 4C/155/2008-1450 zo dňa 8.1.2018 stratilo svoj právny základ, stalo sa nulitným, keďže uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/160/2018 zo dňa 30.4.2019 bol rozsudok odvolacieho súdu č. k. 23Co/17/2016-1403 zrušený, teda napadnutý rozsudok (č. k. 4C/155/2008-1314 zo dňa 30.9.2015) nenadobudol právoplatnosť.
129. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v I. a II. výroku žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľov, s použitím § 387 ods. 1 CSP, napadnuté výroky I., II. ako aj III. výrok (závislý
výrok) potvrdil (keď odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP neboli po prejednaní veci odvolacím súdom dôvodné).
130. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
131. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
132. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
133. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
134. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len NS SR 2MCdo/17/2009). Nie je preto možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú možnosť aplikácie.
135. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008).
136. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/4/2017). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2011).
137. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
138. Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.
139. V posudzovanej veci existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola vzhliadnutá v okolnostiach daného sporu. K podaniu žaloby podľa odvolacieho súdu nezadali príčinu žalovaní (ani 1. ani 2.), ktorí sa už po jej podaní náležite bránili (aj podaním predmetného odvolania voči napadnutému rozsudku), ale samotný žalobca, ktorý ako zriaďovateľ a jediný akcionár bol tým subjektom, ktorý spôsobil neplatnosť zápisu (DOSPRY, a.s.) do Obchodného registra, ktorá nikdy neexistovala a teda nemohla ani spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v súvislosti, s ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva.
140. Práve vyššie uvedená okolnosť mala v posudzovanej veci charakter výnimočnosti, odôvodňujúci aplikáciu moderačného práva súdu k náhradovej povinnosti strany konania (žalovaných). Uvedené malo za následok nepriznanie celej náhrady trov, ktoré vznikli žalobcovi, v tomto odvolacom konaní.
141. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vznikol mu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovaným 1. a 2. (k povinnosti vrátiť kúpnu cenu), žalovaným 3. a 4. (k určeniu vlastníckeho práva). Odvolací súd vzhľadom na existenciu okolnosti uvedenej v odseku 139, odôvodňujúcej záver o uplatnení moderačného práva súdu podľa ust. § 257 CSP rozhodol tak, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov tohto odvolacieho konania.
142. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, ods. 3 náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
143. V odvolacom konaní (na pojednávaní dňa 19.1.2022) bol vykonaný výsluch svedka A. I. I. J., pričom svedok priamo na pojednávaní si po výsluchu uplatnil svedočné.
144. O svedočnom rozhodol odvolací súd podľa § 258 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a svedkovi, ktorý bol vypočutý odvolacím súdom na pojednávaní dňa 19.1.2022, a ktorý si uplatnil svedočné priznal proti žalovaným 1. až 4. (ako neúspešným stranám) nárok na náhradu svedočného v celom rozsahu, keďže jeho výsluch na odvolacom súde bol vykonaný na návrh žalovaných, ktorí boli v konaní neúspešní. O výške náhrady trov svedočného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
145. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, keďže došlo k zmene napadnutého rozhodnutia.
146. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
147. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).