Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/5/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: R., N., proti

ţalovanému: L., B., zastúpený JUDr. P. H., advokátom so sídlom v R., o vydanie

nehnuteľností, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Roţňava pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava (ďalej iba ako „súd prvého stupňa“) rozsudkom

zo 16. septembra 2008 č.k. -329 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala,

aby ţalovanému bola uloţená povinnosť vydať jej nehnuteľnosti v katastrálnom území

Roţňava bliţšie označené v ţalobe. Rozhodnúť o trovách konania si vyhradil podľa § 151

ods. 3 , v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) v osobitnom rozhodnutí.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), prejednávajúci odvolanie

ţalobkyne, rozsudkom z 25. mája 2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej potvrdil.

Súd prvého stupňa potom uznesením z 5. augusta 2009 č.k. -376 rozhodol

o trovách konania tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, na účet jeho

zástupcu vedený v banke, sumu 3 653,93 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol jednotlivé úkony právnej sluţby, ktoré vykonal zástupca

2

ţalovaného, spôsob určenia základnej tarifnej odmeny, dôvody a rozsah jej zníţenia za

jednotlivé úkony právnej sluţby, súhrn náhrad hotových výdavkov zástupcu a celkové sumy

odmien podliehajúcich a osobitne odmien nepodliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

Odvolací súd konajúci o odvolaní ţalobkyne uznesením z 26. februára 2010 sp.zn.

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov tak,

ţe ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, na účet jeho zástupcu, náhradu trov

konania v sume 1 827 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa síce správne vychádzal

pri určení tarifnej odmeny zástupcu ţalovaného z hodnoty sporu i zo zásady úspechu v spore,

pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov ale neprihliadol na osobitný charakter

konania, ktoré je konaním reštitučným, zmyslom ktorého je náprava krívd spôsobených

v minulosti oprávneným osobám štátom, a riadne neskúmal, či tu nie sú dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ustanovenia odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov alebo ich časti úspešnému ţalovanému. Uviedol, ţe vzhľadom

na charakter konania, postavenie ţalovaného, ako štátneho podniku, a rozsah dokazovania,

ktoré súd povaţoval za potrebné vo veci vykonať, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa

odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému. Keďţe však zvýšenie trov

konania zavinila i ţalobkyňa, je na mieste, aby ţalovanému bola priznaná náhrada trov

v jednej polovici jeho zástupcom vyčíslených trov. Rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania odôvodnil pomerom úspešnosti účastníkov v odvolacom konaní.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej aj ako „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet

ţalovaného, pretoţe napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv

a zákonom chránených záujmov tohto účastníka konania nie je moţné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté rozhodnutie „v napadnutej časti“ zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil dôvodmi

podľa tvrdiac, ţe odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov

konania účastníkov neriadil dôsledne ustanoveniami , a ods. 1

Podľa dovolateľa pre pouţitie ostatne uvedeného ustanovenia tu neboli dôvody hodné

osobitného zreteľa a výnimočnosti. Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil, ţe ide vec

reštitučnú, mal dovolateľ za to, ţe vôľou zákonodarcu bolo síce reštitučnými zákonmi

napraviť majetkové krivdy a pri tejto náprave výrazne finančne nezaťaţiť oprávnené osoby,

3

„avšak nie na úkor podávania nedôvodných ţalôb, ako to bolo aj v tomto prípade.“ Podľa

dovolateľa nie je dôvodom osobitného zreteľa, ţe ţalovaný je štátny podnik. Nepriznaním

náhrady jeho trov dochádza k zníţeniu jeho majetku bez moţnosti kompenzácie. Navyše,

odvolací súd nesprávne posudzoval len postavenie a pomery iba ţalovaného, nie aj ţalobkyne.

Podľa dovolateľa je rozporuplný odvolacím súdom uvádzaný ďalší dôvod osobitného zreteľa,

a to rozsah vykonaného dokazovania, pretoţe z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe to bola

najmä ţalobkyňa, ktorá svojím správaním a postupom v konaní významne prispela k tomu, ţe

sa konanie predĺţilo. Dovolateľ naostatok poukázal na to, ţe odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu, v ktorom je ustanovenie aplikované, nie je dostatočné,

pretoţe nevyplýva z neho, akým spôsobom mal odvolací súd za preukázané skutočnosti,

na základe ktorých aplikoval predmetné ustanovenie.

Ţalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania. Stotoţnil sa odôvodnením

mimoriadneho dovolania. Stručne zhrnul priebeh a výsledky konania vo veci samej, zvýraznil

rozporuplnosť tvrdení o skutočnostiach, z ktorých ţalobkyňa vyvodzovala svoje právo

a osobitne sa vyjadril k jednotlivým dôvodom mimoriadneho dovolania majúc za to, ţe sú

všetky opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, ţe mimoriadnym dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne; jeho nedostatky však spočívajú

v inom neţ tvrdí dovolateľ .

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

4

ods. 1, druhá veta v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Plniac si vyššie uvedenú povinnosť dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal

otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dospel k záveru, ţe

konanie odvolacieho súdu je postihnuté jednou z týchto vád, a to vadou spočívajúcou v tom,

ţe ţalovanému sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia sa

rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia

jeho procesných práv priznaných za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

Poţiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania

a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda

aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku.

Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré

môţu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov. Súčasťou práva na spravodlivý

proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci

konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť

rozhodovanie súdu o trovách konania a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Splniť túto

povinnosť je potrebné najmä v prípade, keď súd zvaţuje uplatnenie svojho moderačného

práva podľa ustanovenia , ktoré mu dáva moţnosť, aby výnimočne, za

splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených celkom alebo sčasti nepriznal náhradu

trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady

pre priznanie náhrady. Osobitne naliehavé je splnenie tejto povinnosti v odvolacom konaní,

5

kedy účastník po prijatí rozhodnutia uţ nemá procesný nástroj na uplatnenie svojich námietok

a argumentácie.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Účelom predmetného ustanovenia (účinného od 15. októbra 2008) je, aby sa jeho

uplatňovaním zabránilo v praxi vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí tým, ţe účastník

bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia

na zistený skutkový stav. Predmetná novela posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe

účastníkovi umoţňuje aţ do vydania samotného rozhodnutia adekvátne argumentovať

a predvídať moţné rozhodnutie súdu (porovnaj dôvodovú správu k

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa názoru dovolacieho súdu

ustanovenie je plne aplikovateľné i v konaní súdu o trovách konania.

Odvolací súd v konaní o náhrade trov konania účastníkov podľa tohto ustanovenia ale

nepostupoval. Konajúc o odvolaní ţalobcu (namietajúceho iba spôsob určenia tarifnej odmeny

zástupcu ţalovaného, nie však spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov

konania) zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zaväzujúce

ţalobkyňu k plnej náhrade trov konania ţalovanému bez toho, ţe by vyzval účastníkov, aby sa

vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovenia , ktoré dovtedy nebolo pri rozhodovaní

o trovách konania pouţité.

Pokiaľ teda odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle

v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu toho ustanovenia

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo podľa názoru

odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť

pred súdom konať v zmysle (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a súdov SR 3/2011).

6

Podľa názoru dovolacieho nie je rozhodnutie odvolacieho súdu v časti pojednávajúcej

o pouţití ustanovenia naostatok ani riadne odôvodnené.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania

a je garantované tak ( a nasl.), Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť

č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.

, z 27. júla 2011, sp.zn. ) sa za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. )

musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s musí súd

v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie

súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku

mu odníma moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Keďţe

ustanovenie platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (

), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti

odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd videl dôvody

hodné osobitného zreteľa v osobitnej povahe reštitučného konania, v „postavení“ ţalovaného,

ktorý je štátny podnik, a napokon v rozsahu dokazovania vyţadujúceho vynaloţenie značných

trov, ktoré boli sčasti zavinené ţalobkyňou. Takto uvedené dôvody pouţitia ustanovenia

7

odvolací súd bliţšie nerozviedol (len samotný poukaz na osobitný

charakter reštitučného konania a právny status ţalovaného nie je odôvodnením pouţitia

predmetného ustanovenia). Ostatne uvedený dôvod, spočívajúci podľa odvolacieho súdu

v rozsahu trov spôsobených aj správaním ţalobkyne (bez toho, ţe by aj ţalovanému

prisudzoval procesné zavinenie), je napokon v rozpore s tým, ako bolo rozhodnuté o náhrade

trov.

Procesné vady konania vymenované v sú dôvodom, so zreteľom na ktorý

musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti vţdy zrušiť. Vzhľadom

na to sa dovolací súd nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle

a O.s.p v spojení s zrušil (aj vo výroku

o náhrade trov odvolacieho konania nadväzujúcom na vadný výrok o náhrade trov konania

pred súdom prvého stupňa) a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor

vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

Pre toto ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, dovolací súd poznamenáva, ţe

v ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky

uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu moţnosť, aby za

splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania

úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady

celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umoţňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1

(zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných

osôb) a docieliť tak pokiaľ moţno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady

zodpovednosti za výsledok vţdy neumoţňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad

(o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale ja v okolnostiach na strane účastníkov, a to

obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie neslúţi k zmierňovaniu

majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je

nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo

právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaloţil.

Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa

preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich

8

so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami

uplatnenia nároku a pod. Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe

pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo

s účinnosťou od 15. októbra 2008 () doplnené o ďalšiu vetu, podľa

ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak

účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým

sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ

ich mohol uplatniť, predkladal uţ na úvod konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú

účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh

súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008

tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých

účastníkov konania a aţ následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku

(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové

ustanovenie , druhá veta ako prioritné (nie však výlučné – porovnaj slovo

„najmä“) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

9