Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/107/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C., o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -219 zo dňa 22.4.2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II. z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I. ponecháva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd schválil zmier medzi stranami sporu v tomto znení: Žalovaná sa zaväzuje najneskôr do 31.05.2026 vypratať svoje osobné veci z podkrovných priestorov rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku KN C č. 451, náradie a potreby do záhrady vo vlastníctve žalovanej zo záhradného domčeka umiestneného na parcele KN C č. 451 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 475 m2, a odviezť návoz zeminy od oplotenia pozemku KN C č. 451, t. j. nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C. – E., okres A., zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor evidovaných na katastrálnej mape a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. , , , a uviedol, že keďže strany sporu uzavreli zmier, ktorý nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd ho v zmysle ust. schválil. Súčasťou uzavretého zmieru nebola dohoda strán sporu o náhrade ich trov. Súd teda o náhrade týchto trov rozhodol podľa ust. a ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán. Vychádzal z toho, že žalovaná síce nehnuteľnosti, ktorých vypratanie bolo predmetom tohto konania, čiastočne vypratala až po podaní žaloby na súd, pričom celkom sa zaviazala ich vypratať v zmysle vyššie uvedeného zmieru, avšak na druhej strane týmto jej konaním v konečnom dôsledku došlo k zmierlivému vyriešeniu uvedeného sporu.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Rozsah odvolania vymedzil čo do výroku II., ktoré označil za vecne nesprávne a zároveň za nedostatočne odôvodnené v takej miere, že je nepreskúmateľné. Súd síce formálne odkázal na ustanovenia a , avšak ich aplikáciu neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám na riadne, presvedčivé a logicky konzistentné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého výroku totiž nie je možné zistiť, akými konkrétnymi úvahami bol súd vedený pri závere o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani to, aké konkrétne skutkové okolnosti považoval za právne relevantné pre takýto výnimočný postup. Ustanovenie predstavuje

výnimku zo základnej zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je zásada úspechu v konaní, prípadne zásada procesného zavinenia. Ako výnimka musí byť vykladané reštriktívne a jeho použitie musí byť viazané na existenciu výnimočných, osobitne kvalifikovaných okolností, ktoré presahujú rámec bežných sporových situácií. Súd je preto povinný tieto okolnosti nielen identifikovať, ale aj presvedčivo vysvetliť, v čom spočíva ich osobitnosť a prečo odôvodňujú odklon od štandardných pravidiel rozhodovania o trovách konania. V napadnutom rozhodnutí však takáto individualizácia úplne absentuje. Skutočnosť, že žalovaná pristúpila k vyprataniu až po začatí súdneho konania, je typickým prejavom procesného zavinenia na jej strane. Žalobca bol nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou, pričom bez podania žaloby by k splneniu povinnosti zo strany žalovanej zjavne nedošlo. V ustálenej rozhodovacej praxi súdov je pritom akceptovaný záver, že ak žalovaný splní uplatnený nárok až po začatí konania, zásadne znáša trovy konania, pretože jeho predchádzajúce konanie (resp. nekonanie) bolo príčinou vzniku sporu. Neobstojí ani argumentácia súdu založená na tom, že medzi stranami došlo k zmierlivému vyriešeniu sporu. Uzavretie zmieru je síce procesne významnou skutočnosťou, avšak jeho existencia sama osebe nemá automatický dopad na rozhodovanie o trovách konania v tom zmysle, že by bez ďalšieho odôvodňovala nepriznanie náhrady trov žiadnej zo strán. Súd sa vôbec nezaoberal mierou úspechu jednotlivých strán v konaní ani ich procesným správaním, hoci ide o kľúčové kritériá pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Absentuje akákoľvek úvaha o tom, že žalobca bol v konaní fakticky úspešný, keďže dosiahol splnenie uplatneného nároku, a to aj napriek tomu, že k nemu došlo prostredníctvom zmieru. Súd taktiež nehodnotil, či žalovaná svojím konaním vyvolala potrebu súdneho konania a či existovali objektívne dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé nepriznať žalobcovi náhradu trov. Tento nedostatok odôvodnenia spôsobuje, že rozhodnutie nie je možné vecne preskúmať, keďže nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych úvah súd dospel k svojmu záveru. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje jednu zo základných garancií práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie musí byť dostatočne konkrétne, zrozumiteľné a presvedčivé, aby účastník konania mohol pochopiť dôvody rozhodnutia a efektívne uplatniť svoje opravné prostriedky. V danom prípade však tieto požiadavky splnené neboli, keďže odôvodnenie je schematické, neobsahuje konkrétnu identifikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a nevysvetľuje, prečo sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimočného ustanovenia . Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vrátane náhrady trov odvolacieho konania. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nebyť B. špekulácii, nikdy by ku žiadnym súdnym ani žiadnym iným sporom nedošlo. Nepristúpila k vyprataniu nehnuteľnosti až po začatí súdneho konania. Súdne konanie začalo 13.01.2026 a ona sa vypratala 06.09.2025. Tiež poukázala na to, že dlhodobo hľadala vhodné bývanie, v tomto čase sa uvoľnil byt, ktorý jej vyhovoval a teda sa presťahovala. Nebolo to pre ňu ľahké, aby opustila rodný dom iba preto, že B. prišla myšlienka, že im škodí. Chcela s nimi žiť ako rodina, nemá deti a B.. Svoju 1/8 chcela darovať. Od roku 2020 ju stále atakoval a napádal, že neoprávnene užíva časť domu. Ona zdedila 1/8 po jej otcovi, ktorá jej stále patrí. Podal i návrh na súdne pojednávanie o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré prehral. Odvolal sa na Krajský súd v Žiline, kde tiež neuspel. Nakoľko B. je schopný ju vyplatiť 12.100 € jednorazovo, používa peniaze jej mamy, na ktoré má ako dcéra i ona nárok. Teda B. má dosť financií, keď si dovolí platiť i právnika. Nikdy sa súdiť nechcela, má vek na dôstojnú starobu a preto verí, že súd rozhodne správne. 4. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, a to vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku I., ktoré odvolaním strán sporu napadnuté nebolo, ponechal uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté (, ). 5. Preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania na ust. , a uviedol, že súčasťou uzavretého zmieru nebola dohoda strán sporu o náhrade ich trov. Súd teda o náhrade týchto trov rozhodol podľa ust. a ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán. Vychádzal z toho, že žalovaná síce nehnuteľnosti, ktorých vypratanie bolo predmetom tohto konania, čiastočne vypratala až po podaní žaloby na súd, pričom celkom sa zaviazala ich vypratať v zmysle vyššie uvedeného zmieru, avšak na druhej strane týmto jej konaním v konečnom dôsledku došlo k zmierlivému vyriešeniu uvedeného sporu. 6. Za podstatné pre posúdenie vecnej správnosti postupu prvoinštančného súdu, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je predovšetkým prvoradé klásť dôraz na kvalitu odôvodnenia

rozhodnutia súdu, naviac za situácie, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania siahol po ust. , ktoré je ustanovením výnimočným a na svoju aplikáciu vyžaduje naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 21. októbra 2010 sp.zn. odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie v tom čase , dnes aplikované by malo byť precízne, pričom ex lege sa vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované. 8. Výnimočnosť aplikácie ust. vyplýva priamo zo znenia ustanovenia, keď pre jeho aplikáciu zákon vyžaduje, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa a práve výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Vo všeobecnosti výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako i v okolnostiach strán sporu, pričom zároveň rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012 sp.zn. rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady sa bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. 10. Bude preto povinnosťou prvoinštančného súdu, v prípade ak opätovne bude považovať za spravodlivé rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa ust. , aby v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal práve na takto všeobecne formulované aspekty, nakoľko poukaz na to, že správaním žalovanej došlo k zmierlivému vyriešeniu súdneho sporu, nepostačuje a nie je ani adekvátne pre zdôvodnenie postupu podľa . To, že žalovaná napokon pristúpila k uzatvoreniu súdneho zmieru, v žiadnom prípade nemožno považovať za tak výnimočnú okolnosť, ktorá by zakladala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II., ktorým žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal zrušil, v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa , . Vo výroku I. ponechal uznesenie ako odvolaním strán sporu nenapadnuté, nedotknuté. 12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )