Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/298/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany, Nám. SNP 3, Piešťany, IČO: 00 612 031, proti žalovaným: 1/ Ing. N. R., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/ XX, X., 2/ Ing. E. R., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, X., zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, Štefánikova 6453/2C, Piešťany, 3/ Hammerl Group, s.r.o., Pezinská 1103/48, Malacky, IČO: 45 659 214, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Michalovičová, Šramelová, Tencerová, Údernícka 11, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -576 zo dňa 11. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaní 1/ až 3/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou , , článkom 2 základných zásad , , , , , v znení do 27.12.1992.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo nasledovných skutkových zistení: Z kúpnej zmluvy č. Kúpnej zmluvy č. 5/1992, ktorú uzatvorili dňa 04.09.1992 DOSPRA, a.s., so sídlom Školská 19, Piešťany (predávajúci) a manželia Ing. N. R. a Ing. E. R., rod. O., spoločne bytom L. XX, Y. (kupujúci) súd zistil, že predmetom prevodu podľa tejto zmluvy bola "nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. X, Strediska geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 508/1, k.ú. Y., záhrada, o výmere 217 m2 a parc. č. 508/2 zast. č.s. 1160 k.ú. Y., o výmere 198 m2 celosti"; predmetné nehnuteľnosti nadobudli kupujúci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hodnota predmetných nehnuteľností bola podľa znaleckého posudku, vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA, zast. Ing. Q., 557.470,- Kčs; dohodnutá kúpna cena bola 600.000,- Kčs. Za predávajúceho podpísali predmetnú zmluvu Dipl. Ing. V. X., JUDr. I. X. a R. N., ako členovia predstavenstva obchodnej spoločnosti DOSPRA. Predmetná zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Trnave dňa 11.09.1992 (pod č. RI 2378/92) a uvedeným dňom nastali právne účinky registrácie. Z Kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 01.06.1994 žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 3. rade ako kupujúci súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade touto zmluvou previedli vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 3. rade, ktorý aj je v katastri nehnuteľností, vedenom katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Piešťany, zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Z výpisu z Obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 25.05.1992 (z pripojeného spisu) súd zistil, že v Obchodnom registri tohto súdu v oddiely Sa 851/Z bola zapísaná obchodná spoločnosť DOSPRA, akciová spoločnosť, IČO 31 414 028, so sídlom Školská ulica 19, Piešťany. Z uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. , vo veci zápisu do Obchodného registra DOSPRA, a.s., so sídlom Školská 19, Piešťany a zmeny zápisu v Obchodnom registri na odvolanie Mestského prokurátora proti uzneseniam Obvodného súdu Bratislava I, č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.05.1992 a Sa 851/Z z 18.05.1993 o odvolaní členov predstavenstva proti uzneseniu Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 zo dňa 06.12.1994 (z pripojeného spisu) súd zistil, že Mestský súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhy zamietol a odvolacie konanie vo veci zmeny zápisu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil procesnými pochybeniami pri podávaní návrhu na zápis predmetnej spoločnosti do Obchodného registra, ako aj pochybeniami pri doručovaní predmetných rozhodnutí. Z rozsudku NS SR sp. zn. , v ktorom konaní mala byť odporcom v 3. rade spoločnosť DOSPRA, a.s., zo dňa 30.01.1998 (z pripojeného spisu) súd zistil, že NS SR v odôvodnení o. i. uviedol, že "základnou procesnou podmienkou pri zápise akciovej spoločnosti do Obchodného registra je podanie spôsobilého návrhu na zápis, nielen čo do jeho obsahu, ale aby ho podal spôsobilý subjekt" (tu NS SR poukázal na ust. a . a na , ďalej len "OBZ"). Ďalej NS SR uviedol, že "hmotnoprávne účinky a teda aj zápis do Obchodného registra môže nastať len po podaní perfektného návrhu" s tým, že ak podmienka podania perfektného návrhu nie je splnená, súd nemá o takomto návrhu konať. Ďalej uviedol, že otázku neplatnosti podaného návrhu na zápis do Obchodného registra už právoplatne vyriešil Mestský súd v Bratislave uznesením č. k. zo dňa 06.12.1994, ktoré uznesenie je pre všetky orgány záväzné (tu NS SR poukázal na ust. , v spojení v ). Ďalej NS SR v odôvodnení uviedol, že "mylný je názor, že akciová spoločnosť DOSPRA počas trvania zápisu v Obchodnom registri až do jeho zrušenia mala právnu subjektivitu a mohla konať ako právny subjekt. Zrušenie zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc) čo znamená, že na túto spoločnosť je potrebné hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorý povolil zápis do Obchodného registra akciovej spoločnosti, ktorý povoliť nemal, nekonvaliduje nedostatky, pre ktoré zápis nemal byť povolený. Tak isto rozhodnutie o registrácií zmluvy bývalým štátnym notárstvom nič nemení na tom, že zmluva je absolútne neplatná a pozitívne rozhodnutie o registrácií ju nerobí platnou." K uvedenému NS SR citoval ust. a . Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým bol zápis a.s. Dospra do obchodného registra povolený, a účinky tohto uznesenia nastali ex tunc (od počiatku), v súlade s najvyššími súdnymi autoritami je potrebné zastať názor, že táto spoločnosť nikdy nevznikla a teda nemala právnu subjektivitu, nemohla vstupovať do záväzkových vzťahov, a teda ani nemohla platne uzatvoriť so žalovanými v 1. a 2. rade predmetnú kúpnu zmluvu č. 5/1992. Žalovaní teda nadobúdali predmetné nehnuteľnosti od nevlastníka, čo by bolo v rozpore so zásadou nemo plus iuris. Z vykonaného dokazovania však mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že nadobúdajú od vlastníka (ktorého vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, zmluva bola registrovaná aj Štátnym notárstvom) v súlade s vtedy platnými predpismi. Žalovaní v 1. a 2. rade nemali žiadny dôvod nedôverovať správnosti konania štátneho notára ani katastru nehnuteľnosti, a dôvodne boli presvedčení o tom, že predmetné nehnuteľnosti (ktoré následne predali žalovanému v 3. rade (resp. jeho predchodcovi). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané tiež to že pôvodne žalovaný v 3. rade nemal mať prečo pochybnosti o tom kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď žalovaní v 1. a 2. rade boli zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Nadobudnutie od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom nerieši. Do vydania Nálezu ÚS SR, sp. zn. zo dňa 16.03.2016 platila zásada nemo plus iuris bezvýhradne, teda od nevlastníka nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo (k tomu viď aj uznesenie ÚS SR, sp. zn. ). V kontexte prejednávaného sporu je potrebné doplniť, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. -33 zo dňa 16.03.2016 zmenil doterajší princíp ochrany nadobúdateľa vlastníckeho práva od nevlastníka - zásada "nemo plus juris" () tak, že ide o posun v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky ochrany osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav, navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej - štátom vedenej - evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci - kataster nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom a.s. Dospra nadobudli predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Tiež mal za preukázané, že k platnému zapísaniu a.s. Dospra nikdy nedošlo, pre pochybenia zhora uvedené, že uznesenie, ktorým bol zápis a.s. Dospra do Obchodného registra povolený, bolo zhora uvedeným Uznesením Mestského súdu v Bratislave zrušené. Táto spoločnosť teda (napriek tomu, že v Obchodnom registri Obvodného súdu Bratislava I bola zapísaná) nikdy nevznikla, nemohla tak mať právnu subjektivitu, a teda nemohla vstupovať do záväzkových vzťahov. Rovnaký právny názor zaujal nielen NS SR v zhora uvedenom rozhodnutí, ale aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. -1403 zo dňa 19.04.2017 (rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -1314 (žaloba o obdobným predmetom konania, vo vzťahu ku kúpnej zmluve č. 4/1992, ktorou spoločnosť Dospra, a.s. previedla nehnuteľnosť na iných nadobúdateľov ako sú nadobúdatelia v tomto konaní), keď v bode 16. cit. rozsudku jednoznačne zaujal stanovisko, že je mylný je názor, že a.s. Dospra počas trvania zápisu v obchodnom registri až do jeho zrušenia mala právnu subjektivitu a mohla konať ako právny subjekt, zrušenie zápisu má účinky ex tunc (od počiatku) a na túto a.s. je treba teda hľadieť akoby nebola nikdy vznikla. Rozhodnutie o registrácií kúpnej zmluvy bývalým štátnym notárstvom nič nemení na tom, že kúpna zmluva je absolútne neplatná. V súdenom spore sa teda jedná o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, avšak vzhľadom na dobromyseľnosť žalovaných v 1. a 2. rade je v zmysle Nálezu ÚS SR č. k. -33 zo dňa 16.03.2016 dospieť k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva predmetnou kúpnou zmluvou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že už žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, niet tu potom dôvodu na spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade (ktorý ich nadobudol kúpou od žalovaných v 1. a 2. rade); preto súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I. tohto rozsudku).

4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil citáciou , 255 ods. 1, a .

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok obsahuje poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, pričom žalobca má za to, že ide o nesprávne poučenie. Odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na bod 16. nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Okrem iného uvádza, že pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu a v bode 18. svojho nálezu uviedol, že nevyhnutným podkladom pre originárny spôsob nadobudnutia je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Žalobca je toho názoru, že závery tohto nálezu nie je možné aplikovať pri rozhodnutí tohto sporu, nakoľko v okolnostiach právnej veci, ktorá je uvádzaná v tomto náleze je posudzované nadobudnutie vlastníctva od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom. Uznesením Mestského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 06.12.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.1995, bol zamietnutý návrh na zápis obchodnej spoločnosti DOSPRA, a.s. do obchodného registra a zastavené odvolacie konanie vo veci zmeny zápisov v obchodnom registri č.k. Sa 851/Z zo dňa 18.05.2015. Vychádzajúc z uvedeného uznesenia DOSPRA, a.s. nenadobudla právnu subjektivitu, nemožno preto hovoriť ani o vlastníkovi, ani o nevlastníkovi v momente uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel subjekt bez právnej subjektivity je absolútne neplatný právny úkon. Rovnako aj kúpna zmluva medzi žalovanými 1/, 2 a žalovaným 3/. Odvolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.02.2010, sp.zn. v ktorom je jadro problému otázka právnej subjektivity a následne vyvolanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu a poukázal na ods. 19. tohto nálezu, kde sa uvádza, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv než má. Žalobcovou námietkou, že závery nálezu Ústavného súdu 549/2015 nie je možné aplikovať pri rozhodnutí tohto sporu, je posudzované nadobudnutie vlastníctva od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom sa stotožnil aj Krajský súd

v Trnave v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 19.04.2017, právoplatným 31.05.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. zo dňa 30.09.2015, ktorý rozhodoval v právnej veci v podstate rovnakej. Súd prvej inštancie odôvodnil dobromyseľnosť tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že nadobúdajú majetok od vlastníka, ktorého vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané v katastri nehnuteľností, zmluva bola registrovaná aj štátnym notárstvom v súlade s vtedy platnými predpismi a teda nemali žiadny dôvod nedôverovať správnosti konania štátneho notára ani katastru nehnuteľností a rovnako mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodne žalovaný 3/ nemal mať prečo pochybnosti o tom kto je vlastníkom nehnuteľností, keďže títo boli zapísaní v katastri ako vlastníci. Ďalej v odôvodnení uviedol aj nálezom Ústavného 549/2015. S týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, nakoľko vklad práva do katastra nehnuteľností je nutné vnímať ako jednu z podmienok pre platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd je v konaní o vlastníckej žalobe oprávnený ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom sa môže odchýliť aj od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Zároveň poukázal aj na nález Ústavného ktorý sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníctva vo vzťahu k zásade nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má v ktorom sa uvádza, že pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom, čo je vyjadrené tým, že údaje v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade podľa odvolateľa nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Poukázal na . Spoločnosť DOSPRA, a.s. nemala právnu subjektivitu, nemohla teda právne účinne robiť žiadne právne úkony, teda nemohla ani platne uzatvoriť so žalovanými 1/ a 2/ kúpnu zmluvu č. 5/1992. S touto skutočnosťou sa stotožnil aj prvoinštančný súd. Ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý pôsobí od začiatku ex tunc a pôsobí voči každému, či o tejto skutočnosti vedel alebo nie. Preto majetok nadobudnutý týmto absolútne neplatným právnym úkonom nemôže požívať právnu ochranu a poskytnutie ochrany vlastníckemu právu, ktoré bolo nadobudnuté týmto spôsobom by bolo v rozpore s článkom 20 ods. 1 . Napadnuté rozhodnutie považuje odvolateľ aj za arbitrárne rozhodnutie, je prejavom svojvôle rozhodnutia súdu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. . Odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu , . Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že určil, že kúpna zmluva č. 5/1992 zo dňa 04.09.1992 uzavretá medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ je absolútne neplatná, taktiež je absolútne neplatná kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovaným 3/, určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Piešťany, odbor katastrálny v LV č. XXXX ako pôvodná parc. č. 508/1 - záhrada o výmere 217 m2 a parc. č. 508/2 - zastavaná plocha o výmere 198 m2, dom súp. č. XXXX, po ZMVM ako parc. č. 5924 - záhrada o výmere 220 m2 a parc. č. 5923 - zast. plocha o výmere 205 m2, dom súp. č. XXXX, kat. územie Y. je žalobca v celosti, žalovanému 3/ uložil povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti a žalobcovi uložil povinnosť vrátiť kúpnu cenu z absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. z kúpnej zmluvy č. 5/1992 a uzavretej medzi DOSPRA, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ a to vo výške 600.000,- Sk a žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom advokátky. Žalobca v konaní poukazuje na to, že nález Ústavného súdu č.k. zo dňa 16.03.2016 nemožno aplikovať na toto konanie. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé a správnosť aplikácie nálezu Ústavného súdu je zjavná najmä z ods. 13., ods. 14., ods. 15, ods. 16., ods. 17., ods. 18. a ods. 22. odôvodnenia. Žalobca sa mýli v tom, že nález Ústavného súdu posudzoval nadobudnutie vlastníctva od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom v skutočnosti Ústavný súd konštatoval, že nebolo zistené, že prevodca bol vlastník alebo nevlastník, ale aj v prípade, že prevodca bol nevlastník, tak nadobúdateľovi sa pri jeho dobromyseľnosti mala poskytnúť ústavnoprávna ochrana vlastníckeho práva. Takisto Ústavný súd uzavrel, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu automaticky nespôsobuje neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Aj podľa Ústavného súdu ČR možno hovoriť o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR aj ČR je teda pri dobrej viere nadobúdateľa úplne bez právneho významu, či právny úkon - kúpna zmluva má byť považovaná za absolútne neplatnú z dôvodu podľa teda, že prevodca nemal spôsobilosť na právne úkony, alebo že dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu je iný. Právne závery uvedené v náleze Ústavného

súdu samotný Ústavný súd vo svojom neskoršom náleze označil za prekonané. Žalovaní 1/ a 2/ v súvislosti s dobromyseľným nadobudnutím nehnuteľností od DOSPRA, a.s. poukazujú na ustanovenie účinného do 01.01.2002, že DOSPRA, a.s. bola v čase kúpnej zmluvy v septembri 1992 riadne zapísaná do obchodného registra a skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dobrej viere zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Rovnako žalovaní poukazujú na to, že v septembri 1992 bola DOSPRA, a.s. riadne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností v evidencií nehnuteľnosti a v zmysle o evidencii nehnuteľností účinného v roku 1992 sú údaje evidencie nehnuteľností záväzné ako podklad pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach. Je vylúčené, aby nadobúdatelia nehnuteľností od DOSPRA, a.s., ktorí písomné doklady o založení DOSPRA, a.s. smerujúce k jej vzniku nikdy nevideli, mohli mať vedomosť o takom verejne neprístupnom detaile, že osoba podávajúca návrh na zápis DOSPRA, a.s. do obchodného registra na to neobdržala plnomocenstvo od všetkých členov predstavenstva spoločnosti, navyše, ak pri zápise do obchodného registra spoločnosti v máji 1992 to nezistil ani registrový súd. Je nepochybné, že nález možno aplikovať aj na tento prípad, tak ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. Aj v náleze Ústavného súdu bol vyslovený názor, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Zhodný názor uviedol Ústavný súd aj v neskoršom náleze zo dňa 03.05.2017 v ktorom Ústavný súd poukazuje tiež na to, že uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa postupne prejavuje aj v judikatúre všeobecných súdov. Rovnako Najvyšší súd v uznesení z 18.08.2016 spis. zn. sa stotožnil s právnymi závermi uvedené v náleze . Na podporu svojich tvrdení žalovaní poukazujú aj na ďalšie judikáty krajských súdov a to Krajského súdu v Žiline č.k. zo 18.05.2016, Krajského súdu v Trnave č.k. zo 16.10.2016, Krajského súdu v Trnave č.k. z 05.05.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 18.04.2017. Teda Krajský súd Trnava opakovane správne aplikoval právny názor Ústavného súdu uvedených v náleze. Pokiaľ žalobca dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 19.04.2017 aplikoval ohľadom nálezu obdobný názor, ako má žalobca. Žalobca však opomenul uviesť skutočnosť, že dobromyseľnosť vôbec skúmaná nebola. Voči tomuto rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dovolanie o ktorom najvyšší súd ešte nerozhodol. Pokiaľ ide o námietku arbitrárnosti rozhodnutia oproti pôvodnému rozhodnutiu došlo k významnému posunu judikatúry ohľadom predmetnej otázky. Žalovaní 1/ a 2/ sa stotožňujú s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti ich dobromyseľnosti, nakoľko nehnuteľnosti užívala žalovaná 2/ a jej právni predchodcovia dlhodobo niekoľko desiatok rokov pred ich nadobudnutím a až následne si ich odkupovali spolu so žalovaným 1/ ako manželia. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že spoločnosť DOSPRA, a.s. vykonávala voči žalovaným 1/ a 2/ práva a povinnosti prenajímateľa bytu, čo podporuje správny záver súdu prvej inštancie o ich dobromyseľnosti. Odkazovanie na nález Ústavného súdu neobstojí, nakoľko predmetom posudzovania bolo vydržanie v súvislosti s jeho predmetom a určenie hraníc pozemkov. Ďalej poukazovali na to, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v podstate dôvodiac, že mal založiť neplatnú spoločnosť, ktorá vykonávala svoju činnosť takmer 3 roky a v tom čase údajne tiež neplatne prevádzala nehnuteľnosti za odplatu na tretie osoby. Žalobca takto v rozpore s princípmi právneho štátu sa usiluje získať prospech z vlastného, či už úmyselného alebo minimálne nedbanlivostného pochybenia alebo konania, keďže ako jediný zakladateľ a akcionár spoločnosti DOSPRA, a.s. priamo zodpovedá za všetky právne úkony pri zakladaní a zápise DOSPRA, a.s. do obchodného registra. Navyše toto formálne pochybenie mal možnosť jednoducho odstrániť, čo však bez relevantného dôvodu neurobil a vytvoril tak sám priestor pre vznik súdnych sporov na ktorých navyše profituje voči žalovaným najmä svojim návrhom na určenie vlastníctva, čo je konanie žalobcu v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v súvislosti s posunom judikatúry poukazujú na potrebu prihliadnutia na princíp všeobecnej spravodlivosti, akceptáciu zásady, že nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti a poukazujú na individuálne okolnosťami prípadu, uvádzajú aj ďalšie rozhodnutia a to rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 22.06.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní zo dňa 14.09.2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 31.05.2016, nález Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 28.01.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016. Navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ prostredníctvom splnomocnenkyne. Uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu v odvolaní. Žalovaní 1/ a 2/ nemali žiaden dôvod nedôverovať správnosti konania

štátneho notára ani katastru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodne žalovaný 3/ nemal mať prečo pochybnosti o tom kto je vlastníkom nehnuteľností, keď žalovaní 1/ a 2/ boli zapísaní ako vlastníci. Pokiaľ ide o záver súdu, že v tomto prípade je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckemu právu dobromyseľných nadobúdateľov žalovaných 1/ a 2/ a žalovanému 3/ s týmto sa žalovaný 3/ stotožňuje, považuje tieto závery za správne, logické, spravodlivé, v súlade so zákonom, vyplývajú z vykonaného dokazovania. V danom prípade je potrebné aplikovať závery nálezu Ústavného súdu 549/2015. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 19.04.2017 v predmetnej veci sa nedostatočne vysporiadal s možnosťami aplikácie nálezu č. 549/2015. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Na podporu svojho tvrdenia však neuviedol žiadne relevantné argumenty, teda nezdôvodnil, prečo by v tomto prípade nebolo možné uprednostniť ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere. Tvrdenie žalobcu nemá ani oporu v doterajšom priebehu konania a vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie súdu sa opiera o rozsiahle dokazovanie, žalovaní 1/, 2/ a 3/ v konaní preukázali, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere, že ju nadobúdajú od skutočného vlastníka. Žalobca na druhej strane neuviedol ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal alebo spochybňoval dobrú vieru žalovaných pri nadobudnutí nehnuteľnosti. V podstate neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by zdôvodňoval záver že žalovaní pri nadobúdaní nehnuteľností nekonali v dobrej viere. Z konania vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.1992 so spoločnosťou DOSPRA, a.s. Hodnota predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku bola 557.470,- Kčs a dohodnutá kúpna cena bola 600.000,- Kčs. Kúpnu zmluvu podpísali štatutári spoločnosti, bola registrovaná štátnym notárom. Pred uzavretím kúpnej zmluvy boli nájomcami predmetných nehnuteľností, pričom nájomný vzťah prešiel na žalovanú 2/, ktorá tam bývala ešte pred rokom 1989 z jej starej mamy. Žalobca ich pôvodne žaloval o vysťahovanie z bytu, spor ukončil tým, že ich vyzval na odkúpenie predmetných nehnuteľností. Na strane žalobcu teda preukázateľne existovala vôľa vlastníka predať predmetné nehnuteľnosti žalovaným 1/ a 2/, hoci tak neskôr uskutočnil prostredníctvom spoločnosti DOSPRA, a.s. Z uvedeného vyplýva, že v prípade predaja nehnuteľností nešlo o predaj bez vedomia a súhlasu vlastníka, hoci aj neskôr bolo určené, že spoločnosť DOSPRA, a.s. platne nevznikla. Žalovaní 1/ a 2/ nemali žiadnu vedomosť o vadách, pre ktoré bola neskôr DOSPRA, a.s. zrušená a objektívne tak nemohli mať informácie o okolnostiach založenia a zápisu spoločnosti DOSPRA, a.s. Medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom resp. DOSPRA, a.s. neexistovalo žiadne prepojenie, žiaden vzťah okrem toho, že boli nájomcami predmetných nehnuteľností, neskôr ich odkúpili na základe výzvy žalobcu. Predmetné nehnuteľnosti predali v roku 1994 právnemu predchodcovi žalovaného 3/ z dôvodu, že neboli schopní splácať úver, ktorý im bol poskytnutý na kúpu predmetných nehnuteľností. Žalovaný 3/ je právnym nástupcom spoločnosti Hammerl & Hammerl, spol. s r.o., ktorá kupovala nehnuteľnosti, kúpil ich na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 660.540,- Sk. Spoločnosť bola založená z toho dôvodu, že jej zakladajúci spoločník p. T. mal zámer podnikať v Piešťanoch a za týmto účelom kúpil nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ ani jeho právny predchodca ani ich spoločníci či konatelia nemali žiaden vzťah k žalobcovi alebo spoločnosti DOSPRA, a.s. Konateľ žalovaného 3/ si len zisťoval ako fungujú na Slovensku obchodné registre, katastre. Právny predchodca žalovaného 3/ nevedel ani nemohol vedieť o dôvodoch neplatného vzniku spoločnosti DOSPRA, a.s. ani o neplatnosti právnych úkonov uskutočnených touto spoločnosťou. Za výlučného vlastníka považoval žalovaných 1/ a 2/. Súd je povinný poskytnúť ochranu žalovanému 3/, pretože jeho právny predchodca bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný v tom, že predmetné nehnuteľnosti patria ich prevodcom. Rozhodnutie súdu, ktorým by sa vyhovelo návrhu žalobcu by bolo jednak protiprávne a jednak by ním bolo porušené základné právo žalovaného 3/ na ochranu svojho vlastníctva. Súd by mal však zvážiť aj ďalšie okolnosti prípadu, pretože žalovaní nespôsobili ani nemali žiaden podiel na neplatnom zápise spoločnosti DOSPRA, a.s. O neplatnosti spoločnosti DOSPRA, a.s. bolo rozhodnuté až dodatočne, po predaji nehnuteľností, pričom žalovaní nemohli mat' vedomosť o tom, či pri založení alebo zápise spoločnosti boli splnené zákonné podmienky. Neplatnosť zápisu, resp. nulitu spoločnosti DOSPRA, a.s. v obchodnom registri bola spôsobená výlučne na strane žalobcu, resp. príslušného registrového súdu. Žalobca s ohľadom na dobromyseľnosť žalovaných ani netvrdí, že by žalovaným mal zabezpečiť konvalidáciu tohto protiprávneho stavu, ktorý sám spôsobil a aby na chybu žalobcu a registrového súdu nedoplatili nadobúdatelia, namiesto toho žalobca robí žalovaných rukojemníkov súdnych sporov a bezohľadne v rozpore s dobrými mravmi tento bezprávny stav udržiava. Okrem toho poukazuje na neprimeranú dĺžku konania. Suma, ktorú žalobca navrhuje vrátiť za kúpnu cenu z absolútne neplatného právneho úkonu, nezodpovedá vôbec hodnote nehnuteľností ani reálnej hodnote kúpnej ceny za ktorú

boli nehnuteľnosti pred viac ako 20 rokmi predané, nezohľadňuje investície. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalovanému 3/ trovy konania.

8. K vyjadreniam žalovaných 1/, 2 a 3/ sa k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že sa nikdy nesprával a nevykazoval známky nedbalého vlastníka. Poukázal na uznesenie Mestského súdu Bratislava č.k. ktorým bol zamietnutý návrh na zápis spoločnosti DOSPRA do obchodného registra ako skutočnosť že Mesto ako jediný zakladateľ spoločnosti DOSPRA sa od roku 1995 podaním žaloby domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Zároveň poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. zo dňa 05.06.2018. Zotrváva na svojom tvrdení, že pokiaľ ide o absolútne neplatný právny úkon, akým zmluva č. 5/1992 uzavretá medzi DOSPROU, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ bola absolútne neplatným právnym úkonom, pôsobí od začiatku ex tunc, pôsobí voči každému, či o tejto skutočnosti vedel alebo nevedel a preto majetok nadobudnutý takýmto spôsobom právnu ochranu. Poskytnutie právnej ochrany nebolo v rozpore s článkom 20 ods. 1 SR.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom advokátky. Majú za to, že uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. nič nemení na tom, že súd prvej inštancie správne posúdil individuálnu situáciu strán sporu a vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Žalovaní 1/ a 2/ ako súkromní nadobúdatelia nehnuteľností od DOSPRA, a.s. ktorej jediný zakladateľ a akcionár bol žalobca nemohli mať objektívne vedomosť o verejne neprístupnom detaile, že osoba podávajúca návrh na zápis DOSPRA, a.s. do obchodného registra na to neobdržala plnomocenstvo od všetkých členov predstavenstva spoločnosti, navyše ak to pri zápise do obchodného registra nezistil ani registrový súd. Poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu , pridržiava sa doterajších vyjadrení.

10. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, stotožňujú sa s vyjadreniami žalovaného 3/ vo vyjadrení k odvolaniu. V septembri 1992 bola DOSPRA, a.s. riadne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností v zmysle o evidencii nehnuteľností sú údaje evidencie nehnuteľností záväzné ako podklad pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach. Stotožňuje sa so závermi o dobromyseľnosti žalovaných.

11. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu sa vyjadril žalovaný 3/ prostredníctvom advokátky. S argumentmi žalovaných 1/ a 2/ sa stotožňujú. Na doplnenie poukazuje na nález Ústavného súdu zo dňa 03.05.2017 v ktorom opakovane potvrdzuje nutnosť posunu judikatúry v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka ako to konštatoval aj nález Ústavného súdu .

12. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

14. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že kúpna zmluva č. 5/1992 zo dňa 04.09.1992, uzavretá medzi DOSPRA, a.s. žalovanými 1/ a 2/ je absolútne neplatná, taktiež je absolútne neplatná kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovaným 3/, určenie, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade v Trnave, Správy katastra nehnuteľností v Piešťanoch v LV č. XXXX ako pôvodná parc. č. 508/1 - záhrada o výmere 217 m2 a parc. č. 508/2 - zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX, po ZMVM ako parc. č. 5924 - záhrada o výmere 220 m2 a parc. č. 5923 - zast. plocha o výmere 205 m2, dom súp. č. XXXX, v kat. úz. Y. je žalobca v celosti, uloženie povinnosti žalovanému 3/ vypratať nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade v Trnave, Správe katastra Piešťany v LV č. XXXX ako pôvodná parc. č. 508/1 - záhrada vo výmere 217 m2 a parc. č. 508/2 - zast. plocha o výmere 198 m2, dom súp. č. XXXX, po ZMVM ako parc. č. 5924 - záhrada o výmere 220 m2 a parc. č. 5923 - zast. plocha o výmere 205 m2, dom súp. č. XXXX, v kat. úz. Y., do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť kúpnu cenu z absolútne neplatného právneho úkonu, t. j. z kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 04.09.1992, uzavretej medzi Dospra, a.s. a žalovanými 1/ a 2/, a to sumu 600.000,- Sk. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že sa kúpna zmluva medzi DOSPROU, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ je absolútne neplatná, avšak vzhľadom na dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva predmetnou kúpnou zmluvou, niet tu potom dôvodu na spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaného 3/ (ktorý ich nadobudol kúpu od žalovaných 1/ a 2/). Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, tvrdil, že nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práva nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, pričom nález ÚS SR 549/2015 nie je možné aplikovať pri rozhodovaní danej veci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zistenia a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy vykonané v konaní, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ustanovenia . S námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozsudku, preto nemohli privodiť jeho zmenu. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle ustanovenia poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Z napadnutého rozsudku vyplýva, pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval predmet konania v časti určenia vlastníckeho práva po vecnej stránke, predpokladal, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní určovacej žaloby je daný, pričom bližšie dôvody súd prvej inštancie neuvádzal. Odvolací súd preto k tejto otázke uvádza nasledovné:

17. Podľa účinného do 30.6.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (akt. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu).

18. Podľa c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov

(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

20. Podľa ustanovenia účinného do 30.6.2016 (aktuálne ) sa pritom zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to len vtedy, keď je daný právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, musí byť naliehavý. Procesná povinnosť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práva podaná žaloba o určenie je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

21. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia do 30.6.2016 a aktuálne podľa ustanovenia má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie ( účinného do 30.6.2016, aktuálne ). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie evidentne vychádzala / vychádza aj rozhodná úprava procesného práva.

22. V súdenom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle účinného (aktuálne ), pretože žalobca sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, teda ide o určenie, či tu právo je, pričom na tomto určení musí byť daný naliehavý právny záujem. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, t. j. vedie k odstráneniu duplicity záznamov v katastri nehnuteľností. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keďže aktuálne zapísané vlastníctvo v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam svedčí v prospech žalovaného 3/. Preto aj v prípade uplatneného nároku na určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, dospel odvolací súd k záveru o splnení podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaný 3/ je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností.

23. Vychádzajúc z obsahu spisu bolo potrebné zohľadniť, že v časti nároku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992 uzavretá medzi Dospra, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ a kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovaným 3/ bolo už právoplatne rozhodnuté o zamietnutí z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, to však nič nemení na skutočnosti, že v tejto časti uplatneného nároku ide o predbežnú otázku vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva žalobcu, a preto z tohto hľadiska bola aj táto otázka naďalej posudzovaná.

24. Ako odvolacie dôvody žalobca uviedol a .

25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. Vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za podstatné považuje odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, )“.

27. Žalobca tiež namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia . Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko v konaní zistené skutočnosti viedli záveru, že žalovaným ako dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľnosti je potrebné poskytnúť právnu ochranu. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

29. V súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou o posudzovaní dobrej viery nadobúdateľa sa žiada uviesť, že nevyhnutným predpokladom pre originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému sa má poskytnúť ústavnoprávna ochrana, je jeho dobrá viera, ktoré sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu (porovnaj napr. nález ÚS SR sp. zn. , nález ÚS SR sp. zn. ). Skúmanie a zistenie dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa je v takýchto prípadoch stretu kľúčové, nakoľko všetky úvahy o riešení stretu dvoch základných práv sa odvíjajú práve od záveru o naplnení dobrej viery nadobúdateľa (porovnaj napr. nález ÚS ČR sp. zn. ). O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je nositeľom určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti, takéto právo svedčí (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. ).

30. V prípade riešenia stretu týchto dvoch dotknutých práv, a to vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa, je rozhodujúcim úsilie zachovať maximum z oboch dotknutých práv v súlade s princípom spravodlivosti. Buď bude poskytovaná ochrana právu dobromyseľného nadobúdateľa a uznaný zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. Potom platí nasledovné: Pokiaľ ide o úsilie zachovať maximum z oboch práv - vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery, je treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv dopadajúce na všetky prípady riešeného typu, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu (porovnaj napr. nález ÚS SR sp. zn. , nález ÚS ČR sp. zn. ). Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude možno v konkrétnom prípade rozhodnúť, v prospech z ktorého konkurujúcich práv svedčí všeobecná ide spravodlivosti, ktorej je na mieste dať v kolízii prednosť. V rámci týchto skutočností bude nutné zobrať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu, teda urobeného na základe absolútne neplatného prevodného právneho úkonu do katastra nehnuteľností; okolnosti za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a nasledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a či sa pôvodný vlastník mohol skutočne zúčastniť predmetného katastrálneho konania; zohľadniť investície, ktoré už dobromyseľný nadobúdateľ na danú nehnuteľnosti vynaložil (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. , nález ÚS ČR sp. zn. ).

31. Podľa názoru žalobcu závery Nálezu Ústavného Súdu SR sp. zn. -33 zo dňa 16.3.2016 nie je možné aplikovať pri rozhodovaní tohto sporu, pretože ide o iné okolnosti, nakoľko v náleze bolo posudzované nadobudnutie od subjektu, ktorý bol v čase prevodu vlastníkom. Keďže DOSPRA, a.s. (predávajúci z kúpnej zmluvy č. 5/1992 zo dňa 4.9.1992) nenadobudla právnu subjektivitu, nemožno hovoriť o vlastníkovi, ani o nevlastníkovi v momente uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/, ide o absolútne neplatný právny úkon.

32. K uvedenému odvolací súd poukazuje na predmetný nález, na odsek 13. z ktorého vyplýva, že „bolo potrebné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva tejto osobe aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo v tomto prípade vôbec nebolo zistené), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal „nevlastník“. V odseku 14. sa uvádza „ Aj keď explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum actoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ () o nové interpretačné závery a vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.).“ Na inom mieste v odseku 18. nález uvádza „obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. op.) a v ostatnom náleze sp. zn. z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj na riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, pri rovnakom právnom základe ( v platnom znení).

33. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že v uvedenom náleze sa Ústavný súd SR vyjadril aj k otázke či dobrú vieru nadobúdateľa treba posúdiť aj v prípade, ak ide o nadobudnutie od subjektu, ktorý v čase prevodu vlastníckeho práva nebol vlastník, tak aj v takomto prípade sa dobromyseľnému nadobúdateľovi má poskytnúť ochrana. Vychádzajúc aj právneho názoru vysloveného v citovanom náleze Ústavného súdu Českej republiky, ak dobromyseľný nadobúdateľ odvodzuje vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, od právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený aj ako neplatný, ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý predstavuje práve dobrá viera nadobúdateľa. Preto názor žalobcu, že nález Ústavného súdu sp. zn. nemožno aplikovať na daný právny stav je nesprávny.

34. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na Nález ústavného súdu sp. zn. je nepochybné, že závery možno nepochybne označiť za prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou (pozri bližšie už vyššie citované rozhodnutia). Preto poukaz žalobcu na prekonaný názor vyslovený v náleze ústavného súdu treba považovať za nenáležitý.

35. Žalobca tiež v odvolaní argumentuje rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 19.4.2017, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 30.9.2015, ktorými podľa žalobcu bolo rozhodované v rovnakej právnej veci. K uvedenému odvolací súd uvádza, proti rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 30.4.2019 rozhodol vecne tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2017 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

36. Odkaz žalobcu na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. nemôže obstáť, nakoľko predmetom rozhodovania bolo vydržanie a určenie hraníc, takže závery nesúvisia s predmetom tohto sporu.

37. Odvolacími dôvodmi žalobcu neboli spochybnené konkrétne okolnosti vedúce k záveru o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanými, preto odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v bodoch 39., 40., 43. a 44. odôvodnenia. Inak povedané žalobca neuviedol žiaden argument ani žiadne skutkové tvrdenie spochybňujúce závery súdu prvej inštancie o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho žalovanými. Skutkové závery súdu prvej inštancie neboli spochybnené odvolateľom a preto možno zhrnúť, že žalovaná 2/ bývala v predmetných nehnuteľnostiach a tieto užívala z titulu nájmu, ktorý prešiel z jej starej mamy, pričom rodina žalovanej byt užívala desiatky rokov, žalovanému 1/ vznikol spoločný nájom. Žalobca sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ vypratania nehnuteľnosti a spor skončil tým, že ich vyzval na odkúpenie predmetných nehnuteľností, pričom na zmluve o prevode nehnuteľností ako predávajúci bola uvedená DOSPRA, a.s. (ktorá v čase prevodu bola prenajímateľom) kúpna zmluva bola uzavretá dňa 4.9.1992 za kúpnu cenu 600.000,- Kčs, podľa znaleckého posudku cena predmetných nehnuteľností predstavovala 557.470,- Kčs. Kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom. Žalovaní 1/ a 2/ nemali žiadnu vedomosť o nedostatkoch pre ktoré návrh na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. do obchodného registra bol zamietnutý. Medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom resp. spoločnosťou DOSPRA, a.s. neexistovalo žiadne personálne, majetkové prepojenie, okrem nájomného vzťahu neexistoval žiaden iný právny vzťah. Predmetné nehnuteľnosti kúpili na základe výzvy žalobcu. Neskôr v roku 2004 predmetné nehnuteľnosti predali právnemu predchodcovi žalovaného 3/. Žalovaný 3/ ani jeho právny predchodca nemali žiadny vzťah k žalobcovi ani k spoločnosti DOSPRA, a.s., ktorý v danom čase nevedel ani nemohol vedieť o okolnostiach týkajúcich sa spoločnosti DOSPRA, a.s. Právny predchodca žalovaného 3/ považoval za skutočných vlastníkov nehnuteľností žalovaných 1/ a 2/, ktorým svedčal aj zápis v katastri nehnuteľnosti, nemal vedomosť o tom, že by si právny nárok na nehnuteľnosti uplatňovala tretia osoba. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného 3/ sa ešte predmetné konanie neviedlo. Taktiež je potrebné uviesť, že návrh na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. bol zamietnutý až po prevodoch vlastníckeho práva na žalovaných 1/ a 2/ a následne na žalovaného 3/. Taktiež podľa názoru významnou skutkovou okolnosťou je, že žalobca bol jediný zakladateľ a akcionár spoločnosti DOSPRA, a.s. mal možnosť nedostatky návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA, a.s. odstrániť, čo však bez vážnych a relevantných dôvodov neurobil, z čoho plynie záver, že žalobca sám vytvoril tento právny stav.

38. Z uvedeného plynie záver, že žalovaní pri nadobudnutí vlastníckeho práva zachovali obvyklú mieru opatrnosti, ostražitosti a starostlivosti, ktorú možno od nich požadovať a vychádzali z údajov uvedených v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní boli presvedčení o poctivosti a správnosti svojho konania, dôverovali v poctivosť druhých. Odvolací súd vychádzal z princípu právnej istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, z princípu ochrany nadobudnutých práv, z idey spravodlivosti, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú vieru žalovaných. Okolnosti prípadu vedú k záveru, že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia žaloby by z pohľadu

svojich nevýhod za daného stavu zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než dobromyseľný nadobúdateľ.

39. K odvolacím argumentom žalobcu tak odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia a v nadväznosti na to namietané nesprávne právne posúdenie veci, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil obsah dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ustanovenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Takže súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, keď aplikoval správne právne predpisy, zásady na ktorých stojí právo a sú pilierom právneho štátu na zistený skutkový stav, ktoré aj správne ale interpretoval. Rovnako nebolo zistené, že by konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté inou procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

40. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

43. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).