Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/208/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny Haukvitzovej,

v právnej veci navrhovateľa P. B.S., zastúpeného JUDr. L.P., advokátom v Ž., proti

odporcom 1/ T. Š., 2/ F. Č., 3/ A. B.P., 4/ D. B.D., 5/ M. B.D., odporcovia 4/ a 5/ zastúpení

JUDr. M. B.s.r.o. so sídlom v M., v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie

vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní odporcov 4/ a 5/ proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 20. januára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcov 4/ a 5/ z a m i e t a.

Odporcovia 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť navrhovatelovi náhradu trov konania v sume

62,70 € k rukám JUDr. L. P., advokáta v Ž., do troch dní.

Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. januára 2009 č.k. -349 určil, že

zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá dňa

21. decembra 2004 medzi veriteľmi – odporcami 1/, 2/ a dlžníkom – navrhovateľom,

2

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. kat. úz.

B., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž. pod č. V. dňa 21. januára 2005, je neplatná.

Zároveň určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B.,

zapísaných na liste vlastníctva X., a to KNC parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 552 m2, KNC parcely č. X. – záhrady o výmere

112 m2, KNC parcely č. X. – orná pôda o výmere 324 m2 a domu súp. č. X., postaveného na

parcele č. X. v podiele . Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa

30. septembra 2005 medzi predávajúcimi odporcami 1/ a 2/ a kupujúcou odporkyňou 3/,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.

úz. B. (vyššie označených nehnuteľností), u ktorých bol vklad povolený Správou katastra Ž.

pod č. V. dňa 15. októbra 2005, je neplatná. Nakoniec určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa

19. marca 2007 medzi predávajúcou odporkyňou 3/ a kupujúcimi odporcami 4/ a 5/,

predmetom ktorých bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností a u ktorých vklad bol

povolený Správou katastra Ž. pod č. V. zo dňa 26. júna 2007, je neplatná. Odporcov 1/ a 2/

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 888,64 €. Navrhovateľovi vo vzťahu

k odporcom v 3/, 4/ a 5/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov 4/ a 5/ rozsudkom z 20. januára 2010

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcov 4/ a 5/ zaviazal

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 360,49 €

do troch dní. Vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ a 3/ navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku. Mal

za to, že v prejednávanej veci okresný súd riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého

dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1

(určitosti a zrozumiteľnosti) – zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 21. decembra 2004 medzi odporcami 1/

a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom ako dlžníkom, uzavretej podľa § 553 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007 a na ňu nadväzujúcej kúpnej zmluvy

zo dňa 30. septembra 2005, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi

odporcami 1/ a 2/ a odporkyňou 3/ ako nadobúdateľkou a kúpnej zmluvy zo dňa 19. marca

2007, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcov v 4/ a 5/ rade

od predávajúcej odporkyne v 3/ rade. Z vykonaného dokazovania okresným súdom považoval

odvolací súd za nesporne zistené, že medzi odporcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom

ako dlžníkom bola dňa 21. decembra 2004 uzatvorená zmluva o pôžičke podľa § 657

3

, na základe ktorej (podľa čl. I.) veritelia požičali dlžníkovi sumu

569 000,- Sk, z toho každý po 284 5000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy sa navrhovateľ ako dlžník

zaviazal pôžičku vrátiť veriteľom osobne v mieste ich bydliska, špecifikovaného v zmluve,

dňa 21. januára 2005. V čl. III. sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzok dlžníka zaplatiť

veriteľovi sumu 569 000,- Sk sa zabezpečí zmluvou o zabezpečovacom prevode práva.

Taktiež bolo nesporne zistené, že v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke (dňa

21. decembra 2004), bola uzatvorená medzi týmito účastníkmi zmluva o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva podľa , . V čl. I. tejto

zmluvy bolo uvedené, že veritelia a dlžník uzatvorili dňa 21. decembra 2004 zmluvu

o pôžičke, na základe ktorej veritelia dlžníkovi (navrhovateľovi) požičali sumu 569 000,- Sk,

každý z nich po 284 500,- Sk, ktorú sa dlžník (navrhovateľ) zaviazal vrátiť osobne veriteľom

(odporcom 1/ a 2/) do 21. januára 2005. Podľa čl. III. predmetnej zmluvy, dlžník ako vlastník

nehnuteľností uvedenej v bode 2 tejto zmluvy (predmet zabezpečenia – nehnuteľnosti

zapísané na LV č. X.) prevádza na veriteľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to

k pozemku parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, pozemok parcela č.

X. – záhrady o výmere 112 m2, pozemok parcely č. X. – orná pôda o výmere 324 m2,

rodinný dom na pozemku parcely č. X. súp. č. X., všetko v podiele . Veritelia prebrali

nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/2-ice. Podľa čl. IV. zmluvy

ocenenie nehnuteľností bolo vykonané podľa znaleckého posudku č. X. zo dňa 9. decembra

2004 A. B., znalcom z odboru stavebníctvo, na sumu

1 864 000,- Sk. Podľa čl. VI. zmluvy (zánik zabezpečenia) v prípade, že dlžník riadne a včas

splní záväzok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva v plnom

rozsahu. V čl. VII. boli uvedené ďalšie skutočnosti, napríklad záväzok dlžníka, že nezriadi

žiadne záložné právo alebo iné právo v prospech tretích osôb, že neuzavrie zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve, povinnosť dlžníka odhlásiť sa z evidencie a vypratať nehnuteľnosť, ak dlh

do dňa 21. januára 2005 neuhradí, že po podpísaní tejto zmluvy bola spísaná notárska

zápisnica o uznaní záväzku dlžníka vypratať nehnuteľnosti, že dlžník splnomocňuje veriteľa

(odporcu 1/) na podanie návrhu na vykonanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV X., kat. územie B.. V čl. VIII. Boli uvedené záverečné ustanovenia,

napríklad (v bode 1), že zmluva je prejavom slobodnej, vážnej a určitej vôle. Zmluva bola

účastníkmi konania podpísaná.

Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z prechodných ustanovení § 879j Občianskeho

zákonníka, (ne)platnosť uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

zo dňa 21. decembra 2004 bolo potrebné posudzovať podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007. Znenie ,

v znení platnom do 31. decembra 2007 bolo začlenené do až

na základe novely vykonanej zákonom č. 509/91 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje

. Podľa tohto ustanovenia sa jedná o zaisťovací prevod práva v tom

prípade, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou

podmienkou, že bude splnený zaisťovací záväzok. Zaisťovacím prevodom práva tak dochádza

(i keď podmienene) ku zmene v osobe nositeľa práva (napríklad v osobe vlastníka); ak však

hlavný záväzok bude splnený, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný vzťah. Uzavretie zmluvy

o pôžičke (ako správne uviedol okresný súd) je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej

zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21. decembra 2004, ktorá plní

zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by navrhovateľ ako dlžník svoj zmluvný

záväzok z uzavretej zmluvy o pôžičke riadne a včas nesplnil. Znamená to, že uzavretie

zmluvy o zabezpečovacom prevode má akcesorickú povahu vo vzťahu k uzavretému

zmluvnému vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ podľa § 657 ods. 1

. Skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ došlo dňa

21. decembra 2004 k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553

, v znení platnom do 31. decembra 2007 vyplýva najmä z čl. III. a VI.

predmetnej zmluvy. Z čl. III. zmluvy vyplýva, že dlžník ako vlastník nehnuteľností

uvedených v bode II. (parciel č. X., X., X. a domu č. súp. X., postaveného na parcele

č. X.) prevádza na veriteľov vlastnícke právo tak, že veritelia preberajú nehnuteľnosti

do podielového spoluvlastníctva, každý v 1/2. Z uvedeného článku predmetnej zmluvy

vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľov podľa tohto dojednania došlo

už momentom uzavretia tohto záväzku. Vlastnícke právo nadobúdateľov – veriteľov

(odporcov 1/ a 2/) bolo podmienené dobou, na ktorú bol dojednaný hlavný záväzok, t.j.

do doby vrátenia pôžičky dlžníkom, v dojednanej zmluve o pôžičke. V danom prípade v čl.

VI. zmluvy o zabezpečovacom prevode zo dňa 21. decembra 2004 bola dojednaná medzi

účastníkmi rozväzovacia podmienka, že vlastnícke právo veriteľov bude trvať len po určitú

(v zmluve stanovenú) dobu. Ak bude záväzok splnený, obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav

dlžníka (navrhovateľa), čo je v čl. VI. predmetnej zmluvy vyjadrené, že ak dlžník riadne

a včas splní záväzok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, zaniká zabezpečenie prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva

v plnom rozsahu. Ustanovenie , , v platnom znení

do 31. decembra 2007, neupravuje ďalšie podmienky, ako by záväzok takéhoto charakteru

(ako podobne u iných kogentných záväzkových vzťahov) mal byť upravený (napríklad

neupravuje predmet zaisťovacieho prevodu, obsah záväzku a podobne). Podľa názoru

odvolacieho súdu, nesplnením si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku, zabezpečovací

prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. Z toho plynie povinnosť pre účastníkov zmluvy

upraviť v zmluve práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom, akým spôsobom sa majú

strany (veriteľ a dlžník) z prevodu práva medzi sebou vysporiadať. V danom prípade

v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21. decembra 2004 absentuje

také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným (v dôsledku

toho, že dlžník riadne a včas záväzok nesplní) nadobúdateľovi (veriteľom) síce vzniklo právo

na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s ,

ods. 1 , avšak nie je zrejmé, že dlžníkovi po speňažení majetku

má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania, ako náležitosti

zmluvy, robí podľa názoru odvolacieho súdu právny úkon neplatným. V dôsledku absencie

takéhoto dojednania medzi účastníkmi zmluvy to znamená, že pokiaľ odporcovia 1/ a 2/

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. septembra 2005 previedli vlastnícke právo k predmetu

zabezpečovacieho prevodu práva na odporkyňu 3/ za dohodnutú cenu 1 500 000 Sk

(prihliadajúc aj na výšku ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom znalca Ing. A. B.

na sumu 1 864 000,- Sk) k vyplateniu rozdielu medzi nevrátenou pôžičkou a speňaženou

hodnotou zabezpečovacieho prevodu práva nedošlo, keďže v zmluve takéto dojednania

absentovalo. Na základe uvedeného právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací

súd rozsudok tohto súdu považoval za vecne správny a v zmysle § 219

ods. 1 ho potvrdil. S ďalšími dôvodmi (právnym posúdením veci) uvádzanými súdom

prvého stupňa súdom, pre ktoré považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, sa odvolací súd

nestotožnil. Nestotožnil sa s jeho názorom, že by hodnota predmetu zabezpečovania bola

v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, ako hlavného záväzku. Nemožno hovoriť

o nepomere, ak by veritelia v prípade nesplnenia si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku

(vrátiť poskytnuté plnenie) sa nemohli uspokojiť iným spôsobom. Taktiež dočasné zloženie

nevrátenej sumy pôžičky vo výške 569 000,- Sk do súdnej úschovy nemá, podľa názoru

odvolacieho súdu, vplyv na posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s Proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustil podľa

ods. 3 dovolanie, pretože podľa jeho názoru sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Otázkou zásadného právneho významu je posúdenie, či absencia takých

6

podstatných podmienok, ktoré ustanovenie , , v znení

platnom do 31. decembra 2007 neupravuje, ale ktoré majú význam pre posúdenie určitosti

a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah záväzku a v danom prípade aj

spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu) robí právny úkon neplatným podľa § 37

ods. 1, prípadne podľa . V danom prípade zo skutkových

okolností vyplýva, že medzi účastníkmi nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť

uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať

speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie

rozdielu, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že pre absenciu takéhoto dojednania

odporcovia 1/ a 2/ k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpili. Právne posúdenie veci

teda spočíva na nejednoznačnosti znenia , , v znení

platnom do 31. decembra 2007, vo vzťahu k naplneniu účelu zabezpečovacieho prevodu

práva, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu je aj uhradzovacia funkcia, ak prevod

vlastníckeho práva na veriteľov sa stane trvalým.

Proti tomuto rozsudku podali dovolanie odporcovia 4/ a 5/ a žiadali ho zmeniť a návrh

zamietnuť v celom rozsahu. Uviedli, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci v tom, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená dňa

21. decembra 2004 medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ je absolútne neplatná

z dôvodov jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti vo vzťahu k absencii rozväzovacej podmienky.

Mali za to, keďže právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva, platná do 31. decembra

2007 neustanovila žiadne osobitné požiadavky na trvalý prevod práva, v danom prípade bolo

možné analogicky vychádzať z právnej úpravy záložného práva v zmysle § 151a a nasl.

. Poukázali na obsah zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,

s ktorým navrhovateľ i odporcovia 1/ a 2/ prejavili bezpodmienečný súhlas, a jednoznačne

výlučne práve navrhovateľ tým, že nesplnil svoju povinnosť na vrátenie poskytnutej pôžičky

v určenom čase, spôsobil, že zabezpečovací prevod práva stal sa prevodom vlastníckeho

práva trvalým a odporcovia 1/ a 2/ ako vlastníci v súlade so súhlasom navrhovateľa

vyjadreným v článku VII. bod 3. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, previedli

vlastnícke práva platne na iné osoby.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť. Mal za to, že súdy

nižšieho stupňa vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci po vykonanom

dokazovaní. Poukázal na tú skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky zložil do úschovy

súdu, ktorý uznesením z 31. marca 2010 rozhodol, že ich vydáva odporcom 1/ a 2/, ako aj

na to, že odporcovia 1/ a 2/ pri uzatváraní zmluvy s odporkyňou 3/ vedeli o začatom súdnom

spore v predmetnej veci a túto vedomosť mali i odporcovia 4/ a 5/, keď kupovali

nehnuteľnosti od odporkyne 3/. Napriek tomu, že táto skutočnosť bola zrejmá i z poznámky

v katastri nehnuteľnosti, vedome sa vystavili právnemu riziku. Uplatnil si náhradu trov

dovolacieho konania.

Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Napokon v zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, boli dovolatelia

oprávnení jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd

dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich

riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať

skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola

odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania.

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia

otázky zásadného právneho významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval

posúdenie, či absencia takých podstatných podmienok, ktoré ustanovenie § 553 ods. 1, 2

, v znení platnom do 31. decembra 2007 neupravuje, ale ktoré majú

význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah

záväzku a v danom prípade aj spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu) robí právny

úkon neplatným podľa , prípadne podľa . Mal za to,

že v danom prípade zo skutkových okolností vyplýva, že medzi účastníkmi nebol určený

spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp.

akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má

právo dlžník na vyplatenie rozdielu, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že pre absenciu

takéhoto dojednania odporcovia 1/ a 2/ k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpili.

Právne posúdenie veci teda spočíva v nejednoznačnosti znenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007, vo vzťahu k naplneniu účelu

zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu je aj uhradzovacia

funkcia, ak prevod vlastníckeho práva na veriteľov sa stane trvalým.

V zmysle , v znení platnom do 31. decembra

2007 splnenie záväzku môže byť zabezpečené prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa

(zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť

uzatvorená písomne.

Ustanovenie v hore uvedenom znení upravovalo

zabezpečovací inštitút, ktorý má akcesorickú povahu a ktorý má dlžníka motivovať k splneniu

záväzku a veriteľovi dávať pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva.

Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo (okrem

pohľadávky voči tretej osobe zákon nevylučuje ani prevod vecného práva vrátane

vlastníckeho práva) na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude

splnený, prípadne spätný prevod práva môže byť dohodnutý; splnením dlhu prevedené právo

prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom

prevode práva z dlžníka na veriteľa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

z 30. augusta 2005, sp.zn. ).

Právna skutočnosť, na základe ktorej môže k prevodu práva prísť, je zmluva

uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok

dlžníka má byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva

neustanovoval v znení platnom do 31. decembra 2007 žiadne

zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám,

najmä musela byť dostatočne určitá.

Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom,

t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh

zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre

tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované

všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru

10

vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými

náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu ( )

a jeho dovolenosť ( ). Nedovolenosť právneho úkonu je daná

vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je

výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu.

Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú

výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu

odporuje.

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk,

na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( a nasl.

). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho

zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená

dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu

neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že

na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi

dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,

vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada

z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,

rozpor so zákonom a pod.).

Vzhľadom na uvedené považoval Najvyšší súd právny záver odvolacieho súdu

o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných

náležitostí vo vzťahu k neurčitosti, ako aj nedovolenosti právneho úkonu, za správny.

V zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami 1/

a 2/ absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska,

ako správne uviedol odvolací súd, určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia

funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie

zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. I keď

ustanovenie v znení do 31. decembra 2007, na rozdiel

11

od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa v zmysle

ich zákonných náležitostí (napr. zmluva o pôžičke a pod.), neuvádzalo výpočet zákonných

náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto

druhu zmlúv, nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1

a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky podporne k svojmu právnemu záveru v tejto

konkrétnej veci poukazuje na právnu úpravu, vyvolanú nejednoznačnosťou výkladu

ustanovenia v znení platnom do 31. decembra 2007,

vykonanú , ktorou novelou bolo zmenené

znenie ustanovenia § 553 a doplnené nové ustanovenia § 553a až § 553e. Táto novela

vyplynula práve z potreby doplniť dovtedajšiu stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu

práva a podrobne vymedziť právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Zákon presne

vymedzil v § 553a ods. 2, čo musí obsahovať zmluva o zabezpečovacom prevode práva

a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva, ktoré

bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho prevodu práva,

podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené,

v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho

práva.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 4/,5/ podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcom 4/ a 5/ ktorí úspech nemali (

v spojení s ). Dovolací súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v dovolacom konaní v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním

písomného vyjadrenia k dovolaniu vo výške 55,49 €, čo spolu s režijným paušálom (7,21 €)

predstavuje spolu 62,70 €, ktoré zaviazal zaplatiť odporcov 4/, 5/na účet právneho zástupcu

12

navrhovateľa do troch dní. Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

keďže nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová