Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 140 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (200)541/385378.81aae8.pdf
PDF · 143.75 KB
No categories available
5Cdo/208/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 208/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny Haukvitzovej,
v právnej veci navrhovateľa P. B.S., zastúpeného JUDr. L.P., advokátom v Ž., proti
odporcom 1/ T. Š., 2/ F. Č., 3/ A. B.P., 4/ D. B.D., 5/ M. B.D., odporcovia 4/ a 5/ zastúpení
JUDr. M. B.s.r.o. so sídlom v M., v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie
vlastníckeho práva, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17 C 98/2005, o dovolaní odporcov 4/ a 5/ proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 20. januára 2010, sp.zn. 7 Co 183/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcov 4/ a 5/ z a m i e t a.
Odporcovia 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť navrhovatelovi náhradu trov konania v sume
62,70 € k rukám JUDr. L. P., advokáta v Ž., do troch dní.
Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. januára 2009 č.k. 17 C 98/2005-349 určil, že
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá dňa
21. decembra 2004 medzi veriteľmi – odporcami 1/, 2/ a dlžníkom – navrhovateľom,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. kat. úz.
B., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž. pod č. V. dňa 21. januára 2005, je neplatná.
Zároveň určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B.,
zapísaných na liste vlastníctva X., a to KNC parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 552 m2, KNC parcely č. X. – záhrady o výmere
112 m2, KNC parcely č. X. – orná pôda o výmere 324 m2 a domu súp. č. X., postaveného na
parcele č. X. v podiele 1/1–iny. Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa
30. septembra 2005 medzi predávajúcimi odporcami 1/ a 2/ a kupujúcou odporkyňou 3/,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz. B. (vyššie označených nehnuteľností), u ktorých bol vklad povolený Správou katastra Ž.
pod č. V. dňa 15. októbra 2005, je neplatná. Nakoniec určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa
19. marca 2007 medzi predávajúcou odporkyňou 3/ a kupujúcimi odporcami 4/ a 5/,
predmetom ktorých bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností a u ktorých vklad bol
povolený Správou katastra Ž. pod č. V. zo dňa 26. júna 2007, je neplatná. Odporcov 1/ a 2/
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 888,64 €. Navrhovateľovi vo vzťahu
k odporcom v 3/, 4/ a 5/ rade náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov 4/ a 5/ rozsudkom z 20. januára 2010
sp.zn. 7 Co 183/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcov 4/ a 5/ zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 360,49 €
do troch dní. Vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ a 3/ navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku. Mal
za to, že v prejednávanej veci okresný súd riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého
dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka (určitosti a zrozumiteľnosti) – zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 21. decembra 2004 medzi odporcami 1/
a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom ako dlžníkom, uzavretej podľa § 553 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007 a na ňu nadväzujúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 30. septembra 2005, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi
odporcami 1/ a 2/ a odporkyňou 3/ ako nadobúdateľkou a kúpnej zmluvy zo dňa 19. marca
2007, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcov v 4/ a 5/ rade
od predávajúcej odporkyne v 3/ rade. Z vykonaného dokazovania okresným súdom považoval
odvolací súd za nesporne zistené, že medzi odporcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom
ako dlžníkom bola dňa 21. decembra 2004 uzatvorená zmluva o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej (podľa čl. I.) veritelia požičali dlžníkovi sumu
569 000,- Sk, z toho každý po 284 5000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy sa navrhovateľ ako dlžník
zaviazal pôžičku vrátiť veriteľom osobne v mieste ich bydliska, špecifikovaného v zmluve,
dňa 21. januára 2005. V čl. III. sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi sumu 569 000,- Sk sa zabezpečí zmluvou o zabezpečovacom prevode práva.
Taktiež bolo nesporne zistené, že v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke (dňa
21. decembra 2004), bola uzatvorená medzi týmito účastníkmi zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V čl. I. tejto
zmluvy bolo uvedené, že veritelia a dlžník uzatvorili dňa 21. decembra 2004 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej veritelia dlžníkovi (navrhovateľovi) požičali sumu 569 000,- Sk,
každý z nich po 284 500,- Sk, ktorú sa dlžník (navrhovateľ) zaviazal vrátiť osobne veriteľom
(odporcom 1/ a 2/) do 21. januára 2005. Podľa čl. III. predmetnej zmluvy, dlžník ako vlastník
nehnuteľností uvedenej v bode 2 tejto zmluvy (predmet zabezpečenia – nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X.) prevádza na veriteľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to
k pozemku parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, pozemok parcela č.
X. – záhrady o výmere 112 m2, pozemok parcely č. X. – orná pôda o výmere 324 m2,
rodinný dom na pozemku parcely č. X. súp. č. X., všetko v podiele 1/1–iny. Veritelia prebrali
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/2-ice. Podľa čl. IV. zmluvy
ocenenie nehnuteľností bolo vykonané podľa znaleckého posudku č. X. zo dňa 9. decembra
2004 A. B., znalcom z odboru stavebníctvo, na sumu
1 864 000,- Sk. Podľa čl. VI. zmluvy (zánik zabezpečenia) v prípade, že dlžník riadne a včas
splní záväzok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva v plnom
rozsahu. V čl. VII. boli uvedené ďalšie skutočnosti, napríklad záväzok dlžníka, že nezriadi
žiadne záložné právo alebo iné právo v prospech tretích osôb, že neuzavrie zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, povinnosť dlžníka odhlásiť sa z evidencie a vypratať nehnuteľnosť, ak dlh
do dňa 21. januára 2005 neuhradí, že po podpísaní tejto zmluvy bola spísaná notárska
zápisnica o uznaní záväzku dlžníka vypratať nehnuteľnosti, že dlžník splnomocňuje veriteľa
(odporcu 1/) na podanie návrhu na vykonanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV X., kat. územie B.. V čl. VIII. Boli uvedené záverečné ustanovenia,
napríklad (v bode 1), že zmluva je prejavom slobodnej, vážnej a určitej vôle. Zmluva bola
účastníkmi konania podpísaná.
Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z prechodných ustanovení § 879j Občianskeho
zákonníka, (ne)platnosť uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
zo dňa 21. decembra 2004 bolo potrebné posudzovať podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007. Znenie § 553 Občianskeho zákonníka,
v znení platnom do 31. decembra 2007 bolo začlenené do Občianskeho zákonníka až
na základe novely vykonanej zákonom č. 509/91 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje
Občiansky zákonník. Podľa tohto ustanovenia sa jedná o zaisťovací prevod práva v tom
prípade, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou
podmienkou, že bude splnený zaisťovací záväzok. Zaisťovacím prevodom práva tak dochádza
(i keď podmienene) ku zmene v osobe nositeľa práva (napríklad v osobe vlastníka); ak však
hlavný záväzok bude splnený, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný vzťah. Uzavretie zmluvy
o pôžičke (ako správne uviedol okresný súd) je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej
zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21. decembra 2004, ktorá plní
zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by navrhovateľ ako dlžník svoj zmluvný
záväzok z uzavretej zmluvy o pôžičke riadne a včas nesplnil. Znamená to, že uzavretie
zmluvy o zabezpečovacom prevode má akcesorickú povahu vo vzťahu k uzavretému
zmluvnému vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ podľa § 657 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ došlo dňa
21. decembra 2004 k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553
Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007 vyplýva najmä z čl. III. a VI.
predmetnej zmluvy. Z čl. III. zmluvy vyplýva, že dlžník ako vlastník nehnuteľností
uvedených v bode II. (parciel č. X., X., X. a domu č. súp. X., postaveného na parcele
č. X.) prevádza na veriteľov vlastnícke právo tak, že veritelia preberajú nehnuteľnosti
do podielového spoluvlastníctva, každý v 1/2. Z uvedeného článku predmetnej zmluvy
vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na veriteľov podľa tohto dojednania došlo
už momentom uzavretia tohto záväzku. Vlastnícke právo nadobúdateľov – veriteľov
(odporcov 1/ a 2/) bolo podmienené dobou, na ktorú bol dojednaný hlavný záväzok, t.j.
do doby vrátenia pôžičky dlžníkom, v dojednanej zmluve o pôžičke. V danom prípade v čl.
VI. zmluvy o zabezpečovacom prevode zo dňa 21. decembra 2004 bola dojednaná medzi
účastníkmi rozväzovacia podmienka, že vlastnícke právo veriteľov bude trvať len po určitú
(v zmluve stanovenú) dobu. Ak bude záväzok splnený, obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav
dlžníka (navrhovateľa), čo je v čl. VI. predmetnej zmluvy vyjadrené, že ak dlžník riadne
a včas splní záväzok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, zaniká zabezpečenie prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva
v plnom rozsahu. Ustanovenie § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení
do 31. decembra 2007, neupravuje ďalšie podmienky, ako by záväzok takéhoto charakteru
(ako podobne u iných kogentných záväzkových vzťahov) mal byť upravený (napríklad
neupravuje predmet zaisťovacieho prevodu, obsah záväzku a podobne). Podľa názoru
odvolacieho súdu, nesplnením si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku, zabezpečovací
prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. Z toho plynie povinnosť pre účastníkov zmluvy
upraviť v zmluve práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom, akým spôsobom sa majú
strany (veriteľ a dlžník) z prevodu práva medzi sebou vysporiadať. V danom prípade
v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21. decembra 2004 absentuje
také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným (v dôsledku
toho, že dlžník riadne a včas záväzok nesplní) nadobúdateľovi (veriteľom) síce vzniklo právo
na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak nie je zrejmé, že dlžníkovi po speňažení majetku
má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania, ako náležitosti
zmluvy, robí podľa názoru odvolacieho súdu právny úkon neplatným. V dôsledku absencie
takéhoto dojednania medzi účastníkmi zmluvy to znamená, že pokiaľ odporcovia 1/ a 2/
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. septembra 2005 previedli vlastnícke právo k predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva na odporkyňu 3/ za dohodnutú cenu 1 500 000 Sk
(prihliadajúc aj na výšku ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom znalca Ing. A. B.
na sumu 1 864 000,- Sk) k vyplateniu rozdielu medzi nevrátenou pôžičkou a speňaženou
hodnotou zabezpečovacieho prevodu práva nedošlo, keďže v zmluve takéto dojednania
absentovalo. Na základe uvedeného právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací
súd rozsudok tohto súdu považoval za vecne správny a v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. S ďalšími dôvodmi (právnym posúdením veci) uvádzanými súdom
prvého stupňa súdom, pre ktoré považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, sa odvolací súd
nestotožnil. Nestotožnil sa s jeho názorom, že by hodnota predmetu zabezpečovania bola
v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, ako hlavného záväzku. Nemožno hovoriť
o nepomere, ak by veritelia v prípade nesplnenia si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku
(vrátiť poskytnuté plnenie) sa nemohli uspokojiť iným spôsobom. Taktiež dočasné zloženie
nevrátenej sumy pôžičky vo výške 569 000,- Sk do súdnej úschovy nemá, podľa názoru
odvolacieho súdu, vplyv na posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustil podľa § 238
ods. 3 O.s.p. dovolanie, pretože podľa jeho názoru sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Otázkou zásadného právneho významu je posúdenie, či absencia takých
podstatných podmienok, ktoré ustanovenie § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení
platnom do 31. decembra 2007 neupravuje, ale ktoré majú význam pre posúdenie určitosti
a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah záväzku a v danom prípade aj
spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu) robí právny úkon neplatným podľa § 37
ods. 1, prípadne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade zo skutkových
okolností vyplýva, že medzi účastníkmi nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť
uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať
speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie
rozdielu, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že pre absenciu takéhoto dojednania
odporcovia 1/ a 2/ k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpili. Právne posúdenie veci
teda spočíva na nejednoznačnosti znenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení
platnom do 31. decembra 2007, vo vzťahu k naplneniu účelu zabezpečovacieho prevodu
práva, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu je aj uhradzovacia funkcia, ak prevod
vlastníckeho práva na veriteľov sa stane trvalým.
Proti tomuto rozsudku podali dovolanie odporcovia 4/ a 5/ a žiadali ho zmeniť a návrh
zamietnuť v celom rozsahu. Uviedli, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v tom, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená dňa
21. decembra 2004 medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ je absolútne neplatná
z dôvodov jej nezrozumiteľnosti a neurčitosti vo vzťahu k absencii rozväzovacej podmienky.
Mali za to, keďže právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva, platná do 31. decembra
2007 neustanovila žiadne osobitné požiadavky na trvalý prevod práva, v danom prípade bolo
možné analogicky vychádzať z právnej úpravy záložného práva v zmysle § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka. Poukázali na obsah zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
s ktorým navrhovateľ i odporcovia 1/ a 2/ prejavili bezpodmienečný súhlas, a jednoznačne
výlučne práve navrhovateľ tým, že nesplnil svoju povinnosť na vrátenie poskytnutej pôžičky
v určenom čase, spôsobil, že zabezpečovací prevod práva stal sa prevodom vlastníckeho
práva trvalým a odporcovia 1/ a 2/ ako vlastníci v súlade so súhlasom navrhovateľa
vyjadreným v článku VII. bod 3. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, previedli
vlastnícke práva platne na iné osoby.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť. Mal za to, že súdy
nižšieho stupňa vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci po vykonanom
dokazovaní. Poukázal na tú skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky zložil do úschovy
súdu, ktorý uznesením z 31. marca 2010 rozhodol, že ich vydáva odporcom 1/ a 2/, ako aj
na to, že odporcovia 1/ a 2/ pri uzatváraní zmluvy s odporkyňou 3/ vedeli o začatom súdnom
spore v predmetnej veci a túto vedomosť mali i odporcovia 4/ a 5/, keď kupovali
nehnuteľnosti od odporkyne 3/. Napriek tomu, že táto skutočnosť bola zrejmá i z poznámky
v katastri nehnuteľnosti, vedome sa vystavili právnemu riziku. Uplatnil si náhradu trov
dovolacieho konania.
Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, v ktorom
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci.
Napokon v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolanie je v danej veci prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., t.j. len preto, že jeho
prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, boli dovolatelia
oprávnení jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd
dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich
riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.).
Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať
skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola
odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania.
Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia
otázky zásadného právneho významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval
posúdenie, či absencia takých podstatných podmienok, ktoré ustanovenie § 553 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007 neupravuje, ale ktoré majú
význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah
záväzku a v danom prípade aj spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu) robí právny
úkon neplatným podľa § 37 ods. 1, prípadne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to,
že v danom prípade zo skutkových okolností vyplýva, že medzi účastníkmi nebol určený
spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp.
akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má
právo dlžník na vyplatenie rozdielu, keďže z výsledkov dokazovania vyplýva, že pre absenciu
takéhoto dojednania odporcovia 1/ a 2/ k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpili.
Právne posúdenie veci teda spočíva v nejednoznačnosti znenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007, vo vzťahu k naplneniu účelu
zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu je aj uhradzovacia
funkcia, ak prevod vlastníckeho práva na veriteľov sa stane trvalým.
V zmysle § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra
2007 splnenie záväzku môže byť zabezpečené prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť
uzatvorená písomne.
Ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v hore uvedenom znení upravovalo
zabezpečovací inštitút, ktorý má akcesorickú povahu a ktorý má dlžníka motivovať k splneniu
záväzku a veriteľovi dávať pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva.
Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo (okrem
pohľadávky voči tretej osobe zákon nevylučuje ani prevod vecného práva vrátane
vlastníckeho práva) na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude
splnený, prípadne spätný prevod práva môže byť dohodnutý; splnením dlhu prevedené právo
prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom
prevode práva z dlžníka na veriteľa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 30. augusta 2005, sp.zn. 30 Cdo 294/2005).
Právna skutočnosť, na základe ktorej môže k prevodu práva prísť, je zmluva
uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok
dlžníka má byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
neustanovoval § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 2007 žiadne
zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám,
najmä musela byť dostatočne určitá.
Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom,
t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh
zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre
tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované
Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru
vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými
náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná
vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je
výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu.
Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú
výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu
odporuje.
V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk,
na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho
zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že
na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada
z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,
rozpor so zákonom a pod.).
Vzhľadom na uvedené považoval Najvyšší súd právny záver odvolacieho súdu
o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných
náležitostí vo vzťahu k neurčitosti, ako aj nedovolenosti právneho úkonu, za správny.
V zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami 1/
a 2/ absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska,
ako správne uviedol odvolací súd, určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia
funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie
zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. I keď
ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007, na rozdiel
od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka v zmysle
ich zákonných náležitostí (napr. zmluva o pôžičke a pod.), neuvádzalo výpočet zákonných
náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto
druhu zmlúv, nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1
Najvyšší súd Slovenskej republiky podporne k svojmu právnemu záveru v tejto
konkrétnej veci poukazuje na právnu úpravu, vyvolanú nejednoznačnosťou výkladu
ustanovenia § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 2007,
vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorou novelou Občianskeho zákonníka bolo zmenené
znenie ustanovenia § 553 a doplnené nové ustanovenia § 553a až § 553e. Táto novela
vyplynula práve z potreby doplniť dovtedajšiu stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu
práva a podrobne vymedziť právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Zákon presne
vymedzil v § 553a ods. 2, čo musí obsahovať zmluva o zabezpečovacom prevode práva
a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva, ktoré
bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho prevodu práva,
podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené,
v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho
práva.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďže neboli
zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok
nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 4/,5/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcom 4/ a 5/ ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v dovolacom konaní v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním
písomného vyjadrenia k dovolaniu vo výške 55,49 €, čo spolu s režijným paušálom (7,21 €)
predstavuje spolu 62,70 €, ktoré zaviazal zaplatiť odporcov 4/, 5/na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do troch dní. Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
keďže nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová