Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/28/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpeného splnomocnencom F. G. E., nar. XX.X.XXXX, D. XX, H., proti žalovanej: D. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. J. XX/XX, K. L., zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš Michnica, Na Priekope 174/13, Žilina, o určenie existencie záložného práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -468 zo dňa 26. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v prvom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 15.4.2016 pod č. vkladu V 1794/2016 existuje; II. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v druhom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.7.2016, ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. vkladu V 4757/2016 existuje; III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), s poukazom aj na procesné ustanovenia , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou zo dňa 29.10.2018 sa žalobca domáha voči žalovanej určenia, že jeho záložné práva zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a zo dňa 4.7.2016 patriacich do výlučného vlastníctva žalovanej trvá (existuje). Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou a jej nebohým manželom uzavrel ako záložný veriteľ dňa 29.3.2016 a dňa 4.7.2016 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia), patriacim im do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluvami boli zabezpečené pohľadávky žalobcu z pôžičiek poskytnutých dcére záložcov v sumách 10.000,- eur a 15.000,- eur. Vklady záložných práv

v prospech žalobcu boli povolené rozhodnutiami zo dňa 15.4.2016 (V 1794/2016 a V 4757/2016). Dlžníčka ani po telefonických a osobných výzvach, ani po písomnej výzve nesplnila svoj záväzok, preto jej žalovanej ako záložcovi v 1. rade, tiež katastrálnemu odboru Okresného úradu Dunajská Streda zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Pri kontrole dotknutého listu vlastníctva zistil, že došlo k výmazu jeho záložných práv. Následne telefonickými dotazmi zistil že k výmazu záložných práv došlo na základe kvitancií s údajne jeho overeným podpisom (na matrike Obce Dobrohošť), pri overovaní podpisu bol použitý občiansky preukaz s iným číslom, než je číslo na jeho občianskom preukaze. Podal trestné oznámenie. Oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného práva bolo na list vlastníctva zapísané poznámkou P-244/2017. Podal tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo okresným súdom vyhovené v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu (uznesenie č. k. -47 zo dňa 7.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -76 zo dňa 1.8.2018). Z pripojených listín podľa žalobcu jednoznačne vyplýva existencia záložných práv, riadne zapísaných na liste vlastníctva, k výmazu ktorých došlo nezákonným spôsobom. S poukazom aj na neodkladné opatrenie, ktorým mu v konečnom dôsledku bolo uložené podať do 30 dní žalobu o určenie existencie záložného práva, je daný naliehavý právny záujem na tomto určení.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca s dlžníčkou M. B. (dcéra žalovanej), uzavrel dve zmluvy o pôžičke, ktorými jej požičal celkom sumu 35.000,- eur, návratnosť peňažných prostriedkov bola zabezpečená dvoma záložnými zmluvami, riadne zavkladovanými v katastri nehnuteľností na nehnuteľnosti patriace (pôvodne) žalovanej a druhému záložcovi (manželovi žalovanej) do bezpodielového spoluvlastníctva, t. č. patriace žalovanej, a podpísanými oboma záložcami. Žalovaná podpisy označených záložcov na záložných zmluvách sporovala. Záložné práva zapísané v prospech žalobcu boli následne vymazané na základe predložených kvitancií podpísaných žalobcom ako záložným veriteľom, ktorý podpisy rozporoval. V konaní bolo preukázané, že podpisy žalovanej na záložných zmluvách nie sú pravé, rovnako bolo znalcom preukázané, že podpisy žalobcu na kvitanciách nie sú pravé. Žalobca tak kvitanciami nepotvrdil vrátenie pôžičiek, ani nežiadal výmaz záložných práv z listu vlastníctva. Žalovaná síce nepodpísala záložné zmluvy, avšak ostali na nich podpisy jej manžela, ktorých pravosť nebolo možné preskúmať, k tejto otázke neboli zo strany žalovanej produkované žiadne návrhy dôkazov, preto okresný súd uzavrel, že podpisy neb. manžela žalovanej na záložných zmluvách pravé sú. Žalovaná sa za tohto stavu mohla dovolať relatívnej neplatnosti záložných zmlúv (keď zaťaženie nehnuteľností záložným právom jednoznačne nemožno považovať za bežnú záležitosť, o ktorej by mohol rozhodnúť len jeden z manželov, ako to vyplýva z ustanovenia ), čo okresnému súdu preukázané nebolo. Žalobca v konaní preukázal existenciu hlavného (peňažného) záväzku, ako aj existenciu zabezpečenia formou záložného práva, bolo na žalovanej ako záložcovi, ak chcela byť v konaní úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok bol splnený, alebo predložila inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva, vystavenú žalobcom ako záložným veriteľom. Žalovaná však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, čo v konečnom dôsledku má za následok rozhodnutie vo veci samej, v jej neprospech. Vzhľadom na to bola žaloba podaná dôvodne, k výmazu záložných práv došlo bez súhlasu žalobcu a okresný súd žalobe vyhovel. 5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa lobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na la tým, že prvoinštančný súd nijakým spôsobom neprihliadol na dôkazy, navrhnuté žalovanou na pojednávaní. Žalovaná nikdy nepodpísala zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.3.2016 a zo dňa 1.7.2016, podpisy žalovanej sú v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 36/2018 nepravé. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žalovaná so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu neuzatvorila. V konaní bolo preukázané, že žalovaná nikdy nepodpisovala predmetné záložné zmluvy. Konštatovanie súdu, „...súd uzavrel, že podpisy neb. manžela žalovanej na záložných zmluvách pravé sú.“, je prinajmenšom arbitrárne. Prostriedky procesnej obrany žalovanej počas trvania súdneho konania (6 rokov!) boli primárne postavené na tvrdení, že podpisy tak žalovanej ako aj jej manžela nie sú ich pravými podpismi na predmetných záložných zmluvách. Neexistuje žiadna domnienka a pochybnosť o tom, že neb. manžel žalovanej mal v úmysle bez vedomia, bez súhlasu a svojvoľne podpísať predmetné zmluvy o záložnom práve. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmlúv o zriadení záložného práva, bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Hypoteticky poňaté, v prípade podpisu neb. na predmetných zmluvách sa jedná o neplatný úkon, nakoľko sa v danom prípade nejedná

o bežnú záležitosť, o ktorej by mohol rozhodnúť len jeden z manželov. Súhlas druhého manžela by musel byť nevyhnutne daný a schválený. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že „...bolo na žalovanej ako záložcovi, ak chcela byť v konaní úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok bol splnený...“ je absurdné. Žalovaná od počiatku namietala svoje postavenie ako „záložca“. Žalovaná nepozná žalobcu, nikdy sa s ním nestretla a preto je celkom nelogické, aby s osobou jej neznámou uzatvorila zmluvy o zriadení záložného práva. Rovnako neb. manžel žalovanej nemal so žalobcom žiadny obchodno-právny vzťah, nepoznali sa, nikdy sa nestretli. Žalovaná nemohla v intenciách odôvodnenia súdu prvej inštancie preukázať, že „vzniknutý záväzok bol splnený“, nakoľko ku vzniku žiadneho záväzku medzi účastníkmi konania nedošlo. Žalobca nepreukázal nijakým spôsobom dôvodnosť jeho tvrdení, ktoré spočívali v existencii záložného vzťahu medzi ním na strane jednej a žalovanou a neb. manželom na strane druhej. Žalobca rovnako potvrdil, že žalovanú a jej neb. manžela nepozná, nemá s nimi vytvorený žiadny vzťah. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal znaleckým posudkom č. 36/2018 predloženým žalovanou, v ktorom znalec jednoznačne konštatuje, že podpisy žalovanej na predmetných záložných zmluvách, nie sú pravými podpismi žalovanej. Žalovaná nemohla preukázať zánik záložného práva, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo ani k samotnému vzniku, existencii záložného práva ako domnelého záložného dlžníka. Žalovaná nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, ktoré nikdy nenastali a neexistujú. Žalovaná poukázala na dĺžku súdneho konania, ktoré trvá od roku 2018, pričom žalobca na pojednávaní dňa 25.10.2023 navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Okresný súd na základe predloženého znaleckého posudku zo strany žalobcu v roku 2024 rozhodol v prospech žalobcu, pričom nezohľadnil ani jeden dôkaz predložený žalovanou. Žalovanej nie sú známe „úvahy“ súdu prvej inštancie, ktorými sa riadil pri vyhodnocovaní dôkazov predložených žalovanou. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, neúplné a svojim obsahom vytvára stav právnej nerovnováhy účastníkov konania, keď celé odôvodnenie zosumarizoval do odseku 17 rozsudku. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že konajúci súd sa nedostatočným spôsobom nezaoberal skúmaním platnosti/neplatnosti sporných právnych úkonov/skutočností, má za následok porušenie zásady na spravodlivý súdny proces. Absencia náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia svojho rozhodnutia je absolútna, nezákonná, porušuje rovnosť účastníka strán (žalovaná) v konaní a neguje meritórne právo a demokratické princípy, o ktoré sa opiera demokracia a nezávislosť. Ustálená prax rozhodovaní súdov jednoznačne odkazuje na povinnosť súdu jasne a zrozumiteľne odôvodniť svoje rozhodnutie (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto postupom podľa u prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v prvom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.3.2016 a ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 15.4.2016 pod č. vkladu V 1794/2016 existuje; II. výrokom určil, že záložné právo žalobcu zapísané v druhom poradí k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. L., Obec K. L., ako pozemky registra „C“, parc. č. 295/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. 295/9, záhrady o výmere 1604 m2 a stavba - rodinný

dom so súpisným č. XX, postavený na parc. č. 295/6, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.7.2016, ktorého vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. vkladu V 4757/2016 existuje; III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že A. B. C. ako veriteľ a M. B. ako dlžníka uzavreli zmluvu o pôžičke (veriteľom podpísaná dňa 22.3.2016, dlžníčkou dňa 29.3.2016), ktorou veriteľ dlžníčke požičal sumu 20.000,- eur, že A. B. C. ako veriteľ a M. B. ako dlžníka uzavreli zmluvu o pôžičke (veriteľom podpísaná dňa 1.7.2016, dlžníčkou dňa 4.7.2016), ktorou veriteľ dlžníčke požičal sumu 15.000,- eur. Ďalej, že Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretou medzi zmluvnými stranami: A. B. C. ako záložný veriteľ a N. I. a D. I. ako záložcami bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa spolu s príslušenstvom voči dlžníkovi M. B. vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.3.2016, ktorou sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu vo výške 20.000,- eur. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretou medzi zmluvnými stranami: A. B. C. ako záložný veriteľ a N. I. a D. I. ako záložcami bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa spolu s príslušenstvom voči dlžníkovi M. B. vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.7.2016, ktorou sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu vo výške 15.000,- eur. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 29.3.2016 (čl. 10) sú ako vlastníci nehnuteľností v katastrálnom území K. L. pozemok registra C KN parcelné číslo 295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 295/9, záhrada o výmere 1604 m2, stavba DOM so súpisným číslom XX na pozemku C KN s parcelným číslom 295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 zapísaní N. I. a D. I. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1794/2016 zo dňa 15.4.2016 (čl. 12) vyplýva, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. L. na LV č. XXX pozemok registra C KN parcelné číslo 295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 , pozemok registra C KN parcelné číslo 295/9, záhrada o výmere 1604 m2, stavba DOM so súpisným číslom XX na pozemku C KN s parcelným číslom 295/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 327 m2 v prospech A. B. C. v podiele 1/1 na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej účastníkmi: A. B. C. ako záložný veriteľ, N. I. ako záložca a D. I. ako záložca. Návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 4.7.2016 (čl. 18) navrhovateľ: A. B. C., záložcovia N. I. a D. I. navrhli, aby Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor rozhodol o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech záložného veriteľa. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 19) vyplýva vyznačenie plomby na základe V-4757/2016. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (čl. 21) vyplýva zápis v časti C: Ťarchy por. č. 1 Záložné právo v prospech A. B. C., V-1794/16 - č.z. 86/16, 1 Záložné právo v prospech A. B. C., V-4757/16 - č.z. 202/16. Výzvami na čl. 22-23 boli vyzvaní: D. I., N. I. a M. B. na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- eur a dohodnutého úroku v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 22.3.2016. Listom zo dňa 24.2.2017 (čl. 28) oznámil žalobca žalovanej začatie výkonu záložného práva (vyzval na poskytnutie súčinnosti) v zmysle zmluvy o výkone záložného práva zo dňa 22.3.2016. Listom zo dňa 3.3.2017 (čl. 31) žiadal žalobca Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor o vyznačenie začatia výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností v časti B listu vlastníctva č. XXX. Listom zo dňa 16.3.2017 (čl. 41) Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor žalobcu žiadal o vyjadrenie ohľadom existencie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne o podanie žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu zrušenia záložného práva v súvislosti so žiadosťou dňa 15.3.2017 vlastníka nehnuteľnosti podal žiadosť

o výmaz poznámky z dôvodu, že na LV nie je evidované záložné právo. Dňa 3.3.2017 podal žalobca aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu vo vzťahu k výmazu záložných práv na nehnuteľnostiach patriacich rodičom dlžníčky - záložcovi v 2. rade a žalovanej. Podľa obžaloby zo dňa 22.5.2019 (čl. 171) na obvinenú M. B. pre prečin podvodu voči poškodenému žalobcovi, obvinená v trestnom konaní odmietla vypovedať, rovnako ako žalovaná v postavení svedkyne.

12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal existenciu hlavného (peňažného) záväzku, ako aj existeniciu zabezpečenia formou záložného práva, bolo na žalovanej ako záložcovi, ak chcela byť v konaní úspešná, aby preukázala, že vzniknutý záväzok bol splnený, alebo predložila inú listinu preukazujúcu vznik záložného práva vystavenú žalobcom ako záložným veriteľom. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil a vyhovenie žalobe považuje prinajmenšom za predčasné s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

13. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

19. Práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle cit. možno práve iba v kontexte konkrétneho predpisu hmotného práva, čím sa však súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dôsledne neriadil s ohľadom na nižšie uvedené.

20. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 22. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa , právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo ku zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pojmovým znakom právneho úkonu je preto samotný prejav vôle navonok, ktorý sa vo vonkajšom svete prejavuje, napr. hovoreným slovom, zhotovením listiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, z ktorého možno usudzovať vôľu konajúceho. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom zmluvy, na ktorej je zaznamenaný. Ak sa vôľa konajúceho neprejavila navonok žiadnym spôsobom, ide o neexistujúci právny úkon. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až od podpisu zmluvy. Pričom písomná forma zmluvy je zavŕšená až podpismi účastníkov zmluvy.

24. Zmluva je považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch (prípadne viacerých), jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu. Pri súkromnoprávnych vzťahoch je pritom potrebné dbať na to, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov možno potom požadovať, aby postupovali obozretne a aby rešpektovali minimálne elementárne zásady opatrnosti. Súčasne sa prihliada na to, aké sú reálne možnosti zmluvnej strany z hľadiska veku, vzdelania, životných skúseností, sociálnej situácie a podobne.

25. Ku konkrétnemu zneniu zmluvy pristupujú zmluvné strany v procese vyjednávania, výsledkom ktorého je obsah príslušného kontraktu. Strany kontraktu, ktoré tvoria obsah právneho úkonu sú limitované nielen z hľadiska možnosti a dovolenosti zákona a dobrých mravov, ale aj limitov v súvislosti s ochranou slabšej strany, ktorá sa častokrát v procese kontraktácie ocitá nedobrovoľne, vo finančnej a časovej tiesni. Zmluvné právo je založené na zásade pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a ochrana autonómie vôle zmluvných strán ( SR; ) zabezpečuje, aby verejná moc a v rámci nej i súdy uznali vôľu jednotlivca tak, ako ju v konkrétnom okamihu prejavil. Avšak len ak dôjde k zhodne prejavenej vôle dvoch strán, zásada pacta sunt servanda garantuje, že zmluva a jej právne dôsledky budú nielen stranami sporu, ale aj súdmi rešpektované a že bude možné domôcť sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy v prípadnom súdnom konaní.

26. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku (pozri uznesenie NS SR sp. zn. ).

27. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

29. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný prejav platí až od podpisu. Podpisom fyzickej osoby je napísanie mena fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Z hľadiska identifikácie podpísanej osoby je náležitosť vlastnoručného podpisu splnená aj vtedy, ak ide len o podpis priezviskom alebo jeho skratkou (šifrou) všade tam, kde je identita podpisujúceho nesporná a kde je také podpisovanie obvyklé.

30. V prejednávanej veci vzhľadom na predmet žaloby, ktorým je (pozitívny) určovací výrok (určenie existencie záložných práv), okresný súd riešil ako jednu z predbežných otázok, otázku (ne)platnosti zmlúv o zriadení záložného práva v kontexte v spojení s , pričom dospel k záveru, že žalovaná sa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu podpísaného jej manželom (zmlúv o zriadení záložného práva), na ktorom založil (predčasne ako už odvolací súd konštatoval v odseku 12) svoje rozhodnutie. Prvoinštančný súd považoval zmluvy o zriadení záložného práva za platné, avšak prehliadol dôvod absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o zriadení záložného práva, ktorú bol povinný skúmať ex offo. Prvoinštančný súd tak pri riešení predbežnej otázky ponechal bez povšimnutia podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúcu okolnosť pre posúdenie (ne)platnosti oboch zmlúv o zriadení záložného práva, a to aj napriek tomu, že žalovaná od počiatku namietala, že predmetné zmluvy o zriadení záložného práva nepodpísala (pričom uvedené preukazovala znaleckým posudkom č. 36/2018 zo dňa 9.2.2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že na predmetných zmluvách o zriadení záložného práva nie sú pravé podpisy žalovanej, čo konštatoval aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku), ktorá okolnosť je významná z hľadiska záveru, či došlo k platnému uzavretiu predmetných zmlúv o zriadení záložného práva v kontexte posúdenia či sú absolútne ne/platné.

31. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lexe), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť, ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku.

32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) [pozri rozsudok NS SR sp. zn. ].

33. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre správne posúdenie platnosti samotných zmlúv o zriadení záložného práva bolo relevantné zistenie, aký bol skutočný úmysel jej účastníkov, konkrétne záložcov (teda aj žalovanej) v súvislosti s uzavretím zmlúv o zriadení záložného práva, kto bol vzhľadom na znenie

písomného vyhotovenia zmlúv účastníkom týchto zmlúv na strane záložcov a kto z nich v skutočnosti tieto zmluvy uzavrel, pretože z hľadiska právnych následkov je potrebné rozlišovať, či zmluvy uzavreli obaja manželia alebo len jeden z nich.

34. Zmluva je uzavretá (perfektná) okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný návrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má právne účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie návrhu obaja manželia, musia, ak má mať nasledovné účinky ich tiež obaja podpísať (viď R 39/1974); keby zmluvu podpísal (a ten urobil ofertu a akceptáciu) len jeden z nich, zmluva (ako celok) by nebola perfektná.

35. Pokiaľ sú účastníkmi zmluvy uzatváranej v písomnej forme obidvaja manželia, obaja musia zmluvu podpísať, inak by tento právny úkon nebol perfektný. Pokiaľ zmluvu podpíše iba jeden z manželov, môže druhý z nich vyjadriť svoj súhlas s právnym úkonom v akejkoľvek forme. Udelením súhlasu so zmluvou uzatvorenou druhým manželom sa tento manžel nestáva účastníkom zmluvy. Bez udelenia súhlasu bude právny úkon neplatný len pokiaľ dôjde k dovolaniu sa jeho relatívnej neplatnosti. Právny úkon však bude absolútne neplatný, ak na ňom bude sfalšovaný podpis jedného z manželov ako účastníkov zmluvy, aj keď druhý z manželov zmluvu riadne podpísal; v takom prípade nemožno dospieť k záveru o iba relatívnej neplatnosti právneho úkonu. (FABIANOVÁ, Zuzana. [Vybavovanie spoločných vecí]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1058).

36. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú tiež náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním ( ). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný ( ). Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil ( ).

37. Ak sú účastníkmi zmlúv o zriadení záložného práva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom (t.j. jeden z manželov ako účastník zmluvy zmluvu nepodpísal, resp. ani druhý z manželov nemal splnomocnenie na podpis druhého manžela), nemožno dospieť k záveru, že by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. V takom prípade je podstatným, že podľa obsahu zmlúv o zriadení záložného práva boli (mali byť, tak ako sú označení v písomnom vyhotovení zmlúv) obaja manželia ich účastníkmi (ako tomu je aj v prejednávanej veci); zmluvy teda nie sú postihnuté tým, že by s ich uzavretím druhý manžel nesúhlasil, lebo tu chýba podpis druhého manžela, v danom prípade podpis žalovanej (ako jednej zo záložcov). V takom prípade zmluvy o zriadení záložného práva neobsahujú skutočný pravý podpis žalovanej, teda sú v rozpore so skutočnosťou, predstierajú len vôľu žalovanej (ako záložcu) uzavrieť zmluvy o zriadení záložných práv, hoci takúto vôľu v skutočnosti nemala a ani ju neprejavila, keďže sa uzavretia zmlúv nezúčastnila a ani ju v skutočnosti prejaviť nemohla. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by išlo o zmluvy o zriadení záložných práv, ktoré mali uzavrieť obaja manželia, na ktorých nie je podpis žalovanej, pričom z konania nevyplynulo, že by bol druhý manžel žalovanou k podpisu ako úkonu splnomocnený, treba takýto právny úkon a conrario podľa považovať za absolútne neplatný.

38. Odvolací súd prisvedčil námietke žalovanej, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním platnosti/neplatnosti sporných právnych úkonov, keďže pri posudzovaní predbežnej otázky, týkajúcej sa (ne)platnosti zmlúv o zriadení záložného práva, posudzoval iné rozhodujúce okolnosti, než ktoré bolo potrebné posúdiť z hľadiska absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov, založil napadnutý rozsudok na predčasnom právnom posúdení a tiež na právnom posúdení, ktoré je podložené nesprávnou interpretáciou zmlúv o zriadení záložného práva.

39. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu ().

40. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

41. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

42. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

43. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa dok súdu prvej inštancie (výroky I., II. aj závislý III. výrok) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu, za tým účelom vykonať dokazovanie (jeho posúdenie postupom podľa a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov ) s dôrazom na to, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že záložné právo v zmysle záložných zmlúv existuje s ohľadom na tvrdenie žalovanej, že jej podpis na zmluvách o záložnom práve nie je pravým podpisom žalovanej (ako záložcu) v kontexte záveru znaleckého posudku č. 36/2018 (o tejto otázke), teda posúdením ne/platnosti zmlúv o zriadení záložného práva ako predbežnej otázky, sústrediť sa aj na odvolacie argumenty odvolateľky i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť, keď rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

45. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania.

49. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).