Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)9dc/386335.bdeff7.pdf
PDF · 175.03 KB
No categories available
5Sžf/82/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti
MERCURIUS, s. r. o., so sídlom Jazerná 3, Košice, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom,
advokátom, so sídlom Zbrojničná 12, Košice, proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/4035-20362/2011/999541-r zo dňa
24. februára 2011, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/47/2011-79 zo dňa 13. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/47/2011-79 zo dňa 13. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa
ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu
ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného
č. I/223/4035-20362/2011/999541-r zo dňa 24. februára 2011, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. 698/230/97919/10/Poto z 01. decembra 2010
a ktorým Daňový úrad Košice IV (ďalej len „správca dane“) uloţil ţalobcovi podľa § 35
ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011 (ďalej len
„zákon o správe daní“) pokutu vo výške 42.209,- eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok
2006.
2
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citujúc ustanovenie § 35 ods. 1
písm. d/ a § 110h zákona o správe daní skonštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade
so zákonom, a preto ţalobu zamietol.
Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobná námietka týkajúca sa neaplikovania § 35 ods. 16
zákona o správe daní správcom dane je nedôvodná, nakoľko ju nemoţno aplikovať na prípady
uvedené v § 35 ods. 1 zákona o správe daní. Taktieţ uviedol, ţe z Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. III. ÚS/283/2010 z 27. októbra 2010 nevyplýva záver, aby pri dodaní
tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime bola daná právomoc colného
úradu posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty,
a ţe dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sţf/91/2008
z 29. októbra 2009 boli procesné pochybenia súdu (nedostatočné odôvodnenie rozsudku,
nedostatočný výklad príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, chýbajúca
presvedčivosť odôvodnenia rozsudku).
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému
ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca domáhajúc
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci na základe ktorého dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
Podľa ţalobcu z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS/283/2010
z 27. októbra 2010 vyplýva záver, ţe tento povaţoval postupy a rozhodnutia daňových
orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť a tento nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky je takou novou skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové
konanie, teda na postupy a rozhodnutia daňových orgánov. Podľa ţalobcu rozhodnutia
správcu dane ako aj ţalovaného boli vydané v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 12, § 18
ods. 2 a § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
ako aj článku 4 ods. 7, článku 37, článku 48, článku 79, článku 84, článku 98, článku 114
a článku 201 ods. 1 písm. a/ Nariadenia rady EHS 2913/92 - Colný kódex. Podľa ţalobcu,
ak daňové orgány neboli kompetentné rozhodovať o prípadnej platbe DPH, tak nemohli
rozhodovať ani o udelení pokuty v prípade tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade
vo viazanom reţime.
3
Na základe vyššie uvedeného, ţalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a zrušil rozhodnutie
ţalovaného ako aj správcu dane a odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, ţe podkladom pre uloţenie pokuty bolo
právoplatné rozhodnutie správcu dane č. 695/231/69826/2008/Top z 21. augusta 2008.
Argumentáciu ţalobcu povaţoval za bezpredmetnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok
krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho
práva v konaní ide.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
4
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie
o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť
(§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe okrem iného namietal skutočnosť,
ţe podkladom pre uloţenie sankcie bolo rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol
oprávnený, teda namiesto colného úradu príslušný správca dane. Nesúhlasil so spôsobom,
akým sa krajský súd vysporiadal s jeho ţalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu
podaného odvolania ţalobca namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a protiústavnosť
rozhodnutia ţalovaného poukazujúc pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. III. ÚS/283/2010 z 27. októbra 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky povaţoval postupy a rozhodnutia správnych orgánov za neopodstatnené, ktoré treba
v ďalšom konaní zrušiť.
Podľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré
skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať
tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.
5
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti
najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa
je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko
z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ
pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval
na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument
(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba
z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného
súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované
právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05,
sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, či sp. zn. II. ÚS/537/2010 – www.concourt.sk).
Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo ţalobcu, ako účastníka
preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať
na jeho primárne námietky oponujúce rozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať
aj oporu v administratívnom spise.
6
Skonštatovanie krajského súdu, ţe „rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom
s rozsudkom vyslovil, že žalobu zamieta“, však zhora definovanému právu na riadne
odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom
aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva
zrozumiteľným spôsobom odpoveď na ţalobcove námietky uvedené v ţalobe a nie je ani
reakciou na obsah administratívneho spisu.
V tejto veci odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu č. III. ÚS/283/2010
z 27. októbra 2010, („Výrazný nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu spočíva
v tom, že najvyšší súd sa v značnej miere obmedzil na vysvetlenie poslania colného skladu
a sledujúc si svoju líniu tvrdil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku, hoci aj v colnom sklade, a preto sťažovateľ bol povinný v zmysle § 69 ods. 1
zákona o DPH platiť daň. Najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia § 12 zákona
o DPH, podľa ktorého majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre zákonom o DPH.
Ústavný súd považuje túto skutočnosť za rozhodujúcu pre posúdenie veci“), ktorý ţalobca
uviedol v ţalobe ako aj v odvolaní a z ktorého je zrejmé, ţe Najvyšší súd Slovenskej
republiky svojím rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 21. októbra 2009 sa dostatočne
nevysporiadal s námietkou ţalobcu, či bol alebo nebol vo veci oprávnený rozhodovať správca
dane a ţalovaný alebo podľa § 12 zákona o DPH colné orgány.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky poloţil
Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením sp. zn. 1Sţf/1/2010 z 22. marca 2011 po zrušení
rozsudku 5Sţf/91/2008 z 20. októbra 2009 prejudiciálnu otázku vzťahujúcu sa na obdobný
prípad.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom
súdnictve je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Takto
musí postupovať aj v prípade, ak uţ iné rozhodnutie správneho orgánu, čo aj formálne
právoplatné, a ktoré je podkladom pre vydanie ďalšieho rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie
o uložení pokuty) bolo vydané orgánom na to oprávneným. Ak by sa uvedená skutočnosť
preukázala, tak v prípade rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré
bolo napadnuté ţalobou, by išlo o ničotné rozhodnutie (paakt) a na takého rozhodnutie by súd
z úradnej povinnosti neprihliadol.
7
Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať,
ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu je príliš všeobecné a príliš široko koncipované
a neodráţa konkrétnu situáciu ţalobcu.
Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne ţalobcove námietky
a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku postupoval nedôsledne, a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
OSP), v ktorom krajský súd po náleţitom vyporiadaní sa s ţalobnými dôvodmi bude musieť
v prvom rade posúdiť, či je moţné sa s nimi vysporiadať bez toho, aby prerušil konanie
do rozhodnutia Súdnemu dvoru Európskej únie o predbeţnej otázke poloţenej Najvyšším
súdom Slovenskej republiky (vec je vedená pod sp. zn. C-165/11 a v súčasnej dobe je v nej
podaný návrh generálneho advokáta a na 08. novembra 2012 je plánované vyhlásenie
rozsudku) prípadne do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 1Sţf/1/2010. Potom krajský súd znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom
na spravodlivé súdne konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje
ešte za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom
súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú
správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého
stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).
Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou
od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej
Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli
na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa
8
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,
t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01
Banská Bystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná
s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 29. októbra 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Bugárová