Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/82/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti

MERCURIUS, s. r. o., so sídlom Jazerná 3, Košice, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom,

advokátom, so sídlom Zbrojničná 12, Košice, proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/4035-20362/2011/999541-r zo dňa

24. februára 2011, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -79 zo dňa 13. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -79 zo dňa 13. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa

ustanovenia (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu

ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného

č. I/223/4035-20362/2011/999541-r zo dňa 24. februára 2011, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. /Poto z 01. decembra 2010

a ktorým Daňový úrad Košice IV (ďalej len „správca dane“) uloţil ţalobcovi podľa § 35

ods. 1 písm. d/ o správe daní a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011 (ďalej len

„zákon o správe daní“) pokutu vo výške 42.209,- eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok

2006.

2

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citujúc ustanovenie § 35 ods. 1

písm. d/ a § 110h zákona o správe daní skonštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade

so zákonom, a preto ţalobu zamietol.

Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobná námietka týkajúca sa neaplikovania § 35 ods. 16

zákona o správe daní správcom dane je nedôvodná, nakoľko ju nemoţno aplikovať na prípady

uvedené v § 35 ods. 1 zákona o správe daní. Taktieţ uviedol, ţe z Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. z 27. októbra 2010 nevyplýva záver, aby pri dodaní

tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom reţime bola daná právomoc colného

úradu posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty,

a ţe dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

z 29. októbra 2009 boli procesné pochybenia súdu (nedostatočné odôvodnenie rozsudku,

nedostatočný výklad príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, chýbajúca

presvedčivosť odôvodnenia rozsudku).

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca domáhajúc

sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci na základe ktorého dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

Podľa ţalobcu z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

z 27. októbra 2010 vyplýva záver, ţe tento povaţoval postupy a rozhodnutia daňových

orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom konaní zrušiť a tento nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky je takou novou skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové

konanie, teda na postupy a rozhodnutia daňových orgánov. Podľa ţalobcu rozhodnutia

správcu dane ako aj ţalovaného boli vydané v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 12, § 18

ods. 2 a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“)

ako aj článku 4 ods. 7, článku 37, článku 48, článku 79, článku 84, článku 98, článku 114

a článku 201 ods. 1 písm. a/ Nariadenia rady EHS 2913/92 - Colný kódex. Podľa ţalobcu,

ak daňové orgány neboli kompetentné rozhodovať o prípadnej platbe DPH, tak nemohli

rozhodovať ani o udelení pokuty v prípade tovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade

vo viazanom reţime.

3

Na základe vyššie uvedeného, ţalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a zrušil rozhodnutie

ţalovaného ako aj správcu dane a odloţil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Náhradu

trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, ţe podkladom pre uloţenie pokuty bolo

právoplatné rozhodnutie správcu dane č. /Top z 21. augusta 2008.

Argumentáciu ţalobcu povaţoval za bezpredmetnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok

krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho

práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

4

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe okrem iného namietal skutočnosť,

ţe podkladom pre uloţenie sankcie bolo rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol

oprávnený, teda namiesto colného úradu príslušný správca dane. Nesúhlasil so spôsobom,

akým sa krajský súd vysporiadal s jeho ţalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu

podaného odvolania ţalobca namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a protiústavnosť

rozhodnutia ţalovaného poukazujúc pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo veci sp. zn. z 27. októbra 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej

republiky povaţoval postupy a rozhodnutia správnych orgánov za neopodstatnené, ktoré treba

v ďalšom konaní zrušiť.

Podľa (v spojení s veta prvá ) v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať

tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

5

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

sp. zn. , či sp. zn. III. ÚS/60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku

zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti

najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa

je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto

vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko

z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ

pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval

na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument

(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba

z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného

súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované

právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. II. ÚS/537/2010 – www.concourt.sk).

Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo ţalobcu, ako účastníka

preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať

na jeho primárne námietky oponujúce rozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať

aj oporu v administratívnom spise.

6

Skonštatovanie krajského súdu, ţe „rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom

s rozsudkom vyslovil, že žalobu zamieta“, však zhora definovanému právu na riadne

odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom

aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva

zrozumiteľným spôsobom odpoveď na ţalobcove námietky uvedené v ţalobe a nie je ani

reakciou na obsah administratívneho spisu.

V tejto veci odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu č.

z 27. októbra 2010, („Výrazný nedostatok odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu spočíva

v tom, že najvyšší súd sa v značnej miere obmedzil na vysvetlenie poslania colného skladu

a sledujúc si svoju líniu tvrdil, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru za protihodnotu

v tuzemsku, hoci aj v colnom sklade, a preto sťažovateľ bol povinný v zmysle § 69 ods. 1

platiť daň. Najvyšší súd sa však nevenoval aplikácii ustanovenia zákona

o DPH, podľa ktorého majú colné predpisy pri dovoze prednosť pre .

Ústavný súd považuje túto skutočnosť za rozhodujúcu pre posúdenie veci“), ktorý ţalobca

uviedol v ţalobe ako aj v odvolaní a z ktorého je zrejmé, ţe Najvyšší súd Slovenskej

republiky svojím rozsudkom vo veci sp. zn. z 21. októbra 2009 sa dostatočne

nevysporiadal s námietkou ţalobcu, či bol alebo nebol vo veci oprávnený rozhodovať správca

dane a ţalovaný alebo podľa colné orgány.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky poloţil

Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením sp. zn. z 22. marca 2011 po zrušení

rozsudku z 20. októbra 2009 prejudiciálnu otázku vzťahujúcu sa na obdobný

prípad.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom

súdnictve je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Takto

musí postupovať aj v prípade, ak uţ iné rozhodnutie správneho orgánu, čo aj formálne

právoplatné, a ktoré je podkladom pre vydanie ďalšieho rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie

o uložení pokuty) bolo vydané orgánom na to oprávneným. Ak by sa uvedená skutočnosť

preukázala, tak v prípade rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré

bolo napadnuté ţalobou, by išlo o ničotné rozhodnutie (paakt) a na takého rozhodnutie by súd

z úradnej povinnosti neprihliadol.

7

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať,

ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu je príliš všeobecné a príliš široko koncipované

a neodráţa konkrétnu situáciu ţalobcu.

Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne ţalobcove námietky

a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku postupoval nedôsledne, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3

veta druhá a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

), v ktorom krajský súd po náleţitom vyporiadaní sa s ţalobnými dôvodmi bude musieť

v prvom rade posúdiť, či je moţné sa s nimi vysporiadať bez toho, aby prerušil konanie

do rozhodnutia Súdnemu dvoru Európskej únie o predbeţnej otázke poloţenej Najvyšším

súdom Slovenskej republiky (vec je vedená pod sp. zn. C-165/11 a v súčasnej dobe je v nej

podaný návrh generálneho advokáta a na 08. novembra 2012 je plánované vyhlásenie

rozsudku) prípadne do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. . Potom krajský súd znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie

dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom

na spravodlivé súdne konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje

ešte za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom

súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú

správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého

stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s vety prvej ).

Vzhľadom k tomu, ţe bolo s účinnosťou

od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej

Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

8

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01

Banská Bystrica, odvolací súd podľa na strane ţalovaného koná

s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 29. októbra 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Bugárová