Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 014 35 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. XX/X, XXX XX D. B. E. - F., zastúpená Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 1.385,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Okresnom súde Bratislava I. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1385,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 975,68 eur od 3.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO 00151653 (ďalej len „Sporiteľňa“ alebo „pôvodný veriteľ“) uzatvorili dňa 26.01.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. 5067550202 (ďalej len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytla Sporiteľňa žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.500,00 eur. Úver bol čerpaný dňa 26.01.2015 tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 50 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac, nasledujúci po mesiaci v ktorom bola uzatvorená Zmluva, tj. 20.03.2015, a posledná splátka bola splatná 51 mesiacov po uzatvorení Zmluvy tj. 20.02.2023. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v Zmluve samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v úvodnej časti zmluvy s názvom „Základné podmienky“ a zároveň poplatok za poistenie vo výške 8,37 eur mesačne a poplatok za vedenie účtu vo výške 0,00 eur. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 1.419,96 eur. Žalovaný mal úver uhradiť najneskôr do dňa 20.02.2023. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 3.919,96 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca súčasného veriteľa uplatnil svoje právo vyplývajúce zo Zmluvy a dňa 29.10.2020 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny

predchodca súčasného veriteľa vyhlásil dňa 02.12.2020 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi 3.129,16 eur. Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru tj. ku dňu 02.12.2020 povinný uhradiť právnemu predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 1.385,78 eur. Listom zo dňa 17.12.2020 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splatnej pohľadávky. Zároveň bolo žalovanému dané do pozornosti, že pôvodný veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na Žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 s účinnosťou odo dňa 29.03.2021. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka vo výške 1.470,41 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 975,68 eur, zmluvného úroku vo výške 435,56 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 18,86 eur a pôvodných poplatkov vo výške 24,00 eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 30.03.2021. Žalovaný uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 3.129,16 eur. Žalovaný súčasnému veriteľovi uhradil 0,00 eur Posledná výzva na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná Žalovanému právnym zástupcom žalobcu je zo dňa 15.7.2022 Žalobca si uplatňuje: dlžnú istinu vo výške 975,68 eur, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 366,50 eur, poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 24,00 eur o poplatky za odoslané upomienky vo výške 24,00 eur o a neuhradené poplatky za poistenie vo výške 0,00 EUR, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 18,86 eur, úrok z omeškania vo výške 5% z istiny 975,68 eur od prvého dňa nasledujúceho po dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tj. od 03.12.2020 do zaplatenia.

3. Žalobca doplnil žalobu podaním z 27.10.2022, v ktorom uviedol, že súdu predkladá uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 30.10.2017, v zmysle ktorého sa právnym nástupcom ako dedič stal žalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný je tak spôsobilým pasívne legitimovaným subjektom v konaní. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP účinné od 01. 01. 2015, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery SLSP v znení účinnom od 01. 01. 2015 a Sadzobník poplatkov

4. Žalovaná k žalobe žalobcu v podanom odpore (doručenom súdu 28.11.2022) proti platobnému rozkazu z 2.11.2022 vydanému Okresným súdom Bratislava I uviedla, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy, ktorá má podľa predchádzať vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného nedostatku plynie záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Poukázala aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru ako aj na viacero neprijateľných zmluvných podmienok. V úvode odporu vzniesla žalovaná námietku miestnej nepríslušnosti, zároveň tiež osobitným podaním doručeným súdu 28.11.2022, preto Okresný súd Bratislava I. postúpil listom z 12.1.2023 predmetnú vec tunajšiemu súdu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 2.6.2023 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej strany prezentovanej v podaní. Žalobca dopĺňa spisovný materiál o doklad o skúmaní bonity bankou – Výpočet primárnej návratnosti banky (viď príloha č. 1.), z ktorého je zrejmé skúmanie disponibilných príjmov klienta. Podľa názoru Žalobcu je dostatočne preukázané, že banka dostatočne skúmala bonitu klienta, pretože v zmysle v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2015, t.j. v čase podpisu Zmluvy o splátkovom úvere č. 5067550202 zo dňa 26.1.2015 (ďalej len “Zmluva”), podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Na základe vstupných údajov poskytnutých žalovaným pôvodný veriteľ vykonal výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať), v rámci ktorej prihliadal na výšku príjmu právneho predchodcu Žalovanej (335,- eur), rodinný stav (rozvedený), počet členov v domácnosti (1), životné potreby (198,- eur) a tiež na absenciu iných vyplácaných alebo nevyplácaných záväzkov. S prihliadnutím na výšku poskytovaného úveru vykonal výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver „=(0 + 79)/(400 + 0 - 198,09)“ s výsledkom „Ukazovateľ schopnosti splácať splnený“, pričom výška reálnej vypočítanej rezervy vyšla vyššia ako minimálna požadovaná výška. Poukázal na skutočnosť, že podľa Zmluvy v znení Dodatku zo dňa 3.4.2018 (viď príloha č. 2.) bola dohodnutá konečná splatnosť úveru ku dňu 20.2.2023, z čoho je zrejmé, že dohodnutý splátkový kalendár už bol prirodzene zosplatnený. Žalobca ďalej odkazuje na Splátkový kalendár (Amortizačná tabuľka – viď príloha č. 3.), podľa ktorého posledná pôvodne predpokladaná splátka splatná k 20.4.2019 je

upravená v odlišnej výške 93,55 eur a teda konečná suma celkovej čiastky spojenej s úverom vo výške 3.919,96 eur v zmysle čl. I. Zmluvy zodpovedá súčtu splátok: – t.j. 49 x 78,09 + 93,55 = 3.919,96 eur. K preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie Žalobca uvádza, že banka ako pôvodný veriteľ vykonala pred postúpením pohľadávky vo vzťahu ku klientovi v omeškaní všetky zákonom požadované úkony k platnému mimoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru zo Zmluvy nasledovne: a) banka vyzvala klienta písomnosťou Výzva pod č.j. LC03-21490 zo dňa 29.10.2022, k splneniu si povinnosti, o čom svedčí podací hárok č. G. zo dňa 30.10.2020, pričom podľa dokladu z elektronického sledovania zásielok bola táto zásielka doručená do dispozičnej sféry adresáta (cit. 1.6.2023 z https://tandt.posta.sk/zasielky/ RF067840381SK); b) banka oznámila klientovi predčasnú splatnosť úveru písomnosťou Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pod č.j. LC04-17955 zo dňa 3.10.2020, pričom podľa doručenky bola táto zásielka vrátená odosielateľovi z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, čiže bola doručená do dispozičnej sféry adresáta, čiže úver mimoriadne zosplatnil ešte pôvodný veriteľ. c) Ďalej banka upozornila klienta na možnosť postúpenia pohľadávky zo Zmluvy, ak dlžník dlh nesplatí, písomnosťou Výzva pod č.j. LC08-26630 zo dňa 17.12.2020, o čom svedčí podací hárok č. EPH222731118 zo dňa 21.12.2020, pričom podľa dokladu z elektronického sledovania zásielok bola táto zásielka vrátená odosielateľovi z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, čiže bola doručená do dispozičnej sféry adresáta (cit. 1.6.2023 z https://tandt.posta.sk/zasielky/RF067903988SK); d) následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, bola pohľadávka postúpená na nového veriteľa v zmysle platných právnych predpisov, pričom banka zaslala klientovi Oznámenie o postúpení pohľadávky pod č.j. LC09-29804 zo dňa 30.3.2021, o čom svedčí podací hárok č. EPH234377692 zo dňa 30.3.2021, pričom podľa dokladu z elektronického sledovania zásielok bola táto zásielka vrátená odosielateľovi z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, čiže bola doručená do dispozičnej sféry adresáta (cit. 1.6.2023 z https://tandt.posta.sk/zasielky/RF436348765SK). Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola bankou riadne zachovaná tak povinnosť skúmania bonity ako aj nároky § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca je s ohľadom na vyššie uvedené toho názoru, že pôvodný veriteľ v rámci vyhodnocovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou posúdil všetky rozhodujúce parametre a to až nad rámec účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , R 119/2003). Ďalej s ohľadom na poukázal per analogiam na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.10.2010.

6. Žalobca vo vyjadrení z 26.9.2015 uviedol. že žalovaná, resp. jej právny predchodca, zaplatila pred mimoriadnym zosplatnením v prospech predmetného úveru celkovo sumu vo výške 3.129,16 eur, ktoré pôvodný veriteľ započítal nasledovne: sumu vo výške 1.524,32 eur na istinu, sumu vo výške 314,73 eur na poplatky, sumu vo výške 1.284,31 eur na riadny úrok, sumu vo výške 5,80 eur na úroky z omeškania. Žalobca vychádzajúc dokumentácie poskytnutej pôvodným veriteľom si v tomto konaní uplatňuje nárok: dlžnú istinu vo výške 975,68 eur, pričom poskytnutá istina bola 2.500,- eur, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 366,50 EUR, t.j. úrok vo výške 24,5 % p.a. (bez poskytnutej zľavy) z dlžné istiny 957,68 eur za obdobie od 20.5.2019 do 2.12.2020, poplatky za odoslané upomienky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 24,00 eur – poplatok bol pôvodne zmluvne dohodnutý v čl. II. bod 6. úverovej zmluvy vo výške 25,- EUR, pričom však v zmysle Sadzobníka účinného od 1.1.2020 t.j. v čase mimoriadneho zosplatnenia úveru, bol tento poplatok stanovený pôvodným veriteľom vo výške 8,- eur, čiže 3 x 8 eur = 24 eur celkovo za 3 odoslané upomienky, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 18,86 eur, úrok z omeškania vo výške 5% z istiny 975,68 eur od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tj. od 03.12.2020 do zaplatenia. Žalovaná po podaní žalobného návrhu v prospech predmetnej pohľadávky nezaplatila žiadnu (ani čiastočnú) splátku.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE, Výpisom z Obchodného registra žalobcu, Zmluvou o splátkovom úvere z 26.1.2015 č. č. 5067550202, Dodatkom k zmluve 3.4.2018, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Zostavou prehľadu úveru nad archívom č. 5067550202, Výzvou z 29.10.2010, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 3.12.2020 s kópiou obálky s doručenkou, Výzvou z 17.12.2020, Oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2021, Identifikáciou pohľadávky k účtu č. 5067550202, Predžalobnú výzvu z 15.7.2022 s ePotvrenkou o podaní zásielky č. H., Vyjadrením žalobcu z 27.10.2020 s prílohami, a to uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. z 30.10.2017 a oznámením pôvodného veriteľa z 10.11.2017, žiadosťou z 19.11.2017 o vysporiadanie produktov na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, Všeobecnými obchodnými podmienkami

Slovenskej sporiteľne a.s. účinnými od 1.1.2015, Produktovými obchodnými podmienkami účinnými od 1.1.2015, Sadzobníkom účinným od 1.6.2021, Odporom žalovanej z 28.11.2022 a Námietkou miestnej príslušnosti z 28.11.2022, Vyjadrením žalobcu k odporu z 2.6.2023 s prílohami, a to výpočtom primárnej návratnosti, dodatkom k zmluve, splátkovým kalendárom, výzvou z 29.10.2020, podacím hárkom č.EPH216204421 a sledovaním zásielok, oznámením o mimoriadnej splatnosti z 3.12.2020 s kópiou obálky s doručenkou, výzvou z 17.12.2020 a podacím hárkom č. EPH222731118 a sledovaním zásielok, oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2021 a podacím hárkom č. EPH234377692 a sledovaním zásielok, vyjadrením žalobcu z 26.9.2023 s prílohami, a to zostavou prehľadu splácania úveru a sadzobníkom účinným od 1.1.2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 2.10.2023 a pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. a z neho uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -87 zo dňa 30.10.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. a uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -87 zo dňa 30.10.2017 vyplynulo, že v dedičskom konaní po poručiteľke I. J., H. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej hnuteľnosti nadobudol dedič poručiteľky A. J., nar. XX.XX.XXXX a nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území F., v k.ú. C. K., v k.ú. L. K. nadobudla dedička poručiteľky A. B., H. J., nar. XX.X.XXXX a to v celosti v pomere k spoluvlastníckym podielom poručiteľky a s povinnosťou výplaty voči A. J. a D. J., v prípade scudzenia alebo akýmkoľvek spôsobom nadobudnutia peňažného či naturálneho výťažku zdedených nehnuteľností.

9. Pôvodný veriteľ a právna predchodkyňa žalovanej I. J. ako dlžník uzatvorili dňa 26.1.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5067550202, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2500,- eur dlžníkovi. Výška úrokovej sadzby bola 24,50% ročne v deň uzatvorenia zmluvy banka poskytla zľavu z úrokovej sadzby - po zohľadnení zľavy 15,90%. Výška RPMN bola 24,67% ročne. Dlžník mal úver splácať v 50 mesačných splátkach po 78,09 eur, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.3.2015 a konečná splatnosť úveru bola 20.4.2019. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená v sume 3919,96 eur. Poplatok za poistenie úveru bol uvedený vo výške 8,37 eur mesačne a bol splatný v termíne a periodicite splátky úveru.

10. Ako vyplýva z čl. III bodu 1. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy súčasťou Zmluvy sú: a) Všeobecné obchodné podmienky L. L., M., s účinnosťou od 1.1. 2015 (ďalej „VOP“), b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 1. 1. 2015 (ďalej „POP“), c) Sadzobník d) podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt poskytuje.

11. Podľa čl. III bodu 2. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy súčasti Zmluvy sú prístupné na Obchodnom mieste a na N..

12. V zmysle čl. III bodu 4. Záverečných ustanovení návrhu zmluvy Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v Zmluve sa budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

13. Podľa Dodatku k zmluve č. 5067550202 zo dňa 3.4.2018 uzavretého medzi pôvodným veriteľom a žalovanou a A. J. ako dlžníkmi, došlo k zmene konečnej splatnosti na 20.2.2023.

14. Podľa listiny Zostava prehľadu úveru nad archívom, k zmluve č. č. 5067550202 bolo do 16.3.2021 uhradené celkovo 3129,16 eur, pričom k zosplatneniu úveru malo dôjsť dňa 2.12.2020. Zostatok pohľadávky vrátane istiny, úrokov a poplatkov predstavoval 1470,41 eur.

15. Výzvou zo dňa 29.10.2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že k 29.10.2020 je v omeškaní so splácaním sumy 559,68 eur a vyzval žalovaného na úhradu dlhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Na pošte bola zásielka s výzvou podaná 30.10.2020.

16. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 3.12.2020 právny predchodca žalobcu uviedol, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Oznámil žalovanému, že banka vyhlásila ku dňu 3.5.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzval

žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 11.5.2018 jej uložením na pošte, ako to vyplýva z predloženej kópie doručenky.

17. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.02.2019 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú, že 2.12.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane so zostatkom v sume 1385,78 eur. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Výzvu žalovaná v odbernej lehote neprevzala, na pošte bola uložená dňa 9.12.2020.

18. Pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 17.12.2020 vyzval žalovanú na úhradu dlhu v sume 1385,04 eur a upozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky. Na pošte bola zásielka s výzvou podaná 21.12.2020.

19. Oznámením o postúpení pohľadávky z 30.3.2021 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že pohľadávka z úveru č. 5067550202 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE uzatvorenej dňa 23.3.2021 postúpená na žalobcu. Zásielka s oznámením odoslaná žalovanej dňa 30.3.2021.

20. Pohľadávka voči žalovanej bola žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE uzatvorenej dňa 23.3.2021 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovanej, spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy.

21. Výzvou zo dňa 15.7.2022 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu v sume 1533,50 eur najneskôr do 26.7.2022. Uvedená listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 19.7.2022 ako je zrejmé z pripojeného podacieho hárku.

22. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Ako vyplýva z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

28. V zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa až .

29. V zmysle až ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Ako vyplýva z ustanovenia , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. V zmysle , , , Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Ako vyplýva z neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. V zmysle ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

37. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

38. V zmysle ods. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

39. Podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa . Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.

40. Podľa účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

41. Podľa , konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

42. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

46. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

47. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa

príslušných ustanovení . Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim , došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

48. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

49. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi záväzkového vzťahu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

50. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a právna predchodkyňa žalovanej I. J. bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 2500,- eur. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve uvedená vo výške 24,50% ročne v deň uzatvorenia zmluvy banka poskytla zľavu z úrokovej sadzby - po zohľadnení zľavy 15,90%. Výška RPMN bola 24,67% ročne. Dlžník mal úver splácať v 50 mesačných splátkach po 78,09 eur, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.3.2015 a konečná splatnosť úveru bola 20.4.2019. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená v sume 3919,96 eur. Poplatok za poistenie úveru bol uvedený vo výške 8,37 eur mesačne a bol splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Podľa Dodatku k zo dňa 3.4.2018 uzavretého medzi pôvodným veriteľom a žalovanou a A. J. ako dlžníkmi, došlo oproti pôvodnej zmluve k zmene konečnej splatnosti na 20.2.2023.

51. Žaloba žalobcu v danej veci je podľa názoru súdu nedôvodná. Nakoľko sa judikatúra vyšších súdov líši v posudzovaní konkrétnych okolnosti zakladajúcich neodôvodnenosť uplatneného nároku žalobcu, súdu neostávalo iné, ako sa postupne zaoberať jednotlivými dôvodmi pre zamietnutie žaloby.

52. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou (pôvodným veriteľom) a žalobcom.

53. Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru vzhľadom na nedodržanie ust. .

54. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že nedošlo k preukázaniu doručenia výzvy z 29.10.2020 do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko žalobca súdu predložil iba poštový podací hárok o odoslaní listiny, ktorý však nepreukazuje doručenie listiny do dispozičnej sféry adresáta, pričom žalovaná uvedenú skutočnosť namieta.

55. Ak predmetná výzva bola žalovanej doručovaná obyčajnou zásielkou (bez potvrdenia prevzatia, teda bez vrátenia doručenky, ktorá je verejnou listinou preukazujúcou doručenie zásielky do vlastných rúk), uvedené nepreukazuje doručenie výzvy do dispozičnej sféry žalovanej. Preto nemohli byť splnené zákonné podmienky preto, aby v čase uzavretia zmluvy o postúpení medzi pôvodným veriteľom a žalobcom mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorú žalobca uplatňoval v spore (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 26. 08. 2021, v súvislosti s preukazovaním doručenia listín do dispozičnej sféry iba poštovým podacím hárkom a v prípade absencie doručenky, porovnaj odsek 27. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. z 29. 11. 2021).

56. Súd sa teda v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v predmetnej veci, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a žalobcom. Žalovaná

namietala, že v danom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky, následne nemohlo dôjsť ani k jej platnému postúpeniu.

57. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy, a to aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu žaloby, pretože tento nedostatok znamená, že strana sporu nie je nositeľom uplatneného práva.

58. Súd na základe zistených skutočností prijal záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a z toho dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, ktorej zročnosť v postúpenom rozsahu ešte nenastala, súd nemá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú. Pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 3.4.2018 úver bol prirodzene zosplatnený ku dňu 20.2.2023, k postúpeniu pohľadávky došlo už dňa 23.3.2021, teda ešte pred zosplatnením úveru. Pokiaľ by žalobca hypoteticky poukazoval na pôvodnú splatnosť úveru (20.4.2019), za týchto okolností by boli všetky splátky úveru premlčané a žaloba by bola nedôvodná práve z dôvodu premlčania uplatneného nároku (vyššie cit. . Uvedenému však jednoznačne odporuje skutočnosť, že dodatkom k zmluve z 3.4.2018 uzavretým medzi pôvodným veriteľom a žalovanou došlo predĺženiu konečnej splatnosti úveru.

59. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach ,môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

60. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

61. Žalobca síce v konaní predložil výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 29.10.2020 s upozornením na zosplatneniu úveru v prípade neuhradenia dlhu, nepreukázal však jej doručenie žalovanej. Žalobca preukázal predložením obálky s doručenkou až doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 3.12.2020 (doručené do dispozičnej sféry žalovanej dňom uloženia na pošte 9.12.2020).

62. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia výzvy v zmysle ležalo na žalobcovi. Iné dôkazy, ktoré by preukazovali doručenie uvedenej výzvy, neboli žalobcom v konaní prezentované (porovnaj závery rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. z 28. 4. 2022 v súvislosti s nepreukázaním splnenia podmienok na platné zosplatnenie úveru v zmysle a z uvedeného dôvodu nenaplnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky).

63. Postúpenie pohľadávky je preto potrebné v súlade s v spojení s považovať za neplatný právny úkon a žalobca preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

64. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. , v ktorom uviedol, že: ,,Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie "dostane do jeho dispozičnej sféry" nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho

prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností.“

65. Súd v danom prípade nemal žalobcom za preukázané, že by právny predchodca žalobcu žalovanej doručil niektorú výzvu mimo Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 3.12.2020, žalobca predložil iba podací hárok o odoslaní zásielky, ktorý súd nepovažoval za doklad, z ktorého by vyplývalo, že výzva z 29.10.2020 bola žalovanej doručená do jej dispozičnej sféry (v súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 27. 11. 2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 25. 03. 2021).

66. V zmysle ust. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Pre splnenie podmienky písomnej výzvy podľa preto bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníčky. Nositeľom dôkazného bremena a možnosti žalovanej oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca.

67. Žalobca síce doložil poštový podací hárok o podaní výzvy pred vyhlásením predčasnej splatnosti na doručovanie (č.l. 187 spisu), avšak poštový podací hárok nie je dostatočný na preukázanie doručenia výzvy vyžadovanej .

68. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd zistil nedodržanie zákonného postupu pre vyhlásenie predčasnej splatnosti, čím došlo k nesplneniu podmienok pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Výzva podľa musí byť rovnako ako žiadosť o splatenie celého zostatku úveru naraz podľa , dlžníkovi riadne doručená, inak je predčasné splatenie úveru neplatné. Žalobca tak v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a súdu neostávalo iné ako žalobu už len z uvedeného dôvodu zamietnuť v celom rozsahu.

69. Keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru v zmysle , z uvedeného dôvodu neboli naplnené ani podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na žalobcu v zmysle zákona o bankách, ktorý vyžaduje, aby postupovaná pohľadávka bola splatná, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobcovi z toho dôvodu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní.

70. Súd teda poukazuje aj na neplatnosť postúpenia bankovej pohľadávky s poukazom na o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „“). V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru, pohľadávka banky nebola v postúpenom rozsahu, t. j. v celom rozsahu splatná.

71. Podľa o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania (ku 23.3.2021, ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

72. Z ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní.

73. Písomná výzva banky dlžníkovi je podľa obligatórnym predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.

74. Žalobca však v danom prípade nepredložil súdu doručenky, prípadne obálku s doručenkou po vrátení zásielky adresátom, ktoré by preukazovali doručenie takejto výzvy do dispozičnej sféry žalovanej.

75. Písomné oznámenie banky žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má namysli označené zákonné ustanovenie ( ) a ani ju nenahrádza. Ani pri tomto oznámení z 30.3.2021 ako ani pri výzve z 17.12.2020 však nebolo preukázané, že by sa listiny dostali do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko žalobca preukázal iba odoslanie listín dňa 21.12.2020a 30.3.2021 poštovými podacími hárkami.

76. Naviac podľa názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 21.5.2020 „za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pritom nie je možné považovať výzvu na úhradu dlžnej sumy, resp. upozornenie na možné zosplatnenie vyhlásením mimoriadnej splatnosti, pokiaľ sa vo výzve neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spotrebiteľ totiž vo výzve musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie.“

77. Výzva v zmysle ust. tak musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

78. Doručenie takejto výzvy do dispozičnej sféry žalovanej žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal.

79. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva potreba preukázateľného zaslania písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Žalobca zaslanie takejto výzvy žalovanému nepreukázal. Vychádzajúc zo správnej aplikácie a interpretácie ust. , interpretáciou a aplikovaním ust. , súd dospel k záveru, že opomenutím postupu podľa v spojení s ust. , nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v spojení s zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a teda nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu.

80. Nedodržanie zákonom stanoveného postupu znamená, že veriteľ využil právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom a na takého zosplatnenie nemožno prihliadať. Následkom neplatného zosplatnenia pohľadávky je potom konštatovanie o neplatnom postúpení pohľadávky na žalobcu ( v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 25. 11. 2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 22. 04. 2021).

81. Aj napriek rozdielnym názorom vyšších súdov (krajských), súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 4/2021, podľa záverov ktorého: „v zmluvnej právnej praxi sa zvyknú

v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením v spojení s ustanovením . Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená“ (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. ).

82. V tomto prejdnávanom prípade žalovaná doručenie do jej dispozičnej sféry výslovne popiera, je preto na žalobcovi, aby toto doručenie preukázal, na čo však nepostačuje doklad o odoslaní listiny, resp. jej podaní na poštovú prepravu, ako to vyplýva z vyššie cit. rozhodnutia R 4/2021.

83. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

84. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

85. Žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti ani tvrdené skutočnosti nedoplnil relevantnými dôkazmi.

86. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

87. Aj v prípade, že by došlo k vyhodnoteniu postúpenia pohľadávky v danom prípade tak, že toto je platné a na základe uvedeného by mal žalobca aktívnu vecnú legitimáciu (s čím sa súd z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje), úlohou súdu by bolo zaoberať sa skutočnosťou, či nárok žalobcu je plne dôvodný a či zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

88. V zmysle zmluvy bol spotrebiteľský úver žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 24,50 %.Pri takejto sadzbe bez poskytnutia zľavy bol aj vyčísľovaný, ako to vyplýva zo špecifikácie nároku žalobcu zo dňa 26.9.2023 (čl. 209 súdneho spisu)

89. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. ).

90. a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. ).

91. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

92. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (84 mesačných splátok) v januári 2015 činil úrok 10,43 % p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

93. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

94. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

95. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. () zmluva o úvere v časti úroku neplatným právnym úkonom.

96. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu . Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH ). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR . Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný

pre rozpor s dobrými mravmi ( ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. .

97. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

98. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 05.11.2014.

99. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 234,90 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 134,90 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

100. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že priemerná úroková sadzba v roku 2015 pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 10,05%. Najvyššia úroková miera vôbec bola v októbri 2015 v sadzbe 10,75%. Úroková sadzba dohodnutá v zmluve prevyšuje aj všetky priemerné úrokové miery minimálne dvojnásobne.

101. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú ( ). Súd tak zamietol nárok žalobcu na úroky z úveru uplatnené žalobou a úhrady žalovaného vykonané na uvedený nárok započítal na istinu úveru.

102. Súd sa pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

103. Pokiaľ by žalobca namietol, že nemožno zohľadňovať len výšku úrokov, ale iba celkovú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z môže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. ( v súvislosti s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo

dňa 31. mája 2018 a zároveň v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. z 22. 10. 2020).

104. Súd poukazuje na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov. Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej ostatných znakov - v danom kontexte bude, aby súdy pri zachovaní vzťahu subsidiarity správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer , ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy.“

105. Pokiaľ ide konfrontáciu ust. , týkajúceho sa odplaty v spotrebiteľskej zmluve, ktorá odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ust. , súd poukazuje na ustálenú judikatúru a v tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s neprimeraným úrokom z úveru aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 27. 08. 2019: „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov ( ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve - 28,68 % ročne odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za absolútne neplatné (, ), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky z úveru. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 28,68 % ročne nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom.“

106. Vo vyššie citovanom prípade odvolací súd považoval za odporujúci dobrým mravom úrok vo výške 28,68 % ročne, avšak pri zistení priemernej ročnej úrokovej miery úrokov poskytovaných v období uzavretia zmluvy bankami vo výške 14,56 %.

107. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri odplate má sa na mysli súbor všetkých poplatkov, nákladov a iných nárokov vrátane úroku z úveru, pričom uvedené neznamená, že už samotný úrok z úveru nie je možné vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi. Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty (porovnaj § 9 ods. 14 zákona o spotrebiteľských úveroch).

108. Pokiaľ by dodávateľ v rámci odplaty za úver požadoval aj ďalšie poplatky a náhradu rôznych nákladov, súd v prvom rade posúdi ich dôvodnosť (aj napríklad v súvislosti s tzv. teóriou skutočného plnenia v spotrebiteľských zmluvách, kedy je súd povinný skúmať, či zmluvná podmienka neobsahuje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. ) a až následne by porovnal, či celková odplata nie je v rozpore s ustanovením .

109. S námietkami dodávateľa týkajúcimi sa odplaty podľa ust. sa vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad v rozsudku sp.zn. z 07.11.2017: „Odvolací súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.“

110. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v takom prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle Obč. zák. v spojení s . V danej veci preto bolo možné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. z 20. 08. 2020).

111. Obdobne sa s otázkou rozporu úroku s dobrými mravmi vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad v týchto rozhodnutiach:

112. „Aplikáciu nevylučuje ani ust. , kedy za obvyklé, primerané a neúžernícke úroky nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú za neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. z 31. 01. 2019)

113. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 8,76 %, teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 10 rokov, o viac ako 100 %, nemožno považovať za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jej bonity.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. z 26. 11. 2020)

114. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. S neprimeranými úrokmi vo výške 17,70 % ročne pri prípustnej celkovej výške odplaty podľa podľa ust. sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. z 24. 06. 2021: „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 19,90 % oproti priemernej úrokovej miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam október 2016 pri úveroch nad 5 rokov vo výške 8,83 % ročne o viac ako dvojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní ( v spojení s ).“

115. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

116. Súd ďalej skúmal, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

117. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že v súvislosti s overovaním bonity žalobca súdu predložil jedinú listinu, a to „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať)“, ktorá listina však samo o sebe nepreukazuje, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z predmetnej listiny vyplýva, že pôvodná dlžníčka v čase uzatvárania zmluvy poberal dôchodok v sume 335 eur, pričom jej životné potreby vyžadujú 198 eur a spláca záväzok v sume 79, - eur. Bola rozvedená a žila sama.

118. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. z 23. 09. 2020).

119. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

120. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o príjme pôvodnej dlžníčky (potvrdenie o výške príjmu), doklady o výdavkoch žalovanej, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu pôvodnej dlžníčky, pri uzatváraní zmluvy.

121. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch pôvodnej dlžníčky, teda kde táto bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázala ani iné doklady, resp. zistenia o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane pôvodnej dlžníčky, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

122. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky pôvodnej dlžníčky, a to predložením prislúchajúcich listín. Vychádzal zrejme iba z tvrdení pôvodnej dlžníčky. Zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery pôvodnej dlžníčky a s tým súvisiace výdavky. Pri skutočnom skúmaní výdavkov na strane pôvodnej dlžníčky pri uzatváraní zmluvy, by uvedené skutočnosti nemohli ujsť pozornosti žalobcu.

Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov pôvodnej dlžníčky pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

123. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom ani to, že by skúmal aspoň informácie z reportu zo Sociálnej poisťovne. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Žalobca nepreukázal žiadnou listinou, že by bol v čase uzavretia zmluvy skúmal úverové zaťaženie pôvodnej dlžníčky. Údaje uvedené v predloženej listine (Výpočet primárnej návratnosti) sú síce deklarované, nie sú však jednoznačne preukázané, nie je zrejmé, či žalobca vychádzal iba z tvrdení pôvodnej dlžníčky, nakoľko listiny o skutočnom overení príjmu v Sociálnej poisťovni, či úverového zaťaženie žalobca nepredložil. Ak by aj bolo žalobcom preukázané skúmanie bonity pôvodnej dlžníčky v uvedenom rozsahu (žiadosti o poskytnutie úveru, report zo Sociálnej poisťovne, správa zo Spoločného registra bankových informácií), v zmysle už vyššie citovanej judikatúry, nemožno takéto skúmanie bonity považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

124. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov pôvodnej dlžníčky by totiž nebolo možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 24. 11. 2022).

125. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii pôvodnej dlžníčky, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity pôvodnej dlžníčky nemal žalobca k dispozícii údaje o jej výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti pôvodnej dlžníčky o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020)

126. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaného, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

127. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

128. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

129. Pri súčasnom poskytnutí úveru s úrokom odporujúcom dobrým mravom a za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

130. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

131. Súd udáva, že v danom prípade existujú aj dôvodné pochybnosti o správnom určení celkovej čiastky úveru, teda údaja vyžadovaného podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy totiž nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalobcom v zmluve deklarovaných. Žalobca udáva v bode 1. zmluvy, že výška mesačnej splátky je 78,09 eur, ich počet 50 a celková čiastka 3919,96 eur, avšak 50 splátok po 78,09 eur je 3904,40 eur. Žalobca uvedené odôvodnil tým, že posledná splátka úveru bola vo výške 93,55 eur, čo však zo zmluvného formulára nevyplýva.

132. Odchýlka v celkovej čiastke nie je vysvetlená v obsahu stranami sporu podpísaného zmluvného formulára a údaj prípadne inej výške niektorej splátky sa v ňom nikde nenachádza. Zo žiadnej listiny, ktorá bola spotrebiteľovi pri podpise zmluvy známa tak nie je jednoznačne zrejmé, čo predstavuje zostatok pohľadávky banky. Zrejmá je iba istina úveru, počet a výška splátok úveru, avšak uvedené nevysvetľuje nesúlad medzi celkovou čiastkou uvedenou v zmluve a ďalšími náležitosťami zmluvy (počet a výška splátok), s ktorými celková čiastka nekorešponduje. Uvedené má zároveň vplyv na určenie ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to správnosti údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch). Uvedené má potom vplyv aj na výšku RPMN, nakoľko iné predpoklady na jej výpočet (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), nevyplývajú priamo z formulára spotrebiteľského úveru.

133. Pokiaľ ide o správnosť údaja o RPMN ako aj celkovej čiastke, uvedená odchýlka bola niektorou judikatúrou vyhodnotená tiež ako zanedbateľná pre identifikáciu rozsahu záväzku spotrebiteľa (porovnaj závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 13. 02. 2020 pri posudzovaní obdobnej zmluvy žalobcu (jeho právneho predchodcu) ako v danom prípade). Pri absencii ďalších nedostatkov by bolo zrejme možné uvedenú odchýlku akceptovať bez sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

134. Zo zmluvného formulára je však zrejmé, že v termíne splatnosti splátky úveru bol splatný aj poplatok za poistenie úveru v sume 8,37 eur mesačne. Výška splátky bola 86,46 eur, teda vrátane poistného v sume 8,37 eur mesačne. Počet splátok bol 50, pričom celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v bode 1. uvedená vo výške 3919,96,- eur. Avšak 50 splátok po 86,46 eur po prirátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 418,50 eur predstavuje spolu sumu 4323,- eur.

135. Ak mali byť použité na výpočet celkovej čiastky iné údaje, respektíve predpoklady pre výpočet RPMN, uvedená skutočnosť však nie je zrejmá z obsahu zmluvného formulára a tieto údaje sa v ňom nenachádzajú.

136. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

137. Žalobca (na ktorom je ohľadne uvedenej skutočnosti dôkazné bremeno) v danom prípade nepreukázal, že poistné nemalo byť zarátané do celkovej čiastky úveru v zmysle vyššie uvedeného ust. § 2 písm. g) zákona.

138. Zákon od žalobcu ako dodávateľa nevyžaduje žiadne špeciálne, osobitné, finančne náročné ani nijaké iné povinnosti, iba jednoduchú úlohu – zarátať poistné do nákladov, ktoré musí spotrebiteľ uhrádzať spolu s úverom. Z okolností uzavretia je zrejmé, že už pri podpise zmluvy bolo jednoznačné, že v lehote splatnosti mesačnej splátky bude dlžník povinný uhrádzať aj poistné a nie je dôvod, prečo by uvedený náklad mal ísť mimo rámec celkovej čiastky úveru.

139. Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že istine úveru 2500,- eur je v nej uvedená výška poistného 8,37 eur mesačne, čo predstavuje pri 50 splátkach sumu 418,50 eur, poistné za celé obdobie úverového vzťahu tak predstavuje 16,74% poskytnutej istiny úveru (!), o ktorú sumu sa následne navýšila odplata za poskytnutie úveru. Uvedené je jednoznačne v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa a ustanovenie o plnení poistného vo formulárovej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uplatňovanie nároku na poistné (zarátanie úhrad na tento nárok) je tak možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle a .

140. Z uzatvorenej zmluvy o úvere nevyplýva možnosť spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Žalobca nepredložil súdu žiadnu samostatnú poistnú zmluvu uzavretú so dlžníkom, z ktorej by bolo možné vyvodiť platné a od úveru nezávislé dojednanie o povinnosti žalovaného platiť poistné. Podľa predloženého formulára zmluvy ako aj žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že poistenie ako doplnková služba bolo v nich uvedené bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. V zmluve o úvere nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená správne. Nesprávne uvedené obligatórne náležitosti zmluvy majú rovnaké dôsledky, ako by údaj nebol uvedený vôbec (porovnaj napríklad vo veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 26. 08. 2021)

141. Už len samotné zakotvenie ustanovení o náhrade poistného v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil spotrebiteľ, resp. že spotrebiteľ mal možnosť výberu, či poskytnutie tejto doplnkovej služby prijme alebo odmietne. Pôvodná dlžníčka ako spotrebiteľ nedostala žiadnu možnosť voľby s alternatívou obsahujúcou vyznačenie, že poistenie nepožaduje. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré mu majú byť primerane vysvetlené. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil spotrebiteľ, resp. že spotrebiteľ mal možnosť výberu, či vo vzťahu k prihláške do poistenia túto podpíše alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany žalobcu poskytnutý úver. Ak potom spotrebiteľ mal v rámci anuitnej splátky uhrádzať aj sumu poistného, nie je dôvod, prečo by poistné nemalo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a teda nemalo byť súčasťou celkovej čiastky úveru.

142. Ak potom žalobca poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť, a to podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluva, a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

143. V súvislosti s uvedenými závermi o povinnosti zarátať poistné do celkovej čiastky úveru porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 09. 12. 2021.

144. Prípadná námietka žalobcu o nezapočítavaní poplatku za poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa vychádza z nesprávnej interpretácie vyššie cit. ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré do rámca celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zahŕňa

aj poplatky na poistenie, zároveň odporuje zneniu ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré výslovne uvádza, že celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (do rámca ktorých patrí podľa ust. § 2 písm. g) tohto zákona aj poplatok za poistenie). Je preto nepochybné, že v danom prípade mala byť v posudzovanej úverovej zmluve uvedená ako celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť, suma 4323,- eur, ako to bolo uvedené vyššie (v súvislosti s výpočtom celkovej čiastky porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. z 25. 09. 2019).

145. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.1.2015 bola uvedená RPMN vo výške 24,67 %, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 28,85 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky na internetovom portáli www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn). Súd vychádzal z výšky úveru 2.500,- eur, mesačnej splátky 86,46 eur a počtu splátok 50, tak ako to vyplýva z formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 1.). Ak boli pre výpočet RPMN použité iné predpoklady, tieto v zmluvnom formulári chýbajú, pričom zákon s absenciou týchto predpokladov spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch).

146. Za týchto skutkových okolností do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, mal žalobca správne ako celkové náklady započítať aj mesačné platby za poistenie. Keďže túto povinnosť si žalobca nesplnil, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 11. 12. 2019). Z formulácie úverovej zmluvy nevyplynulo, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a že by spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy mal možnosť sa rozhodnúť, či takúto doplnkovú službu prijme alebo nie.

147. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 27.9.2018, zo záverov ktorého je zrejmé, že „Pokiaľ právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že poistné bolo dobrovoľné, a teda bol dobrovoľný aj poplatok za poistenie, tieto skutočnosti z obsahu zmluvy nevyplývajú, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v mesačnej splátke úveru vo výške 65,76 eura podľa vyčíslenia v spise na č.l. 16, poistenie je súčasťou tejto splátky a je vo výške 3,13 eura, okrem iného istina vo výške 49,29 eura a úroky vo výške 13,34 eura. Obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúca z ust. v spojení s mala za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť správne poukázal. Údaj týkajúci sa RPMN obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorázové alebo pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite, ktoré je potrebné platiť, sa zarátavajú do údaja RPMN.“

148. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

149. Tu je však potrebné poukázať aj na nejednoznačne stanovenú úrokovú sadzbu v zmluvnom formulári, a to fixnú do splatnosti 24,50% ročne v deň uzatvorenia zmluvy a 15,90% ročne po poskytnutí zľavy vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Uvedená náležitosť tak jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku pri uzavretí zmluvy, naviac za nejednoznačne stanovených podmienok, respektíve podmienok nevyplývajúcich priamo zo zmluvného formulára. Uvedené ustanovenie tak oprávňuje za nejasných podmienok uplatňovať proti spotrebiteľovi rôzne sadzby úroku z úveru, pričom jednoznačne ani nie je zrejmé, pri akých sadzbách bol v danom prípade úrok kapitalizovaný- Žalobca tvrdí, že pri sadzbe 24,50% (čl. 209), čo však napríklad nekorešponduje s predloženou amortizačnou tabuľkou (čl. 185). Na základe akých konkrétnych kritérií mala byť spotrebiteľovi ponúknutá znížená sadzba súdu nie je zrejmé, preto vzhľadom na uvedené existujú dôvodné pochybnosti, že tieto kritéria boli známe pôvodnej dlžníčke ako spotrebiteľovi pri podpise zmluvného formulára.

150. Nejednoznačné uvedenie úrokovej sadzby je možné považovať za absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ako aj časových období, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienok a spôsobu vykonania tejto zmeny.

151. Uvedené je tak spôsobilé privodiť nejednoznačnosť až zmätočnosť ustanovení zmluvy a spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku pri uzavretí zmluvy. Údaje v zmluve uvedené nekorešpondujú so skutočnosťou, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za daných okolností v spojení s neposúdením s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je možné aj vyššie uvedené nedostatky v ich súhrne vyhodnotiť ako dôvod bezúročnosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

152. Súd poukazuje opätovne aj v tejto súvislosti na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. júna 2013. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší.

153. Aj v tejto súvislosti súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s .

154. Pri súčasnom poskytnutí úveru právnym predchodcom žalobcu za situácie, keď pol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, pričom v zmluve absentovali údaje obligatórne vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

155. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že aj v prípade, že by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Po odrátaní úhrad vykonaných žalovanou resp. pôvodnou dlžníčkou v rámci predmetného záväzkového vzťahu v sume 3129,16 eur od výšky poskytnutého úveru 2500,- eur, tak už žalovaná uhradila viac, ako bola povinná, by súd musel žalobu žalobcu zamietnuť.

156. V danom prípade, je tak dôvodom zamietnutia žaloby (odhliadnuc od absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) aj bezúročnosť spotrebiteľského úveru z vyššie uvedených dôvodov.

157. Za vyššie uvedených okolností, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že za takéhoto skutkového stavu je potom potrebné vyvodiť ten právny záver, že na strane žalobcu nebola daná aktívna vecná legitimácia na uplatnenie predmetného nároku vo vzťahu k žalovanej, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobca zamietnuť v celom rozsahu.

158. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

159. V zmysle a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

160. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

161. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom táto náhradu trov konania požadovala, preto jej súd náhradu trov

konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.