Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O. Box 205, proti žalovanej: Q. E., H.. XX.X.XXXX, bývajúcej v Č. H. R., D. XXX/XX, o zaplatenie 3.162,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -81 zo dňa 3.10.2019 takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby, z r u š u je zamietavý výrok rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -81 zo dňa 3.10.2019 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 3.162,09 € od 1.9.2015 do 28.5.2019 a úroku z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 3.162,09 € od 29.5.2019 do zaplatenia a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku v časti prevyšujúcej zastavenie konania a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -81 zo dňa 3.10.2019 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2.653,86 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.05.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 68 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu (pôvodne Všeobecnej úverovej banky, a.s.), ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.162,09 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako dlžníka uzavrela s jeho právnym predchodcom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.10.2014 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej veriteľ žalovanej poskytol pôžičku 3.000 € a žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala pravidelne splácať v 36 mesačných splátkach po 115,38 € až do celkovej výšky 4.153,68 €. Žalovaná si však svoju zmluvnú povinnosť neplnila, dostala sa do omeškania, a preto bola vyzvaná predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornená na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, čo sa aj stalo dňa 19.8.2015, o čom bola žalovaná informovaná listom 26.8.2015, napriek tomu dlžné splátky neuhradila. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila 346,14 €, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania a trovami tohto konania. Žalovaná ostala v konaní nečinná.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že žalobu ako žalobca na súd podávala Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., v priebehu konania na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, súd prvej inštancie uznesením č.k. -59 zo dňa 14.3.2019 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že na strane žalobcu v súčasnosti vystupuje práve spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Súd vo veci vykonal dokazovanie, uzavrel, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe ohľadne obsahu zmluvy o pôžičke sú pravdivé. Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, a preto je ho potrebné posúdiť podľa ust. až 54 , podľa o spotrebiteľských úveroch a o ochrane spotrebiteľa. Vzťah posúdil aj podľa a , aj podľa .

4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000 €. Preskúmaval však aj dohodnuté úroky z úveru a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období v kategórii nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov činila úroková sadzba hodnotou 10,66 % ročne, avšak v predmetnej zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25 %. Poukázal na to, že problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. a uviedol ako sa tento súd vyporiadal s interpretáciou a spôsobom aplikácie ust. , t.j. že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s . Nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný, ale takýto stav pôjde aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

5. Uzavrel teda, že v prípade predmetnej zmluvy, ktorú s právnym predchodcom žalobcu uzavrela žalovaná je evidentné, že dohodnutá úroková miera prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. . V čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila 10,66 % a dohodnutá bola miera 25 %, čo je vyššie dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Poukázal aj na to, že pokiaľ je dohoda o úrokoch absolútne neplatná, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bol poskytnutý 3.000 € a uhradila 346,14 €, súd ju zaviazal na úhradu 2.653,86 €, pretože považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Podľa ust. veta prvá ods. 2 a vl. nar. SR č. v platnom znení z priznanej sumy priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 29.5.2019 až do zaplatenia.

7. O trovách konania rozhodol podľa , ods. 1, . Poukázal na to, že žalobca si uplatňoval v konaní sumu 3.162,09 €, úspešný bol do sumy 2.653,86 €, teda pomer úspechu žalobcu a žalovanej po odpočítaní je 68 % v prospech žalobcu a v takomto pomere priznal aj náhradu trov konania žalobcovi zo strany žalovanej.

8. Proti zamietavému výroku rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie podľa ust. a navrhol, aby odvolací súd podľa napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi aj sumu 508,23 €, úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % od 29.5.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej. navrhol tiež, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 3.162,09 € od 1.9.2015 do 28.5.2019 a úroku z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 3.162,09 € od 29.5.2019 do zaplatenia zastavil. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluve dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že podľa predmetných zmluvných dojednaní zmluvy o pôžičke predstavovali celkové náklady spotrebiteľa s úverom sumu 1.153,68 €. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru našla svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 25 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je práve len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre obdobné úvery zverejnené naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR za II. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.6.2014 predstavovala 18,01 % tak, ako je táto hodnota uvedená aj v úverovej zmluve ako priemerná hodnota RPMN. Postup súdu podľa ust. Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, napríklad v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Dojednaná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve vo výške 25 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Je tiež v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa vl. nar. č. platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru, priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom finanční SR v súhrnných financiách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 so svojom ku dňu 30.6.2014, ktorý je vo výške 15,65 % a nepresahuje zároveň dvojnásobok priemernej výšky RPMN z verejnej MF SR v súhrnných informáciách v tomto období, čo je vo výške 18,01 % pre obdobné úvery.

9. K svojmu odvolaniu žalovaný pripojil ako dôkaz o smere súdnej praxe pri rozhodovaní v obdobných veciach rozsudky Krajského súdu v Košiciach, ako aj v Banskej Bystrici.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrila.

11. Odvolací súd v prvom rade sa vysporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu ohľadne úrokov z omeškania.

12. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

13. V posudzovanej veci žalobca zobral čiastočne svoju žalobu späť keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné, žalovaná nevzniesla výhrady proti čiastočnému späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, zrušil v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a konanie v tejto časti zastavil.

14. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania spor podľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie v medziach odvolania v rozsahu vyplývajúcom z , a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto rozsudok v napadnutom zamietavom výroku okrem časti, v ktorej bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené potvrdil podľa , keďže z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred vyhlásením na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. . Odvolací súd k tomuto dôvodu uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého zamietavého výroku rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod nie je preukázaný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pokiaľ posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný pre neplatnosť dojednania o úrokoch, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

17. Vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci žalobca uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o pôžičke, kde na jednej strane vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ. Bolo preto dôvodné na daný právny vzťah aplikovať aj právne normy spotrebiteľského práva a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. a nasl. . Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Táto zmluva vzhľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. a nasl. , preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia .

18. Aj pokiaľ ide o výšku odplaty - úrokov za predmetnú pôžičku mal odvolací súd za to v súlade s judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky, že výška úrokov musí byť v súlade s ust. a nesmie sa priečiť dobrým mravom, pretože právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že v danom prípade dojednané úroky vo výške aj 25 % je možné považovať za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a ako také nemôžu požívať súdnu ochranu.

19. Odvolací súd ešte uvádza, že od 1.6.2010 bola vykonaná zmena v v z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením . Napokon prijaté znenie ust. Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v takom prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle Obč. zák. v spojení s . V danej veci preto bolo možné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č.k. z 15.3.2016).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, neplatne dohodnutú už vyplatenú odplatu (vyjadrenú v úrokoch) za úver ako odporujúcu dobrým mravom, rozhodol súd prvej inštancie správne, ak zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len sumu predstavujúcu nesplatenú časť pôžičky bez úrokov a preskúmavaný rozsudok tak bolo potrebné potvrdiť v jeho napadnutom zamietavom výroku okrem časti, v ktorej bol odvolacím súdom tento výrok zrušený a konanie v tejto časti zastavené ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s CPS. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspech v ňom mala žalovaná, ktorej však trovy konania preukázateľne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).