Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (56)Rozsudok_3Co-232-2019.pdf
PDF · 112.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/232/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom v H., H. X, o zaplatenie 745,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22Csp/213/2017-125 zo dňa 27.3.2019 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku č. II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 493,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2018 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 251,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2018 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 16.11.2017, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 745,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 416, 28 eur od 24.06.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s.. so žalovanou uzavrela dňa 16.12.2013 zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť úroky v dojednaných splátkach. Žalovaná svoju povinnosť podľa zmluvy porušila. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017, pričom ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 745,09 eur, pozostávajúcu z istiny v sume 416,28 eur, z riadneho úroku v sume 259,07 eur, z úroku z omeškania v sume 39,33 eur a z poplatkov vo výške 30,41 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel dňa 16.12.2013 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 500 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 20,47 eur, splatných k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň
15.02.2014 a konečná splatnosť úveru na deň 15.01.2017. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 28,85%, RPMN vo výške 45,94%, celková čiastka spojená s úverom v sume 736,28 eur a fixná úroková sadzba vo výške 22,90%. Podľa výpisu z úveru žalovaná čerpala úver dňa 16.12.2013 a uhradila splátky vo výške 20,47 eur dňa 15.02.2014, 15.03.2014, 15.04.2014, 15.05.2014, 15.06.2014, 15.07.2014, dňa 15.08.2014 uhradila sumu 3,52 eur, dňa 11.09.2014 sumu 13,96 eur, dňa 15.09.2014 sumu 4,81 eur, dňa 24.09.2014 sumu 15,66 eur, dňa 15.10.2014 sumu 20,47 eur, dňa 15.11.2014 sumu 19,60 eur, dňa 11.12.2014 sumu 0,87 eur, dňa 15.12.2014 sumu 20,47 eur, dňa 15.01.2014 sumu 1,24 eur, dňa 11.02.2015 sumu 19,23 eur a dňa 15.02.2015 sumu 3,12 eur. Spolu žalovaná uhradila sumu 248,76 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.01.2017 oznámil žalovanej, že ku dňu 29.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok.
4. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil s poukazom na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), h), i), l), § 9 ods. 1, 2, § 11, ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Súd vyhodnotil právny vzťah z uzavretej zmluvy ako spotrebiteľský, preto ho posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď úver mal byť podľa zmluvy splácaný v pravidelných mesačných 36-tich splátkach po 20,47 eur, čo celkovo predstavuje 736,92 eur a napriek tomu je v zmluve uvedené, že celková čiastka, ktorá má byť žalovanou zaplatená, predstavuje 736,28 eur. Ďalej konštatoval, že v zmluve je tiež uvedená nesprávna výška RPMN, ktorá pri úvere vo výške 500 eur, výške splátky 20,47 eur a dobe splácania 36 mesiacov predstavuje 29,89 % (výpočet overený na portály FINinfo MF SR). Výška RPMN uvedená v zmluve je však 28,85 %. Z obsahu zmluvy (článok II.) vyplýva, že žalovaná bola povinná platiť aj poplatok za poistenie úveru vo výške 0,69 eur, v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Avšak aj po odpočítaní poistného vo výške 0,69 eur mesačne, výška mesačnej splátky by predstavovala 19,78 eur, čo pri počte 36 splátok predstavuje RPMN 26,74 %, t.j. znovu inú čiastku ako je uvedená v zmluve. Súd napokon konštatoval, že v zmluve absentuje konkrétne a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako to vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a fakt, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu považoval za platne uzavretú, avšak úver posúdil podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a považoval ho za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tohto posúdenia uzavrel, že žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého úveru vo výške 500 eur. Keďže žalovaná nesporne zaplatila sumu 248,76 eur, súd ju zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti dlhu vo výške 251,24 eur a v ostávajúcej časti žalobu zamietol.
6. Nárok na úroky z omeškania súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013. Konštatoval, že nezaplatením dlhu v čase jeho splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, čím vnikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej istiny od 17.12.2018 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 24.06.2017 až do zaplatenia, avšak súd nemal za preukázané odoslanie výzvy na úhradu dlhu. Žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na úhradu dlhu, bola žalovanej doručená dňa 16.12.2018 a teda, žalovaná mohla plniť až nasledujúci deň, t.j. 17.12.2018 a do omeškania sa tak dostala dňom 17.12.2018. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 a 2 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní. Konštatoval, že žalobcovi bola priznaná suma 251,24 eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy 745,09 eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 33,72 % a neúspech vo výške 66,28 %. Pomer úspechu sporových strán teda predstavuje 32,56% v prospech žalovaného. Súd však nepriznal žalovanej náhradu trov konania s odôvodnením, že jej v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.
8. Proti výroku rozsudku pod č. II., ktorý súvisí s výrokom pod č. III. o náhrade trov konania, podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že ak súd vyhodnotil otázku ohľadom výpočtu RPMN ako spornú, mal nariadiť vo veci pojednávanie alebo inak vytvoriť pre žalobcu reálnu možnosť vyjadriť sa k tejto otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú. Súd napriek tomu rozhodol meritórnym rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, čím znemožnil žalobcovi uskutočňovať svoje procesné práva (procesný útok), nakoľko žalobca mal za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Žalobca namietal, zo strany okresného súdu došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov ohľadom spôsobu výpočtu RPMN. V tomto smere poukázal na znenie bodu 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, platných v čase podpísania Zmluvy, podľa ktorého výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky. Vzhľadom k uvedenému predstavovala výška poslednej splátky sumu 19,83 eur. Žalobca uviedol, že pre výpočet celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru, je potrebné postupovať nasledovne: 35 x 19,78 eur
- splátky splatné od 15.02.2014 do 15.12.2016 v zmysle časti I. čl. 1 bodu vyčíslené bez poplatku za poistenie k úveru + 35 x 0,69 eur poplatok za poistenie k úveru v zmysle časti I. čl. 2 bodu 1 Zmluvy + 1x 19,14 eur splátka splatná 15.01.2017 v zmysle časti I. čl. 1 bodu 1 a bodu 5.5.3 Obchodných podmienok vyčíslená bez poplatku za poistenie k úveru + 1x 0,69 eur poplatok splatný k 15.01.2017 v zmysle časti II. bodu 1 Zmluvy a bodu 5.5.3 Úverových podmienok = (692,30 eur + 24,15 eur + 19,14 eur + 0,69 eur) = 736,28 eur. Žalobca mal za to, že RPMN uvedená v zmluve vo výške 28,85 % je uvedená správne, s tým, že výpočet zodpovedá vzorcu v zmysle Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho výpočtu výšky RPMN určil predmetný spotrebný úver ako bezúročný a bez poplatkov, preto trvá riadnom splatení poskytnutého úveru žalovanou tak, ako si ho žalobca uplatnil v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.2.2020 o 9,05 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 6.2.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 251,24 eur s prísl. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.
13. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil.
16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal síce dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu, ale zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.
17. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v danom prípade sa na právne posúdenie zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 16.12.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vzťahuje zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že posudzovaná zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, ako aj, že v nej absentuje konkrétne a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a teda, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť predpísanú v ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, v dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.
19. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa ust. § 9 ods. 9 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
21. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere - z časti I., článku I. hneď na prvej strane zmluvy - jednoznačne vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý jednorazový úver vo výške 500 eur, s dojednanou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 22,90 % ročne, s určením výšky, frekvencie, počtu a splatnosti každej splátky (20,47 eur, mesačne, 36 splátok, k 15.dňu v kalendárnom mesiaci), splatnosti prvej splátky (15.2.2014), splatnosti úrokov a poplatkov (mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci), konečnej splatnosti úveru (15.1.2017), spôsobu splácania úveru (uvedenie inkasného účtu a účtu pre poskytnutie úveru), výšky RPMN (28,85 %), priemernej hodnoty RPMN (45,94 %), celkovej čiastky spojenej s úverom (736,28 eur) a predpokladov použitých na výpočet RPMN ( úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby). V článku II. zmluvy, označenom ako Poplatky, sú uvedené poplatky za upomienky a za poistenie k úveru. Žalovaná v článku III. bod 3. zmluvy prehlásila, že sa oboznámila so súčasťami zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky a Sadzobník a zaväzuje sa ich dodržiavať. Prílohou zmluvy je aj listina, podpísaná žalovanou, označená ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa opakujú vyššie uvedené konkrétne údaje o poskytnutom úvere.
23. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.016 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová), v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere z hľadiska súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov. Podľa citovanej Smernice má zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne okrem iného uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy. Zároveň, zmluva by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. V súlade s výkladom Smernice 2008/48/ES a vyššie cit. rozhodnutím Súdneho dvora EÚ teda nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala resp. spresňovala, aká časť každej splátky bude započítaná na istinu a aká časť na úroky, ani aby spresňovala, z čoho pozostáva celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Nejde o okolnosti, ktorých neuvedenie v zmluve o úvere by mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
24. Vo svetle vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, vychádzajúc z vyššie uvedeného obsahu posudzovanej zmluvy o úvere je možné konštatovať, že v zmluve o úvere je určito a zrozumiteľne určená celková výška poskytnutého úveru, výška a typ úrokovej sadzby, počet splátok, výška splátky, jej frekvencia, lehota splatnosti jednotlivých splátok, lehota splatnosti prvej splátky a poslednej splátky, celková suma, ktorú je žalovaná povinná v súvislosti s úverom zaplatiť, ako aj ročná percentuálna miera nákladov, vrátane predpokladov, použitých na jej výpočet. Podľa názoru odvolacieho súdu takto stanovené zmluvné podmienky bez ťažkostí a s istotou umožňovali žalovanej ako spotrebiteľovi poznať všetky podmienky pre budúce plnenie zmluvy a identifikovať rozsah svojho záväzku, vrátane poplatku za poistenie a iných poplatkov.
25. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, odvolací súd sa stotožňuje s výpočtom RPMN, ktorý učinil žalobca podľa rovnice, uvedenej v prílohe č.2 zákona č.129/2010 Z.z., ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Odhliadnuc od uvedeného je možné konštatovať, že rozdiel vo výške RPMN, ktorý je uvedený v zmluve (28,85 %) a ktorý uvádza súd prvej inštancie (29,89 %), je v podstate zanedbateľný a vzhľadom na koncipované znenie zmluvy nie je možné hovoriť o flagrantnom zavádzaní alebo klamaní spotrebiteľa. Rovnaký záver sa vzťahuje aj k údaju o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť. Rozdiel medzi sumou, uvedenou v zmluve (736,28 eur) a sumou, vypočítanou súdom prvej inštancie (736,92 eur), t.j. 0,68 eur, je zanedbateľný a odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že pri výpočte celkovej čiastky, ktorú bola povinná žalovaná zaplatiť, bolo potrebné vychádzať zo znenia bodu 5.5.3 Obchodných podmienok, podľa ktorého výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky
banky, pričom v danom prípade sa jednalo o sumu 19,83 eur. S použitím tohto údaju o výške poslednej splátky potom pre výpočet celkovej čiastky, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť platí: 35 splátok x 19,78 eur (bez poplatku za poistenie k úveru) + 35 splátok x 0,69 eur poplatok za poistenie k úveru + 1x 19,14 eur posledná splátka splatná 15.01.2017 (bez poplatku za poistenie + 1x 0,69 eur posledný poplatok za poistenie splatný k 15.01.2017, čo spolu predstavuje sumu 736,28 eur, uvedenú v zmluve o úvere.
26. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že posudzovaná zmluva o úvere obsahuje aj náležitosť ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a preto v danej veci z tohto dôvodu nie je možná aplikácia sankcie, upravenej v ust. § 11 citovaného zákona, spočívajúca v nepriznaní nároku veriteľa na úroky a poplatky.
27. Odvolací súd preto dospel k záveru že nárok žalobcu je opodstatnený v celom rozsahu a podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 493,85 eur. priznané peňažné plnenie pozostáva z úverovej istiny vo výške 165,04 (t.j. uplatnená úverová istina 416,28 eur mínus 251,24 eur priznaných súdom prvej inštancie) a vo zvyšnej časti z úrokov a poplatkov (328,81 eur). Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z úverovej istiny v sume 416,28 eur. Keďže súd prvej inštancie mu priznal úroky z omeškania len z časti istiny vo výške 251,24 eur, odvolací súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne aj zo zvyšnej časti istiny vo výške 165,04 eur od 17.12.2018 až do zaplatenia.
28. V súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodoval o celom nároku na náhradu trov konania a to v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v spore plný úspech, preto odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).