Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17CoCsp-15-2022.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. apríla XXXX/X, V., zast. JUDr. Michalom Vavríkom, advokátom so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 53 660 285, o zaplatenie 2.425,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. januára 2022, č.k. 2Csp/73/2020-136, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.425,82 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) poskytol na podklade zmluvy o úvere žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný zmluvu porušil riadnym a včasným nesplácaním jednotlivých mesačných splátok, následkom čoho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úver a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil. Následne právny predchodca žalobcu postúpil túto pohľadávku na žalobcu. Žalobca sa obrátil na súd z dôvodu, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
3. Súd prvej inštancie najskôr skúmal podmienky platného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
4. Konštatoval, že na riadny proces zosplatnenia v súlade s Občianskym zákonníkom je v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyhnutné, aby veriteľ spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (o zosplatnenie). Zákonom určená lehota 15 dní slúži na to, aby si spotrebiteľ bol schopný zabezpečiť buď dostatok finančných prostriedkov na doplatenie zameškaných splátok, alebo aby si zabezpečil finančné zdroje na vrátenie celej pohľadávky. Bez splnenia povinnosti upravenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ nemôže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ako je to
upravené v § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva veriteľa spotrebiteľovi na zaplatenie dlžných splátok, ktorá predchádza úkonu zosplatnenia, je nevyhnutná, inak k zosplatneniu nedôjde.
5. Žalobca preukazoval splnenie podmienok platného zosplatnenia predložením listiny pôvodného veriteľa, VÚB banky, a.s., datovanej dňa 2.10.2017, označenej ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala vyvolať predčasné zosplatnenie celého dlhu žalovaného a ktorej doručenie mala preukazovať listina „Poštový podací hárok“ VÚB banky, a.s.
6. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalovaného, že z tejto listiny nie je objektívne možné konštatovať hodnoverné preukázanie doručenia výzvy - upomienky datovanej dňa 2.10.2017 žalovanému. Je síce pravdou, že na uvedenom poštovom podacom hárku je (okrem iných adresátov) obsiahnuté aj meno, priezvisko a doručovacia adresa žalovaného aj s uvedením konkrétneho podacieho čísla zásielky vzťahujúceho sa ku konkrétnemu adresátovi, avšak dôkazná výpovedná hodnota tejto listiny predloženej žalobcom je spochybnená vzhľadom na to, že nie je na nej obsiahnutá predovšetkým podacia pečiatka s konkrétnym dátumom podania na prepravu konkrétnej pošty, dokonca na celom dokumente nie je uvedený dátum podania. Dokument pritom obsahuje predtlačené údaje „Dátum podania:“, „Denná pečiatka pošty:“ a „Podpis zamestnanca:“, avšak bez konkrétneho údaju a bez pečiatky pošty. Takýto dokument potom podľa súdu prvej inštancie dostatočne nepreukazuje doručenie výzvy dlžníkovi, predchádzajúcej predčasnému zosplatneniu celého dlhu.
7. Pokiaľ žalobca považoval údaje obsiahnuté na bočnej strane tejto listiny za preukázanie podania poštového hárku a preukázanie dátumu doručovania (okrem iných doporučených písomností) aj výzvy žalovanému, súd prvej inštancie s touto argumentáciou nestotožnil. Ani tento údaj nie je dostatočne hodnoverný v znení UPOMIE3_NEZ_20171002213723_100PP.DAT_afp_JOBID_1922347_CPSC6_I_HAROK.
8. Tento reťazec znakov nie je podľa súdu prvej inštancie jednoznačne a bez pochýb preukazujúci konkrétny dátum prevzatia konkrétnym poštovým úradom na prepravu doporučených zásielok adresátom. Súd prvej inštancie vyhodnotil tento dôkazný prostriedok na doručenie žiadnej listiny za nedostatočný.
9. V konaní tak nebolo preukázané, že by bol žalovaný písomne vyzvaný na úhradu dlhu pred jeho zosplatnením, a keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by si jeho právny predchodca splnil povinnosť vyplývajúcu ako zákonný predpoklad zosplatnenia dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemohlo dôjsť k platnému a zákonnému zosplatneniu celej úverovej sumy a následne potom neboli splnené ani zákonné podmienky platného a zákonného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na žalobcu, ako postupníka. Doručenie upovedomenia právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemôže konvalidovať nesplnenie upozorňovacej povinnosti vyžadovanej ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
10. Žalobca podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný bol jeho právnym predchodcom písomne vyzvaný na zaplatenie dlžnej časti úveru pred jeho mimoriadnym, resp. predčasným zosplatnením. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie skonštatoval, že zosplatnenie celého dlhu je neplatné, a to pre rozpor zo zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na nedodržanie podmienok vymedzených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri postúpení pohľadávky banky na tretiu osobu musia byť splnené tiež zákonné špeciálne podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na to, aby zmluva o postúpení pohľadávky banky voči dlžníkovi bola platná, musí banka najskôr vyzvať dlžníka na zaplatenie pohľadávky (poskytnúť mu dodatočnú lehotu, aby mohol plniť banke) a následne po výzve musí uplynúť viac ako 90 dní, počas ktorých je dlžník nepretržite v omeškaní. Z dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že by sa výzva zo dňa 2.10.2017 dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda nemal následne preukázané ani dodržanie podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
12. Súd prvej inštancie na tomto podklade nemal preukázané, že žalobca je skutočným vlastníkom pohľadávky, teda nositeľom práva voči žalovanému, a mohol si toto právo uplatniť na súde, čo znamená, že nie je aktívne vecne legitimovaný. Preto žalobu žalobcu zamietol.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný, nárok na náhradu trov konania patrí v celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi. Súd prvej inštancie preto priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolal žalobca.
15. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že si právny predchodca žalobcu splnil podmienky požadované v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, predovšetkým čo sa týka doručenia upozornenia spotrebiteľa pri omeškaní so splatením splátok viac ako 3 mesiace, že v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní práva na zosplatnenie úveru, toto tvrdenie súdu nie je správne. Spolu so žalobou bola súdu doručená nielen Tretia upomienka zo dňa 2.10.2017 (výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto žalovanému, a to pod číslom zásielky RE364410267SK. Z tohto podacieho hárku je zrejmé, že výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 2.10.2017, čo vyplýva z dátumu na ľavej bočnej strane hárku.
16. Preto je podľa názoru žalobcu nesporné, že preukázal platné zosplatneniu dlhu. V tejto súvislosti upozornil na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok. Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky.
17. Žalobca upozornil, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
18. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 2.425,82 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.425,82 eur od 8.12.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
19. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnil. Odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o priznanie náhrady trov konania.
20. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
21. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s tým, že mu v konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Zastával názor, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky boli splnené.
22. S týmto názorom žalobcu sa však odvolací súd nestotožňuje.
23. Správne v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ozrejmil postup predčasného zosplatnenia úveru s akcentom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka - VÚB, a.s.) doručil (resp. odoslal) výzvu vyžadovanú § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pritom nepovažoval za preukazujúci odoslanie uvedenej výzvy listinný dôkaz - nedatovaný poštový podací hárok.
25. Aj podľa odvolacieho súdu nedatovaný poštový podací hárok nie je dostatočný na preukázanie odoslania výzvy vyžadovanej § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pri absencii dátumu podania
na poštovom podacom hárku je totiž možné z poštového podacieho hárku zistiť nanajvýš to, že právny predchodca žalobcu hodlal adresovať žalovanému písomnosť (nevedno však ani, akú konkrétnu písomnosť). Zistiť, či sa tak aj naozaj stalo, z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno.
26. Ani z označenia na ľavej strane podacieho hárku v podobe „UPOMIE3_ NEZ_20171002213723_100PP.DAT_afp_JOBID_1922347_CPSC6_I_HAROK“, na ktoré upozorňuje žalobca v odvolaní a upozorňuje, že dátum odoslania výzvy bol 2.10.2017, nie je možné preukázateľným spôsobom zistiť skutočný dátum podania (pričom prvé číselné označenie by mohlo napovedať, že ide o dátum 2.10.2017), a to predovšetkým vzhľadom k tomu, že poštový podací hárok obsahuje vo svojej úvodnej časti pole Dátum podania, ktorý je nevyplnený, a tiež neobsahuje ani potvrdenie pošty o prijatí zásielky na poštovú prepravu, ako na to správne upozornil súd prvej inštancie. Pritom však, ak právny predchodca nedisponoval údajom na poštovom podacom hárku o podaní poštovej zásielky na poštovú prepravu, mal možnosť túto skutočnosť na pošte reklamovať.
27. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nenáležitú, by sa prijal záver, podľa ktorého by na preukázanie doručenia stačil (hoci i rukou) vypísaný poštový podací hárok bez skutočného odoslania na poštovú prepravu. Práve potvrdenie dátumu poštou (resp. i iným poštovým prepravcom) na podacom hárku (resp. inom preukaznom hárku) preukazuje, že skutočne bola písomnosť podaná na poštovú prepravu a má byť doručená adresátovi. Potvrdením dátumu na poštovom podacom hárku sa preto preukazuje, že došlo k odovzdaniu zásielky na poštovú prepravu a môže sa počítať s jej riadnym doručením adresátovi zásielky, a teda i s dôjdením prejavu vôle odosielateľa adresátovi (v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
28. Správne v nadväznosti na uvedené konštatoval súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ležalo na žalobcovi. Iné dôkazy, ktoré by preukazovali doručenie uvedenej výzvy, neboli žalobcom v konaní prezentované.
29. Preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu neboli naplnené ani podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý vyžaduje, aby postupovaná pohľadávka bola splatná, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobcovi z toho dôvodu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní.
30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).